Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/160/2012 z 6. 3. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 6. marca 2013, sp. zn. 6S/160/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7012200684.1
Krajský súd Košice | 6S/160/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7012200684.1 | 2013-03-06 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), zákon č. 307/1992 Zb. Slovenskej národnej rady o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/216c1588-01b0-440e-a6d9-9a10716aaf06
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7012200684.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/160/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200684
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012200684.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu HaRT spol. s r.o. (resp.
s.r.o.), Košice, Hrnčiarska 12, právne zast. JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, Szakkayho 1, Košice,
proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní
o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa
25.05.2012 č. 1020503/1/532739-997749/5924, takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dodatočným platobným výmerom správcu dane zo dňa 06.02.2012 (doručený dňa 14.02.2012) bol
žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2008 v sume 8.031,76 eur. Správca dane
v odôvodnení uviedol, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období predal pozemky v katastrálnom
území Č. na základe kúpnych zmlúv uzavretých dňa 31.01.2008 a 24.01.2008 medzi žalobcom ako
predávajúcim a F. C.Á. a spoločnosťou Kapitál profi s.r.o. ako kupujúcimi. Pozemky boli v zmluvách
špecifikované a  na katastrálnom úrade vedené ako orná pôda. Pozemky boli odpredávané bez DPH. Z
územného plánu obce Č., ktorý schválilo plénum obecného zastupiteľstva uznesením č. 4/2004/b dňa
28.05.2004, správca dane zistil, že preverované pozemky nachádzajúce sa v lokalite Juhovýchod sú
v územnom pláne obce zaznačené vnútri riešeného územia a tiež vnútri hranice zastavaného územia
podľa zákona č. 237/2000 Z.z. Starosta obce sa vyjadril, že lokalita Juhovýchod je v územnom pláne
obce ako územná rezerva pre možnosť riešenia výstavby rodinných domov. Stavebné povolenie vydané
pre stavebníka Kapitál profi s.r.o. je ďalším dôkazom, že pozemok bol odpredávaný za účelom výstavby
rodinného domu. Na krajskom stavebnom úrade správca dane zistil, že v predmetnom územnom pláne
obce bola riešená lokalita Juhovýchod, ktorá riešila funkčne výstavbu rodinných domov. Predmetná
lokalita v územnom pláne obce schválenom v roku 2004 nebola riešená ako územná rezerva, ale
bola riešená v návrhu, to znamená na výstavbu, ktorú schválilo obecné zastupiteľstvo. Z uvedeného
vyplýva, že keďže sú jednotlivé pozemky územným plánom obce určené na zastavanie, sú v zmysle
stavebného zákona stavebnými pozemkami. Krajský pozemkový úrad pred schválením územného plánu
udelil dňa 02.03.2004 súhlas na budúce možné využitie pre nepoľnohospodárske účely. Obvodné
pozemkové úrady už dali súhlas na vyňatie poľnohospodárskej pôdy na účel výstavby rodinných
domov pri jednotlivých parcelách, na základe ktorých boli vydané stavebné povolenia na jednotlivé
rozparcelované pozemky. Správca dane ďalej uviedol, že aj pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľností
vedený ako orná pôda, ale je územným plánom obce určený na zastavanie, je podľa stavebného zákona
stavebným pozemkom, a teda je stavebný pozemkom aj pre účely zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH.
Žalobca tak porušil ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH tým, že nevyčíslil daň k cene pozemku.



Žalobca vo včas podanom odvolaní namietal, že predmetné pozemky predával ako ornú pôdu, nešlo
o stavebné pozemky. Pozemky boli zapísané v katastri nehnuteľností ako orná pôda, nie sú zastavané
stavbou a ani na nich v dobe pred vykonaním vkladu do katastra zo žalobcu na kupujúceho nebolo
vydané právoplatné územné rozhodnutie. Nesporná je aj skutočnosť, že v čase uzavretia predmetných
zmlúv, resp. v čase povolenia vkladu do katastra nehnuteľností nebol vypracovaný, a teda ani schválený
územný plán zóny, ktorý by predmetné pozemky akokoľvek riešil. V čase predaja nehnuteľností bol
záväzný územný plán obce, v ktorom predmetné pozemky neboli riešené. Platný územný plán obce
rieši iba lokalitu juhovýchod bez presných parcelných čísel a ktorá je v legende uvedená ako plošná
rezerva pre rodinné domy. Zároveň v čase uzavretia kúpnych zmlúv boli predmetné pozemky súčasťou
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, nebolo na nich vydané územné rozhodnutie o ich vyňatí a
nachádzali sa mimo zastavaného územia obce. V čase predaja nešlo o pozemky, ktoré sú označené
príslušným parcelným číslom ako stavebné pozemky v zmysle § 43h ods. 1, 2 stavebného zákona a ich
predaj nepodlieha DPH v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca odpredal pozemky ako ornú pôdu,
a preto je ich predaj v zmysle § 38 ods. 2 zákona o DPH oslobodený od dane. Poukázal na rozsudok
NS SR 5 Sžf 47/2011.

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 25.05.2012 (doručeným žalobcovi dňa 04.06.2012) zmenil rozhodnutie
správcu dane tak, že vyrubený rozdiel dane znížil zo sumy 8.031,76 eur na sumu 6.749,38 eur. V
odôvodnení uviedol, že z platných právnych predpisov a predloženého spisového materiálu vyplýva,
že aj taký pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľností vedený ako orná pôda, ale je územným plánom
obce určený na zastavanie, môže byť podľa stavebného zákona stavebným pozemkom, a teda je
stavebným pozemkom aj pre účely zákona o DPH, preto námietky žalobcu nie sú opodstatnené. V
rozhodujúcom čase, t. j. v čase uzavretia predmetnej zmluvy a v čase povolenia vkladu do katastra
nehnuteľností bol vypracovaný a schválený územný plán obce, v ktorom označením lokality Juhovýchod
a jej vyznačením na mape bola jasná identifikácia pozemkov s presne definovaným zámerom - bývanie
s určeným počtom bytových jednotiek - maximálne 140 a minimálnou výmerou jednotlivých pozemkov.
Skutočnosť, že daňový subjekt nemohol nevedieť, že lokalita je určená na výstavbu, vyplýva z podstaty
samotnej kúpnej zmluvy, kde sa kupujúci zaviazal, že na svojom pozemku zrealizuje výstavbu rodinného
domu. Územný plán obce rieši územie celé ako také, určené na výstavbu rodinných domov a nie
je preto relevantné, či už boli pozemky rozparcelované alebo nie a pod akým parcelným číslom
boli pozemky predávané. Územný plán obce rieši celé územie administratívne spravované miestnou
samosprávou, pričom plní funkciu základného územnoplánovacieho dokumentu na komunálnej úrovni.
Územný plán obce má právo stanoviť plochy, pre ktoré uloží povinnosť spracovania územného plánu
zóny. V tomto prípade územný plán obce Č. neuložil povinnosť spracovania územného plánu zóny,
preto je rozhodujúca celková koncepcia funkčného a prevádzkového usporiadania obce daná tak, ako je
uvedená v územnom pláne obce, ktorý obsahuje najmä základnú urbanistickú koncepciu rozvoja územia
obce, funkčné využitie jednotlivých plôch a priestorové usporiadanie územia, vymedzenie územia
určeného na umiestnenie novej výstavby a umiestnenie verejného dopravného a technického vybavenia
územia, vymedzenie plôch a koridorov pre zmenu existujúcej zástavby. K rozsudku NS SR, na ktorý
žalobca v odvolaní poukázal, žalovaný uviedol, že v uvedenom prípade najvyšší súd vychádzal z iných
skutkových okolností (len z vyjadrenia magistrátu a územného plánu, ktorý odkazoval ešte na ďalšie
vyjadrenie), keď predávajúci v čase predaja mohol vychádzať len z dokladov, ktoré boli k dispozícii a z
ktorých nebolo dostatočne zrejmé, že ide o stavebný pozemok. Skutkové okolnosti rozhodnutia, ktoré je
predmetom odvolania, sú odlišné, keďže územný plán obce (jeho popisná časť, ako aj mapa) rieši sporné
pozemky ako pozemky určené na výstavbu rodinných domov, vyjadrenie obce, ako aj kompetentného
úradu (krajského stavebného úradu) túto skutočnosť potvrdzujú. Vedomosť o tom, že išlo o pozemky
určené na výstavbu rodinných domov potvrdil žalobca v kúpnej zmluve.

Žalobca vo včas podanej žalobe (podanej osobne na súde dňa 18.06.2012) uvádza rovnaké dôvody
ako v odvolaní. Podľa jeho názoru predmetné pozemky neboli v čase predaja, resp. v čase povolenia
vkladu do katastra nehnuteľností stavebnými pozemkami, pretože nejde o pozemky zastavané stavbou,
nebolo na ne vydané právoplatné územné rozhodnutie na ich zastavanie, v relevantnom čase nebol
vypracovaný, a teda ani schválený územný plán zóny, ktorý by predmetné pozemky riešil, územný plán
obce Č. dané územie kvalifikuje ako plošnú rezervu bez uvedenia konkrétnych pozemkov, predmetné
pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce. Z dikcie § 43h Stavebného zákona podľa
žalobcu jednoznačne vyplýva, že stavebným pozemkom môže byť iba časť územia s konkrétnym



parcelným číslom a táto časť územia musí byť uvedená v platnej a schválenej územno-plánovacej
dokumentácii príslušnej obce, resp. zóny.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.07.2012 uvádza, že správca dane jednoznačne preukázal, že
predmetné pozemky boli už v čase predaja stavebnými pozemkami. Na strane 8 územného plánu obce
v časti Priestorové usporiadanie nových lokalít bývania je lokalita Juhovýchod jednoznačne označená
ako lokalita na umiestnenie bytových jednotiek. V tabuľkovej časti je uvedené, že maximálny počet
bytových jednotiek v danej lokalite má byť 140. Z uvedeného územného plánu je jednoznačné, že
lokalita Juhovýchod nebola označená ako rezerva (ako tvrdil starosta obce), ale bola v územnom
pláne riadne schválená ako lokalita na výstavbu rodinných domov. Tomuto záveru zodpovedá aj
zistenie správcu dane na Krajskom stavebnom úrade zo dňa 19.12.2011, ktorý potvrdil, že obec Č.
schválila územný plán obce uznesením č. 4/2004/b zo dňa 28.05.2004. V predmetnom územnom pláne
lokalita Juhovýchod riešila funkčne výstavbu rodinných domov. Lokalita Juhovýchod nebola riešená ako
územná rezerva, ale bola riešená v návrhu, teda na výstavbu, ktorú schválilo obecné zastupiteľstvo. Z
uvedeného vyplýva, že keďže sú jednotlivé pozemky územným plánom obce určené na zastavanie, sú v
zmysle stavebného zákona stavebnými pozemkami. Ďalej poukázal na súhlas krajského pozemkového
úradu pred schválením územného plánu na budúce možné využitie pre nepoľnohospodárske účely.
Obvodné pozemkové úrady dali súhlas na vyňatie poľnohospodárskej pôdy na účel výstavby rodinných
domov pri jednotlivých parcelách, na základe ktorých boli vydané stavebné povolenia na jednotlivé
rozparcelované pozemky. Obec na požiadanie predložila stavebné povolenie na predmetné pozemky,
aj keď neúplné. V stavebnom povolení na iný pozemok nachádzajúci sa v predmetnej lokalite sa
uvádza: „Nakoľko obec Č. má spracovanú a schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu uznesením
č. 4/2004/b zo dňa 28.05.2004, tunajší stavebný úrad spojil podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona
konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním.“ Možno predpokladať, že aj v stavebnom povolení
vzťahujúcom sa na pozemky, ktoré sú predmetnom tejto žaloby, sa táto formulácia nachádza. Aj zo
samotného obsahu kúpnych zmlúv vyplýva, že predmetné pozemky boli už v čase predaja stavebnými
pozemkami. V zmysle § 12 ods. 4 písm. a) vyhlášky č. 55/2001 Z.z. riešenie územného plánu obce
obsahuje vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis. Územný plán obce Čaňa vymedzené
územie obsahuje aj s jeho geografickým opisom. V zmysle citovanej vyhlášky územný plán obce nemusí
obsahovať konkrétne označenie pozemkov aj s parcelnými číslami. Takéto podrobné označenie by
mohol obsahovať len územný plán zóny, obec Č. ho však nevypracovala a v stavebnom povolení sa
odvoláva na územný plán obce. Pozemky zapísané na LV č. XXXX teda boli stavebnými pozemkami aj
v čase ich predaja (rok 2008), a to aj napriek tomu, že v katastri nehnuteľností boli zapísané ako orná
pôda. Z hľadiska stavebného zákona sú to stavebné pozemky a sú stavebným pozemkom aj pre účely
zákona č. 222/2004 Z.z., preto žalobca porušil § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., keďže nevyčíslil
daň k cene pozemku. Za nepravdivé považuje žalovaný tvrdenie žalobcu, že územný plán obce dané
územie kvalifikuje ako plošnú rezervu bez uvedenia konkrétnych pozemkov. Územný plán obce takúto
kvalifikáciu neobsahuje a krajský stavebný úrad potvrdil, že lokalita Juhovýchod bola riešená v návrhu, to
znamená na výstavbu, ktorú schválilo obecné zastupiteľstvo. K rozsudku NS SR 5 Sžf 47/2011, na ktorý
sa žalobca odvolával, žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu boli skutkové zistenia a dôkazy odlišné,
ako v prípade predmetného rozsudku. Územný plán zóny, ktorý by územný plán obce konkretizoval,
obec nevypracovala ani ku dňu prevodu pozemkov, ani následne. Vo vydaných stavebných povoleniach
sa obec odvoláva len na územný plán obce, preto je rozhodujúca celková koncepcia funkčného a
prevádzkového usporiadania obce daná tak, ako je uvedená v územnom pláne.

Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného
vzťahujúcich sa na vec žalobcu a so súhlasom účastníkov rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 250f
ods. 1 O.s.p.) rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 07.03.2013.

Rozhodujúcou otázkou, ktorú bolo v danom prípade posúdiť  a ktorú žalobca namietal bola skutočnosť či
pozemok parcela č. 1214/58 - orná pôda o výmere 948 m2 a parcela č. 1214/33 o výmere 750 m2, ktoré
sú zapísané na LV č. XXXX k. ú. Č., ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, sú stavebným pozemkom.



Podľa § 19 ods. 1 prvá, druhá a tretia veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,
ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

Podľa § 38 ods. 2 prvá veta zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania
stavebného pozemku.

Podľa § 43h ods. 1 stavebného zákona stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným
plánom obce, alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok
zastavaný stavbou.

Podľa § 43h ods. 2 stavebného zákona nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho
pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne
zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.

Podľa § 12 ods. 1 vyhlášky č. 55/2001 Z.z. o územno-plánovacích podkladoch a územno-plánovacej
dokumentácie dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť; obsahuje
smernú časť a záväznú časť.

Záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja a s presne formulovanými zásadami
priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov
obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a
umiestnenia stavieb (§ 12 ods. 6 prvá veta citovanej vyhlášky).

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení
neskorších predpisov možné využitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely sa
posudzuje spravidla pri návrhoch územno-plánovacej dokumentácie, územno-plánovacích podkladov a
pri návrhoch projektov pozemkových úprav.

Dokumenty uvedené v odseku 2 § 7 zákona č. 307/1992 Zb. musia byť pred schválením podľa osobitných
predpisov odsúhlasené orgánom ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Súhlas sa vydáva
podľa zásad uvedených v odseku 1 a môžu v ňom byť určené podmienky na jej zabezpečenie. Pre
vydanie súhlasu a určení podmienok je rozhodujúci celkový konečný rozsah zamýšľaného odňatia
poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu (§ 7 ods. 3 zákona č. 307/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov).

Medzi účastníkmi je sporné, či pozemky, ktoré boli predmetmi prevodov na základe kúpnych zmlúv
uzavretých medzi žalobcom ako predávajúcim a kupujúcimi v zdaňovacom období február 2008 boli
stavebnými pozemkami, a preto podliehali dani z pridanej hodnoty a žalobca bol povinný z kúpnej ceny
túto daň odviesť, alebo sa na naň vzťahuje oslobodenie od dane podľa § 38 ods. 2 zákona o DPH.

Zákon o DPH sa v ustanovení § 38 ods. 1 v súvislosti s definíciou stavebného pozemku sa odvoláva v
poznámke č. 19 na ustanovenie § 43h stavebného zákona. Z tohto ustanovenia vyplýva, že stavebným
pozemkom je okrem iného aj časť územia určená územným plánom obce na zastavanie. Nezastavaný
pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, možno
v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené
podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo z lesného pôdneho
fondu, alebo ak je v zastavanom území. Je nepochybné, že pozemok parc. č. 1214/54 vedený na
LV č. XXXX kat. územia Č. sa nachádza v lokalite Juhovýchod územného plánu obce Č., ktorý bol
schválený uznesením obecného zastupiteľstva č. 4/2004/b z 28.05.2004. V záväznej časti územného



plánu sa v bode 1.3. uvádza okrem iných plochy v lokalite Juhovýchod zabezpečiť na funkciu bývania.
V bode 7.1. záväznej časti územného plánu je vymedzené zastavané územie obce v zmysle zákona č.
152/1996 Z.z. rozšírené o nové lokality bývania v rodinných domoch v južnej, západnej a východnej časti
obce. V tabuľkovej časti priestorového usporiadania nových lokalít bývania sa pre lokalitu Juhovýchod
v územnom pláne počíta so 140 bytovými jednotkami.

Ako to vyplýva z ust. § 43h ods. 1 a 2 stavebného zákona stavebným pozemkom je časť územia určená
na zastavenie územným plánom obce, a preto nemusí spĺňať aj ďalšie znaky charakterizujúce stavebný
pozemok alternatívnym spôsobom.

Z ust. § 43h ods. 2 stavebného zákona vyplýva, že nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce určiť zastavaný pozemok, ak
sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo ak je v
zastavanom území. Bolo preukázané, že pred schválením územného plánu obce Č. Krajský pozemkový
úrad v Košiciach dňa 02.03.2004 pod č. 2004/00005 udelil podľa § 7 zákona č. 307/1992 Z.z. súhlas
na budúce možné použitie poľnohospodárskej pôdy pre nepoľnohospodárske účely v rozsahu návrhu
územného plánu obce Č.Ň. spolu vo výmere 75-47-00h, z toho 65-76-00h mimo zastavaného územia
a 07-71-00h v zastavanom území, celkovo vrátane nepoľnohospodárskej pôdy 97-03-00h v kat. území
Č. v okrese G.L. - P. s navrhovaným obdobím platnosti územného plánu obce do roku 2015 podľa
tabuľkových prehľadov, ktoré sú súčasťou udeleného súhlasu. Vzhľadom na to, že stavebný zákon v ust.
§ 43h ods. 1 obsahuje alternatívne štyri definície stavebného pozemku, stavebným pozemkom je preto
časť územia, ktoré je určené na zastavanie územným plánom. V prípade, že nezastavaný pozemok
je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, pred schválením územného plánu je potrebné, aby
príslušný špeciálny orgán štátnej správy súhlasil s využitím takého pozemku na nepoľnohospodárske
účely. Pretože v preskúmavanom prípade tieto podmienky splnené boli, nie je možné považovať žalobné
námietky žalobcu, že predmetné pozemky v čase predaja neboli zastavané stavbou, že nebolo na ne
vydané právoplatné územné rozhodnutie na jeho zastavanie, v relevantnom čase nebol vypracovaný a
ani schválený územný plán zóny, ktorý by predmetné pozemky riešil a že tieto pozemky sa nachádzajú
mimo zastavaného územia, za dôvodné.

Žalobná námietka žalobcu, že územný plán obce Č. územie Juhovýchod kvalifikuje ako plošnú rezervu
bez uvedenia konkrétnych pozemkov, ktoré sa opiera o vyjadrenie starostu obce Č., súd taktiež
nepovažuje za opodstatnenú, pretože záväzná časť územného plánu obce upravuje funkčné využitie
územia Juhovýchod na bývanie. Ani textová časť územného plánu obce neobsahuje údaj o tom, že
lokalita Juhovýchod je považovaná za územnú rezervu pre možnosť riešenia výstavby rodinných domov.
Za takúto rezervu územný plán považuje lokalitu Sever. Súd preto považuje záver žalovaného, že ak
sú predmetné pozemky určené územným plánom obce na zastavanie, sú v zmysle stavebného zákona
stavebným pozemkom, sú stavebným pozemkom aj pre účely zákona o DPH, za správny. Súd zistil, že
správca dane, ako aj žalovaný postupoval v súlade s ust. § 2 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov,
pretože bral do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, eventuálne inej skutočnosti, ktorá je
rozhodujúca pre určenie alebo vybratie dane. Správca dane zabezpečil dôkazy v spolupráci s inými
správnymi orgánmi a tieto dôkazy vyhodnotil každý samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti. Záver správcu dane, ako aj žalovaného že žalobca porušil ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH,
súd považuje na základe zistení v daňovom konaní za správny a súladný so zákonom.

Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 5Sžf/47/2011 zo dňa 24.11.2011
s tým, že riešil skutkovo aj právne obdobný prípad, súd uvádza, že v preskúmavanom prípade nie je
možné sa opierať o právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vyslovil v spomínanom rozsudku, pretože
v ňom riešil skutkovo iný prípad, v ktorom správca dane rozhodol o tom, že ide o stavebný pozemok iba
na základe informácie Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava. Preto právny názor Najvyššieho súdu
SR vyslovený v spomínanom rozsudku nie je relevantný pre túto preskúmavanú vec.

Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu  pomerom hlasov 3 : 0 podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
zamietol.



Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k
ods. 1 O.s.p.).

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1     O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.