Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/60/2016 z 15. 11. 2016 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 15. novembra 2016, sp. zn. 5CoP/60/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3114209429.1 Krajský súd Trenčín | 5CoP/60/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3114209429.1 | 2016-11-15 | Rozhodnutie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e435c90-e18e-4c73-a17b-a44c8700be71 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3114209429.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/60/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114209429
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114209429.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci N. zastúpeného kolíznym opatrovníkom B. F. dieťa
rodičov: S., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom H. a otca Z. štátneho občana Slovenskej
republiky, bytom F. zastúpeného S. o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie
otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/91/2014-165 zo dňa 15. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že otec dieťaťa je povinný prispievať na výživu
maloletého G. sumou 140,- eur mesačne, vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred k rukám
matky s účinnosťou od 01.09.2015, čím sa zvyšuje jeho doterajšia vyživovacia povinnosť zo sumy 110,-
eur mesačne na sumu 140,- eur mesačne, tým sa v časti výšky výživného mení rozsudok Okresného
súdu Trenčín č. k. 30P/381/2011-32 zo dňa 31.05.2012; dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2015
do rozhodnutia súdu vo výške 270,- eur súd povolil otcovi splácať k rukám matky, popri
bežnom výživnom v mesačných splátkach po 7,50 eur, s účinnosťou zaplatenia prvej splátky dlžného
výživného v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu
tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O náhrade trov
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na odôvodnenie
svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na začatie konania sa matka maloletého G.
domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti zo sumy 110,- eur na sumu 180,- eur mesačne s účinnosťou
od 01.09.2014. Neskôr, na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 09.10.2015 zobrala matka svoj
návrh v časti určenia výživného od 01.09.2014 do 31.08.2015 späť, s tým, že svoj návrh zobrala späť
aj v časti výšky vyživovacej povinnosti a požiadala o určenie výživného vo výške 150,- eur mesačne od
01.09.2015. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že maloletý G. pochádza z mimomanželského
vzťahu jeho rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/155/2006-55 zo dňa 21.12.2006 bola
schválená rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý G. zverený do osobnej starostlivosti matky
a otec sa zaviazal platiť na jeho výživu sumou vo výške 3.000,- Sk mesačne. Rodičia sa dohodli aj na
úprave styku otca s maloletým dieťaťom. O zvýšení vyživovacej povinnosti k maloletému
G. zo strany otca Okresný súd Trenčín naposledy rozhodol rozsudkom č.k. 30P/381/2011-32 zo dňa
31.05.2012, ktorým zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 110,- eur
mesačne, s účinnosťou od 01.10.2011 a rozhodol o zameškanom výživnom. Návrh otca na zníženie
výživného, ktorý požiadal o zníženie na sumu 70,- eur mesačne zamietol. V tom čase mal maloletý G.
necelých 7 rokov a bol žiakom 1. ročníka ZŠ. Výdavky mal bežné, primerané jeho veku a potrebám,
navštevoval výtvarný krúžok s poplatkom 50,- eur ročne plus 2 x poplatok 10,- eur ročne za ZRŠ. Matka
mu platila poistenie 15,07 eur mesačne a dve stavebné sporenia 9,96 eur mesačne a 67,- eur mesačne.
Matka v tom čase pracovala ako asistentka riaditeľa ZŠ F. s priemerným mesačným zárobkom v roku
2011 vo výške 517,38 eur a za mesiace 01-04/2012 vo výške 452,- eur mesačne. Otec dieťaťa bol



zamestnaný v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby v F. s priemerným mesačným
zárobkom v roku 2011 vo výške 871,56 eur a za mesiace 01-04/2012 s priemerným mesačným zárobkom
892,55 eur. Vo februári 2011 uzatvoril manželstvo, z ktorého mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť
k maloletej J. J., nar. 18.04.2011. Manželka otca bola na materskej dovolenke s príjmom z rodičovského
príspevku vo výške 194,70 eur mesačne a prídavku na jedno dieťa 22,54 eur mesačne. V súčasnosti
má maloletý G. 11 rokov a je žiakom 5.triedy ZŠ J.M. v K., s čím má matka spojené zvýšené výdavky
na cestovné 27,- eur mesačne. Za stravu v školskej jedálni platí poplatok 25,20 eur mesačne.
Maloletý sa venuje športu, a to ľadovému hokeju, pričom tréningy má každý deň. Maloletý je členom K..,
s ktorým v zastúpení zákonným zástupcom uzatvoril 01.05.2014 hráčsku zmluvu. S tým má jeho matka
spojené zvýšené výdavky na hokejovú výstroj, športové oblečenie, účastnícky poplatok vo výške 162,-
eur ročne, cestovné a iné náklady, ktoré neuhrádza klub. Maloletý má zdravotné problémy, v súvislosti
s čím jeho matka dopláca na lieky cca 10,- eur mesačne. Ďalšie výdavky má matka maloletého s tým,
že nosí okuliare a má problémy so zubami, pričom na budúci rok by mal nosiť fixný aparát. Maloletému
matka platí poistku vo výške 22,90 eur, stavebné sporenie vo výške 76,96 eur a ďalšie šetrenie vo výške
10,- eur mesačne. Výdavky na ošatenie a stravu pre maloletého matka vyčíslila na sumu 170,- eur
mesačne. Otec nad rámec súdne určeného výživného vo výške 110,- eur maloletému G. ničím
neprispieva, nestretáva sa s ním, k sviatkom mu darčeky nekupuje. Matka dieťaťa je slobodná, spolu
s maloletým bývajú v dome, ktorého vlastníkmi sú jej rodičia a ktorým prispieva na náklady spojené s
bývaním sumou 95,- eur mesačne. Okrem toho sa podieľa podľa svojho vyjadrenia na nedoplatkoch za
plyn, elektrinu a vodu. Prispieva rodičom na daň z nehnuteľnosti a platí poplatky za komunálny odpad.
Matka maloletého pracuje ako M. ZŠ v F. a za zisťované obdobie od 01/2015 do 02/2016 dosiahla
priemerný mesačný príjem vo výške 642,12 eur netto. Okrem toho poberá prídavok na jedno dieťa.
Matka spláca úver 41,30 eur mesačne, ktorý bol použitý podľa jej vyjadrenia na výmenu dverí a na
kúpu pračky. Okrem toho spláca pôžičku po 55 eur mesačne, ktorú si podľa svojho vyjadrenia zobrala
za účelom výmeny strešného okna v izbe, ktorú užíva s maloletým. V čase, keď je matka maloletého
pracovne zaneprázdnená, s odvozom maloletého na tréningy jej pomáhajú rodičia. Matka maloletého
nie je vlastníkom nehnuteľností a okrem mal. G. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Otec maloletého je
ženatý, so svojou manželkou a maloletou J. bývajú v dvojizbovom byte. Otec dieťaťa je zamestnaný
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby v F. s priemerným mesačným zárobkom za
zisťované obdobie od 01/2015 do 02/2016 vo výške 941,52 eur netto. Z personálneho rozkazu riaditeľa
ÚVTOS a ÚVV F. zo dňa 11.06.2016 vyplýva, že dňom 11.6.2016 odvoláva otca dieťaťa z doterajšej
funkcie samostatný referent úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu väzby a ustanovuje ho dňom
12.06.2016 do funkcie samostatný strážny úseku strážnej činnosti oddelenia ochrany ústavu, pričom ho
zaraďuje do 1. platovej triedy a započítava mu dobu odbornej praxe s priznaním príplatkov uvedených v
rozkaze, z dôvodu, že dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej funkcie s tým, že
ak je to pre neho výhodnejšie, otcovi dieťaťa patrí doterajší plat ešte po dobu 6 mesiacov. Otec dieťaťa zo
svojho príjmu platí hypotekárny úver aj spotrebný úver, ktoré obidva použil na kúpu bytu vo výške 310,-
eur mesačne, výdavky na bývanie má vo výške 85,- eur mesačne, okrem toho platí energie a TV 32,-
eur. Na pohonné hmoty otec podľa svojho udania vynakladá mesačne 20,- eur. Uviedol, že má zdravotné
problémy, má výdavky na inzulín 20,- eur mesačne. Otec rovnako ako maloletá J. majú zvýšené výdavky
na stravu. Otcovi dieťaťa bol rozhodnutím ÚPSVR Y. priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov na diétne stravovanie vo výške 18,39 eur mesačne. Manželka otca dieťaťa, s
ktorou žije v spoločnej domácnosti je od 20.04.2014 nezamestnaná, evidovaná v evidencii uchádzačov
o zamestnanie. Je absolventkou strednej odbornej školy Q. Tunajší súd zistil, že ÚPSVR Trenčín
eviduje ku dňu 19.03.2016 ponuku voľných pracovných miest v oblasti administratívy, elektrotechniky,
obchodu a služieb a v oblasti majster odborného výcviku. ÚPSVR Trenčín, pracovisko F. prípisom zo dňa
23.03.2016 tunajšiemu súdu oznámilo, že eviduje voľné pracovné miesta pre absolventku dievčenskej
odbornej školy elektrotechnického zamerania. V súčasnosti je manželka otca dieťaťa doma s mal. J.,
ktorá v zmysle posudku ÚPSVR Y. zo dňa 14.12.2015 i napriek prekonaným zdravotným problémom
nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť. V septembri 2016 manželia
očakávajú narodenie druhého dieťaťa. Otec dieťaťa je vlastníkom dvojizbového bytu o výmere 54,10
m2, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy ako tzv. holobyt zo dňa 02.8.2010 za sumu 53 790,76
eur, pričom splátku kúpnej ceny vo výške 43 000,- eur hradil prostredníctvom hypotekárneho úveru.
Otec je tiež vlastníkom motorového vozidla Fiat punto 1.1, rok výroby XXXX. Okrem maloletého G.
má vyživovaciu povinnosť k maloletej J.. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, §
65 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine /zákon č. 36/2005 Z.z./. Uviedol, že
na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného
zo strany otca pre maloleté dieťa bol podaný čiastočne dôvodne. Naposledy bolo o výške výživného



pre maloletého G. rozhodnuté v roku 2012, od poslednej úpravy výživného uplynuli
viac ako 4 roky, a teda už len s prihliadnutím na tzv. valorizačnú klauzulu niet pochýb o tom, že
náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa značne vzrástli. K zmene pomerov
došlo na strane všetkých účastníkov. K výraznej zmene pomerov došlo na strane dieťaťa, maloletý
G. je vekovo starší, vzrástli náklady na zabezpečenie jednak jeho základných odôvodnených potrieb
- bývania, stravovania, ošatenia, školských potrieb, doplatkov za zdravotnú starostlivosť, ako aj na
uspokojovanie jeho sociálnych potrieb - najmä jeho športovej aktivity, ktorou je ľadový hokej. Zatiaľ čo
pri predchádzajúcej úprave výživného mal G. necelých 7 rokov a bol žiakom 1. triedy ZŠ, v súčasnosti
má 11 rokov, navštevuje základnú školu mimo svojho bydliska, s čím sú spojené zvýšené náklady, a
to jednak náklady spojené s tým, že maloletý navštevuje už 2. stupeň ZŠ a jednak náklady spojené s
dochádzaním do školy a na tréningy, či zápasy. Ďalšie zvýšené náklady má spojené s tým, že sa venuje
ľadovému hokeju, čo predstavuje jeho jedinú platenú záujmovú aktivitu. S tým má jeho matka spojené
zvýšené výdavky na hokejovú výstroj, športové oblečenie, účastnícky poplatok vo výške 162,- eur ročne,
cestovné, náklady na ubytovanie a iné náklady, ktoré neuhrádza klub. Okrem toho sa matke maloletého
zvýšili náklady súvisiace s jeho zdravotným stavom spojené s doplatkom za lieky. Na strane matky došlo
k zmene pomerov v tom, že matka dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom maloletého
dosahovala v roku 2011 priemerný mesačný príjem 517,38 eur netto, v roku 2012 za 01/2012-04/2012
vo výške 452,- eur mesačne, v súčasnosti dosahuje priemerný mesačný príjem za zisťované obdobie
01/2015-2/2016 vo výške 642,12 eur netto. Na strane otca došlo k zmene pomerov v tom,
že pri predchádzajúcej úprave výživného mal otec dieťaťa priemerný mesačný zárobok v roku 2011 vo
výške 871,56 eur a za mesiace 01-04/2012 vo výške 892,55 eur, v súčasnosti jeho čistý mesačný
príjem predstavuje za zisťované obdobie 01/2015 - 02/2016 sumu vo výške 941,52 eur netto. Na rozdiel
od poslednej úpravy manželka otca maloletého G. bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský
príspevok vo výške 194,70 eur. V súčasnosti je viac ako dva roky nezamestnaná, evidovaná v zozname
uchádzačov o zamestnanie a nemá žiaden príjem, pričom úrad práce eviduje voľné pracovné miesta
v odbore, ktorý vyštudovala. Nebola preukázaná ani potreba poskytovania celodennej starostlivosti
maloletej J. z jej strany, u ktorej nebol preukázaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci
si osobitnú starostlivosť. Najvýraznejšia zmena nastala na strane maloletého G., ktorému výraznejším
spôsobom vzrástli náklady na jeho oprávnené a odôvodnené potreby. Súd poukazuje na to, že na plnení
vyživovacej povinnosti k deťom, resp. uspokojovaní oprávnených potrieb detí sú povinní podieľať sa
obaja rodičia podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa stará. V danom prípade sa o maloletého v plnej miere stará jeho matka, ktorá mu okrem osobnej
starostlivosti poskytuje vecné plnenia, či už vo forme bývania, stravovania, ošatenia, zabezpečenia
zdravotnej starostlivosti, zabezpečenia všetkých jeho potrieb v čase školského roka, školských prázdnin,
potrieb spojených so športom, prepravou vrátane platenia poistného, či sporenia.
Otec maloletému nad rámec súdom určeného výživného 110,- eur ničím neprispieva, neposkytuje mu
žiadne vecné plnenia, nekupuje mu na sviatky darčeky, neberie ho na dovolenky a pod. Životnú úroveň
dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič, resp. rozdielnosť životnej úrovne
oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej
domácnosti, teda v danom prípade otca maloletého. Zárobkové možnosti a schopnosti otca maloletého,
ktorého príjem dlhodobo prevyšuje priemernú mesačnú mzdu v hospodárstve SR a jeho životná úroveň
umožňuje, aby prispieval vo vyššej miere na náklady na oprávnené potreby maloletého G., ktorý je
vekovo starší a tieto sú jednoznačne vyššie ako náklady na výživu maloletej J.. Súd poukazuje na to, že
každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť
zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či
ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Obranu otca spočívajúcu v tom, že okrem
maloletých G. a J. má ešte vyživovaciu povinnosť aj voči svojej manželke, ktorá nemá žiaden príjem a je
nezamestnaná, súd považoval za irelevantnú s poukazom na to, že dlhodobá nezamestnanosť manželky
otca dieťaťa, ktorej dôvodnosť nebola ničím preukázaná, nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťu, ktoré
je ekonomicky najslabší článok spoločnosti. Zhodnotiac všetky vykonané dôkazy, pri uplatnení zásady
voľného hodnotenia dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých vo vzájomnej súvislosti, s
poukazom na to, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, mal súd za preukázané, že
najmä na strane maloletého došlo k takým výrazným zmenám, ktoré odôvodňujú zvýšenie vyživovacej
povinnosti k maloletej G. zo strany jej otca a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Súčasne súd takto určenú výšku výživného považuje za primeranú oprávneným potrebám maloletého
G., s tým, že podľa názoru súdu takto určená vyživovacia povinnosť neohrozí výživu ďalšieho dieťaťa
otca maloletého. Keďže výživné súd zvýšil spätne s účinnosťou od 01.09.2015, vyčíslil výšku dlžného



výživného zo strany otca k maloletému G. v zmysle rozsudku, otcovi vznikol dlh na zameškanom
zvýšenom výživnom za obdobie od 01.09.2015 do 30.05.2016 vo výške 270,- eur /9 mesiacov á 30,-
eur/. V súlade s § 160 O.s.p. súd povolil otcovi splácať tento zameškaný dlh v splátkach po 7,50 eur
mesačne s účinnosťou od zaplatenia prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto
rozsudku pod stratou výhody splátok. Výšku splátok súd určil s poukazom na výšku bežného výživného
na maloletého G., výšku dlhu na zameškanom výživnom a tiež s poukazom na mesačný príjem otca
dieťaťa. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať
i bez návrhu.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletého G.. Podľa neho súd prvej inštancie
nevykonal všetky dôkazy navrhnuté otcom a ani všetky dôkazy, ktoré boli potrebné na riadne zistenie
skutkového stavu a ktoré mohol vykonať aj bez návrhu. Tiež na základe vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Hoci súd uznal, že na
strane otca došlo k zmene pomerov, rozsah tejto zmeny nesprávne posúdil. Otec má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k maloletej J., ktorá z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu nenavštevuje materskú školu.
Jeho manželka je nezamestnaná a očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa. Otec zo svojho príjmu, ktorý
je jediným v domácnosti a ktorý sa od poslednej úpravy výživného zvýšil len o 70 eur, plní vyživovaciu
povinnosť k týmto osobám. Na druhej strane sa príjem matky maloletého G. od ostatného rozhodovania
o výživnom zvýšil o 200,- eur, pričom súd prvej inštancie príjem matky rátal za obdobie od 1/2015
do 2/2016, hoci jej priemerný príjem za obdobie od 9/2015 do 2/2016 má zvyšujúcu sa tendenciu a
oproti obdobiu, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie je vyšší o cca 63 eur. Keďže sa výživné určuje
do budúcnosti, mal by súd vychádzať z najaktuálnejších údajov a nie je namieste umelé znižovanie
príjmu. Súd sa nezaoberal ani príjmovou situáciou rodičov matky maloletého G., s ktorými matka s
maloletým žijú a z prednesov matky maloletého vyplynulo, že títo jej pomáhajú /hoci neskôr matka
účelovo uviedla, že pomoc spočíva v tom, že maloletého občas zavezú na tréning/. Keďže matka má v
dome svojich rodičov len samostatnú izbu, nie byt, je zrejmé, že spolu uhrádzajú náklady na živobytie
a že sa jedná o osoby v spoločnej domácnosti. Tu súd prvej inštancie nesprávne a nedostatočne
zistil skutkový stav veci. Okrem toho súd prvej inštancie sa nezaoberal preukázateľne nepriaznivým
zdravotným stavom otca, ktorý cukrovku, a dôsledkom toho došlo aj k jeho preradeniu na inú funkciu,
s čím bude po uplynutí ochrannej doby 6 mesiacov spojený podstatný pokles jeho príjmu. Ďalej sa
súd prvej inštancie ani nezaoberal porovnaním aktuálnej životnej úrovne maloletého a otca a jeho
rodiny. Matka maloletého platí náklady spojené s členstvom maloletého v hokejovom klube a je schopná
platiť maloletému aj poistku a sporenie za takmer 120,- eur mesačne. Na druhej strane rodiny otca
maloletého po odpočítaní nevyhnutných výdavkov žije zo sumy 390,- eur mesačne, nikto z
jej členov nemá žiadnu poistku ani sporenie. A hoci má podľa zákona dieťa právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov, nemá rodič povinnosť výživným udržovať životnú úroveň dieťaťa na vyššej než
svojej úrovni. Každému z členov rodiny otca zostáva mesačne 130,- eur na úhradu základných životných
potrieb, čo u otca maloletého nepostačuje ani na diétnu stravu, ktorá by mala byť vzhľadom na jeho
zdravotný stav nevyhnutnosťou. Tvrdenie súdu, že zvýšenie výživného na maloletého G. o sumu 30,- eur
mesačne neohrozí výživu ďalšieho dieťaťa otca je len ťažko obhájiteľné. Táto suma predstavuje približne
sumu, ktorú má rodina otca maloletého na pokrytie výdavkov na celý jeden deň. Na druhej strane
je len štvrtinou sumy, ktorú matka maloletého mesačne šetrí. Je zrejmé, že napadnutým rozsudkom
bol uprednostnený záujem maloletého G. na rozvoji jeho sociálnych a kultúrnych potrieb a športovom
vyžití nad uspokojením najzákladnejších životných potrieb rodiny otca. Otec je schopný pokržvať len
svoje základné životné potreby a tak by nemal byť zaviazaný na pokrývanie iných než základných
životných potrieb oprávneného. Nakoniec otec poukázal na to, že zvýšenie výživného prekračuje aj
návrh kolízneho opatrovníka maloletého a matka maloletého na poslednom pojednávaní uviedla, že na
zvýšení výživného netrvá a ako súd rozhodne ponecháva na ňom. Otec preto navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby tento
rozsudok zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietne.

3. Matka maloletého na odvolanie otca písomne uviedla, že súd prvej inštancie objektívne preskúmal
a zhodnotil všetky skutočnosti, vykonal dôkazy, ktoré protistrana požadovala a všetko podstatné už
odznelo na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie.

4. V priebehu odvolacieho konania otec maloletého odvolaciemu súdu oznámil, že jemu a jeho manželke
sa narodila dňa 14.09.2016 dcéra J., čím mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Okrem toho jeho



dcéra, maloletá J., začala navštevovať materskú škôlku, s čím sú spojené výdavky na stravu 20,- eur
mesačne.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

6. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v
celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam otca maloletého
G. dodáva nasledovné:

7. Podľa § 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

8. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

10. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil citovanými
zákonnými ustanoveniami, dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol o zvýšení vyživovacej
povinnosti otca na maloletého G. z doterajších 110,- eur mesačne na 140,- eur mesačne. Takéto zvýšenie
považoval aj odvolací súd za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletého G., ktoré boli v konaní
preukázané a rovnako aj zodpovedajúce schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch
rodičov maloletého G..

11. Pokiaľ ide o príjem matky maloletého G. zo zamestnania, je zaužívanou súdnou praxou, že príjem
rodiča zo zamestnania sa zisťuje za ostatných 12 mesiacov predchádzajúcich obdobiu rozhodovania
o výživnom. Takéto obdobie poskytne najobjektívnejší obraz o príjme rodiča, keď tento je v priebehu
času kolísavý, ovplyvnený práceneschopnosťou, odmenami, ďalším platom a podobne. Postup súdu
prvej inštancie pri zisťovaní príjmu matky maloletého G. bol preto správny. Ako rovnako správny hodnotí
odvolací súd aj postup súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal dokazovanie ohľadne príjmu rodičov matky
maloletého G. a tento nebral pri rozhodovaní do úvahy. Rodičia matky maloletého nemajú žiadnu
zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému G., ktoré by predchádzala vyživovacej povinnosti jeho
rodičov. V konaní nebolo ani preukázané, že by matka s maloletým G. a svojimi rodičmi boli členmi jednej
spoločnej domácnosti a z tohto titulu hradili spoločne svoje náklady na živobytie, alebo že by rodičia
matke maloletého poskytovali nejakú inú pomoc ako ona sama v konaní uviedla.

12. Čo sa týka schopností, možností a majetkových pomerov otca, z ktorých súd prvej inštancie
vychádzal pri svojom rozhodovaní, ani tu nemá odvolací súd žiadne výhrady. Všetky skutočnosti, na
ktoré otec vo svojom odvolaní poukazuje boli zistené dokazovaním vykonaným vo veci súdom prvej
inštancie, boli teda súdu prvej inštancie známe a boli vzaté do úvahy pri jeho rozhodovaní. Súd prvej



inštancie dôsledne zistil rozhodujúce skutočnosti, ktoré existovali pri ostatnom rozhodovaní o výživnom
otca na maloletého G. ako aj súčasné odôvodnené potreby maloletého G. ako aj zárobkové, majetkové
a ostatné pomery oboch rodičov maloletého G.. Ich porovnaním možno dospieť k rovnakému záveru
ako dospel súd prvej inštancie, totiž že došlo k zmene pomerov tak na strane maloletého G. ako aj na
strane jeho rodičov, a že táto zmena pomerov odôvodňuje zvýšenie výživného otca na maloletého G.
o 30,- eur mesačne.

13. Nakoniec odvolací súd uvádza, že na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie nemajú vplyv ani nové skutočnosti, ktoré otec maloletého uviedol v odvolacom konaní.
Pre správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie je rozhodujúci stav v čase jeho rozhodnutia. Nové
skutočnosti, ktoré nastali až v odvolacom konaní, narodenie ďalšieho dieťaťa v rodine otca a začatie
navštevovania materskej škôlky maloletou J., môžu mať nepochybne vplyv na určenie výšky vyživovacej
povinnosti otca na maloletého G.. Nie je však možné ich zohľadniť okamžite ale až po tom, čo sa po
určitom čase prejavia v nákladoch otca maloletého a jeho rodiny. Potom je však potrebné zistiť aj to, či
manželka otca maloletého G., ktorá bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nezamestnaná a bez
príjmu, nedosahuje príjem z rodičovského príspevku, či inej obdobnej dávky. Všetky tieto skutočnosti
môžu byť predmetom dokazovania v konaní o prípadnom návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej
povinnosti k maloletému G..

14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).