{"guid": "04c9e12c-7b08-45ab-900f-0ecf597a2131:bc30fa6a-788d-428f-b922-3c51a0b31ecc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1313200253.1", "spisova_znacka": "8Cob/175/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/175/2014 z 9. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. novembra 2016, sp. zn. 8Cob/175/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1313200253.1", "identifikacne_cislo": "1313200253", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Kornélia Harcsová", "sudca_id": 708, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kornelia-harcsova-708", "datum_vydania": "2016-11-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-145", "nazov": "§ 145 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-145", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-145", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc30fa6a-788d-428f-b922-3c51a0b31ecc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1313200253.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1313200253.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1313200253.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/175/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313200253
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313200253.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Pear s. r. o., Kozia
22, 811 03 Bratislava, IČO: 31 327 249, zastúpený: Mgr. Alica Mendlová, advokátka, Riečna 2, 811
02 Bratislava, proti žalovanému: ARX HOLDING s. r. o., Račianska 3, 831 02 Bratislava, IČO: 46 243
682, zastúpený: JUDr. Katarína Bieliková, advokátka, Einsteinova 24, Aupark Tower, 851 01 Bratislava,
o zaplatenie 2.180 eur (pôvodne 6.180 eur) s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III č.k. 26 Cb/66/2013 - 135 zo dňa 26.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k.  26 Cb/66/2013 - 135 zo dňa
26.03.2014 v napadnutej zamietajúcej časti a časti výroku o trovách konania         p o t v r d z u j e .

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k.  26 Cb/66/2013 - 135 zo dňa
26.03.2014 v napadnutej prvej výrokovej vete, ktorou súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 180 eur
spolu s 9 % p. a. úrokom z omeškania od 31.12.2012 do zaplatenia,                m e n í  tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi 180 eur spolu s 8,75 % p. a. úrokom z omeškania do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k.  26 Cb/66/2013 - 135 zo dňa
26.03.2014 v napadnutej druhej výrokovej vete, ktorou súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 9,00 %
ročného úroku z omeškania zo sumy 2.000 eur od 31.12.2012 do 07.06.2013 a zo sumy 2.000 eur
od 31.12.2012 do 06.08.2013,   m e n í    tak, že žalovaný je povinný zaplatiť 8,50 % p. a. úrokom z
omeškania zo sumy 2.000 eur od 16.05.2013 do 07.06.2013 a zo sumy 2.000 eur od 16.05.2013 do
06.08.2013, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca a žalovaný nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 180 eur spolu s
9 % p.a. úrokom z omeškania od 31.12.2012 do zaplatenia a 9 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy
2.000 eur od 31.12.2012 do 07.06.2013 a zo sumy 2.000 eur od 31.12.2012 do 06.08.2013, všetko do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak s poukazom na §§ 262, 269 ods. 2, 268, 373,
369 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len Obch. zák.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa  žalobou doručenou
súdu dňa 11.01.2013  domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 6.180 eur
s príslušenstvom, titulom nárokov vyplývajúcich z dohody o zložení rezervačnej zálohy. Žalovaná istina



pozostáva z nárokov:  4.000 eur - vrátenie zloženej rezervačnej zálohy, 2.000 eur -  nárok podľa článku
V. bod 4. Zmluvy - zmluvná pokuta vyúčtovaná pre predávajúceho, 180 eur za úkon notára, ktorý nebol
vykonaný. Medzi žalobcom ako klientom a žalovaným ako realitnou kanceláriu bola podľa §§ 262 a 269
ods. 2 Obch. zák. uzatvorená Dohoda o zložení rezervačnej zálohy (ďalej len Dohoda). Predmetom
Dohody bol záujem klienta o kúpu bytu. Predmetná nehnuteľnosť je presne popísaná v článku I.. V
článku IV. sa klient (žalobca) zaviazal uhradiť rezervačnú zálohu vo výške  4.000 eur za účelom kúpy
nehnuteľnosti. Podľa článku IV. bod 2. Dohody, v prípade ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde z dôvodu
stojacich na strane vlastníka nehnuteľnosti, v lehote do 30.11.2012 bude rezervačná záloha vrátená späť
klientovi najneskôr do tridsiatich dní po márnom uplynutí tejto lehoty. V zmysle Všeobecných obchodných
podmienok bude vlastník nehnuteľnosti povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške rezervačnej zálohy
uvedenej v článku IV. ods. 1 Zmluvy, a to do tridsiatich dní odo dňa písomného oznámenia od odstúpenia
od kúpnej zmluvy. Zmluvná pokuta uhradená vlastníkom nehnuteľnosti bude do pätnástich dní odo
dňa pripísania finančných prostriedkov v polovici postúpená klientovi na jeho bankový účet. Dohoda sa
uzatvorila na dobu určitú do 30.11.2012. V článku V. bod 1 je vyjadrený záväzok realitnej kancelárie,
že po dobu účinnosti Dohody upovedomí prípadných záujemcov o kúpu predmetnej nehnuteľnosti, že
táto je už rezervovaná a dokedy je platná rezervácia. Neumožní tretej osobe nadobudnúť vlastníctvo k
predmetnej nehnuteľnosti, bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal klient príležitosť uzatvoriť
kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti. Kúpna zmluva medzi žalobcom a predávajúcim nebola
uzatvorená. Jeden zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti nepristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Žalobca
pred otvorením pojednávania vzal žalobu v časti povinnosti zaplatiť istinu vo výške 4.000 eur (rezervačná
záloha) späť. Súd konanie v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. v tejto časti konanie zastavil.
3. Ďalej súd uviedol, že v posudzovanom prípade žalobcov nárok pozostával z 2.000 eur titulom náhrady
škody (v priebehu konania žalobca zmenil právnu kvalifikáciu) a 180 eur nedôvodne vyplatenej časti za
úkony notára žalovanému a príslušenstvo k pohľadávkam. Nárok na náhradu škody žalobca  odôvodnil
tým, že žalovaný spolu s predávajúcimi nehnuteľnosti neuzatvoril platnú zmluvu, a preto žalovaný si
nemôže uplatňovať nárok na zmluvnú pokutu, ktorej časť sa zaviazal poskytnúť žalobcovi podľa článku
IV. bod 5 Dohody. Žalobca mal garanciu, že ak príde k odstúpeniu od zmluvy, bude mu poskytnutá
náhrada. Porušenie povinnosti spočíva v tom, že žalobca bol uvedený do omylu, vychádzal z toho,
že v prípade ak nedôjde k naplneniu dohody, bude mu poskytnutá kompenzácia. Porušenie povinnosti
spočíva v tom, že žalovaný ako realitná kancelária musel vedieť okruh vlastníkov a nemal súhlas
obidvoch spoluvlastníkov. Výšku škody odôvodňuje s odkazom na článok V. bod. 4 Dohody, kde mal
garantované plnenie vo výške 2.000 eur v prípade, ak dôjde k vymoženiu. Príčinný vzťah je v tom, ak
by si žalovaný plnil riadne svoje povinnosti, bol dôsledný a uzatvoril platnú sprostredkovateľskú zmluvu,
mal možnosť si od predávajúcich vymáhať garantovanú zmluvnú pokutu, čím by súčasne plnil svoju
povinnosť aj žalobcovi. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, poukázal na to, že pre vznik
nároku na náhradu škody sa vyžaduje kumulatívne splnenie troch predpokladov: porušenie právnej
povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

4. Žalovaný namietal akékoľvek porušenie právnej povinnosti vo vzťahu k žalobcovi, porušenie
akéhokoľvek zmluvného záväzku, ktorý by mal voči žalobcovi. Odkázal na článok V. bod. 4. Dohody o
zložení rezervačnej zálohy. Žalovaný sa pre tento prípad zmluvne zaviazal poskytnúť uvedené plnenie
žalobcovi v lehote do pätnástich dní odo dňa pripísania finančných prostriedkov.  Zmluvný vzťah
medzi žalobcom a žalovaným žiadnym spôsobom časovo nevymedzuje zmluvné povinnosti žalovaného,
týkajúce sa úkonov súvisiacich s vymáhaním predmetného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Pokiaľ
dlžník nezaplatí dlžnú sumu svojmu veriteľovi, nemožno úspešne uplatniť nárok na jeho náhradu z titulu
zodpovednosti tretej osoby za škodu, lebo škoda mu zatiaľ nevznikla; samotná existencia pohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi, dokonca ani súdne rozhodnutia o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh, tým menej
potom uznanie dlhu v zmysle ust. § 588 Občianskeho zákonníka nie je totiž skutočnou škodou ani
ušlým ziskom (uznesenie NS ČR z 27.06.2006, sp. zn. 25 Cdo/2225/2004, sp. zn. 25 Cdo 2328/2004).
Dňa 24.06.2012 uzatvoril žalovaný s predávajúcim - P.. C.. L. F. a manželkou L. M. (vlastníci bytu)
zmluvu o poskytovanie realitných služieb (sprostredkovateľská zmluva). Pani M. ubezpečila žalovaného
pri podpise zmluvy, že je manželom plne splnomocnená na podpis predmetnej sprostredkovateľskej
zmluvy, s ktorou jej manžel bez výhrad súhlasí. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenia § 266 Obch.
zák.. Žalovaný predložil doklady, ktorými deklaroval, že bol splnomocnený na úkony od predávajúcich
v súvislosti s ich záujmom o predaj bytu. Podľa § 145 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého, bežné veci
týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas
oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Byt bol v čase uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej a jej manžela. Podpísanie sprostredkovateľskej zmluvy nie je



takým právnym úkonom, ku ktorému by bol potrebný aj súhlas manžela žalovanej. Uvedená zmluva sa
ešte bezprostredne nedotýka dispozície s predmetným bytom. Až prípadná zmluva o prevode vlastníctva
bytu vyžaduje súhlas manžela žalovanej. Tu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 33 Odo 533/2005, kde súd vyslovil právny názor: uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy nie je
ešte takým úkonom, ktorý by sa bezprostredne dotýkal spoločnej veci patriacej do spoločného majetku
manželov v zmysle § 145 ods. 2 Obč. zák.; až kúpna zmluva, ktorej účastníkom by musel byť aj druhý z
manželov, s ohľadom na spoluvlastnícky podiel spadajúci do spoločného majetku manželov, prestavuje
taký právny úkon, ku ktorému treba aj súhlas tohto druhého manžela. Zmluva o poskytovaní realitných
služieb ako inominátna zmluva medzi vlastníkmi bytov a realitnou kanceláriou bola uzatvorená v režime
Obchodného zákonníka. Podľa žalovaného na platnosť uzatvorenia tejto zmluvy nebola predpísaná
písomná forma. Sprostredkovateľská zmluva je platným právnym úkonom. Pokiaľ dlžník nezaplatil dlžnú
sumu svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednosti tretej
osoby za škodu, lebo škoda mu zatiaľ nevznikla: samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi
nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom (NS ČR 25 Cdo 2225/2004). Pokiaľ ide o nárok vo výške
180 eur, podľa neho je oprávnený s odkazom na článok I. Dohody o zložení rezervačnej zálohy, podľa
ktorého, poplatky spojené s notárskou úschovou znáša klient.

5. Súd vo veci vypočul svedka R. M., ktorá v rozhodnom období bola zástupkyňou konateľa. Z výpovede
svedkyne vyplynulo, že žalovaný ako realitná kancelária robil úkony v súvislosti s poskytovaním realitnej
činnosti pre predávajúceho. Skutočnosť, že nedošlo k podpísaniu kúpnopredajnej zmluvy nemôže
viesť k zodpovednosti realitnej kancelárie za porušenie zmluvy. V článku V. bod 4. Dohody žalobcovi
vznikol nárok na 2.000 eur (polovica zmluvnej pokuty), ktorú zaplatí predávajúci až vtedy, keď bude
pripísaná na účet žalovaného. V zmluve sa nenachádza záväzok realitnej kancelárie, že zmluvnú pokutu
bude vymáhať a musí vymáhať. Je to jej dispozičné oprávnenie. V prejednávanom prípade žalobca
uviedol, že sa zmenšil majetok poškodeného, pretože predpokladal, že v prípade odstúpenia od zmluvy
predávajúceho mu bude poskytnutá kompenzácia 2.000 eur.  Ušlý zisk  je poskytnutie poškodenému
takej náhrady, aby bol v majetkom postavení, keby nedošlo k porušeniu povinností zmluvnou stranou.
Majetková ujma, ktorá spočíva v tom, že sa nezväčší majetok poškodeného v rozsahu, v akom by sa
zväčšil, kedy ku škodovej udalosti nedošlo. Ušlý zisk môže spočívať v tom, že sa neuskutočnil obchod
veriteľa (napr. v dôsledku odstúpenia od zmluvy s obchodným partnerom veriteľa), pre ktorého malo byť
plnenie použité, zahrňuje ich zisk, ktorý by veriteľ jednak dosiahol uskutočnením tohto obchodu.  Výpočet
ušlého zisku však spočíva na predpoklade určitého priebehu podnikania aj jeho výsledku a môže s ním
byť spojený celý rad sporných otázok. Nárok na alikvotnú časť zmluvnej pokuty by teda žalobcovi vznikol
iba v prípade, ak by boli pripísané na účet realitnej kancelárie. Žalovaný sa nezaviazal, že musí vymáhať
zmluvnú pokutu od predávajúcich. Ak by záväzok vyplatenia časti zmluvnej pokuty nebol podmienený,
možno povedať, že žalobca predpokladal, že na túto časť finančných prostriedkov má nárok.

6. Podľa názoru súdu konanie žalovaného sa neprieči zásadám dobrých mravov alebo obchodných
zvyklostí. V čom malo spočívať konanie žalovaného v rozpore so zásadou dobrých mravov alebo rozpor
s obchodnými zvyklosťami, žalobca nekonkretizoval. Žalovaný neuviedol úmyselne do omylu žalobcu,
neuviedol nepravdivé údaje. Konateľ žalobcu bol v kontakte s vlastníkmi nehnuteľnosti. Byt si prezrel a
vedel o záujme vlastníkov bytu tento predať.

7. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vrátenie 180 eur, ktoré žalobca zaplatil žalovanému za poskytnuté
notárske služby, súd ho považoval za dôvodný a to z toho dôvodu, že podľa článku I. Dohody, notárske
poplatky mal klient platiť až pri spísaní notárskej zápisnici o zložení kúpnej ceny do notárskej úschovy.
Samotná iniciatíva žalovaného s notárom neodôvodňuje tento nárok žalovaného. O povinnosti platiť
úroky z omeškania z oneskorene vrátenej rezervačnej zálohy súd rozhodol s poukazom na § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka. Rezervačnú zálohu mal žalovaný povinnosť vrátiť do 30 dní po dobe rezervácie,
t.j. do 30.12.2012.

8. Uznesením č.k. 26 Cb/66/2013 - 75 zo dňa 21.08.2013 súd konanie v časti zaplatenia istiny vo výške
4.000 eur zastavil. Nerozhodol o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. podľa zavinenia.
Zastavenie konania zavinil žalovaný, ktorý túto pohľadávku uhradil po podaní žaloby. Žalobcovi by v
súvislosti s týmto zastavením konania vznikol nárok na náhrade trov konania z tejto časti za úkony
prevzatie, príprava, podanie žaloby a čiastočné späťvzatie. O náhrade trov konania v súvislosti s
rozsudkom, v ktorom bol žalobca úspešný v nepatrnej časti, podľa pomeru úspechu by vznikol nárok na
náhradu trov konania žalovanému podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Vzhľadom na uvedený pomer trov konania



(§ 146 ods. 2 a § 142 ods. 3), súd v prejednávanom prípade rozhodol o trovách konania podľa § 142
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. S poukazom na vyššie
uvedené súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku o
zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o trovách konania. Žalobca má za to, že súd sa vecou dostatočne
nezaoberal, nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu
záveru. Podpis kúpnej zmluvy na byt, o ktorý mal záujem, sa mal v zmysle dohody o zložení
rezervačnej zálohy uskutočniť do 30.11.2012. K uzatvoreniu tejto zmluvy však nikdy neprišlo, nakoľko
vlastník bytu odmietol uzavrieť kúpnu zmluvu. Taktiež vyšlo najavo, že žalovaný nemal uzatvorenú
zmluvu s oboma vlastníkmi ponúkanej nehnuteľnosti, čo viedlo k situácii, že práve spoluvlastník,
ktorý sprostredkovateľskú zmluvu nepodpísal, odmietol nehnuteľnosť predať. V predmetnej dohode o
zložení rezervačnej zálohy uzatvorenej medzi účastníkmi konania, bola pre tento prípad v článku V.
bod 4 dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 4.000 eur, ktorej polovicu teda 2.000 eur  mal žalovaný
uhradiť žalobcovi a súčasne vrátiť zloženú zálohu do 30 dní od uplynutia posledného dňa lehoty na
uzatvorenie kúpnej zmluvy. Zloženú zálohu vrátil žalovaný až počas konania. Zmluvnú pokutu a poplatok
za notára žalovaný neuhradil. Žalobca má za to, že bol žalovaným uvedený do omylu a spôsobil mu
škodu, nakoľko so žalovaným uzatvoril zmluvu, kde riadne zložil zálohu a bol zmluvne ubezpečený,
že v prípade nerealizovania predaja nehnuteľnosti, má garantovanú kompenzáciu vo forme zmluvnej
pokuty. Absencia platnej zmluvy medzi žalovaným a predávajúcimi, žalovanému nevznikol právny titul
na vymáhanie zmluvnej pokuty, a preto je zrejmé, že žalobcu uviedol do omylu, čím mu spôsobil škodu.
Túto skutočnosť potvrdzuje aj konanie žalovaného, nakoľko tento počas celého konania nevymáhal
zmluvnú pokutu od predávajúcich a ani takýto nárok neuplatnil na súde. Taktiež neobstojí tvrdenie, že by
žalovaný na platnosť zmluvy o sprostredkovaní predaja nepotreboval súhlas druhého manžela. Jednalo
by sa totiž o zavádzajúci právny úkon, kde by absentovala vôľová zložka druhého manžela. Súčasne
žalobca poukázal na skutočnosť, že judikát, na ktorý žalovaný v konaní poukazoval, je rozhodnutím
iného štátu, teda Najvyššieho súdu ČR z roku 2005. Súdy za bežné záležitosti, resp. ich obstaranie
považujú záležitosti, ktoré slúžia na uspokojovanie každodenných potrieb rodiny, o ktorú ide, k jej životnej
úrovni, danej zárobkovými a majetkovými možnosťami oboch manželov. Podpis sprostredkovateľskej
zmluvy v tomto kontexte nemožno považovať za bežnú vec. Zmluva o poskytovaní realitných služieb
uzatvorená medzi žalovaným a predávajúcou pani M. má aj ďalšie vady. Zo záhlavia predmetnej zmluvy
totiž vyplýva, že účastníkmi zmluvy boli vymienený žalovaný ako realitná kancelária a pán F. a pani M.
ako Klient. Ako účastníci zmluvy boli na strane Klienta teda vymienení obaja manželia, bez ohľadu na
to, že by stačilo, keby zmluvu podpísal aj jeden z nich. Je zrejmé, že žalovaný vymienil ako účastníkov
zmluvy oboch manželov a na zmluve je podpis iba jedného z nich, ktorý zjavne podpisoval za seba,
a teda zmluva nie je perfektná, je absolútne neplatná. Taktiež zo zmluvy nevyplýva, že by pani M.
podpisovala aj za pána F., nakoľko je tam len jeden podpis, absentuje plná moc, ktorá by musela byť
súčasťou zmluvy v písomnej podobe, tak ako hlavný úkon a taktiež chýba druhý podpis. Žalovaný
uzatvoril túto zmluvu s klientom už v júni 2012 a rezervačnú zmluvu so žalobcom v septembri 2012,
teda takmer tri mesiace vedel, že nemá platne uzatvorenú zmluvu o poskytovaní realitných služieb,
že nie je podpísaná všetkými účastníkmi a napriek tomu podpísal so žalobcom rezervačnú zmluvu, v
ktorej garantoval žalobcovi zmluvnú pokutu pre prípad nerealizovania predaja nehnuteľnosti. Vedome a
úmyselne zaviedol a poškodil žalobcu. Taktiež sa žalobca nestotožnil s výrokom o trovách konania. Má
za to, že bol v prevažnej časti úspešný, návrh bol podaný dôvodne aj v časti vrátenia zálohy vo výške
4.000 eur, ktorú vrátil žalovaný až počas konania, aj v časti 180 eur.  Preto žiada, aby odvolací súd
zmenil zamietavú časť rozsudku tak, že i v tejto časti návrhu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov
konania a právneho zastúpenie za prvostupňové i odvolacie konanie.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v časti
výroku, ktorým súd priznal ročný úrok z omeškania vo výške 9,00 % k istine 180,00 eur, ako aj v
časti výroku, ktorým súd priznal 9,00 % ročný úrok z omeškania a stanovil za prvý deň omeškania
žalovaného deň 31.12.2012. Dohoda o zložení rezervačnej zálohy podliehala režimu Obchodného
zákonníka, najmä ustanoveniam §§ 262 a 269 ods. 2 . Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.: „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.“ So zreteľom na citované zákonné ustanovenia poukázal na stanovenú výšku úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky pre hlavné refinančné operácie, ktorá ku dňu určenému súdom ako



rozhodný deň omeškania žalovaného, t. j. 31.12.2012, predstavovala 0,75 % (a to od 11.07.2012).
Vzhľadom k uvedenému mohla úroková sadzba k rozhodnému dňu omeškania stanovenému súdom
na deň 31.12.2012 predstavovať po pripočítaní 8 percentuálnych bodov maximálne 8,75 % p.a.. Preto
žalovaný namieta súdom priznanú výšku úrokov z omeškania vo výške 9,00 % p.a. ako zákonom
nepodloženú a nedôvodnú a navrhuje, aby súd priznal úroky z omeškania z titulu žalovanej istiny vo
výšky 180 eur v zákonnej výške úrokovej sadzby 8,75 % p.a.. Ako dôkaz predložil historický časový
rad sadzieb ECB. V druhej časti výroku rozsudku žalovaný namieta súdom priznaný 9,00 % ročný úrok
z omeškania a stanovenie prvého dňa omeškania žalovaného na deň 31.12.2012. Odvolateľ zároveň
namietal stanovenie rozhodného dňa omeškania žalovaného s úhradou sumy vo výške 4.000 eur na
deň 31.12.2012, t.j. 30 - dní po márnom uplynutí lehoty, na ktorú sa predmetná Dohoda o zložení
rezervačnej zálohy uzatvorila. Aplikácia 30 - dňovej lehoty na vrátenie zložených finančných prostriedkov
v prospech klienta by v zmysle príslušných zmluvných ustanovení prichádzala do úvahy v prípade, ak by
nedošlo k zahájeniu a realizovaniu reklamačného konania z podnetu žalovaného, ktorého predmetom
prešetrenia boli práve namietané skutočnosti, a to najmä s ohľadom na priebeh a stav obchodnoprávnej
transakcie voči predávajúcim a žalobcovi, ako potenciálnemu záujemcovi. Žalovanému bola zo strany
žalobcu doručená výzva zo dňa 03.12.2012, ktorú vzhľadom na namietané skutočnosti žalovaný
považoval za podnet na zahájenie reklamačného konania v zmysle čl. VI. Uplatňovanie a vybavovanie
reklamácií VOP žalovaného, s ktorými bol žalobca riadne oboznámený a ktoré tvorili neoddeliteľnú
súčasť Dohody o zložení rezervačnej zálohy. Reklamačný poriadok žalovaného bol rovnako riadne
zverejnený na internetovej stránke žalovaného S..R..sk. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu
doručenou výzvou domáhal od žalovaného uhradenia rezervačnej zálohy v lehote do 3 dní odo dňa
jej doručenia. V zmysle ustanovenia či. VI. ods. 1 VOP: „Klient je oprávnený reklamovať správnosť
fakturovanej sumy odmeny, prípadne ďalších nákladov za poskytnuté služby vyčíslených vo Faktúre
a kvalitu poskytnutých služieb bez zbytočného odkladu, t.j. čo najrýchlejšie po tom, ako chybu zistí,
avšak najneskôr do pätnástich (15) dní odo dňa doručenia Faktúry Klientovi, resp. odo dňa, kedy sa
stala skutočnosť zakladajúca dôvod reklamácie“. Podľa ustanovenia či. VI. ods. 5 VOP: „V prípade, že
prešetrenie reklamácie Klienta je obzvlášť zložité a jej dôkladné prešetrenie nie je v tridsať (30) dňovej
lehote objektívne možné zabezpečiť, je Realitná kancelária ARX REALITY povinná výsledok svojho
šetrenia oznámiť Klientovi do šesťdesiatich (60) dní odo dňa, kedy bola reklamácia platne oznámená
Realitnej kancelárii ARX REALITY.“ Žalovaný postupoval plne v súlade so zmluvne dojednanými
podmienkami a ustanoveniami, pričom o zahájení reklamačného konania žalobcu riadne upovedomil
listom zo dňa 09.01.2012: Vyjadrenie - zahájenie reklamačného konania (predložený v súdnom spise)
a predmetnému reklamačnému konaniu pridelil spisovú značku ID 500-58. O uvedenom bol žalobca
písomne informovaný a oboznámený, že o výsledku reklamačného konania bude v zmluvne stanovenej
lehote nevyhnutnej na preverenie obchodného prípadu, písomne vyrozumený. Podľa ustanovenia či.
VI. ods. 6 VOP: „Reklamácia vo veci prešetrenia úhrady fakturovanej odmeny alebo prípadných ďalších
nákladov za poskytnuté služby nemá odkladný účinok na povinnosť Klienta zaplatiť dotknutú časť z
odmeny alebo ďalších nákladov za poskytnuté služby podľa príslušnej Faktúry Realitnej kancelárie ARX
REALITY.“ Následne, listom zo dňa 15.04.2013 oboznámil žalovaný žalobcu s výsledkom reklamačného
konania, v rámci ktorého vzhľadom na prešetrené skutočnosti uznal reklamáciu v časti vrátenia zloženej
rezervačnej zálohy vo výške 4.000,00 eur v prospech účtu žalobcu. Podľa ustanovenia čl. VI. ods. 7
VOP: „V prípade, že reklamácia Klienta voči odmene alebo prípadným ďalším nákladom za poskytnuté
služby bude Realitnou kanceláriou ARX REALITY uznaná za opodstatnenú, bude suma z Odmeny alebo
ďalších Nákladov za poskytnuté Služby, priznaná Klientovi v zmysle reklamácie, vrátená na jeho bankový
účet uvedený v záhlaví Dohody, a to v lehote do tridsiatich (30) dní odo dňa uznania reklamácie Realitnou
kanceláriou ARX REALITY.“

11. Povinnosť plnenia na strane žalovaného titulom vrátenia zloženej rezervačnej zálohy nastala s
poukazom na výsledky riadneho  reklamačného  konania  30.   dňom   odo  dňa   uznania   reklamácie,
t.j.   dňom 16.05.2013. Vzhľadom na to žalovaný namieta súdom stanovený rozhodný deň omeškania
žalovaného (31.12.2012) ako zmluvne nepodložený a nedôvodný a za rozhodný prvý deň omeškania
žalovaného navrhuje súdom priznať deň 16.05.2013.

12. Zároveň poukázal na stanovenú výšku úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky pre hlavné
refinančné operácie, ktorá ku dňu určenému súdom ako rozhodný deň omeškania, t.j. 31.12.2012
predstavovala 0,75 % (a to od 11.07.2012). Preto mohla úroková sadzba k rozhodnému dňu omeškania
stanovenému súdom na deň 31.12.2012 predstavovať po pripočítaní 8 percentuálnych bodov maximálne
8,75 % p.a. a  namieta súdom priznanú výšku úrokov z omeškania vo výške 9,00 % p.a. ako



zákonom nepodloženú a nedôvodnú. Je potrebné vychádzať zo správne   stanoveného rozhodného
dňa omeškania žalovaného, ktorým je  deň 16.05.2013, a to v súlade s novelizovanými právnymi
predpismi, zákonom č. 9/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
a Nariadením vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva
účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013. Pri zmluvných vzťahoch uzavretých
do 31.01.2013 sa teda pri omeškaní vzniknutom po 01.02.2013 (vrátane) aplikuje Nariadenie vlády
č. 87/1995 Z. z. účinné k 31. 01.2013; to znamená, že zákonný maximálny úrok z omeškania bude
predstavovať 8 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba ECB. Výška úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky pre hlavné refinančné operácie predstavovala k rozhodnému dňu omeškania
žalovaného, t.j. k 16.05.2013, 0,50 %. Preto má žalovaný za to, že maximálna zákonná výška úrokov
z omeškania k rozhodnému dňu omeškania žalovaného, t.j. k 16.05.2013, predstavovala 8,50 % p.a..
Ako dôkaz priložil historický časový rad sadzieb ECB. Preto navrhuje, aby odvolací súd v súlade s
ustanovením § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III sp.zn.: 26 Cb/66/2013 zo
dňa 26.03.2014 takto: Rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp.zn.: 26 Cb/66/2013 zo dňa 26.03.2014
v napadnutej prvej výrokovej vete, ktorou Okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 180 eur spolu
s 9,00 % p.a. úrokom z omeškania od 31.12.2012 do zaplatenia sa mení tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť 180,00 eur spolu s 8,75 % p.a. úrokom z omeškania do zaplatenia. Rozsudok Okresného súdu
Bratislava III sp.zn.: 26 Cb/66/2013 zo dňa 26.03.2014 v napadnutej druhej výrokovej vete, ktorou
Okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 9,00 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2.000 eur
od 31.12.2012 do 07.06.2013 a zo sumy 2.000,00 eur od 31.12.2012 do 06.08.2013 sa mení tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť 8,50 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 2.000,00 eur od 16.05.2013 do
07.06.2013 a zo sumy 2.000,00 eur od 16.05.2013 do 06.08.2013; všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku. Súd zaväzuje žalobcu zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v lehote do
3 dní tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v
Bratislave.

14. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v napadnutej zamietajúcej časti a časti výroku
o trovách konania stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky
vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany
v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia
nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho
právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým
rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť
iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.

15. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že zmluvný vzťah medzi
žalobcom a žalovaným žiadnym spôsobom časovo nevymedzuje zmluvné povinnosti žalovaného,
týkajúce sa úkonov súvisiacich s vymáhaním predmetného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Pokiaľ
dlžník nezaplatí dlžnú sumu svojmu veriteľovi, nemožno úspešne uplatniť nárok na jeho náhradu z titulu
zodpovednosti tretej osoby za škodu, lebo škoda mu zatiaľ nevznikla; samotná existencia pohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi, dokonca ani súdne rozhodnutia o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh, tým menej potom
uznanie dlhu v zmysle ustanovenia § 588 Obč. zák. nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom“. K
tvrdeniu žalobcu, že absenciou platnej zmluvy medzi žalovaným a predávajúcimi, žalovanému nevznikol
právny titul na vymáhanie zmluvnej pokuty, a preto je zrejmé, že žalobcu uviedol do omylu, čím mu
spôsobil škodu, odvolací súd dodáva, že zmluva medzi žalovaným a predávajúcim je platná.  Právna
teória zastáva názor, že o spoločnú vec v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zák. ide vtedy, ak ide o vec už
v existujúcom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov alebo o spoločnú záležitosť, ktorá sa dotýka
bezpodielového spoluvlastníctva. Ak nejde o spoločnú vec manželov, rozlišovanie medzi bežnou a
inou vecou nemá právny význam. Ak má byť kúpnou zmluvou vec do bezpodielového spoluvlastníctva
získaná, potom túto kúpnu zmluvu nemožno považovať za právny úkon, ktorý sa týka spoločnej veci.
Naopak, ide o právny úkon spadajúci do výlučnej sféry každého z manželov, a to aj za stavu, keď
na zaplatenie kúpnej ceny boli použité spoločné peniaze bez súhlasu druhého manžela. Takémuto



záveru nasvedčuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky Ro NS ČR z 28.06.2007 sp. zn.
33 Odo 533/2005, podľa ktorého uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy nie je ešte úkonom, ktorý by
sa bezprostredne dotýkal spoločnej veci v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zák.; až kúpna zmluva, ktorú mal
sprostredkovateľ pripraviť v prípade nájdenia vážneho záujemcu o kúpu a účastníkom ktorej by musela
byť aj druhý manžel s ohľadom na spoluvlastnícky podiel, patriaci do BSM, predstavuje právny úkon,
ku ktorému, ak sa ho priamo nezúčastnil, je potrebný jeho súhlas pod sankciou relatívnej neplatnosti,
pretože jeho predaj nepredstavuje obvyklú správu spoločného majetku manželov. Právny úkon, ktorý
bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci,
sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti nedovolá. Žalovaný bol
oboznámený s Dohodou o zložení rezervačnej zálohy a so Všeobecnými obchodnými podmienkami,
vedel teda, že nárok na polovicu zmluvnej pokuty má len vtedy, ak túto pokutu uhradí predávajúci na účet
žalovaného. Nakoľko záväzok vyplatiť zmluvnú pokutu bol podmienený a predávajúci zmluvnú pokutu
neuhradil. Žalovaný neporušil vo vzťahu k žalobcovi žiadnu povinnosť, preto neboli splnené podmienky
pre vznik škody v zmysle § 373 Obch. zák.. V prípade priznaného nároku na vrátenie 180 eur, ktoré
žalobca zaplatil žalovanému za poskytnuté notárske služby, sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu
prvej inštancie.

16. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného čo do stanovenia rozhodného dňa omeškania žalovaného s
úhradou sumy vo výške 4.000,00 eur na deň 31.12.2012, t.j. 30 - dní po márnom uplynutí lehoty,
na ktorú sa predmetná Dohoda o zložení rezervačnej zálohy uzatvorila, odvolací súd sa stotožnil
s názorom žalovaného, že povinnosť plnenia titulom vrátenia zloženej rezervačnej zálohy nastala s
poukazom na výsledky riadneho  reklamačného  konania  30.   dňom   odo  dňa   uznania reklamácie,
t.j. dňom 16.05.2013. Žalovaný túto skutočnosť preukázal s poukazom na výzvu zo dňa 03.12.2012,
ktorú žalovaný považoval za podnet na zahájenie reklamačného konania v zmysle čl. VI. Všeobecných
obchodných podmienok, pričom o zahájení reklamačného konania žalobcu riadne upovedomil listom
zo dňa 09.01.2012. Zároveň preukázal, že listom zo dňa 15.04.2013 oboznámil žalovaný žalobcu
s výsledkom reklamačného konania, v rámci ktorého vzhľadom na prešetrené skutočnosti uznal
reklamáciu v časti vrátenia zloženej rezervačnej zálohy vo výške 4.000,00 eur v prospech účtu žalobcu.
Povinnosť plnenia na strane žalovaného titulom vrátenia zloženej rezervačnej zálohy teda nastala až
30.   dňom odo  dňa uznania reklamácie, t.j. dňom 16.05.2013. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného čo do
priznanej výšky úrokov z omeškania vo výške 9,00 % p.a., odvolací súd sa plne stotožnil s argumentmi
žalovaného, ktorý preukázal, že maximálna zákonná výška úrokov z omeškania k rozhodnému dňu
omeškania žalovaného, t. j. k 16.05.2013, predstavovala 8,50 % p.a..

17. V prípade odvolania žalobcu čo do trov konania, ktorý tvrdí, že bol v prevažnej miere úspešný,
návrh bol podaný dôvodne aj v časti vrátenia zálohy 4.000 eur, ktorú vrátil žalovaný až počas konania,
odvolací súd dodáva, že z vykonaného dokazovania nevyplýva vrátenie zálohy 4.000 eur žalovaným
po podaní žaloby. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 21.08.2013 vyplýva, že žalobca zobral žalobu
v časti zaplatenia 4.000 eur z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k úhrade tejto čiastky. Kedy
došlo k úhrade, žalobca neuviedol ani nepreukázal. Takisto z uznesenia súdu prvej inštancie sp. zn. 26
Cb/66/2012 zo dňa 21.08.2013 nevyplýva, kedy žalovaný čiastku 4.000 eur uhradil, preto možno dospieť
len k záveru, že zastavenie konania zavinil žalobca, nakoľko nepreukázal úhradu 4.000 eur zo strany
žalovaného po podaní žaloby. Preto súd správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej
zamietajúcej časti a časti výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny. V časti odvolania
žalovaného týkajúce sa stanovenia rozhodného dňa omeškania žalovaného a výšky výšky úrokov z
omeškania odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku
rozhodnutia.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 2 CSP. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/66/2013", "guid": "c44a8f9a-276f-4e59-96cd-77f0e5bd1494:4b6e0a02-4c8a-4d33-a601-cc1b5565dd20", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "33a6e476-2bfc-42f7-8fb7-cf6e33a4c8af:f38a1788-d185-4750-b916-91ed2fb7ee28", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/66/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cb/66/2013 z 19. 11. 2013", "sud": "Okresný súd Košice I", "datum_vydania": "2013-11-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/33a6e476-2bfc-42f7-8fb7-cf6e33a4c8af:f38a1788-d185-4750-b916-91ed2fb7ee28"}], "citovane_v": []}