{"guid": "04c12013-5fe9-42b4-8a61-e5fcaca9712b:9db86f8d-8367-475a-92c6-27b68a75dbb7", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5915200766.4", "spisova_znacka": "6CoP/57/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/57/2018 z 27. 11. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. novembra 2019, sp. zn. 6CoP/57/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:5915200766.4", "identifikacne_cislo": "5915200766", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Maláriková", "sudca_id": 724, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-malarikova-724", "datum_vydania": "2019-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9db86f8d-8367-475a-92c6-27b68a75dbb7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5915200766.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:5915200766.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:5915200766.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/57/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915200766
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5915200766.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: matky G. M., nar.XX.XX.XXXX, bytom P. X, XXX XX E., zastúpenej
JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou, so sídlom U. X, XXX XX E. a otca E. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. F. XXXX/X, XXX XX E., zastúpeného Mgr. Monikou Dubskou, advokátkou, so sídlom X. XX,
XXX XX E., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 5P/11/2015-1356 zo dňa 26.07.2018, v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k. 5P/11/2015-1364 zo dňa 13.08.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 5P/11/2015-1356 zo dňa 26. 07. 2018 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k. 5P/11/2015-1364 zo dňa
13. 08. 2018  p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov  n e m á  nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi maloletého dieťaťa prispievať                       na výživu
maloletého U. I., nar. XX.XX.XXXX, výživné vo výške 170,00 Eur mesačne, a to počnúc od 13.02.2015
do 31.12.2016 a od 01.01.2017 vo výške 150,00 Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky maloletého dieťaťa (výrok I.). Zameškané výživné za obdobie od 13.02.2015
do vyhlásenia rozsudku vo výške 1.078,19 Eur súd uložil otcovi maloletého dieťaťa  uhradiť k rukám
matky dieťaťa do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku (výrok II.) a vo zvyšnej časti súd návrhy
matky zamietol (výrok III.). Styk otca s maloletým dieťaťom súd neupravil (výrok IV.). Zároveň súd uložil
rodičom maloletého dieťaťa ako aj maloletému dieťaťu povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu
v špecializovanom zariadení súkromné centrum pedagogicko-psychologického poradenstva                    a
prevencie NOSKO HEALTH PREVENTION, so sídlom Námestie A. Hlinku  54, 034 01 Ružomberok na
obdobie 6 mesiacov (výrok V.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden                   z účastníkov
nemá právo na ich náhradu (výrok VI.). Súčasne súd uložil každému z rodičov maloletého dieťaťa
povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Ružomberok trovy štátu vo výške 537,88 Eur do 30 dní od
právoplatnosti výroku tohto rozsudku (výrok VII.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu matky maloletého dieťaťa Okresný
súd Ružomberok rozsudkom č. k. 5P/11/2015 - 205 zo dňa 31.03.2015 zveril maloletého U. I., nar.
XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať
a spravovať jeho majetok a otcovi dieťaťa uložil povinnosť prispievať na jeho výživu výživným vo
výške 110,00 Eur mesačne, počnúc od 13.02.2015. Zameškané výživné za obdobie od 13.02.2015 do
vyhlásenia rozsudku vo výške 168,95 Eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky dieťaťa do 15 dní od



právoplatnosti výroku rozsudku a v ostatnej časti súd návrh matky zamietol. Zároveň súd upravil styk
otca s maloletým U., a to každú stredu od v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky
maloletého dieťaťa s tým,             že v prípade neuskutočnenia stretnutia otca s maloletým dieťaťom je
matka povinná poskytnúť otcovi náhradný termín v rovnakom rozsahu.
3. Na základe odvolania matky dieťaťa proti vyššie uvedenému rozsudku Krajský súd                  v
Žiline uznesením č.k. 6CoP/31/2015-250 zo dňa 30.06.2015 rozsudok Okresného súdu Ružomberok
vo výrokoch o určení výživného otca na maloleté dieťa, určení výšky nedoplatku otca na výživnom,
vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh zamietol a vo výroku o úprave styku otca s maloletým
dieťaťom, ako aj vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že vo zvyšnej
časti, t. j. v prvej vete výroku zostal rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 5P/11/2015-205 zo
dňa 31.03.2015 nedotknutý.
4. Následne Okresný súd Ružomberok rozsudkom č.k. 5P/11/2015-515 zo dňa 27.10.2015                 v
spojení s uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k. 5P/11/2015-528 zo dňa 27.10.2015 uložil otcovi
dieťaťa povinnosť prispievať na výživu maloletého U. I. výživné              vo výške 140,00 Eur mesačne
počnúc od 13.02.2015. Zameškané výživné za obdobie                         od 13.02.2015 do vyhlásenia
rozsudku vo výške 256,05 Eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky dieťaťa do 3 dní od právoplatnosti
výroku rozsudku a v ostatnej časti súd návrh matky zamietol. Zároveň súd upravil styk otca s mal. U.
každý utorok v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod., a každú sobotu v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. s
tým, že prvé štyri stretnutia sa uskutočnia             v mieste bydliska maloletého dieťaťa a za prítomnosti
matky maloletého dieťaťa, a nasledujúce stretnutia v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa a mimo
bydliska maloletého dieťaťa.
5. Na základe odvolania matky maloletého dieťaťa voči vyššie uvedenému rozsudku Krajský súd
v Žiline uznesením sp.zn. 6CoP/73/2015, 6CoP/74/2015 zo dňa 29.02.2016 rozsudok Okresného
súdu Ružomberok č.k. 5P/11/2015-515 zo dňa 27.10.2015 v spojení s uznesením Okresného súdu
Ružomberok č.k. 5P/11/2015-528 zo dňa 27.10.2015 zrušil a vec mu vrátil                 na ďalšie konanie.
6. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline vyplýva, že prvostupňový súd pri
svojom rozhodovaní o výživnom nedôsledne aplikoval ustanovenie § 63 ods. 2 Zákona              o rodine,
poukazujúc pritom na povinnosť súdu preskúmať všetky daňové výdavky povinného               a po
ich prehodnotení vyvodiť predpokladaný príjem, aký by bol povinný dosiahol, ak by iné než nevyhnutné
výdavky nerealizoval. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, žeby okresný súd uvedeným
spôsobom skúmal príjem otca, aktuálne príjmy otca musia byť pritom zistené tak, aby odrážali stav
v čase rozhodovania súdu. Odvolací súd teda uložil prvostupňovému súdu ustáliť výšku priemerného
mesačného zárobku otca dieťaťa, ako aj výšku odôvodnených potrieb mal. dieťaťa. Zároveň odvolací
súd poukázal na potrebu úpravy styku otca s maloletým U. s ohľadom na denný režim maloletého dieťaťa
ako aj skutočnosť,                   že dieťaťa aktuálne svojho otca nepozná.
7. Predbežným opatrením nariadeným uznesením Okresného súdu Ružomberok                         č.k.
5P/11/2015-574 zo dňa 01.04.2016 konajúci súd umožnil otcovi dieťaťa stretávať sa                          s
maloletým U. každú sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. a v mieste bydliska maloletého
dieťaťa s tým, že predbežné opatrenie zanikne dňom právoplatnosti konania vedeného na Okresnom
súde v Ružomberku pod sp. zn. 5P/11/2015. Na základe odvolania otca maloletého dieťaťa proti vyššie
citovanému uzneseniu Krajský súd v Žiline uznesením                          č.k. 5CoP/41/2016-628 zo
dňa 09.08.2016 zmenil uznesenie v odvolaním napadnutej časti tak,    že otec je oprávnený stretávať
sa s mal. synom U. každú sobotu v mesiaci v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod za prítomnosti matky
dieťaťa a v mieste bydliska matky dieťaťa.
8. Otec maloletého dieťaťa sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.10.2016 domáhal výkonu
vyššie uvedeného rozhodnutia, uznesením Okresného súdu Ružomberok                  č.k. 9Em/3/2016-90
zo dňa 26.02.2018 bolo konanie o výkon rozhodnutia zastavené.
9. Následne konajúci súd doplnil dokazovanie vo veci a vyzval rodičov maloletého dieťaťa na
preukázanie výšky mesačných príjmov a výdavkov, ako aj na preukázanie mesačných výdavkov mal.
dieťaťa (č.l. 581-582 spisu), pričom matka dieťaťa podaním zo dňa 31.05.2016 (č.l. 603-604 spisu)
aktualizovala priemerné mesačné náklady mal. U., ktoré vyčíslila na sumu 452,15 Eur a ďalej predložila
potvrdenia po poberaní rodičovského príspevku za rok 2015 vo výške 203,20 Eur (č.l. 606 spisu), za rok
2016 vo výške 203,20 Eur (č.l. 605 spisu),                   ako aj potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa za
rok 2015 a 2016 (č.l. 607-608 spisu). Otec dieťaťa deklaroval nezmenené príjmy v poslednom období,
poprel pravdivosť tvrdení matky ohľadom kúpy štyroch áut v priebehu súdneho konania, poukázal na
zmluvu o spotrebnom úvere uzavretú medzi I. G. R. a spoločnosťou Tradekon, s.r.o. ktorej je konateľom
(č.l. 609-610 spisu), zo dňa 14.01.2016, predmetom ktorej bolo financovanie kúpy motorového vozidla
Hyundai Tucson rok výroby 2015 za cenu 26.686,00 Eur s DPH, časť kúpnej ceny bola uhradená



dlžníkom vopred vo výške 5.337,20 Eur a výška spotrebného úveru predstavuje 21.348,80 Eur. Podľa
vyjadrení otca dieťaťa (č.l. 618 spisu) pôvodné vozidlo bolo majetkom firmy a toto bolo predané z
dôvodu opotrebenia, keďže bolo veľmi staré a pri najazdených 30.000 km za pol roka sa jeho prevádzka
predražovala. Bol preto nútený do firmy kúpiť vozidlo, ktoré má zabezpečený aj servis. Ročná splátka
zaň predstavuje 5.300,00 Eur.
10. Pre potreby zistenia opodstatnenosti výdavkov uvádzaných otcom v účtovných dokladov jednotlivých
obchodných spoločností a pre potrebu preskúmania účtovníctva spoločnosti, v ktorých je konateľom otec
maloletého dieťaťa, okresný súd uznesením č.k. 5P/11/2015-690             zo dňa 13.02.2019 ustanovil
na podanie znaleckého posudku Ing. Martinu Knorovú, znalkyňu z odboru ekonómi a manažment,
odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo s tým, že otec dieťaťa bol súčasne vyzvaný na predloženie
dokladov potrebných na posúdenie nevyhnutých a odôvodnených výdavkov v súvislosti s podnikaním,
t.j. vykonávaním jeho podnikateľskej činnosti v spoločnostiach Relock, s.r.o. Ružomberok, Tradekon,
s.r.o. Ružomberok, SECURITEK, s.r.o. Ružomberok, E. I. - M. R. Štefánika 1684/3, 034 01 Ružomberok,
maloobchod s počítačmi, za roky 2013, 2014 a 2015. Otec na žiadosť znalkyne predložil jej ďalšiu
dokumentáciu týkajúcu sa jeho podnikateľskej činnosti.
11. Následne matka mal. dieťaťa opätovne zdokladovala priemerné mesačné náklady mal. U. (č.l.
1093-1094 spisu), ktoré vyčíslila na sumu 535,00 Eur s tým, že od otca požaduje úhradu výživného vo
výške polovice dokladovaných nákladov, čo predstavuje 267,50 Eur. Otec dieťaťa uviedol, že spoločnosti
s ručením obmedzeným Tradekon a SECURITEK boli zrušené             z finančných dôvodov, k
týmto firmám otec nemá žiadne doklady. Pokiaľ ide o vklady na účet spoločnosti tak ako to vyplýva z
predloženého znaleckého posudku ide o vklady                                   na kontokorentný úver, ktorý sa
každý rok spláca, bolo potrebné robiť obraty v banke, otec uviedol, že nikdy nedisponoval takou veľkou
hotovosťou ako sa uvádza v záveroch znaleckého posudku. Zrušené spoločnosti nepredal, nemal z toho
žiaden príjem ale boli odovzdané bezodplatne    a zrušené výmazom v obchodnom registri. Ďalej otec
uviedol, že predal byt č. XX vo vchode X obytného domu súpisné č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX k. ú.
E.                       za dohodnutú kúpnu cenu 52.500,00 Eur (zmluva o prevode vlastníctva bytu č.l. 1124-1129
spisu), zo dňa 16.11.2016, ktorej vklad bol povolený do katastra nehnuteľnosti                               pod
č. V 2924/2016 dňa 01.12.2016. Na základe zmluvy o úvere na bývanie (č.l. 1176-1182 spisu), zo dňa
14.05.2017 bol otcovi dieťaťa poskytnutý úver na bývanie vo výške 48.000,00 Eur, ktorý sa zaviazal
uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 189,26 Eur. Otec dieťaťa je vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV č.XXXX pre k. ú. E. (č.l. 1241 spisu), ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy č. V
225/17, vklad povolený dňa 14.02.2017.
12.  Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX sa matke dieťaťa narodil
syn U., výrokom rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 5P/11/2015-205 zo dňa 31.03.2015 bol
maloletý U. I. zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú mal. dieťaťa zastupovať
a spravovať jeho majetok. Ďalej bolo preukázané, že matka dieťaťa uzavrela dňa XX.XX.XXXX
manželstvo s U. M., dňa XX.XX.XXXX sa jej narodila dcéra maloletá M. M. (č.l. 224 spisu). Matka
dieťaťa spolu so svojím manželom Ing. U. M. a obidvomi maloletými deťmi býva v spoločnej domácnosti
v nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve Ing. U. M. v O. U.. V období od 30.05.2014 do 31.01.2015
poberala matka materskú vo výške 439,00 Eur mesačne (č.l. 29 spisu), v mesiaci január 2015 jej
vyplatený rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur, rovnako                    aj v mesiaci február 2015,
v období od 16.03.2015 do 30.06.2015 (č.l. 272 spisu) jej bolo vyplatené materské v celkovej výške
1.903,20 Eur. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí             a rodiny Ružomberok zo dňa 01.06.2015
bol matke s účinnosťou od 01.04.2015 odňatý rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur a jej nárok
na materské trvá do 08.11.2015, s tým,                           že po uvedenom dátume bude poberať
rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti. Matka za rok 2017 poberala rodičovský príspevok
vo výške 203,20 Eur od januára do apríla 2017 a vo výške 213,20 Eur od apríla do augusta 2017, v roku
2018 výška rodičovského príspevku predstavovala 214,70 Eur (č.l. 1201-1202 spisu). Ďalej predložila
potvrdenia o poberaní prídavku na maloleté deti za rok 2017 vo výške 47,04 Eur (č.l. 1203 spis) a za rok
2018 vo výške 47,36 Eur (č.l. 1204 spisu). Manžel matky dieťaťa je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných
na LV č. XXXX k. ú. E. a č. XXXX k. ú. E. (č.l. 1244-1246 spisu), ako aj rekreačnej chaty LV č.XXXX (č.l.
1245 spisu). Matka dieťaťa spolu so svojim manželom sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXXX k. ú. E. parcelné č.15791/3 trvalé trávne porasty o výmere 7.183 m2 na
základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 07.02.2015 pod č. V2276/2015 (č.l. 1247 spisu).
13. Otec dieťaťa bol konateľom  a spoločníkom spoločnosti Tradekon, s.r.o., ktorá vznikla dňa 22.05.2013
(č.l. 152 spisu), a zanikla výmazom z obchodného registra dňa 29.10.2016 (zrušenie spoločnosti bez
likvidácie v dôsledku zlúčenia) - (č.l. 762). Podľa účtovnej závierky uvedenej spoločnosti k 31.12.2014
(č.l. 372 - 383 spisu), uvedená spoločnosť vykazovala                         za účtovné obdobie po zdanení



zisk vo výške 1.689,00 Eur. Ďalej bol otec dieťaťa konateľom                a spoločníkom spoločnosti
SECURITEK, s.r.o., ktorá vznikla 16.08.2012 (č.l. 155 spisu), zanikla výmazom z obchodného registra
dňom 06.06.2017 (č.l. 766). Podľa účtovnej závierky uvedenej spoločnosti k 31.12.2014 (č.l. 338 a nasl.
spisu), zisk tejto spoločnosti za účtovné obdobie                   po zdanení predstavuje 1.716,00 Eur.
Súčasťou spisu sú i predložené prílohy týkajúce sa majetku a výdavkov spoločnosti (č.l. 350 - 354),
ako aj daňové priznania k dani z príjmov uvedenej právnickej osoby (č.l. 355 a nasl.), podľa ktorého
daňového priznania za rok 2014 výsledok hospodárenia pred zdanením predstavuje 2.195,91 Eur. Otec
dieťaťa je i konateľom                                a spoločníkom spoločnosti Relock, s.r.o., ktorá vznikla 01.01.2008
(č.l. 158 spisu), zanikla dňom 17.08.2016 (č.l. 764 spisu), v dôsledku zrušenia spoločnosti bez likvidácie
zlúčením. Podľa predloženej účtovnej závierky uvedenej spoločnosti zostavenej k 31.12.2014 (č.l. 307
a nasl. spisu), celkový súčet výnosov spoločnosti predstavuje 39.771,39 Eur a náklady 35.0063,68 Eur.
Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby - otca dieťaťa (č.l. 384 a nasl. spisu) za rok
2014, príjem predstavuje 46.711,66 Eur a výdavky 41.898,57 Eur, základ dane 4.813,09 Eur. Z výpisu
z evidencie motorových vozidiel (č.l. 423 a nasl. spisu) mal súd preukázané,                   že otec
maloletého dieťaťa nemá v držbe, ani vo vlastníctve žiadne  motorové vozidlo ako fyzická osoba, a ani
ako fyzická osoba - podnikateľ. Motorové vozidlá nevlastnila ani spoločnosť SEKURITEK, s.r.o., Relock,
s.r.o. Motorové vozidlo má v držbe/vlastníctve spoločnosť Tradekon, s.r.o. Jedná sa o osobné motorové
vozidlo MERCEDES - BENZ ML 320 CDI (č.l. 422 spisu).
14. Otec dieťaťa býval sám v byte na ulici O. M. E. X. č. X, za ktorý uhrádzal mesačne čiastku  98,90 Eur
(č.l. 122 spisu), rozhlas a TV 4,64 Eur mesačne, elektrina záloha 25 Eur mesačne ( č.l.128 spisu), spláca
úver, ktorý mu bol poskytnutý P. V. F., R. dňa 24.05.2013 (č.l. 163-164 spisu), úver poskytnutý Y. V. F.,
a.s. (č.l. 166-179 spisu), a kontokorentný úver (č.l. 180-185 spisu). Predmetný byt na ulici O. M. E. X.
otec dieťaťa predal zmluvou o prevode vlastníctva bytu (č.l. 1124 a nasled. spisu)                za dohodnutú
kúpnu cenu 52.500,00 Eur s tým, že podľa jeho vyjadrení predmetná suma bola použitá na zakúpenie
nového, väčšieho, trojizbového bytu na ulici K. F. E.,                       na doplatok kúpnej ceny použil i finančné
prostriedky z úveru poskytnutého H. V. R. a zvyšnú časť použil na zakúpenie zariadenia do domácnosti.
15. Dňa 13.01.2017 sa otcovi dieťaťa narodila dcéra G. L.. S jej matkou žije otec v trojizbovom byte
na ulici K. F. E., ktorý bol kupovaný z prostriedkov úveru poskytnutého H. V. R., ktorý úver spláca
otec dieťaťa vo výške 189,00 Eur mesačne (č.l. 697, rodný list mal. G. L. č.l. 698 spisu). Mesačný
predpis platieb spojených                s bytom podľa výmeru správcu L. O. SBH je vo výške 195,00
Eur (č.l. 700 spisu), zálohová platba za elektrinu predstavuje 22,36 Eur mesačne (č.l. 699 spisu). Od
roku 2017 je otec dieťaťa na materskej dovolenke a poberal materský príspevok vo výške 380,00 Eur
mesačne                    a na mal. G. nar. XX.XX.XXXX uhrádza výživné 140,00 Eur mesačne. Podľa potvrdenia
sociálnej poisťovne od roku 2018 doposiaľ poberá rodičovský príspevok 214,00 Eur mesačne.
16. Pokiaľ ide o aktuálny príjem otca dieťaťa, podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby
E. I. za rok 2016 (č.l. 1057-1070 spisu), príjmy zo živnosti predstavujú 49.448,30 Eur, výdavky 43.762,31
Eur, základ dane 5.685,99 Eur, čistý základ dane 1.882,66 Eur, zaplatená daň 357,70 Eur.
17. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby E. I. za rok 2017 (č.l. 1320-1328 spisu),
príjem zo živnosti predstavuje 71.544,46 Eur, výdavky 59.369,90 Eur, základ dane 12.174,56 Eur, čistý
základ dane 8.371,23 Eur, vypočítaná daň je 1.590,53 Eur. Daň znížená o daňový bonus predstavuje
1.333,61 Eur.
18. Otec dieťaťa je konateľom spoločnosti PAPER MILL SERVICE, s.r.o., ktorá vznikla dňom 24.09.2016
(č.l. 773-774), táto podľa daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016 (č.l. 1047
a nasl. spisu), vykazovala stratu mínus 11,04 Eur, za rok 2017 súčet výnosov z hospodárskej činnosti
a z finančnej činnosti 24.873,22 Eur, súčet nákladov                            na hospodársku činnosť a
finančnú činnosť 22.834,65 Eur, výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pre zdanením predstavuje
2.038,57 Eur (č.l. 1329-1334 spisu).
19. V priebehu konania matka aktuálne upravovala výšku mesačných nákladov na vživu maloletého
dieťaťa, keď pôvodne žiadala aby sa otec podieľal úhradou vo výške jednej polovici na nákladoch, a to
vo výške 226,50 Eur, následne 276,00 Eur, 355,80 Eur a podľa poslednej úpravy 266,00 Eur. Maloletý
U. od 04.09.2017 navštevuje materskú škôlku v E., za ktorú mesačne matka uhrádza 15,00 Eur, pokiaľ
ide o stravu v škôlke táto sa uhrádza samostatne podľa počtu dní, čo matka vyčíslila na sumu 26,64 Eur,
ostatné poplatky v škôlke predstavujú 33,50 Eur ročne, to jest 2,79 Eur mesačne. Ďalej matka vyčíslila
dopravu do škôlky na sumu 122,72 Eur, lieky, vitamíny 18,00 Eur mesačne, plienky 10,20 Eur, vlhčené
utierky Pampers 7,16 Eur, šampón 5,09 Eur, krém 3,79 Eur, strava 68,40 Eur, obuv 25,83 Eur, oblečenie
a doplnky 55,00 Eur, rozpočítané náklady na autosedačku na 4,88 Eur mesačne, rozpočítané náklady
na detské ihrisko 19,17 Eur mesačne a trampolínu 6,10 Eur, náklady na výlety, hračky, oslavy 66,00 Eur
mesačne, ďalej pracie prostriedky, aviváž, poplatky za komunálny odpad, spotreba elektrickej energie,



vývoz žumpy, brikety na kúrenie a varenie a príprava TÚV                       na kúpanie, ktoré náklady
sú rozpočítané na osobu mal. U. mesačne. Pokiaľ ide o cestovné náklady mal. U. do materskej školy,
syna vozí na aute každodenne manžel matky dieťaťa, ktorý pracuje v E.. Matka nemá v súvislosti so
zdravotným stavom zvýšené výdavky na maloletého U., okrem výdavkov na zakúpenie ortopedických
vložiek a topánok, ktoré sa menia každé 2-3 mesiace.

20. Prvoinštančný súd citoval ust. § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1,                § 76 ods.
1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj Zákon o rodine) a uviedol,                  že  vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, otec dieťaťa  je živnostník podnikajúci                        pod obchodným menom
E. I., IČO: 40930548 (č.l. 768). Zároveň bol konateľom viacerých obchodných spoločností  Tradekon,
s.r.o. (od 22.05.2013 - 28.10.2016), Relock, s.r.o. (od 01.01.2008 - 16.08.2016), SECURITEK, s.r.o. (od
16.08.2012 - 05.06.2017) a PAPER MILL SERVICE, s.r.o. (od 24.09.2016),  je vlastníkom  nehnuteľností
(bytu č. XX  v obytnom dome súp. č. XXXX, k. ú. E.) slúžiacej na bývanie spolu s maloletou dcérou G.
L.              a jej matkou.
21. Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázanú existenciu nadštandardnej životnej úrovne otca,
či jeho rodiny. Otec okrem nehnuteľností slúžiacej na bývanie, nevlastní iný majetok väčšej hodnoty,
ani úspory. Pokiaľ ide o hospodárenie obchodných spoločností, ktorých bol otec dieťaťa konateľom,
výsledok hospodárenia v nich vyplýva z predložených daňových priznaní uvedených spoločností za
roky 2013 a 2014. Spoločnosti Relock, s.r.o. a Tradekon , s.r.o. zanikli výmazom z obchodného registra
v priebehu súdneho konania v dôsledku zlúčenia                                   so spoločnosťami
Košo music production, s.r.o. a Vykúpto.sk, s.r.o. (notárska zápisnica č.l.1156 a 1158 spisu), Spoločnosť
SECURITEK, s.r.o. zanikla ex offo výmazom z obchodného registra                z dôvodu nemajetnosti.
Z uvedených dôvodov účtovné doklady zaniknutých spoločností Relock, s.r.o. a Tradekon, s.r.o. neboli
predložené znalkyni v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku, keďže dňom zlúčenia uvedených
spoločností, konatelia nástupníckych spoločností prebrali účtovníctvo a všetky listiny zanikajúcich
spoločností. Pokiaľ ide o námietku právnej zástupkyne matky dieťaťa, že nástupnícke spoločnosti sa
zaviazali v prípade zlúčených spoločností Relock, s.r.o. a Tradekon, s.r.o. vyplatiť vyrovnávací podiel,
otec dieťaťa uviedol,              že žiaden vyrovnávací podiel mu od nástupníckych spoločností vyplatený
nebol, a ani ho nežiadal. Je pravdou, že v notárskej zápisnici č.l. 1157 a 1159 sa uvádza v článku IV. bod
3 text,               že nástupnícka spoločnosť po účinnosti zlúčenia zmluvných strán vyplatí v peniazoch
spoločníkovi zanikajúcej spoločnosti vyrovnávací podiel určený na základe riadnej individuálnej závierky
týkajúcej sa zanikajúcej spoločnosti za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom
zaniká jeho účasť v zanikajúcej spoločnosti a to v termíne do 30 dní                            od účinnosti zlúčenia,
no uvedený vyrovnávací podiel otcovi dieťaťa podľa jeho tvrdení nebol vyplatený. Skutočnosť, že si tento
vyrovnávací podiel otec dieťaťa neuplatňoval podľa názoru súdu nemožno považovať za vzdanie sa
zárobku a majetkového prospechu (§ 75 ods. 1 Zákona                  o rodine), keďže v konaní nebolo
preukázané, či a ak áno, v akej výške vznikol otcovi dieťaťa právo na vyplatenie vyrovnávacieho podielu
v zmysle § 150 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tento nárok vzniká totiž len v prípade spoločníka ktorého
účasť spoločnosti zrušil súd, alebo ktorý bol zo spoločnosti vylúčený. Právo na vyplatenie podielu v
zmysle § 61 ods. 2 Obchodného zákonníka vzniká pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania
spoločnosti. Obidve označené obchodné spoločnosti však zanikli v dôsledku zlúčenia.
22. Nakoľko rodičia maloletého dieťaťa od jeho narodenia nežijú v spoločnej domácnosti, súd určil
počiatok platenia výživného od podania návrhu na súd, t.j. od 13.02.2015 v súlade                          s ust.
§ 77 ods. 1 Zákona o rodine, keďže neboli preukázané dôvody hodného osobitého zreteľa, pre ktoré by
mal súd priznať výživné spätne od narodenia maloletého U.. S uvedenou otázkou sa už vysporiadal i
Krajský súd v Žiline v uznesení sp. zn. 6CoP/31/2015.
23. Pokiaľ ide o príjmy otca dieťaťa za obdobie od 13.02.2015, tieto príjmy predstavuje príjem zo živnosti
otca dieťaťa, ktorý podniká ako fyzická osoba podnikajúca pod obchodným menom E. I., predmetom
živnosti je maloobchod s počítačmi, periférnymi jednotkami a softwarom špecializovaných predajniach,
pričom zisk za rok 2014 predstavoval 4.621,14 Eur. Za rok 2015 zisk zo živnosti predstavoval 9.236,70
Eur ročne. Pokiaľ ide o rok 2016 tak ako je uvedené v bode 19. rozsudku a za rok 2017 tak ako je
uvedené v bode 20. rozsudku. Pokiaľ ide o príjmy - zisk jednotlivých spoločností, za rok 2014 spoločnosť
RELOCK s.r.o. 3.609,00 Eur ročne, Tradekon s.r.o. 1.689,00 Eur ročne a SECURITEK s.r.o. 1.716,00 Eur
ročne, pričom zo záverov znaleckého posudku č. 4/2017 vyplýva, že v roku 2013 nezahrnutím nákladu
29.700,00 Eur za nepredložené faktúru č.13025 by bol hospodársky výsledok vyšší                     o
29.700,00 Eur, čím by spoločnosť dosiahla hrubý zisk 29.418,21 Eur a v roku 2015 nezahrnutím nákladu
6.080,00 Eur za nepredložené cestovné výdavky, a v sume 5.950,00 Eur               za nezdokladované
výdavky za site manažment by hospodársky výsledok bol vyšší o 12.030,00 Eur, čím by spoločnosť



dosiahla hrubý zisk 16.061,47 Eur. Z tvrdení otca dieťaťa,                     ako aj predložených účtovných
dokladov vyplýva, že mu zisk zo spoločností nebol vyplatený.
24. Na základe takto zistených pomerov na strane otca dieťaťa súd mu uložil povinnosť prispievať na
výživu maloletého U. od 13.02.2015 do 31.12.2016 po 170,00 Eur mesačne, ktoré výživné zohľadňuje
odôvodnené potreby mal. dieťaťa v tom veku (sú to najmä náklady                na stravu, ošatenie, hygienu,
zdravotné pomôcky), ďalšie potreby mal. dieťaťa ktoré matka dieťaťa vyčísľuje vo svojich podaniach
ako detské hojdačky, vybudovanie ihriska, trampolína               a pod. sú už nad rámec nevyhnutných
výdavkov maloletého dieťaťa. Súd toto výživné určil                               do 31.12.2016, keď otec
bol ešte konateľom troch spoločností, ktoré však následne v roku 2016 zanikli. Od 01.01.2017 je otec
konateľom len spoločnosti PAPER MILL SERVICE, s.r.o.                (od 24.09.2016). Navyše otcovi
pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej G. nar. XX.XX.XXXX, ktoré skutočnosti súd zohľadnil a
od 01.01.2017 v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine upravil výšku výživného otca na maloletého
U.  na sumu 150,00 Eur mesačne.
25. Súd pritom nezohľadnil všetky náklady na výživu maloletého U. vyčíslené                          v
priebehu konania matkou dieťaťa ako jeho nevyhnutné a základné, odôvodnené výdavky.                V
aktuálnom veku maloletého U. sú opodstatnené výdavky na jeho výživu na stravu, oblečenie, hygienu,
poplatky a stravu v škôlke. Pokiaľ ide o výdavky na spotrebu elektrickej energie, rozpočítané poplatky
na vývoz žumpy, brikety na kúrenie, náklady na prípravu TÚV              na kúpanie tieto sa  v každej
domácnosti sa vynakladajú, no spotrebujú ich všetci členovia domácnosti. Vzhľadom na odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa je výživné vo výške 150,00 Eur mesačne postačujúce. Zároveň súd neuznal
výdavky na dopravu maloletého do škôlky, vyčíslené v podaní matky, nakoľko z jej vyjadrení je zrejmé,
že jej manžel dochádza                            do E. pravidelne v súvislosti s výkonom zamestnania. Sú
to teda jeho vlastné výdavky na dopravu, ktoré preto nie je možné premietnuť do výdavkov na výživu
maloletého dieťaťa, ktoré by ovplyvňovali výšku výživného.

26. Vzhľadom na počiatok platenia výživného potom vzniklo otcovi dieťaťa zameškané výživné a to od
13.02.2015 do vyhlásenia rozsudku s tým, že pomerná časť zameškaného výživného za 16 dní mesiaca
február 2015 predstavuje 97,14 Eur, pričom otec podľa vyjadrení                v priebehu konania uhradil 58,95
Eur, teda za február 2015 ostáva zameškané výživné 38,19 Eur, za mesiace marec až december 2015
zameškané výživné 300,00 Eur (10 x 30,00 Eur), keďže preukázateľne otec od marca 2015 uhrádza až
doposiaľ na výživu mal. U. výživné vo výške 140,00 Eur mesačne, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi
konania nie je sporná, ďalej zameškané výživné za rok 2016 (12 x 30,00 Eur = 360,00 Eur), zameškané
výživné za rok 2017 (12 x 20,00 Eur = 240,00 Eur), a zameškané výživné za mesiace január až júl
2017 vo výške 140,00 Eur (7 x 20,00 Eur), teda celková výška zameškaného výživného predstavuje
1.078,19 Eur.
27. V ostatnej časti pokiaľ matka žiadala vyššie výživné, nad rámec priznaného výživného súd jej
návrh ako nedôvodný zamietol, súd má za to, že z preukázaných príjmov otca dieťaťa nie je v jeho
možnostiach uhrádzať matkou požadované výživné, rovnako súd má za to, majetkové pomery otca
dieťaťa neumožňujú aby za odôvodnené potreby dieťaťa sa považovala aj tvorby úspor v zmysle § 63
ods. 3 zákona o rodine.
28. Pokiaľ právna zástupkyňa matky dieťaťa poukazovala na ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré
podľa jej názoru mal súd pri svojom rozhodovaní v prejednávanej veci aplikovať, súd bol odlišného
názoru práve z dôvodu, že otec súdu i znalkyni predložil potrebné doklady                              pre preskúmanie
majetkových pomerov. Iba v prípade, že povinný rodič nepreukáže svoje príjmy, majetkové pomery,
nespolupracuje, nastupuje nevyvrátiteľná právna domnienka o výške jeho priemerného mesačného
príjmu podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, čo však nie je súdený prípad.
29. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh matky na určenie výživného nad rámec priznaného
výživného ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, poukazujúc aj na to, že matkou uvádzané
odôvodnené výdavky maloletého U. nie sú opodstatnené a inú výšku výživného neopodstatňujú ani
osobné, zárobkové a majetkové pomery otca.
30. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, súd tento vzhľadom na postoj oboch rodičov
neupravoval. Dodal však, že úprava styku otca s mal. U. bola realizovaná predbežným opatrením,
nariadeným uznesením Okresného súdu Ružomberok                                     č.k. 5P/11/2015-574 zo dňa
01.04.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline                         č.k. 5CoP/41/2016-628 zo dňa
09.08.2016, v zmysle ktorého bol otec oprávnený stretávať sa                   s mal. synom každú sobotu v
mesiaci v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod.. Otec dieťaťa sám                    v konaní vedenom na Okresnom
súde Ružomberok pod sp. zn. 9Em/3/2016 domáhal výkonu predmetného rozhodnutia. Stretnutia otca
so synom sa v zmysle uvedenej úpravy nerealizovali. Samotný otec potvrdil, že sa nedostavoval v



stanovených termínoch za účelom stretnutia                        s dieťaťom, s poukazom na problémovú
komunikáciu s matkou, čo bolo aj dôvodom, že on sám upustil od pravidelného stretávania s maloletým
U., čo vyplýva i z uznesenia tunajšieho súdu 9Em/3/2016 (č.l. 1205-1207), ktorým bolo konanie o výkon
rozhodnutia zastavené.
31. Na základe podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zo dňa 27.06.2018 Okresný
súd Ružomberok uznesením č.k. 5P//11/2015-1309 zo dňa 04.07.2018 začal konanie podľa § 37 ods.
2 písm. d) Zákona o rodine, o uloženie výchovného opatrenia maloletému dieťaťu a jeho rodičom
podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení, Súkromné centrum poradenstva a
prevencie NOSKO HEALTH PREVENTION, Námestie A. Hlinku 54, 034  01 Ružomberok, keď z obsahu
podnetu ako aj z vlastných poznatkov zistených v priebehu konania o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností možno konštatovať, že medzi rodičmi mal. pretrvávajú komunikačné problémy, nie
sú schopní vzájomne sa dohodnúť ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Martinovi.
Rodičom dieťaťa bolo navrhnuté ako súčasť opatrení na odstránenie týchto problémov alebo konfliktov
sprostredkovanie mediácie ako odbornej metódy na uľahčenie riešenia konfliktných situácií, matka
dieťaťa s uvedeným návrhom spočiatku vyjadrila súhlas, ktorý však neskôr odvolala s tým, že nesprávne
pochopila uvedený návrh a myslela si, že realizácia opatrenia bude prebiehať v jej domácnosti za
prítomnosti psychologičky, následne takúto pomoc odmietla. Súd mal za to,                 že aktuálne rodičia
nie sú schopní zvládnuť komunikáciu v súvislosti s výchovou                                      a starostlivosťou o
mal. dieťa bez pomoci odborníkov, preto súd s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o
rodine uložil rodičom, ako aj maloletému dieťaťu výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť
sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení                   po dobu 6 mesiacov, nakoľko je to
potrebné v záujme mal. dieťaťa, aby došlo k usporiadaniu vzťahov medzi jeho rodičmi, k nadviazaniu a
prehĺbeniu vzťahu medzi otcom a mal. dieťaťom,                k čomu je potrebná participácia odborníka.
32. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.
33. Vzhľadom k tomu, že v prebiehajúcom konaní vznikli trovy štátu titulom zaplatenej odmeny za
vypracovanie znaleckého posudku znalkyni Ing. Martine Knorovej vo výške 1.075,76 eur, ktorá odmena
bola priznaná rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok č.k. 5P/11/2015-1282 zo dňa 30.05.2018
a vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu dňa 26.06.2018. Konajúci súd uložil obidvom rodičom
maloletého dieťaťa podieľať sa na úhrade trov štátu, každému                    v jednej polovici vzhľadom
k tomu, že medzi rodičmi dieťaťa nedošlo k dohode ohľadne výšky výživného, vzhľadom na návrhy
zo strany matky dieťaťa a vzhľadom na objektivizáciu príjmov  a výdavkov otca dieťaťa bolo potrebné
pristúpiť k vypracovaniu znaleckého posudku.
34. Dňa 13.08.2018 okresný súd vydal opravné uznesenie, ktorým opravil výrok I. rozsudku Okresného
súdu Ružomberok č.k. 5P/11/2015-1356 zo dňa 26.07.2018 tak, že tento správne znie: Otec maloletého
dieťaťa je povinný prispieva na výživu maloletého  U. I., nar. XX.XX.XXXX, výživné vo výške 170,00
Eur mesačne, a to počnúc od 13.02.2015 do 31.12.2016               a od 01.01.2017 vo výške 150,00
Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred                             k rukám matky
maloletého dieťaťa. Pri vyhlásení rozsudku na pojednávaní došlo totiž k uvedeniu nesprávneho dátumu
31.01.2016, do ktorého dátumu bolo uložené otcovi platiť výživné vo výške 170,00 Eur mesačne, a to
počnúc od 13.02.2015 do 31.01.2016, keď správne mal byť uvedený dátum do 31.12.2016. Táto zrejmá
nesprávnosť vyplýva i z toho, že pri vyčíslení zameškaného výživného súd vychádzal z obdobia od
13.02.2015 do 31.12.2016 a od 01.01.2017 do vyhlásenia rozsudku. Vzhľadom k uvedenému bol daný
odôvodnený postup okresného súdu podľa ust. § 224 CSP, ktorý vydal vo veci opravné uznesenie.

35. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, a to proti jeho výrokom
I., II., III., V., VI. a VII., ktorá sa domáhala, aby ho odvolací súd zmenil tak,                     že otcovi maloletého
dieťaťa uloží prispievať na výživu maloletého U. sumou 319,20 Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky maloletého počnúc                           od 13.02.2015, s tým, že zameškané
výživné od 13.02.2015 do vyhlásenia rozsudku je otec maloletého dieťaťa povinný uhradiť do rúk matky
do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žiadala tiež zrušiť výchovné opatrenie uložené rodičom i
maloletému dieťaťu vo výroku  V. Zároveň sa domáhala aj zmeny rozsudku okresného súdu vo výroku
VII. tak, že matka nebude povinná zaplatiť trovy štátu.
36. Súčasne odvolateľka  namietala, že pokiaľ súd prvej inštancie uznesením č.k. 5P/11/2015-1356 zo
dňa 13.08.2018 opravil nesprávnosť výroku I. rozsudku opravným uznesením, takýto jeho postup nebol
prípustný. Matka proti tomuto uzneseniu nepodala opravný prostriedok, keďže ho nemožno napadnúť
odvolaním/sťažnosťou. Podľa jej názoru sa však v prípade vydania tohto uznesenia sa jedná o vadu
konania, ktorá má spolu s ostatnými vadami za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nie je totiž



možné, aby súd opravným uznesením menil dátumy súvisiace s výškou vyživovacej povinnosti, a to viac,
že s týmto výrokom súvisia aj ďalšie výroky citovaného rozsudku (napr. výrok upravujúci zameškané
výživné).
37. Odvolateľka ďalej namietala, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci
potrebný pre rozhodnutie, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a tiež, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
38. Pokiaľ ide o výroky I. až III., t.j.  súdom určenú výšku vyživovacej povinnosti otca, matka namietala,
že napriek rozsiahlemu dokazovaniu nebol okresný súd schopný zistiť a ustáliť príjem otca, z ktorého
pri svojom rozhodovaní vychádzal. Výdavky oprávnené v zmysle daňových predpisov nie sú výdavkami
opodstatnenými v zmysle Zákona o rodine. Postup súdu, ktorý                 vo veci ustanovil znalca
na podanie znaleckého posudku, ktorým bolo preskúmané účtovníctvo vo firmách otca, preto nemožno
hodnotiť ako účelný a smerujúci k riadnemu zisteniu skutkového stavu. Znalec z odboru ekonómia a
manažment, odvetvie účtovníctvo, môže preskúmať daňové doklady len z toho hľadiska. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku však nevyplýva, že by súd prvej inštancie vyhodnocoval jednotlivé výdavky otca
vynaložené v jeho podnikaní z hľadiska ich opodstatnenosti a nevyhnutnosti. Zároveň okresný súd nijako
nevyhodnotil skutočnosť,                  že otec bol jediným spoločníkom spoločností Tradekon, s.r.o.
a Relock, s.r.o., ktoré v priebehu súdneho konania zlúčil s inými spoločnosťami a následne si založil
ďalšiu spoločnosť s ručením obmedzeným, s takmer identickým predmetom činnosti. Súd tak nemohol
skúmať účtovníctvo týchto spoločností a opodstatnenosť a nevyhnutnosť jednotlivých výdavkov, a to
z dôvodu, že účtovníctvo týchto spoločností nemal k dispozícii práve z dôvodov na strane otca, čo
podľa názoru odvolateľky  zakladá dôvody aplikáciu ust. § 63 ods. 1 a 2 Zákona o rodine.  Všetky tri
zaniknuté spoločnosti s ručením obmedzeným (Tradekon, Relock a Securitek) mali totiž v roku 2015
tržby spolu s ostatnými výnosmi dohromady vo výške 132.541,00 Eur. Keď sa o ne začal zaujímať
súd, otec tieto spoločnosti zrušil a založil si novú spoločnosť Paper Mill Service, s.r.o., ktorá mala v
roku 2016 celkové príjmy vo výške 14.203,00 Eur. Napokon súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ani
neuviedol, aký príjem otca (zo živnosti aj zo spoločností s ručením obmedzeným) za obdobie jednotlivých
rokov 2013 až 2018 považoval za rozhodujúci pre určenie výšky výživného na maloletého U. (či už
vo vzťahu k sume 170,00 Eur, ako aj vo vzťahu k sume  150,00 Eur). V rozhodnutí konajúci súd len
uviedol jednotlivé zistenia znalkyne Ing. Kontrovej, no nevyhodnotil už výdavky, ktoré boli v účtovníctve
založené a ku ktorým sa tam nenachádzajú faktúry. (Napríklad neznáma faktúra za internet č. 13025
na výdavky 29.700,00 Eur, nákladom spoločnosti Securitek, s.r.o.). Zároveň súd nevyhodnotil ani fakt,
že účtovníctvo spoločností Relock, s.r.o. a Tradekon, s.r.o.  nemal k dispozícii. Súd mal tiež skúmať,
či sa otec nevzdal príjmu, keď nepožadoval za prevod spoločnosti Relock, s.r.o. a Tradekon, s.r.o.
žiadnu sumu, hoci v notárskych zápisniciach je uvedené inak. Tieto spoločnosti neboli stratové, mali
istý obrat a vlastnili predtým aj majetok (napr. OMV Hyundai Tucson zakúpené na leasing v roku 2016
spoločnosťou Tradekon, s.r.o.). Otec maloletého v rozmedzí rokov 2013 až 2014 vložil                do živnosti
spolu sumu 290.916,19 Eur, čo vyplýva z účtovníctva bankových výpisov z podnikateľského účtu, ako
aj znaleckého posudku. Na vyvrátenie týchto dôkazov však súdu postačilo tvrdenie otca, že on sám
takouto hotovosťou nedisponoval, a ani neprijal pôžičky v takejto výške. Okresný súd tiež neskúmal ako
povinný rodič naložil s jednotlivými osobnými motorovými vozidlami, ktoré vlastnili obchodné spoločnosti
otca, v ktorých bol jediným spoločníkom a konateľom. V priebehu konania bolo preukázané vlastníctvo/
držba viacerých takpovediac nadštandardných vozidiel. Súdu však postačilo len vyjadrenie otca, že
otec vozidlá predával, lebo boli staré nevyhovujúce, avšak bez akejkoľvek objektivizácie a zistenia
skutočného stavu veci. Z rozsudku vyplýva, že otec dieťaťa za pol roka najazdil na aute 30 000 km,
no už nezisťoval, kam otec jazdil a či tieto jazdy boli pre podnikanie nevyhnutné, (najmä, keď suma
na pohonné látky by napríklad pokryla celé matkou požadované výživné za rovnaké obdobie). Matka v
konaní navrhovala vykonať súdu dôkazy na riadne zistenie skutočného stavu veci pokiaľ ide o príjem a
majetkové pomery otca. Súd sa však s týmito jej návrhmi dôsledne nezaoberal. Súd napríklad neskúmal
výdavky spoločnosti Paper Mill Service, s.r.o.. Stačili mu daňové priznania tejto spoločnosti za roky 2016
a 2017. To isté sa jedná aj pokiaľ ide o živnosť povinného rodiča za rok 2017. Treba podotknúť, že
zisk podľa účtovníctva nie je v tomto prípade príjmom totožným v zmysle Zákona o rodine. Naviac, súd
neskúmal a nevyhodnotil ani opodstatnenosť a nevyhnutnosť výdavkov tvrdených otcom o vynaložení
sumy 10.095,97 Eur               na rekonštrukciu bytu a nákup zariadenia. Okresný súd dospel k záveru, že
u otca nebola preukázaná nadštandardná životná úroveň a to napriek tomu, že podľa aktuálnej ponuky
realitných kancelárií trojizbový byt v E. s výmerou cca 90 m2 stojí 49.000,00 až 53.000,00 Eur. Matka
preto nesúhlasí so záverom okresného súdu, že kúpa luxusného trojizbového bytu o rozlohe 89 m2,
ktorý spolu s prerábkou a zariadením stál 80.595,00 Eur je štandardným bývaním. Navyše partnerka



otca vlastní na tej istej ulici druhý byt. Ani záver súdu, že otec nemá úspory, nie je podložený vykonaným
dokazovaním. Súd v rozsudku uviedol výdavky otca dieťaťa v súvislosti s bývaním; opomenul však
uviesť skutočnosť, že otec býva v jednej domácnosti s priateľkou, ich spoločnou dcérou, ale aj dieťaťom
priateľky z iného vzťahu. Na výdavkoch za bývanie, ktoré otec uviedol, sa preto má podieľať aj priateľka
otca.  To platí o to viac, že družka otca je vlastníčkou iného bytu v bezprostrednej blízkosti, ktorý podľa
vyjadrenia otca nevyužíva. Matka ďalej vyčítala okresnému súdu, že rozporoval ňou vyčíslené výdavky
na výživu maloletého U. (na spotrebu elektrickej energie, vývoz žumpy, brikety na kúrenie, náklady
na TUV na kúpanie), ktoré boli rozpočítané na členov jej domácnosti, otcovi maloletého dieťaťa však
zohľadnil tieto výdavky v plnej výške. Matka zotrvala na svojom tvrdení, že pokiaľ ide o výdavky na výživu
maloletého dieťaťa, tieto riadne vyšpecifikovala a všetky tieto výdavky sú opodstatnené. Nezohľadnením
ňou prezentovaných výdavkov                      na bývanie, či dopravu do materskej školy súd
nerešpektoval ani faktický stav, ani záujem maloletého dieťaťa. Matka pritom na pojednávaní uviedla,
že jej manžel by do práce nedochádzal autom, ak by cestoval sám. Vozidlom chodí vtedy, keď ide s
maloletým a tieto výdavky si uplatnila, pokiaľ ide o dieťa, v jednej polovici. Pokiaľ by manžel matky
cestoval MHD, boli by tieto výdavky nižšie. Napokon súd vo svojom rozhodnutí nešpecifikoval ani sumu,
ktorú považuje za opodstatnenú, pokiaľ ide o náklady dieťaťa a tiež neuviedol, či otca zaviazal úhradou
polovicou týchto nákladov alebo v inom pomere, (zohľadniac výlučnú osobnú starostlivosť matky o
maloletého). V predmetnej časti považuje matka preto rozsudok okresného súdu                     za
nepreskúmateľný. Matka zdôraznila, že otec dieťaťu nijako neprispieva v prípade sviatkov, Vianoc a
podobne a rovnako nefinancuje žiadne mimoriadne výdavky. Povinný rodič by sa nemal podieľať len
na nevyhnutných výdavkoch. Maloletý U. má vo svojom veku okrem nevyhnutných výdavkov, (strava,
ošatenie, hygiena, bývanie), aj ďalšie výdavky súvisiace                  so zdravým vývojom dieťaťa,
medzi ktoré patrí kultúrne vyžitie, hra a podobne, ktoré sú potrebné pre jeho rozvoj. Nezohľadnenie
výdavkov na výživu maloletého napr. na hojdačky, detské ihrisko sú pre matku nepochopiteľné. V
mestskej časti, kde dieťa býva, sa nenachádza totiž detské ihrisko. Konajúci súd teda neprihliadol na
odôvodnenosť potrieb maloletého U., ktoré matka riadne vyšpecifikovala v priebehu súdneho konania
vo svojich písomných podaniach. Chybou v počítaní bola požadovaná suma výživného 266,00 Eur
(zodpovedajúca                 50 % nákladov dieťaťa). Matka však uviedla, že požaduje 60 %, čo
je suma 319,20 Eur, a to z dôvodu, že starostlivosť o dieťa vykonáva výlučne ona sama a otec sa s
dieťaťom nestretáva, ani mu ničím nad rámec určeného výživného neprispieva. Pokiaľ ide o určenie
výživného v rôznych sumách za obdobie od podania návrhu na súd do 31.12.2016 a od 01.01.2017,
takéto rozhodnutie je podľa názoru matky neprípustné. Súd totiž v rozpore s ustálenou rozhodovacou
činnosťou v obdobných prípadoch znížil výživné na maloletého, ktorý je aktuálne vekovo starší ako v
čase začatia konania. Ako súd uviedol v napadnutom rozsudku, že do roku 2016 bol otec konateľom
troch obchodných spoločností, ktoré zanikli. Od roku 2017 bol konateľom len spoločnosti Paper Mill
Service, s.r.o. a pribudla mu vyživovacia povinnosť.  Súd však opomenul zohľadniť fakt, že všetky tri
zaniknuté spoločnosti s ručením obmedzeným (Securitek, Tradekon a Relock) zanikli z vôle otca, a to
buď dobrovoľným výmazom, resp. zlúčením s inými spoločnosťami, čo podľa názoru matky zakladá
možnosť aplikácie ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, t.j. že otec sa vzdal bez dôležitého
dôvodu zárobku, resp. majetkového prospechu. Súd mal tiež skúmať, prečo otec previedol obchodný
podiel vo fungujúcej spoločnosti, ktorá dosahovala obrat a zisk, na tretiu osobu bezodplatne, a nie
sa zaoberať výkladom ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré s právnym posúdením veci v danom
prípade celkom zjavne nesúvisia. Súd mal tiež skúmať schopnosti otca maloletého, ktorý dlhodobo
podniká v danej oblasti, čo sám na pojednávaní potvrdil, t.j. jeho potenciál dosahovať iný príjem, než ako
je tomu v prípade osoby, ktorá začína podnikať. Matke pritom pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej
dcére, jej príjem pozostáva len z rodičovského príspevku a prídavkov                na deti. Vzhľadom
na nepriaznivý zdravotný stav tohto dieťaťa, ktoré nemôže byť umiestnené v kolektívnom zariadení,
matka nemá možnosť zvýšiť svoj príjem. Podľa názoru odvolateľky napadnutý rozsudok okresného súdu
nespĺňa parametre riadneho, presvedčivého a odôvodneného rozhodnutia. V odôvodnení rozsudku súd
neuvádza, ktoré výdavky otca dieťaťa považoval v súvislosti s podnikaním za nevyhnutné a ktoré nie a
pokiaľ ide o príjmy za obdobie, za ktoré ani nebolo predložené účtovníctvo, nie je zrejmé, ako súd toto
vyhodnotil, keď otec reálne v danom období príjem mal. Za danej situácie nebol ani dôvod ustanovenia
znalca v tomto konaní.
39. Matka tiež nesúhlasila s tým, aby sa podľa výroku VII. napadnutého rozsudku podieľala na polovici
nákladov trov štátu, keďže znalecký posudok bol nariadený súdom z jeho vlastnej iniciatívy. Podľa
jej názoru samotný znalecký posudok je nekompletný a otcom neboli predložené kompletné účtovné
doklady vo vzťahu k spoločnostiam Tradekon a Relock. Tieto trovy štátu preto matka považuje za
neúčelne a neefektívne vynaložené. Naviac znalec - účtovník nemôže posúdiť výdavky v obchodných



spoločnostiach inak ako z účtovného a daňového hľadiska. Súd však v tomto konaní môže tieto výdavky
posúdiť vzhľadom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine. Odvolateľka preto navrhla, aby odvolací
súd zmenil výrok o trovách štátu tak, že zaviaže tieto platiť len otca maloletého dieťaťa.
40. Napokon matka namietala nesprávnosť písomného vyhotovenia zápisnice z pojednávania konaného
dňa 08.03.2018. Písomným podaním zo dňa 27.03.2018 matka požiadala o doplnenie svojho prednesu
z pojednávania, ktorý učinila jej právna zástupkyňa. Na ďalšom pojednávaní konajúci súd vyslovil, že
zápisnicu dopĺňať nebude, keďže z nej existuje zvukový záznam. Podľa názoru matky je tento postup
súdu nesprávny. Svoj prednes totiž prezentovala so súhlasom súdu, pričom predložila do spisu aj listinné
dôkazy, ktoré by sa mali v spise nachádzať. Súd sa s týmito listinami oboznámil, no v zápisnici absentuje
prednes zástupkyne matky, v ktorom poukazuje na okolnosti zániku spoločností s ručením obmedzeným
otca v rozpore s ust. § 52 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. a má za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.
41. Pokiaľ ide o V. výrok predmetného rozsudku, podľa názoru matky nebol žiaden dôvod            na
takéto rozhodnutie súdu. Matka dieťaťa umožňovala otcovi a doposiaľ umožňuje stretávať sa s
maloletým U.. Otec sám od týchto stretnutí upustil, čo aj sám v konaní potvrdil. Neexistuje preto dôvod,
aby sa matka podrobovala odbornému poradenstvu. Vo vzťahu k maloletému dieťaťu nebolo nijako
preukázané, že by maloletý U. takéto odborné poradenstvo potreboval. Iniciatíva v tomto smere zo strany
kolízneho opatrovníka je nedôvodná a jeho postup nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Uloženie
výchovného opatrenia v tomto prípade je nedôvodné a zbytočne zaťažuje maloletého. Pokiaľ otec prejaví
záujem stretnúť sa s maloletým, matka mu takéto stretnutie umožní. Otec napriek súdom vydanému
neodkladnému opatreniu dlhodobo neprejavoval záujem stretávať sa so synom. On sám totiž deklaroval
pred súdom svoj záujem vzdať sa dieťaťa a umožniť jeho osvojenie si manželom matky. Súdom uložené
výchovné opatrenie preto nemá žiaden význam.
42. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prejednávanej veci nebola zo strany súdu uskutočnená žiadna
iniciatíva k riadnemu a objektívnemu zisteniu skutkového stavu, hoci sa jedná o konanie, ktoré možno
začať aj bez návrhu. Na základe vykonaných dôkazov okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. V celom odôvodnení jeho rozhodnutia nie je uvedená výška príjmov, z ktorej vychádza pri
určení výšky vyživovacej povinnosti otca, čo spôsobuje jeho neprehľadnosť a nezrozumiteľnosť. Zo
strany súdu neboli rešpektované záujmy maloletého dieťaťa a pri určení výšky výživného súd neuviedol,
akú výšku odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa zobral do úvahy, a v akom pomere určil podiel otca
na týchto výdavkoch, keďže je zrejmé, že matka vykonáva celodennú osobnú starostlivosť o maloletého
U.. Rovnako bolo potrebné uviesť, ktoré výdavky v  akej výške súd považoval za určujúce pri zistení
odôvodnených potrieb dieťaťa, čo spôsobuje aj do budúcnosti nemožnosť zistenia zmeny pomerov, či
už na strane otca alebo na strane maloletého dieťaťa.

43. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu ponechal rozhodnutie odvolacieho súdu na jeho
úvahe ohľadne výšky výživného a zameškaného výživného.
44. Uviedol, že pokiaľ ide o súdom určenú výšku výživného, je zrejmé, že súd napriek tomu, že v konaní
bol ustanovený znalec v oblasti ekonómie a manažmentu, odvetvie účtovníctvo, nedospel a neustálil
reálny príjem otca za obdobie rokov 2013 až 2018. Zároveň neboli skúmané konkrétne oprávnené
výdavky otca vynaložené v jeho podnikaní z hľadiska ich opodstatnenosti, keďže ich súd nemal k
dispozícii. Ku konkrétnej výške výživného je problematické sa vyjadriť, keďže nie je známy reálny
príjem otca. Čo sa týka výdavkov na maloleté dieťa, odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré sa
zohľadňujú pri určení výživného, sú vždy podmienené individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu.
Tieto sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu a spôsobu
života rodiny, v ktorej vyrastá a sú ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov a ich životným
štandardom. je zrejmé, že v rozhodnutí nie je bližšie špecifikované, ktoré výdavky na maloletého
sú neopodstatnené. Výdavky na dopravu maloletého do škôlky sú však jednoznačne nadhodnotené.
Nakoľko medzi rodičmi maloletého pretrvávajú komunikačné problémy, na základe ktorých nie sú
schopní vzájomne sa dohodnúť ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
U., kolízny opatrovník zotrval na tvrdení, že  v danom prípade je potrebná terapia ich rodičovských
postojov. Je v záujme maloletého, aby sa obidvaja rodičia naučili konštruktívne komunikovať a hľadať
kompromisné riešenia v prospech ich syna. Rodičia maloletého neprehodnotili svoje postoje a ich
komunikácia ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému sa nezlepšila.
Preto správnym bol postup okresného súdu,                          keď rodičom nariadil povinnosť
podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení na obdobie 6 mesiacov s cieľom
skvalitnenia rodičovských vzťahov a zlepšenia schopností navzájom komunikovať o výchove dieťaťa
najmä v súvislosti so stretávaním sa maloletého so svojím otcom. Pokiaľ sa neobnoví konštruktívna



komunikácia medzi rodičmi, stretávanie otca so synom nie je možné realizovať, nakoľko maloletý U.
otca vôbec nepozná.

45. Otec maloletého dieťaťa sa k odvolaniu nevyjadril.

46. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zopakovala svoju argumentáciu
prezentovanú v opravnom prostriedku. Zároveň uviedla, že zotrváva na tom, že výdavky dieťaťa na
dopravu nie sú nadhodnotené. Výpočet spotreby PHM pri ceste E. - P. (O. U.) do E. je vykonaný v
súlade so zákonom. Vypočítaná suma je pritom znížená o čiastku, ktorú by manžel matky zaplatil, ak by
cestoval do práce autobusom. Pri spotrebe osobného motorového vozidla podľa technického preukazu
zvýšenej o 40 % z dôvodu jazdy v meste, je táto suma plne opodstatnená. Vzdialenosť bydliska dieťaťa
od materskej školy, ktorú dieťa navštevuje je cca 13 km, čo denne predstavuje cca 26 km a pri počte
pracovných dní v mesiaci, kedy dieťa MŠ navštevuje je to cca 520 až 550 km mesačne. Matka tiež
zotrvala na tom, že medzi rodičmi nepretrvávajú komunikačné problémy, tak ako to uvádza kolízny
opatrovník. Nie je preto dôvod na to, aby maloletý s matkou absolvoval odborné poradenstvo. Kolízny
opatrovník nebol prítomný na žiadnom stretnutí otca s maloletým, hoci matka zástupkyni kolízneho
opatrovníka to navrhla. Nemá teda podklad pre takéto stanovisko. Skutočnosť je taká, že otec od stretnutí
so synom dobrovoľne upustil, dokonca sám prejavil pred súdom záujem vzdať sa syna a umožniť jeho
osvojenie manželom matky. Pokiaľ by sa otec                  na stretnutia so synom dostavoval, matka
by prípravu dieťaťa vedela zabezpečiť. Otec však o dieťa neprejavuje žiaden záujem, nespomenie si
na dieťa ani pri príležitostí sviatkov. Výživné platí o mesiac dozadu. Je len výsledkom prístupu otca, že
štvorročné dieťa ho takmer nepozná. Okrem toho súdom bolo z úradnej moci nariadené neodkladné
opatrenie bez toho, aby sa otec domáhal stretnutí so synom. Ani neodkladné opatrenie však otca
neprinútilo k tomu, aby sa s dieťaťom stretával. Jeho nezáujem preto nemôže nahradiť psychológ v
rámci odborného poradenstva a maloletému môže takýto postup spolu s nezáujmom otca skôr uškodiť
ako pomôcť.

47. Na uvedené podanie matky otec ani kolízny opatrovník písomne nereagoval. Ďalšie podania
účastníkov v prejednávanej veci neboli produkované.

48. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie matky bolo podané včas a
smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu podľa § 379 CSP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP)
a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) podľa ust. § 387 ods.
1 CSP a § 2 ods. 1 CMP vo veci samej i v závislých výrokoch o trovách konania i trovách štátu ako
vecne správne potvrdil.

49. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust.             § 220 až § 222 CSP.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom                       v jednotlivostiach naň
poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd                         v odvolacom konaní
obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

50. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd) nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.
ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie
návrhu na vykonanie dokazovania,  rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané,
je vždy vecou súdov (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie účastníkov. Naviac skutočnosti všeobecne známe (tzv.
notoriety) alebo známe súdu z jeho činnosti, sa nedokazujú (§ 186 ods. 1 CSP). Ide o také skutočnosti,
ktoré sú známe pomerne širokému okruhu ľudí a vedomosť o týchto skutočnostiach možno u bežného,
priemerne vzdelaného človeka žijúceho v danom mieste a čase predpokladať. Nie je pritom podmienkou,
aby boli známe každému. Nedokazujú sa ani skutočnosti známe súdu z jeho rozhodovacej činnosti



(napr. z konaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti a pod). Odvolací súd zároveň poznamenáva,
že účastníci mali priestor v rámci odvolacieho konania sa k takýmto skutočnostiam, uvedeným v
napadnutom rozhodnutí, vyjadriť. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo
návrhu matky čiastočne vyhovel a ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných
dôkazov. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia
(ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď
nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty účastníkov konania.
V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie (i keď stručne) odôvodnil. Právo na súdnu ochranu
však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“
na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením
daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného okresným
súdom popísaný v odôvodnení  jeho rozsudku, krajský súd doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia.
Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.z n. IV. 350/2009
zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008,                IV. ÚS 372/2008).Tento právny
názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných
súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu                         a prípadne aj dovolacieho
súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

51. V prejednávanej veci ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, v ktorom je možné
začať konanie aj bez návrhu. Tento charakter konania je určujúci z pohľadu vykonania odvolacieho
prieskumu, keďže odvolací súd v takomto type konania nie je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania.

52. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na
dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane
povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca)
musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu.
Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná
tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy,
ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda
príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať  pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek,
stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce
a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne               aj na neprimerané majetkové
riziká, ktoré povinný na seba berie. Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

53. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení
vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne
a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa,            od jeho fyzickej a duševnej
vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na jeho budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži
len na uspokojenie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv, atď.), ale aj
ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie,
kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne
ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov
obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých
potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov
vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného
pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z
rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez



dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Naviac súd
prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy
i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú                   na úhrade potrieb detí.

54. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že určenie výživného je vždy výsledkom posúdenia jedinečných
skutkových okolností, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé
rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok. Vychádzajúc z
dokazovania vykonaného okresným súdom odvolací súd tiež dospel k záveru, že výška výživného
určená súdom prvej inštancie zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého U. a zárobkovým
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Okresný súd teda postupoval správne, keď
mesačne s účinnosťou od 13.02.2015                                 do 31.12.2016 určil výživné
otca na maloletého U. na sumu 170,00 Eur, ktorú následne s účinnosťou od 01.01.2017 znížil na
sumu 150,00 Eur, reagujúc najmä na skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej
dcére G. L. dňa XX.XX.XXXX, na ktorú platí k rukám jej matky čiastku 140,00 Eur mesačne i fakt,
že otec zostal s maloletou dcérou na materskej dovolenke. Okresný súd podrobne opísal genézu
podnikateľskej činnosti a analýzu podnikateľského subjektu/-ov otca aj v zmysle záverov znaleckého
posudku č. 4/2017 vypracovaného znalkyňou Ing. Martinou Knorovou, znalkyňou z odboru ekonómia
a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou matky,
že otec ako samostatne zárobkovo činná osoba, nepreukázal príjmy z inej, než závislej činnosti
podliehajúcej dani z príjmu, a preto mal súd pri výpočte výšky vyživovacej povinnosti postupovať v
zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Samotná neúplnosť účtovníctva, prípadne chyba v ňom zistená,
nemôže byť považovaná za nepreukázanie príjmov otca z inej, než závislej činnosti podliehajúcej dani
z príjmov, tak ako to má na mysli vyššie označené zákonné ustanovenie. Otec po nariadení znaleckého
dokazovania predložil súdu i znalkyni listinné dôkazy týkajúce sa jeho účtovníctva vo firmách, v ktorých
bol konateľom, i spoločníkom, prípadne, kde vykonával živnosť, ktoré následne na výzvu znalkyne i
doplnil. Pokiaľ účtovníctvo otca nevykazovalo závažnejšie nedostatky, no jeho reálny príjem z podnikania
je aj tak obtiažne zistiť,  je potrebné, aby súd prihliadol i potencionalitu jeho príjmov. Otec je zdravý,
v produktívnom veku, v záujme zabezpečenia výživy svojich maloletých, je v jeho možnostiach a v
schopnostiach zabezpečiť si dostatočný príjem, čo napokon v konaní bolo preukázané. Pokiaľ okresný
súd vyčíslil príjmy otca v bode 29. svojho rozhodnutia, tieto uviedol správne v zmysle listinných dôkazov,
ktoré sú obsahom spisového materiálu. Hoci aj zo záverov znaleckého posudku č. 4/2017 vyplynulo,
že v roku 2013 nezahrnutím nákladu 29.700,00 Eur za nepredloženú faktúru č. 13025 malo vplyv na
hospodársky výsledok obchodnej spoločnosti, je potrebné poznamenať, že sa jedná o obdobie, kedy
ešte maloletý U. nebol na svete, a preto na túto položku nebolo nutné pri rozhodovaní o výživnom na
neho prihliadať. Pokiaľ otec v roku 2015 v účtovníctve uvádzal cestovné výdavky, ktorých vynaloženie
nebolo preukázané, je zrejmé, že sa jednalo o chybu, no na druhej strane nemožno rozporovať, že ak
je jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti a za 6 mesiacov najazdí 30 000 km, že
takéto náklady sú celkom bežné. Pokiaľ aj otec v rámci svojich firiem častejšie menil autá, z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že sa vozil na jednom aute a pri počte najazdených kilometrov mu nemožno
vyčítať, že potrebuje spoľahlivé vozidlo. Zároveň cieľom každého podnikania je dosiahnutie zisku. Ak
teda otec dospel k záveru, že je neefektívne prevádzkovať (vlastniť) viacero obchodných spoločností,
neznamená to, že konal s cieľom ukrátiť svoje maloleté dieťa, ale možno konštatovať, že chcel zefektívniť
svoju podnikateľskú činnosť. Otec má teda priestor zabezpečiť si dostatočný/relevantný zdroj príjmov,
primerane reagovať na pretrvávajúce problémy v podnikaní, prípadne adekvátne reagovať na jeho
zefektívnenie. Takýto postup otca zodpovedal zákonu,                    na čo správne poukázal i prvoinštančný
súd v napadnutom rozhodnutí. Zároveň je nepochybné, že podnikateľské riziko je neprípustné pripísať
na ťarchu výživou oprávnenej osoby. Pravdou je, že svoje úvahy okresný súd nedotiahol aspoň do
rámcového záveru o jeho príjme, s prihliadnutím na princíp potencionality. I keď nemožno stotožňovať
zisk obchodnej spoločnosti s príjmom otca, je zrejmé, že otec napríklad osobné motorové vozidlo,
ktorého vlastníkom je spoločnosť Tradecom s.r.o. a zároveň náklady na prevádzku tohto vozidla sú
výdavky, ktorými sa znižuje daňový základ predmetnej spoločnosti. Nemožno však otcovi, ktorý je
jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti vyčítať, že používa toto osobné motorové
vozidlo i na iný ako podnikateľský účel. Jedná sa totiž o bežnú prax podnikateľov. Neobstojí ani námietka
matky, že otec si nemusel zakúpiť trojizbový byt, ktorý zrekonštruoval. Je potrebné si uvedomiť, že otec
jeho kúpou riešil vlastnú bytovú situáciu, ktorá mu vznikla v súvislosti s očakávaním narodenia dcéry. Za
takej situácie predaj predchádzajúceho dvojizbového bytu a úver, ktorý si v súvislosti s kúpou nového
väčšieho trojizbového bytu zobral i na zakúpenie zariadenia do domácnosti, nie je výdavkom, ktorý by
nebolo nutné vynaložiť, a to ani za situácie, že jeho aktuálna priateľka byt má. Otec nie je povinný bývať



v byte svojej priateľky. Zároveň otec v konaní netvrdil, že jeho partnerka sa na úhradách za bývanie
v jeho byte nepodieľa. Otec má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, a to k maloletému synovi U. I.,
nar. XX.XX.XXXX a  dcére G. L., nar. XX.XX.XXXX. Na maloletú dcéru G. otec platí výživné vo výške
140,00 Eur mesačne. Maloletý U. je jeden a polroka starší od svojej nevlastnej sestry. S prihliadnutím
na vyživovacie povinnosti otca a jeho výdavky zistené v konaní je na mieste ustáliť príjem otca približne
na úrovni 1.000,00 až 1.200,00 Eur mesačne až do obdobia, kedy zostal na materskej dovolenke. Po
odpočítaní výživného na obidve maloleté deti, zo zostávajúcej sumy príjmu musí otec zabezpečiť všetky
svoje základné potreby (najmä bytovú potrebu, stravovanie, či ošatenie), ale aj regeneráciu vlastnej
pracovnej sily (v širšom význame slova), v záujme udržania schopnosti dosahovať príjem z výkonu
práce. Nie je pritom podstatné, či sa jedná o výkon práce zo závislej činnosti alebo ako samostatne
zárobkovo činná osoba, lebo inak by bolo fakticky vylúčené reálne plnenie vyživovacej povinnosti do
budúcna. Okrem bytu otec nevlastní majetok, či majetkové alebo nemajetkové práva, ktoré by mu
prinášali pravidelný príjem, a teda                         bez bezprostredného pracovného výkonu pracovnej
činnosti by naplnenie vyživovacej povinnosti (aj vo vzťahu k maloletému U.) bolo iba iluzórne.

55. Vzhľadom na uvedené je výška výživného určená okresným súdom plne zodpovedajúca zákonná,
spravodlivá a zohľadňujúca najlepší záujem dieťaťa. Sumy výživného určené súdom prvej inštancie na
výživu maloletého U. spolu s plneniami poskytovaným druhým rodičom (matkou) a príspevkami štátu
sú aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočné na pokrytie jeho odôvodnených potrieb minimálne v
obvyklom štandarde (vrátane pomernej časti nákladov na domácnosť). Výdavky na zdravé maloleté
dieťa vo veku maloletého  U. prezentované matkou sú viac ako premrštené. Súdom z ich činnosti
je totiž známa výška odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa v tomto veku a tieto nie je potrebné
presne číselne uvádzať. Aj odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že potreby maloletého
dieťaťa, ktoré matka opätovne vyčísľuje vo svojich podaniach (napr. detské hojdačky, vybudovanie
ihriska a trampolína) sú už nad rámec nevyhnutných výdavkov na výživu maloletého dieťaťa. Rovnako
nemožno považovať za dôvodné výdavky na dopravu maloletého U. do škôlky vyčíslené matkou. Tak
ako správne konštatoval okresný súd, manžel matky dieťaťa pravidelne dochádza do E. do zamestnania.
Ak by chcel použiť na svoju prepravu z domu do práce a späť prostriedok hromadnej dopravy,
mohol by dieťa priviesť do škôlky aj týmto spôsobom. Rodičia totiž bežne vodia deti do škôlky aj
zo vzdialenejšej časti mesta alebo prímestskej časti, či obce prostredníctvom prostriedku hromadnej
dopravy. Zdravotný stav maloletého pritom nevyžaduje, aby využíval individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom. Zároveň neexistuje žiaden legitímny dôvod na percentuálne zvýšenie podielu otca
na plnení vyživovacej povinnosti voči maloletému U. oproti matke. Neobstojí ani argumentácia matky, že
jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej dcére a jej príjem pozostáva len z rodičovského príspevku
a prídavkov na deti neobstojí, keďže v rovnakej situácii sa aktuálne nachádza aj otec maloletého U..

56. Nadväzne súd prvej inštancie vyčíslil správny nedoplatok otca na výživnom na maloleté dieťa za
obdobie od 13.02.2015 do vyhlásenia jeho rozsudku dňa 26.07.2018. Odvolací súd pritom zdôrazňuje,
že ide o výživné, ktoré maloletému dieťaťu patrí za predchádzajúce rozhodné obdobie, v ktorom si otec
neplnil v celom rozsahu riadne svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť vyživovať maloleté deti, ktoré súd
určil v zmysle zákonných požiadaviek napadnutým rozsudkom. Preto okresný súd postupoval správne,
keď uložil otcovi zaplatiť tento nedoplatok       do 30 dní od právoplatnosti výroku rozsudku (výrok II.
napadnutého rozsudku).

57. Správnym je i záver okresného súdu, že v prejednávanej veci neboli preukázané dôvody na to, aby
otec dieťaťa uhrádzal matkou požadované výživné sčasti i na tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine).
Okresný súd správne uzavrel, že návrh matky na určenie výživného nad rámec súdom priznaného
výživného ako nedôvodný zamietol, keďže matkou uvádzané odôvodnené výdavky na maloletého U.
nie sú opodstatnené. Napokon je nutné dodať, že preukázanie všetkých nákladov, ktoré má matka v
súvislosti s výživou na maloletého U. dokladmi o úhrade prípadne ďalšími listinnými dôkazmi nie je
nutné najmä vo vzťahu vynakladania výdavkov na stravu, oblečenie a obuv maloletého predložením
množstva pokladničných dokladov, keďže ide o skutočnosť všeobecne známu. Ako už uviedol odvolací
súd vyššie, z jeho rozhodovacej činnosti je zrejmé, aké sú priemerné výdavky na výživu maloletého
dieťaťa v súvislosti s jeho stravou, oblečením a obuvou, i keď to nie sú jediné náklady na jeho výživu. Z
obsahu spisového materiálu je zrejmé, že matka sa počas celého konania snažila nadhodnotiť výdavky
na výživu maloletého U.. Jedná sa pritom o dieťa zdravé, ktoré nemá zvýšené náklady na svoju výživu.
Napriek tomu matka neakceptovateľným spôsobom tieto náklady v konaní prezentovala ako nevyhnutné
náklady, s čím sa okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vysporiadal.



58. Pokiaľ okresný súd vydal opravné uznesenie, takýto jeho postup plne zodpovedal ust.                §
224 CSP. Je zrejmé, že sa v danom prípade jednalo o zrejmú nesprávnosť, ku ktorej došlo okamžitým
zlyhaním pri vyhlasovaní rozsudku vo veci konajúcou sudkyňou, ktorá skutočnosť vyplýva i z iných
súvislostí, najmä nadväzného výroku i odôvodnenia napadnutého rozsudku.

59. Ako vecne správny odvolací súd vyhodnotil i odvolaním nenapadnutý výrok okresného súdu o tom,
že styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje (výrok IV.), keďže zodpovedá popísanému skutkovému
stavu a zohľadňuje aktuálny stav, že dieťa otca nepozná.

60. Nadväzne na to je preto správne i rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom, že rodičom, i ich
dieťaťu uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení Súkromné
centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie NOSKO HEALTH PREVENTION v
Ružomberku na obdobie 6 mesiacov.

61. V danej súvislosti odvolací súd uvádza, že z psychologického hľadiska je cieľom výchovy dieťaťa
jednoznačne jeho všestranný vývoj na fungujúcu, citovo a psychosociálne zrelú osobnosť s produktívnou
sociálnou orientáciou. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva
„vychovávať“ je v prvom rade právo (povinnosť) chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať
jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba, resp. určiť miesto jeho pobytu a právo
sa o neho osobne starať. Rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni,
samozrejme za podmienky, že sú obaja nositeľmi práva výkonu. Je preto prvoradou povinnosťou a
súčasne právom obidvoch rodičov podieľať na sa výchove ich maloletého dieťaťa. Na tom nič nemení
ani skutočnosť, že rodičia spolu nežijú. Je preto nevyhnutné zachovávať existenciu citovej väzby medzi
maloletým dieťaťom a jeho obidvomi rodičmi. Rodičia sú povinní nielen práva svojho dieťaťa formálne
deklarovať, ale ich povinnosťou je sa im v čo najväčšej miere prispôsobiť pri dôslednom rešpektovaní
najlepšieho záujmu dieťaťa.
62. Medzi kritériá, ktoré musia všeobecné súdy, z hľadiska nutnosti rozhodovať v najlepšom záujme
dieťaťa v konaní o úprave výchovných pomerov, vziať do úvahy, patrí najmä existencia pokrvného puta
medzi dieťaťom a o jeho zverenie do starostlivosti usilujúcou osobou, miera zachovania identity dieťaťa
a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti             tej-ktorej osoby, schopnosť
osoby usilujúcej sa o zverenie dieťaťa do starostlivosti zabezpečiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie,
emocionálne, materiálne a iné potreby a samozrejme (s prihliadnutím na vek a vyspelosť dieťaťa) i jeho
želanie.

63. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby sa obidvaja rodičia podieľali na jeho výchove. Práve medzi
rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je potrebné takýto stav eliminovať. Nariadené výchovné
opatrenie núti rodiča ku komunikácii s druhým rodičom s cieľom, aby svoje správanie zmenil. Na psychiku
dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov, prípadne jej absencia. Jedná sa o výrazne nežiaduci
a pre osobnostný vývoj a duševné zdravie maloletého. Je preto nevyhnutné v záujme dieťaťa tento
negatívny stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú
rodičia schopní napraviť sami, je potrebný v záujme dieťaťa autoritatívny zásah štátnej moci. Povinnosť
dieťa vychovávať predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť
spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov). Súd
nesmie na svoje povinnosti rezignovať vtedy, keď jeden z rodičov (v danom prípade matka) dlhodobo
bráni stýkať sa druhému rodičovi (ktorý nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti) s dieťaťom a
podieľať sa na jeho výchove. Je zrejmé, že matka svojimi dlhodobými obštrukciami úplne izolovala
otca od maloletého syna, ktorý ho vo veku päť a pol  roka nepozná. Preto okresný súd postupoval
správne, ak pre ďalší bezproblémový priebeh podieľania sa otca na výchove maloletého považoval
za vhodné pre rodičov i dieťa navštevovať spoločné sedenia u psychológa v označenom zariadení za
účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie. Účelom tohto výchovného opatrenia (§ 37 ods. 2 písm.
d) Zákona o rodine) je dosiahnutie pozitívnej komunikácie medzi rodičmi, ktorá má vyústiť do vytvorenia
harmonického prostredia, vzájomnej komunikácie a tolerancie týkajúcej sa výchovy ich maloletého
dieťaťa. Hoci obidvaja rodičia majú nového partnera i ďalšie dieťa, je potrebné, aby sa obidvaja
podrobili odbornému psychologickému poradenstvu spolu s dieťaťom. Je predsa neakceptovateľné, aby
dlhodobou konfliktnou komunikáciou, prípadne pri úplnej absencii komunikácie rodičov jeden z rodičov
vymazal toho druhého zo života maloletého dieťaťa.



64. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý,                         ale
od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok napadnutého rozsudku o trovách prvoinštančného konania
(výrok VI.), ktorý plne zodpovedá v ňom aplikovanému zákonnému ustanoveniu.

65. Zároveň odvolací súd ako vecne správny potvrdil i výrok VII. o náhrade trov štátu. Vychádzajúc
z úvahy, že každá strana si platí trovy konania zo svojho, je vecne správne i rozhodnutie súdu prvej
inštancie, keď štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči obidvom účastníkom v rozsahu 1/2-
ice. Rozhodnutie má svoj právny základ v tom, že v predmetnom konaní vznikli trovy s vykonaním
znaleckého dokazovania štátu (náhrada znalečného, odmena znalca). Vznik trov štátu súvisel so
zistením skutočného stavu veci, a teda bol v prospech obidvoch účastníkov. Námietky matky voči výroku
o nároku štátu na náhradu trov konania, či potrebe znaleckého dokazovania preto neobstoja.

66. S poukazom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu ako vecne správny  p o t v r d i l .

67. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP,
v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

68. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal         za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo                           od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol  o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého                    do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné,
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého                  do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. (§ 77 CMP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk                s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasl. CMP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5P/11/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "57a7d60c-c6a1-49a9-89c7-15b334e96909:517c515e-8f01-4c30-aed0-64a79b884c55", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4114223333.2", "spisova_znacka": "5CoP/41/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoP/41/2016 z 28. 7. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4114223333.2"}, {"guid": "9104eecd-f69d-4354-9242-42625a7b2c72:ead2e499-98bb-4d21-b1ad-064ea79210cc", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3714210269.1", "spisova_znacka": "6CoP/31/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/31/2015 z 29. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3714210269.1"}, {"guid": "c248db9c-4390-46ad-84e1-cbb08e18c653:1e7ccbf9-e0a0-497a-9048-345c1373992d", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Em/3/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9Em/3/2016 z 13. 5. 2016", "sud": "Okresný súd Topoľčany", "datum_vydania": "2016-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c248db9c-4390-46ad-84e1-cbb08e18c653:1e7ccbf9-e0a0-497a-9048-345c1373992d"}], "citovane_v": []}