Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/24/2017 z 26. 4. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 26. apríla 2018, sp. zn. 31Cob/24/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2514203567.1 Krajský súd Trnava | 31Cob/24/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2514203567.1 | 2018-04-26 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e52b2130-e3a9-4d7d-9fb3-8efd3d96b7fc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2514203567.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/24/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514203567
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2514203567.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Boženy Husárovej a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Ing. G. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. XXXX/XX, K., zastúpený advokátom: JUDr. Tomášom Klieštencom, M. Waltariho 7, Piešťany,
proti žalovanej: KELLYS BICYCLES, s. r. o., Slnečná cesta 374, Veľké Orvište, IČO: 17 641 322,
zastúpená: Heringeš & Veverka, s.r.o., so sídlom Einsteinova 11/3677, Bratislava, IČO: 44 786 182, o
zrušenie účasti žalobcu v spoločnosti žalovanej, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Piešťany zo dňa 22.11.2016, č. k. 7Cb/70/2014-501, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 22.11.2016, č. k. 7Cb/70/2014-501 v odvolaním
napadnutej časti, ktorým súd prvej inštancie žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov
konania v rozsahu 100% v spojení s opravným uznesením zo dňa 25.01.2017 č.k. 7Cb/70/2014-532
p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany domáhal, aby súd zrušil jeho účasť ako
spoločníka v spoločnosti žalovanej s poukazom na § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka.

2. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.11.2016 zobral žalobu v celom rozsahu
späť, navrhol konanie zastaviť a trovy konania nepriznať žiadnej zo sporových strán s odvolaním sa na
mimosúdne rokovania.

3. Žalovaná so späťvzatím žaloby nesúhlasila. Konateľ spoločnosti uviedol, že nie je pravda, že by v
súčasnosti prebiehali akékoľvek rozhovory o urovnaní žalobcových sporov s ostatnými spoločníkmi, ani
o jeho návrate na pozíciu konateľa spoločnosti. Súčasne, i keď bol zisk rozdelený, tento však nebol
vyplatený. Spoločníci žalovanej spoločnosti pri zvážení historických skúseností so správaním sa a činmi
žalobcu, kedy opakovane a preukázateľne klamal, podvádzal a taktiež kradol (vid krádež ochranných
známok v roku 2012) a zvlášť pri zohľadnení posledných práve uvedených skutočnosti, ktorými je
porušovanie obchodného tajomstva a spolupráca s konkurenciou, konštatovali, že žalobca v takomto
konaní neustále pokračuje a prehlasujú, že považujú vzťahy so žalobcom za nenapraviteľné rozvrátene
a že nemajú už žiadny záujem o ich nápravu, a preto žalovaná spoločnosť žiadala, aby súd vo veci
rozhodol o zrušení účasti spoločníka Ing. G. O. v spoločnosti v zmysle žalobného návrhu žalobcu.

4. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zo dňa 22.11.2016, č. k. 7Cb/70/2014-501 rozhodol tak,
že konanie zastavil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods.
1, § 256 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 C.s.p.
Žalobca využil svoje dispozičné právo a za konania (po otvorení pojednávania) zobral žalobu späť.



Súd bral na pri posudzovaní vážneho dôvodu na zreteľ najmä povahu uplatňovaného nároku, keď toto
konanie možno začať výlučne na návrh spoločníka, v tomto prípade to bol práve žalobca. Zo znenia §
148 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že žalovaná podľa Obchodného zákonníka nemôže žiadať,
aby súd zrušil účasť spoločníka v spoločnosti v zmysle § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nie je
preto možné, aby napriek späťvzatiu súd pokračoval v konaní a rozhodoval o zrušení účasti žalobcu v
spoločnosti žalovanej, keď žalobca sa rozhodol, že na zrušení účasti v spoločnosti už netrvá.
Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaná uznala nárok žalobcu (pozn. súdu: žalobca
nepodal návrh na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre uznanie podľa § 282 C.s.p., navyše dispozitívny
úkon žalobcu so žalobou má prednosť), v danom prípade ani tri skutkové okolnosti prípadu. Zároveň
súd hodnotil možné dôsledky zastavenia konania predovšetkým pre žalovanú a dospel k záveru, že
rozhodnutie o zastavení konania nemá pre ňu žiadne následky ako napr. zmeškanie hmotnoprávnej
lehoty na uplatnenie nejakého nároku (prichádza do úvahy napr. v konaní o vyporiadaní BSM), ani dopad
na postavenie strán, teda najmä žalovanej. Predmetné konanie nie je možné zamieňať s konaním v
zmysle § 149 Obchodného zákonníka, ako sa zrejme mylne žalovaná domnieva.
Súd prvej inštancie napriek nesúhlasu žalovanej konanie zastavil, nakoľko súd nezistil vážny dôvod pre
nezastavenie konania.

5. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. a to z dôvodu, že
žalobca zavinil zastavenie konania (z procesného hľadiska). Súd dôvody hodné osobitného zreteľa v
danom prípade nevidel. Žalovanej teda priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

6. Súd prvej inštancie opravným uznesením zo dňa 25.01.2017 č.k. 7Cb/70/2014-532 opravil v záhlaví
uznesenie Okresného súdu Piešťany zo dňa 22.11.2016 č.k 7Cb/70/2014-501 označenie zástupcov
žalovanej tak, že správne znie: „Heringeš & Veverka, s.r.o., so sídlom Moskovská 13, Bratislava, IČO: 44
786 182 a v ostatných častiach zostáva uvedené uznesenie nezmenené, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňom 24.02.2017.

7. Žalobca podal odvolanie proti druhému výroku uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 22.11.2016,
č. k. 7Cb/70/2014-501, ktorým súd rozhodol o trovách konania a žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil v odvolaním napadnutej časti tak, že súd náhradu trov konania žiadnej zo strán
nepriznáva a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Žalobca však má za to, že súd mal po zohľadnení všetkých okolností a jednotlivostí prípadu, ktoré vyšli
počas konania najavo, rozhodnúť v zmysle § 257 C.s.p., t.j. výnimočne nepriznať náhradu trov konania
žiadnemu z účastníkov, nakoľko tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Žalobca má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho považuje
napadnuté uznesenie za nesprávne. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť aj vo vzťahu
k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto
konania alebo charakterom procesnej situácie. Z uvedeného výkladu § 257 C.s.p. tiež vyplýva, že pri
aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku
na súde.
Žalobca v tomto konaní podal žalobu dôvodne, nakoľko predmetnú žalobu podal z dôvodu, že mu ako
spoločníkovi spoločnosti KELLYS BlCYCLES s.r.o. nebola niekoľko rokov umožňovaná plnohodnotná
kontrola obchodného a účtovného vedenia žalovanej spoločnosti, a že mu ako spoločníkovi žalovanej
spoločnosti nebol niekoľko rokov bez riadneho ekonomického zdôvodnenia vyplácaný podiel na zisku,
napriek tomu, že žalovaná spoločnosť zisk vykazovala. To, že bola žaloba podaná dôvodne uznal aj
žalovaný vo svojom podaní zo dňa 31.10.2016, vyhlásenie žalovaného o uznaní nároku žalobcu v celom
jeho rozsahu, v ktorom uznal nárok žalobcu v celom rozsahu.
K úplnému späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu žalobca pristúpil na základe správania
sa a prísľubov žalovanej v rámci mimosúdnych rokovaní a to na základe prísľubu žalovanej, že
sa žalobca vráti na pozíciu konateľa žalovanej spoločnosti, teda bude opätovne konateľom a bude
zodpovedný za vedenie spoločnosti a bude môcť z pozície konateľa plnohodnotne kontrolovať obchodné
a účtovné vedenie žalovanej a zároveň na základe, že sa konalo valné zhromaždenie žalovanej
spoločnosti, ktoré rozhodlo o rozdelení (vyplatení) doterajšieho nerozdeleného zisku spoločnosti za
predchádzajúce roky všetkým spoločníkom, pričom žalovaná si túto povinnosť voči žalobcovi plní. Na
základe uvedeného tak odpadli hlavné dôvody podania žaloby v rámci mimosúdneho rokovania medzi
sporovými stranami tohto sporu.



Žalobca má za to, že na veci nič nemenia ani tvrdenia žalovanej prezentované na pojednávaní dňa
22.11.2016, ktorého sa nezúčastnil, a z ktorého správania sa a vyjadrení žalovanej vyplýva, že žalobcu
žalovaná počas mimosúdnych rokovaní klamala a zavádzala.
Podľa názoru žalobcu, žaloba bola podaná dôvodne, ako aj vyplýva, že aj späťvzatie žaloby zo strany
žalobcu bolo uskutočnené a vykonané dôvodne, nakoľko žalobca uvedené späťvzatie uskutočnil v dobrej
viere na základe dovtedajšieho správania sa žalovanej a jej prísľubov. Žalobca má za to, že uvedené
skutočnosti napĺňajú podstatu dôvodov hodných osobitného zreteľa ako i výnimočnosť danej situácie
ako to má na mysli ust. § 257 C.s.p..

8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti uzneseniu v odvolaním
napadnutej časti o trovách konania, nie je dôvodné.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je správnosť postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní
o trovách konania podľa § 265 ods. 1 C.s.p.
Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď mal po zohľadnení
všetkých okolností rozhodnúť v zmysle § 257 C.s.p., t.j. výnimočne nepriznať náhradu trov konania
žiadnej zo strán sporu, nakoľko podľa odovlateľa existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, konaniu mu predchádzajúcemu, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie o trovách konania, dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku žalovanej na náhradu trov konania, nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi.

12. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že ak súd zastavuje
konanie napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať najprv
tým, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené (§ 256 C.s.p.). Zavinenie treba
posudzovať výlučne z procesného hľadiska (§ 256 ods. 1 C.s.p.).
Podľa C.s.p. sa neskúma (pri posudzovaní procesného zavinenia zastavenia konania) už dôvodnosť
podanej žaloby z hľadiska hmotného práva (ako tomu bolo podľa §146 ods. 2 druhá veta O.s.p. účinného
do 30.06.2016), ale iba to, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania.
Súd síce môže postupovať podľa § 257 C.s.p. a náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať len
sporovej strane, ktorej by sa inak náhrada trov konania priznávala, avšak záver o úspešnosti sporovej
strany v konaní musí byť náležite odôvodnený. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť
vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a
tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba
skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané
dôvody (pozri k tomu bližšie napr. S., J., I.,Ľ.: Trovy konania v civilnom procese. Bratislava: Slovenská
advokátska komora. 1997, s. 95). V danej veci súd prvej inštancie konanie zastavil, nakoľko žalobca
zobral žalobu späť s odvolaním sa na mimosúdne rokovania so žalovanou spoločnosťou, ktoré tvrdenia
o mimosúdnom urovnaní žalovaná poprela. Žalobca teda procesne (späťvzatím žaloby) zavinil, že sa
konanie muselo zastaviť, a preto mu vznikla povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania (§ 256 ods.
1 C.s.p.). Vznik nároku žalovanej na náhradu trov konania z dôvodu procesného zavinenia zastavenia
konania žalobcom podľa § 256ods. 1 C.s.p., napokon nerozporoval ani samotný žalobca, iba mal za
to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre nepriznanie trov konania žalovanej (§ 257 C.s.p.).
Aplikácia ust. § 257 C.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania (tak ako je tomu v prejednávanej veci), avšak súd dospeje k záveru, že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť



o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach
na strane strán sporu. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadnuť na
majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a treba vziať do úvahy nielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä
na majetkové pomery oprávnenej strany a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu
práva na súde a ich postoj v konaní (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.3.2011, sp.
zn. 3 Sži/2/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.11.2011, sp. zn. 3 MCdo 19/2010).
Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie konštatuje, že v prejednávanej veci nezistil žiadne také
okolnosti, ktoré by dôvodne viedli k záveru o možnosti aplikácie § 257 C.s.p. a nepriznaní trov konania
žalovanej.
Odvolací súd nemá za to, že dôvody uvedené žalobcom v odvolaní sú dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa. V tejto právnej veci sa jednalo o klasický spor o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti a
nemožno povedať, že by sa jednalo o zložitú, doposiaľ neriešenú právnu problematiku. Skutočnosti
uvádzané žalobcom, že k späťvzatiu žaloby pristúpil na základe mimosúdnych rokovaní so žalovanou
a jej prísľubov, že sa vráti na pozíciu konateľa v žalovanej spoločnosti, žalovaná spoločnosť poprela a
žalobca tieto tvrdenia nepreukázal. Žalovaná spoločnosť dokonca ani nesúhlasila so späťvzatím žaloby
a žiadala, aby súd vo veci rozhodol o žalobnom návrhu.
K späťvzatiu žaloby teda nedošlo pre správanie sa žalovanej, ale išlo o slobodné rozhodnutie žalobcu,
ktorý, keď sa aj rozhodol pre takýto krok, nebol nútená automaticky zobrať žalobu späť. Odvolací
súd musel v ďalšom prihliadnuť aj na skutočnosť, že ani žalovaná svojim prístupom v konaní nezavdala
príčinu na späťvzatie žaloby, a teda bola v konaní procesne činná, keď vo vyjadreniach k žalobe uviedla
skutočnosti a dôkazy na svoju obranu, zúčastňovala sa riadne i nariadených pojednávaní. V prístupe
žalovanej k súdu (a k sporu) teda nebolo takisto možné vzhliadnuť dôvody hodné osobitného zreteľa pre
nepriznanie trov konania. Pre postup podľa § 257 C.s.p. bol teda významný aj postoj sporových strán
(plnenie si procesných povinností) v konaní (súd v tomto smere prihliadne najmä na okolnosti, či sporová
strana, ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý
jej patril; to neplatí, ak nemohla tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť), pričom v tomto smere nemožno
žalovanej vytknúť prípadnú jeho procesnú nečinnosť, resp. že by sa svojím prístupom ku konaniu snažila
odďaľovať meritórne rozhodnutie vo veci.
Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že niekoľko rokov mu nebola umožnená kontrola obchodného a účtovného
vedenia spoločnosti, a že mu nebol bez riadneho ekonomického zdôvodnenia vyplácaná podiel na zisku,
nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, keď naviac tieto tvrdenia neboli pred súdom preukázané,
nakoľko žalobca skôr, ako súd vo veci rozhodol, zobral žalobný návrh späť.
Podporne odvolací súd poukazuje aj na to, že podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov pri
posudzovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery strán sporu. Žalobca svoje osobné, majetkové, zárobkové, či iné pomery
odôvodňujúce výnimočnosť situácie, pre ktorú by mal súd aplikovať ust. § 257 C .s. p., ako sú napr.
nízky príjem, či iná zlá sociálna situácia, v konaní vôbec (ani pred súdom prvej inštancie, ani v odvolaní)
neuviedol.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto posudzovanej veci nevzhliadol dôvody na aplikáciu ust. §
257 C .s. p., t.j. výnimočnosť prípadu, ani dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach
prípadu ako sú neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, zložitosť doposiaľ
neriešenej právnej problematiky, ani v okolnostiach (pomeroch) na strane strán sporu.

14. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným
spôsobom nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti o
trovách konania.

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutej časti v spojení s opravným uznesením ako vecne správne potvrdil podľa § 387
ods. 1 C.s.p.

16. Odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p., § 255 ods.1 C.s.p. tak, že
nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože aj keď žalovaná bola procesne
úspešná v odvolacom konaní, žiadne trovy odvolacieho konania jej nevznikli a bolo by v rozpore so
zásadou hospodárnosti, aby odvolací súd túto náhradu priznal a následne súdny úradník súdu prvej



inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením rozhodol o náhrade trov konania
vo výške 0 eur.

17. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).