Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 24Co/73/2017 z 25. 4. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 25. apríla 2018, sp. zn. 24Co/73/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8116207037.1
Krajský súd Prešov | 24Co/73/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8116207037.1 | 2018-04-25 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3593d07-61ad-4634-a19b-4890d6b2a99f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8116207037.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/73/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116207037
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116207037.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a
členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobkyne: H. E., J..
XX.XX.XXXX, Y. G. I. XX, XXX XX K. -J. Š., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom
so sídlom ul. Sov.hrdinov 163/66, 089 01 Svidník p r o t i žalovanému: SECAPITAL S.á.r.L. so sídlom
ZA de la Cloche dÓr, 1A rue Jean Piret, Luxemburg L-2350, Luxemburské veľkovojvodstvo, právne
zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, advokátom so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 462,48 Eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 29C 118/2016-31 zo dňa 10.2.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa uznesenie  a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
462,48 Eur  a náhrady trov konania.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“)  rozhodol, že cit.:

„I.  žalobu    z a m i e t a ,

II.  p r i z n á v a   žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

3. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého  žalovaný v konaní vedenom pred Okresným
súdom v Prešove pod sp. zn. 7 C 48/2014 ako právny nástupca veriteľa Consumer Finance Holding,
a.s. sa voči žalobkyni domáhal nároku na zaplatenie nesplatenej časti spotrebiteľského úveru vo
výške 2.438,61 Eur. Právny predchodca žalovaného a žalobkyňa dňa 20.12.2009 uzatvorili zmluvu o
pôžičke, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 2.032,52 Eur s uvedením počtu
splátok 58, výšky mesačnej splátky 56,84 Eur, RPMN 23,97 %, ročnej úrokovej sadzby 23,97 % a
priemernej hodnoty RPMN 20,33 % a celkových nákladov spotrebiteľa 1.264,20 Eur. V uvedenom
konaní bolo preukázané, že žalobkyňa v prospech právneho predchodcu žalovaného titulom splátok
úveru realizovala úhrady vo výške 56,84 Eur a to dňa 26.1.2010.Rozsudkom zo dňa 30.6.2014 súd
vyhovel žalobe iba v časti nesplatenej istiny úveru vo výške 1.975,68 Eur, vrátane úroku z omeškania
s odôvodnením, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ust. § 4 ods.2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. a to rozlíšenie splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Na
základe vyššie uvedených skutočností, preto súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie sumy 1.975,68 Eur



s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.6.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.8.2014.

4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého zo skutočnosti, že úver, ktorého plnenia
sa žalovaný voči žalobkyni domáhal bol rozhodnutím súdu v konaní pod sp. zn. 7 C 48/2014 určený
za bezúročný a bez poplatkov, podľa názoru súdu nemožno vyvodiť, že tento voči spotrebiteľovi
nepostupoval s odbornou starostlivosťou v úmysle bezdôvodne sa na žalobkyni obohatiť.  Súd vo
svojom rozhodnutí výkladom zákonnej normy ust. § 4 ods. 2 zák. č.  258/2001 Z.z. dospel k záveru,
že úver neobsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4
ods. 2 písm. i) citovaného zákona neuvedením rozlíšenia splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z
jazykového vyjadrenia ust. § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie je možné vyvodiť jednoznačný záver, že pod údajom výšky, počtu
a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, sa má rozumieť konkrétna špecifikácia v akom
rozsahu tá ktorá mesačná splátka zahŕňa v sebe splátku istiny, úrokov ako aj iných poplatkov. Tento
záver bol prijatý až výkladom uvedenej zákonnej normy rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov
SR, ktorý však nie je jednotný a to ani v rámci rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove. Zákon
o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere nevyžadoval,
aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacich jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe.
Nejednotná rozhodovacia prax všeobecných súdov SR pretrváva aj pri súčasnej právnej úprave zmlúv
o spotrebiteľských úveroch zákonom č. 129/2010 Z.z. uplatňovaním rôznych výkladových pravidiel
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, ktorého znenie je totožné so znením ust. § 4 ods. 2
písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. Časť súdov SR považuje za nedodržanie podstatných náležitostí zmluvy o
úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. neexistenciu špecifikácie v akom rozsahu tá
ktorá mesačná splátka úveru zahŕňa v sebe úhradu istiny, úrokov a iných poplatkov, čo má za následok,
že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zo záverov rozsudku Súdneho dvora z 19.11.2016
vo veci C - 42/2015 však vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48/ES (predstavujúcu
úplnú harmonizáciu) sa má vykladať v tom zmysle, že sa rozpis splátok nevyžaduje a amortizačná
tabuľka nemusí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale musí sa poskytnúť spotrebiteľovi na
žiadosť kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.  Z uvedených ustanovení síce
vyplýva povinnosť uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia, nie
však povinnosť uviesť rozdelenie jednotlivých splátok na úhradu istiny a úhradu bežných úrokov a
poplatkov. Napriek rozhodnutiu súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu podstatných
náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. súd s poukazom aj na vyššie uvedené
skutočnosti nemohol dospieť k záveru, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca pri koncipovaní a
uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalobkyňou nepostupoval s odbornou starostlivosťou s
úmyslom poškodiť spotrebiteľa, a preto neboli splnené podmienky na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.  Žalovaný si voči žalobkyni v pôvodnom
konaní uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 283,20 Eur odvolávajúc sa na článok
12. bod 12.2. všeobecných obchodných podmienok. Keďže dôvodom nepriznania nároku zo zmluvnej
pokuty žalovanému nebola neprijateľnosť uvedeného zmluvného dojednania, ale absencia jej písomnej
formy, súd nemohol konštatovať, že žalovaný resp. jeho právny predchodca pri jej uplatnení postupovali
v rozpore s odbornou starostlivosťou. Keďže žalobkyňa nárok na primerané finančné zadosťučinenie
odôvodňovala stavom právnej neistoty, ktorý bol odstránený rozhodnutím súdu o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru, tento podľa názoru súdu predstavuje dostatočnú satisfakciu pre žalobkyňu.

5. Aplikoval ustanovenia  § 3, ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., § 4, ods. 2, písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku.

Obsah odvolania

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala, že  v
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/48/2014. bola ako spotrebiteľka úspešná
v rozsahu 462.48 eura jednak z dôvodu, že úverová zmluva neobsahovala zákonom predpísané
náležitosti, a to rozpis splátky, ale aj z dôvodu neplatnej zmluvnej pokuty vo výške 283,20 eura. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku sa zdá,  že súd vychádza z predpokladu, že na to, aby bolo možné



spotrebiteľovi priznať primerané finančné zadosťučinenie je potrebné, aby obchodník nepostupoval
s odbornou starostlivosťou, s úmyslom poškodiť spotrebiteľa. Na zistenie takéhoto stavu veci, si
súd prvej inštancie robí vlastné skutkové zistenia, akýmsi preskúmavaním až revíziou právoplatného
rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 7C/48/2014. Postup súdu a úvahy, ktoré ho k takému
postupu a záverom doviedli, však oporu v zákone nemajú. Skutková podstata § 3 ods. 5 posledná
veta zák. č. 250/2007 Z. z. nehovorí nič o nepostupovaní obchodníka s odbornou starostlivosťou, s
úmyslom poškodiť spotrebiteľa, ako podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Nepostupovanie s odbornou starostlivosťou, s úmyslom poškodiť spotrebiteľa, nie je podľa zákona
podmienkou na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ako to svojvoľne konštatuje súd prvej
inštancie v 21. odôvodnení rozsudku. Ustanovenie § 3 ods. 5 posledná veta zák. č. 250/2007 Z. z.
neumožňuje súdu, konajúcemu o primeranom finančnom zadosťučinení revidovať výsledok úspešného
uplatnenia spotrebiteľských práv na súde v konaní, od ktorého spotrebiteľ odvodzuje nárok na primerané
finančné zadosťučinenie. Napriek tomu, ak tak súd robí, vo vzťahu k zisteniam súdu, konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/48/2014, čo sa týka náležitostí zmluvy, spočívajúcich v rozpise
splátky, tak aj keby boli relevantné úvahy súdu prvej inštancie, odvolávajúc sa na rozsudok Súdneho
dvora EU vo veci C-42/15 a poukazujúc na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. tak je
tu ešte môj úspech na súde, ohľadne neprijateľnej a teda absolútne neplatnej zmluvnej pokuty, vo výške
283.20 eura. Podľa   názoru odvolateľky, sú však mylné aj názory súdu prvej inštancie, čo sa týka jeho
výkladu Smernice 2008/48/ES a rozsudku SD EÚ C-42/15. Z opatrnosti, považuje za potrebné poukázať
aj na možnosti priznania účinkov Smernice vnútroštátnym súdom, ak by sa vychádzalo z názorov
súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil zamietnutie žaloby vo vzťahu k rozpisu splátky, ktoré názory sú
nesprávne. V takom prípade by tu bol konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch.
To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
Vnútroštátny súd musí skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Na
otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz horizontálneho
priameho účinku, spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice, zaručujúce jednotlivcovi práva,
alebo ukladajúce povinnosti ako také, sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe
výhradne jednotlivci.Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch, v časti členenia
splátky na splátku istiny, splátku úrokov a splátku poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy
účinok, lebo by sa jednalo o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1
a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §  379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu
Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými
predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho
významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

11. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút



náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.
Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages
v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr
potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým
žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto
konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci"). A tak práve inštitút relutárnej
náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred
diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie
za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

12. Žalobkyňa voči žalovanému úspešne uplatnila porušenie práva osobitným predpisom na Okresnom
súde Prešov, ktorý rozsudkom zo dňa 30.6.2014, č. k. 7C/48/2014-53   zamietol žalobu o zaplatenie
2.438,61  Eur v časti nad sumu 1.975,68 Eur z dôvodu, že úverová zmluva uzavretá medzi stranami
sporu neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4, ods. 2 zák. č.
280/2001 Z.z. a to výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Taktiež súd zamietol
žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 283,20 Eur z dôvodu absencie písomného
dojednania o zmluvnej pokute.

13. Nie je možné súhlasiť s právnym záverom súdu, že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých
zákonných podmienok v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Je potrebné súhlasiť s odvolateľkou,
že podmienkou úspešného uplatnenia nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie
je preukázanie, že dodávateľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou v úmysle poškodiť spotrebiteľa.
Takýto záver nemá oporu v ust. § 3, ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.. Hmotnoprávnou podmienkou pre
uplatnenie takého nároku je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti dodávateľa, ktorá
bola splnená s poukazom na rozsudok Okresného súdu Prešov vo veci sp.zn. 7C/48/2014, v ktorom bolo
konštatované, že úverová zmluva z 20.12.2009 pre porušenie a nesplnenie zákonom vyžadovaných
náležitostí v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. je podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona bezúročná
a bez poplatkov. Porušením práva a povinnosti je aj to, že v zmluvnom vzťahu žalovaný ako dodávateľ
neuviedol všetky zákonom predpísané náležitosti na uzavretie úverovej zmluvy, a tak došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia na jeho strane na úkor žalobkyne.

14. Odvolací súd poukazuje na ústavou garantovanú zásadu nezmeniteľnosti právoplatných súdnych
rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Výnimku z tejto
zásady predstavujú mimoriadne opravné prostriedky, ktorých podmienky prípustnosti sú upravené v
procesnoprávnych predpisoch. V prejednávanom prípade bolo konanie, v ktorom súd vyslovil, že
dodávateľ v zmluvnom vzťahu so spotrebiteľom porušil ust. § 4, ods. 2, písm. k/ zák. č. 258/2001 Z.z.
a preto je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov právoplatne skončené dňa 15.8.2014. Napriek
existencii rozličných názorov odvolacích senátov na výklad ust. § 4, ods. 2, písm. k / zák. č. 258/20010
Z.z. , ako aj rozsudku SD EÚ vo veci C-42/2015, je potrebné poukázať na to, že rozsudok nadobudol
právoplatnosť a nebol využitý ani inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov. Úvaha súdu v konaní o
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktorá spochybňuje, resp. modifikuje závery súdu v
inom, právoplatne skončenom súdnom konaní je neprípustná.

15. Záver súdu o zamietnutí žaloby z dôvodu, že nie je možné prijať záver, že dodávateľ pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy postupoval v rozpore s odbornou  starostlivosťou je vzhľadom na uvedené
dôvody neobstojí. Z uvedeného dôvodu a z dôvodu potreby doplnenia dokazovania vo vzťahu k výške
uplatneného nároku má odvolací súd sa zo, že boli naplnené podmienky v zmysle § 389 ods. 1 písm. b)
C.s.p. na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

16. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní zaoberať sa výškou uplatneného nároku,
prihliadnuť okrem miery satisfakcie žalobkyne zamietnutím žaloby v prevyšujúcej časti aj na odradzujúcu
a preventívnu povahu sankcie, akou je primerané finančné zadosťučinenie v spotrebiteľských vzťahoch.
Svoju úvahu, ktorou sa bude riadiť náležite odôvodní. Jeho rozhodnutie musí zodpovedať zákonným
kritériám podľa § 220, ods. 2 C.s.p.



17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).