Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/101/2015 z 26. 9. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 26. septembra 2016, sp. zn. 20S/101/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2015200766.1
Krajský súd Trnava | 20S/101/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2015200766.1 | 2016-09-26 | Uznesenie
Oblasť práva: Správne právo – Nezákonný zásah orgánu verejnej správy
Citované ustanovenia: § 261 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f17f175-c049-4625-8568-f305610a75a2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2015200766.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/101/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200766
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200766.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave sudkyňou JUDr. Boženou Husárovou v právnej veci žalobcu: ALBATROS, spol. s
r.o., Mliečany 61, Dunajská Streda, IČO: 31 443 222, zastúpený advokátom JUDr. Vlastimilom Petřekom,
PhD., Zátišie 23, Sládkovičovo proti žalovanému: Colný úrad Trnava, Piešťanská 3, Trnava, v konaní o
ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 14.10.2015 označeným ako „Žaloba podľa § 250v
O.s.p.“ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by správny súd zakázal Colnému úradu Trnava, pobočka
Dunajská Streda pokračovať vo vykonávaní preverovaní  pravdivosti a správnosti dokladov na podklade
Oznámenie č. 960514/2015 zo dňa 18.06.2015 a prikázal mu  do 14 dní po právoplatnosti rozsudku
vyhovieť žiadosti o uvoľnenie finančných prostriedkov žalobcu vo vzťahu k jeho obchodným partnerom
a to spoločnostiam Sicob Trade Kft., Monori utca 1-3.Y-20/E HU 1107 Budapešť zo dňa 16.06.2015,
LUBIZ BOX Kft. Podmaniczky utca 57.2 em.14, HU, Budapest zo dňa 16.06.2015, North Solution s.r.o.,
Bastova 25, SK Komárno zo dňa 15.06.2015, Datagrou Plusz Kft. Honvéd utca 81/2, HU Budapest zo
dňa 17.06.2015 a zabezpečenie DPH uvoľniť.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že mu bola zo strany Colného úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda
doručená písomnosť označená ako Oznámenie č. 960514/2015 zo dňa 18.06.2015, ktorou začal
uvedený orgán preverovanie pravdivosti a správnosti dokladov týkajúcich sa colných vyhlásení. Žalobca
požiadal uvedenú pobočku o oznámenie v čom spočívajú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti
predložených dokladov, ktoré ho viedli k potrebe preveriť ich správnosť. Odpoveďou zo dňa 02.07.2015
mu bolo oznámené, že  pochybnosti spočívajú v nezrovnalostiach súvisiacich s miestom dodania tovaru
a v osobách príjemcu, ktorí sú za dodanie tovaru zodpovední.

3. Žalobca poukazoval na to, že má Colným úradom Trnava vydané Osvedčenie o schválení byť
ručiteľom DPH č. 14 SK 580000Y000019, na základe ktorého je oprávnený poskytovať ručenie za
zabezpečenie DPH pri dovoze tovaru prepusteného do režimu voľného obehu s oslobodením od DPH.
Pri každom z predmetných colných vyhlásení  bolo vydané rozhodnutie o uložení povinnosti  zložiť
zabezpečenie na DPH a následne žalobca požiadal o uvoľnenie finančných prostriedkov a ku každej
žiadosti predložil doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte a medzinárodný nákladný
list CMR. Žalobca má za to, že vydanie Oznámenia o začatí preverovania správnosti a pravdivosti ním
predložených dokladov bez toho, aby boli uvedené konkrétne skutočnosti a tieto daňovému subjektu
oznámené, nemožno považovať za zákonné.  Uvedené Oznámenie vykazuje znaky protiústavného
konania, ktoré zasahuje do autonómnej sféry daňového subjektu. Ak mal správca dane pochybnosti
o pravdivosti  dokladov, bol povinný tieto daňové subjektu oznámiť, vyzvať ho na ich odstránenie tak,



aby daňový subjekt mohol na základe takejto výzvy dôkazné bremeno uniesť,  ako vyplýva z ust.
§ 48b ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej
DPH). Žalobca za nezákonné označuje i obstarávania dôkazov, pretože preverovania vykonávané
colným odborom finančného riaditeľstva SR sa môžu týkať iba vzájomnej výmeny informácii súvisiacich
s colným dohľadom, pričom nejde o preverovanie skutočností, ktoré sa colného dohľadu týkajú, ani
zisťovanie a vyšetrovanie colných deliktov, preto obstarávanie dôkazov pre účely oslobodenia od DPH
ako postupoval žalovaný nevychádza zo zákonného podkladu, výsledky dožiadaní nemajú pre účely
dokazovania žiaden význam a tak mal žalovaný prijať tie dôkazy o dodaní tovaru, ktoré  žalobca predložil
a zabezpečenie DPH,  ktoré žalobca poskytol, uvoľniť. Práve z uvedeného dôvodu žalobca žiadal na
daný skutkový stav aplikovať inštitút súdnej ochrany pre takýmto zásahom orgánu verejnej správy,
pretože žalobcovi ako ručiteľovi DPH colný zákon  postavenie účastníka základného colného konania
nepriznáva, účastníkom konania o dovymeraní colného dlhu je iba dlžník a žalobca si  nemôže ani
uplatniť námietky, či podávať riadne resp. mimoriadne opravné prostriedky. Ak je dlžník nečinný, colný
úrad okamžite žiada úhradu od ručiteľa, čím je podľa žalobcu tiež porušené právo na spravodlivý proces
a dostáva sa do situácie, kedy dochádza k ujme na jeho majetkových právach bez akejkoľvek možnosti
právnej obrany a dochádza tiež k porušeniu článku 20 Ústavy SR a článku 1 Dodatkového protokolu č.
1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, doručenom Krajskému súdu v Trnave  dňa 25.11.2015 žiadal, aby
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo vyjadrení zdôraznil, že prešetrovanie a preverovanie považuje
za ústavné a v súlade s právnymi predpismi, pretože prostredníctvom registra rizikových profilov získal
negatívne informácie o dodaní tovaru do Maďarskej republiky, prostredníctvom informačného systému
HUSKi, a tieto skutočnosti ho oprávňovali na preverenie predložených dokladov po stránke skutkovej,
ktoré právo mu nemožno uprieť a ktoré vyplýva i z právnej úpravy uvedenej v § 48b ods. 4 zákona o DPH.
Colný úrad Trnava vykonáva colné konanie, v ktorom rozhoduje podľa colných predpisov o nakladaní
s tovarom, postupuje podľa  zák. č. 199/2004 Z.z. -  Colný zákon, pričom colné konanie je odlišné od
daňového konania, ako aj od inštitútu daňovej kontroly. Organizačné zložky finančnej správy plnia úlohy,
ktoré sú dané organizačným poriadkom, nejedná sa o nelegálne úkony a samotný rozsah pôsobnosti
oprávnenia a povinnosti orgánov je vymedzený v zák. č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti
daní, poplatkov a colníctva a zák. č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve. Žalovaný sa
stotožňuje s tvrdením, že žalobca je osobou, ktorá nie je účastníkom colného konania, pretože podľa
§ 85 ods. 2 colného zákona ho zákon za účastníka neoznačuje, ale žalobca je priamym zástupcom
deklaranta, keď v rámci konania koná v jeho mene a na jeho účet. Všetky úkony zo strany pobočky
boli vykonávané a uskutočňované voči deklarantovi prostredníctvom jeho zástupcu a tým je žalobca,
ktorý tak mal vedomosť o konaní žalovaného voči deklarantovi (dlžníkovi) a tak bol v dostatočnom
rozsahu o svojich právach informovaný. Deklarant je povinný zabezpečiť colný dlh vrátane sumy DPH. ,
Deklaranti, na ktorých žalobca v žalobe poukazuje, si vybrali zabezpečiť DPH prostredníctvom žalobcu,
o čom svedčí jeho ručiteľské vyhlásenie na zadnej strane colného vyhlásenia. Maďarská finančná správa
ale nepotvrdila správnosť a pravdivosť žalobcom predložených dokladov, preto pobočka žalovaného
vydala rozhodnutie o dodatočnom vyrubení sumy DPH, čím zrušila oslobodenie na DPH a použila
žalobcom poskytnutú zábezpeku na úhradu DPH. Tieto rozhodnutia žalobca prevzal, ale nakoľko neboli
deklarantom ani jeho  zástupcom napadnuté odvolaním, nadobudli právoplatnosť. Tým, že nebol použitý
zákonný nástroj obrany voči rozhodnutiam podľa § 53 Správneho poriadku, keď samotný deklarant
neposkytol prostredníctvom svojho zástupcu doklady o dodaní tovaru, zrejme počítal s následkom
takéhoto konania, ktorým je vydanie rozhodnutia o vyrubení DPH a nevyužitím odvolacieho konania
došlo k nemožnosti uplatniť si žalobu podľa právnej úpravy týkajúcej sa správneho konania. Žalovaný
považuje podanie žaloby za účelové, pretože ak bude mať žalovaný preukázané dodanie tovarov do
inej krajiny spoločenstva, v zákonnej lehote uvoľní zabezpečenie DPH ako vykonal i v mnohých iných
prípadoch.

5. Žalovaný zároveň  s vyjadrením k žalobe predložil správnemu súdu i administratívny spis.

6. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie a s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 491 v spojení
s § 23 ods. 2 Správneho súdneho poriadku  (SSP) o  žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy
rozhodol sudca, keď  platný procesný predpis, ktorým je Správny súdny poriadok senátne konanie a
rozhodovanie nevyžaduje.



7. Právny zástupca žalobcu prítomný na pojednávaní požiadal o zmenu žaloby a tým aj o zmenu
petitu tak, aby správny súd nekonal  o ochrane pred nezákonným zásahom, ale aby konal a rozhodol
o odstránení  nečinnosti orgánu verejnej správy a uloilí žalovanému povinnosť vydať v danej veci
rozhodnutie, ktorým rozhodne o uvoľnení finančných prostriedkov.

8. Správny súd poukázal na právnu úpravu týkajúcu sa zmeny návrhu, ako je uvedená v ust. § 62
SSP, podľa ktorej môže žalobca meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom
na podanie žaloby na správny súd, k čomu právny zástupca žalobcu poukázal na to, že v totožných
veciach vedených na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/159/2015, 14S/160/2015 a 14S/161/2015
konajúci senát jeho návrhu na zmenu žaloby vyhovel a žalovanému uložil povinnosť rozhodnúť bez
ohľadu na to, že sa žalobou domáhal ochrany pred nezákonným zásahom, preto predpokladá, že i
v tomto konaní môže súd namiesto žaloby o ochrane pred nezákonným zásahom pripustiť zmenu a
konať o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy a uložiť žalovanému povinnosť rozhodnúť o jeho
žiadosti o uvoľnenie finančných prostriedkov. Vo vyjadrení ešte zdôraznil, že je ručiteľom deklaranta,
nemá vedomosť o rozhodnutiach žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu, pretože tieto boli
doručované iba deklarantovi a ako ručiteľovi mu  nie je poskytnutá žiadna možnosť brániť sa,  čím je
priamo ohrozená jeho podnikateľská činnosť ako ručiteľa deklaranta.

9. Žalovaný vo vyjadrení zdôraznil, že vo všetkých veciach,  ktorých sa žaloba týka, boli už vydané
rozhodnutia o dovyrubení DPH, niektoré už boli aj uhradené, o čom by mal mať právny zástupca žalobcu
vedomosť a žiadal, aby súd žalobu zamietol. Zároveň uvedené skutočnosti preukázal dokladmi, ktoré v
kópií založil do súdneho spisu a originály žiadal založiť do administratívneho spisu, čomu súd vyhovel.

Podľa § 62 Správneho súdneho poriadku (SSP)
(1) Žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie
žaloby na správny súd.
(2) Zmenenú žalobu správny súd doručí ostatným účastníkom konania a osobám zúčastneným na
konaní do vlastných rúk.

Podľa § 250v O.s.p.
(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom
chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento
zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa
pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho
opakovanie.
(2) Orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal
zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán,
ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.
(3) Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný
predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí
byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
(4) Súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie
označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej
má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní
práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí
rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

Podľa § 252 SSP
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto
zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu
verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie
správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

Podľa § 55 zák.č. 199/2004 Z.z. colný zákon
(1) Ručenie sa poskytuje vo forme jednotlivej záruky alebo celkovej záruky.
(2) Colný úrad prijme ako ručiteľa



a) banku, zahraničnú banku so sídlom v členskom štáte, poisťovňu alebo poisťovňu z iného členského
štátu alebo
b) inú osobu s trvalým pobytom, miestom podnikania alebo sídlom na území Slovenskej republiky, ak
je schválená ako ručiteľ podľa odseku 3.
(3) Colný úrad osobu uvedenú v odseku 2 písm. b) na jej písomnú žiadosť schváli ako ručiteľa, ak
a) je schopná splniť za dlžníka colný dlh, ktorý vznikne alebo by mohol vzniknúť, a to do výšky uvedenej
v žiadosti,
b) zabezpečí pohľadávku do výšky uvedenej v žiadosti
1. vinkulovaním vkladu v banke alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte, alebo v
zahraničnej banke, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, alebo
2. zárukou banky alebo zahraničnej banky so sídlom v členskom štáte, alebo zahraničnej banky, ktorá
má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, alebo poisťovne, poisťovne z iného
členského štátu alebo zahraničnej poisťovne, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju
pobočku, poskytnutou v súlade so vzorom, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo,
c) plní podmienky podľa osobitného predpisu,60d)
d) riadne a včas plní povinnosti vyplývajúce z colných predpisov a daňových predpisov; splnenie tejto
podmienky colný úrad neskúma pri miestnych daniach podľa osobitného predpisu.60e)
(4) Povinnosť uvedená v odseku 3 písm. c) sa považuje za splnenú, ak bol osobe udelený status
schváleného hospodárskeho subjektu pre zjednodušené postupy a účinnosť tohto povolenia nebola v
čase rozhodovania o žiadosti o schválenie byť ručiteľom pozastavená a toto povolenie nebolo zrušené.
(5) Ak je osobou, ktorá má byť schválená ako ručiteľ podľa odseku 3, Exportno-importná banka
Slovenskej republiky,60f) podmienka uvedená v odseku 3 písm. a) sa považuje za splnenú a splnenie
podmienky podľa odseku 3 písm. b) sa nevyžaduje.
(6) Žiadosť uvedenú v odseku 3 podáva osoba colnému úradu, v ktorého územnom obvode má osoba
trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo.
(7) Splnenie podmienky podľa odseku 3 písm. a) colný úrad posúdi na základe dokladov preukazujúcich
stav majetku, najmä výpisov z účtov a účtovnej závierky.
(8) Ak osoba, ktorá má byť schválená ako ručiteľ, spĺňa podmienky podľa odseku 3, colný úrad vydá
rozhodnutie, ktorým ju schváli ako ručiteľa. V rozhodnutí určí podmienky, za ktorých táto osoba môže
poskytovať ručenie, a sumu, do ktorej poskytuje ručenie. Ak osoba nespĺňa podmienky podľa odseku
3, colný úrad žiadosť zamietne. Ak colný úrad žiadosť zamietne, novú žiadosť je možné podať až po
uplynutí 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
(9) Osoba, ktorej colný úrad vydal rozhodnutie, ktorým ju schválil ako ručiteľa, je povinná akúkoľvek
skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na plnenie podmienok podľa odseku 3 alebo podmienok určených
v rozhodnutí podľa odseku 8, bez zbytočného odkladu oznámiť colnému úradu, ktorý rozhodnutie vydal.
(10) Colný úrad zruší rozhodnutie podľa odseku 8, ktorým osobu schválil ako ručiteľa, ak táto osoba
prestane plniť niektorú z podmienok uvedených v odseku 3 alebo podmienky určené v rozhodnutí
podľa odseku 8 alebo ak sama požiada o jeho zrušenie. Zrušením rozhodnutia podľa prvej vety sa
zároveň zrušuje schválenie všetkých ručiteľských vyhlásení vystavených ručiteľom dotknutým týmto
rozhodnutím.
(11) Osoba uvedená v odseku 2 je povinná finančnému riaditeľstvu písomne predkladať zoznam
fyzických osôb, ktoré sú na účely ručenia oprávnené konať v jej mene, vrátane podmienok podpisovania.
Akúkoľvek zmenu v týchto údajoch je osoba uvedená v odseku 2 povinná bez zbytočného odkladu
oznámiť finančnému riaditeľstvu. Zoznam fyzických osôb podľa prvej vety obsahuje osobné údaje v
rozsahu titul, meno, priezvisko a funkcia dotknutej osoby, jej podpisový vzor, telefónne číslo a adresa
elektronickej pošty a musí byť podpísaný osobou, ktorá ho predkladá.
(12) Povinnosť podľa odseku 11 druhej vety zaniká
a) doručením písomného oznámenia finančnému riaditeľstvu o tom, že osoba uvedená v odseku 2 písm.
a) nebude vydávať nové záručné listiny; ak následne táto osoba vydá záručnú listinu, použije sa odsek
11,
b) právoplatnosťou rozhodnutia podľa odseku 10.
(13) Ak colný úrad schváli ručiteľské vyhlásenie, túto skutočnosť na ňom vyznačí. Schválením
ručiteľského vyhlásenia vzniká ručiteľský záväzok.
(14) Odo dňa nadobudnutia účinnosti rozhodnutia vydaného podľa odseku 10 colný úrad nemôže
schváliť podľa odseku 13 žiadne nové ručiteľské vyhlásenie vystavené ručiteľom dotknutým týmto
rozhodnutím.



(15) Ak colný úrad vydá rozhodnutie podľa odseku 10, dôjde k inému zrušeniu schválenia ručiteľského
vyhlásenia alebo k vypovedaniu ručiteľského vyhlásenia, colný úrad je povinný o tom informovať držiteľa
celkovej záruky, pri ktorej je dotknutá osoba ručiteľom, a to bez zbytočného odkladu po oznámení
takéhoto rozhodnutia ručiteľovi alebo po doručení výpovede ručiteľa colnému úradu; držiteľ celkovej
záruky je povinný poskytnúť inú záruku na colný dlh, ktorý vznikne alebo by mohol vzniknúť, a to
najneskôr do dňa, keď nastanú účinky zrušenia schválenia ručiteľského vyhlásenia alebo výpovede
ručiteľa.

10. Správny súd z obsahu žaloby mal preukázané, že sa žalobca domáha ochrany pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nárok  v čase podania žaloby bol upravený v ust. § 250v O.s.p.,
s ktorým korešponduje aktuálna právna úprava uvedená v ust. § 252 SSP. Tak ako bolo upravené
v predchádzajúcom právnom predpise, ktorým bol Občiansky súdny poriadok, konanie o žalobe proti
nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy bolo samostatným typom žaloby, pričom zákon súčasne
upravoval aj žaloby na konanie  proti nečinnosti orgánu verejnej správy a to v ust. §250t O.s.p. Obsahom
konania proti nečinnosti ale nie je skúmanie a posudzovanie otázky, či bol žalobca ukrátený rozhodnutím
orgánu verejnej správy na svojich právach, ale posudzovanie, či sa nejedná o bezdôvodnú nečinnosť
príslušného orgánu. Zo znenia podanej žaloby bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že sa ňou žalobca
domáha rozhodnutia súdu, ktorým by bolo zakázané žalovanému pokračovať v porušovaní práv žalobcu
a v príkaze obnoviť stav pred zásahom žalovaného. Správny súd uvádza, že žaloba spĺňala všetky
zákonom vyžadované náležitosti, ako ukladal v čase jej podania príslušný právny predpis. Návrh žalobcu
na zmenu žaloby konajúci správny  súd posudzoval podľa právnej úpravy uvedenej v ust. § 62 SSP,
podľa ktorej žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na
podanie žaloby na správny súd (§ 62 ods. 1 SSP).  Tým, že uvedená lehota pre zmenu žaloby nebola
zo strany žalobcu dodržaná, súd na požiadavku zmeniť žalobu neprihliadal, k čomu zdôraznil i zásadu
koncentračnú, ktorá platila i v predchádzajúcom platnom procesnom predpise, ktorým bol Občiansky
súdny poriadok. Je vecou žalobcu, aby si stanovil medze súdneho prieskumu tak po stránke kvalitatívnej
ako aj kvantitatívnej práve správnym označením žaloby s uvedením konkrétnych žalobných dôvodov a
petitom  žaloby.

11. Z dôvodov vyššie uvedených sa správny súd návrhom na zmenu žaloby a dôvodmi jej
opodstatnenosti, ktorý právny zástupca predniesol na pojednávaní v rámci návrhu na zmenu žaloby
nezaoberal a žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď mal za to, že v predmetnej veci a  v konaní pred
správnym orgánom k nezákonnému zásahu do práv žalobcu ako uvádza v podanej žalobe nedošlo,
uvedené skutočnosti už žalobca ani netvrdil,  konanie žalovaného preto správny súd nevyhodnotil ako
nezákonný zásah zameraný proti žalobcovi, na základe ktorého by tak bolo potrebné poskytnúť súdnu
ochranu. Súd nezistil žiadnu nezákonnosť ani v súvislosti s postavením žalobcu ako ručiteľa, ktorý
prevzal ručenie na colnom vyhlásení a tak zodpovedá za colný dlh podľa colného vyhlásenia.

12.Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd po preskúmaní zistil, že žaloba nie je dôvodná, preto ju
podľa § 261 SSP zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v
konaní úspešný právo na náhradu nepriznal, pretože si ju tento neuplatňoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti  je prípustná kasačná sťažnosť            v lehote jedného
mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.  Kasačnú sťažnosť
môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté
v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).