Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/133/2017 z 27. 2. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 27. februára 2018, sp. zn. 3To/133/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3616010132.3 Krajský súd Trenčín | 3To/133/2017 | ECLI:SK:KSTN:2018:3616010132.3 | 2018-02-27 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Život a zdravie, Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3f724d6-b1fd-4167-af2e-e789c15e9c9e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3616010132.3 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/133/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616010132
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3616010132.3

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Dušan Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanej W. G., nar. XX.X.XXXX v
Z., trvale bytom A. Q., A. XX/X, toho času A. Q., B. ulica XXX/XX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. v spojení s § 127 ods. 4
Tr.zák. a pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a/,
§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. v spojení s § 127 ods. 4 Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.
februára 2018, prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske a obžalovanej W. G.
proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 2T/61/2016, zo dňa 29. mája 2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania prokurátora a obžalovanej zamietajú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. mája 2017, sp.zn. 2T/61/2016 bola obžalovaná W.
G. uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. v spojení s § 127 ods. 4 Tr.zák. a pre zločin vydierania podľa § 189 ods.
1, 2 písm. a/, b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a/, § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. v spojení s § 127
ods. 4 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že
1/ dňa 21.04.2015 v čase okolo 11.00 hod. v Z. na E. S. č. XXX/XX v priestoroch spoločnosti K. G. - Styl
Slovakia napadla svojho manžela K. G. tak, že ho po predchádzajúcom verbálnom konflikte jedenkrát
bodla nožnicami dlhými približne 30 cm do pravej strany brucha, čím mu spôsobila bodnú ranu brušnej
steny na prednej a vonkajšej strane vpravo s dĺžkou bodného kanála 8 cm, pričom v dôsledku uvedeného
zranenia mal K. G. sťažený obvyklý spôsob života po dobu 7 dní;
2/ dňa 24.01.2016 v čase okolo 11.30 hod. v A. Q. v rodinnom dome popisného čísla XX/X na A. ulici
počas vzájomného konfliktu so svojím manželom K. G. k nemu pristúpila s kuchynským nožom v ruke,
pričom držiac v ruke nôž mu povedala "Daj mi ten mobil, lebo ťa zabijem!", následne nôž odhodila na
sedačku a stiahla K. G. z tváre dioptrické okuliare.

Za to bola odsúdená podľa § 189 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr.zák., § 41 ods. 1,
2 Tr.zák., § 39 ods. 1 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1
písm. a/ Tr.zák. a § 50 ods. 1 Tr.zák. súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a určil skúšobnú dobu 16 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bola obžalovaná zaviazaná nahradiť
poškodenému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská
časť Petržalka 851 04, IČO:35 937 874 škodu vo výške 25,04 €.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaná podala odvolanie
do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. V zákonnej lehote písomne podal
odvolanie aj prokurátor. V úvode dôvodov odvolania prokurátor poukázal na výrokovú časť napadnutého
rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:



„Výrok o treste predmetného rozhodnutia považujem za nezákonný a nesprávny, nakoľko je uložený
trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby mierny, v rozpore so zásadami ukladania trestov.
Nesúhlasím s rozhodnutím súdu prvého stupňa pokiaľ ide o výmeru úhrnného
trestu odňatia slobody uloženého obžalovanej W. G. s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona pod dolnú
hranicu trestu ustanovenú zákonom, pretože úhrnný
trest tak ako ho obžalovanej uložil súd prvého stupňa vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu 16 mesiacov je neprimerane mierny. Nemožno sa stotožniť s názorom súdu prvého
stupňa, že takto uložený trest je primeraný a spravodlivý a uloženie probačného dohľadu a primeraných
povinností a obmedzení u obžalovanej nie je dôvodné a potrebné.
Mám za to, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu a určovaní jeho výmery
v predmetnej veci dostatočne nezohľadnil konkrétne okolnosti uvedené v ustanovení
§ 39 ods.1 Trestného zákona a § 34 ods. 4 Trestného zákona.
Prvostupňový súd totiž pri ukladaní trestu dostatočne neprihliadol na spôsob
spáchania predmetných trestných činov, následok, a zavinenie obžalovanej, keď nezohľadnil najmä to,
že obžalovaná skutky spáchala tak, že napadla svojho manžela K. G. tak, že ho po predchádzajúcom
verbálnom konflikte jedenkrát bodla nožnicami dlhými približne 30 cm do pravej strany brucha, čím mu
spôsobila bodnú ranu brušnej steny na prednej a vonkajšej strane vpravo s dlžkou bodného kanála 8 cm,
pričom v dôsledku uvedeného zranenia mal K. G. sťažený obvyklý spôsob života po dobu 7 dní, a počas
vzájomného konfliktu so svojím manželom K. G. k nemu pristúpila s kuchynským nožom v ruke, pričom
držiac v ruke nôž mu povedala "Daj mi ten mobil, lebo ťa zabijem!", následne nôž odhodila na sedačku
a stiahla K. G. z tváre dioptrické okuliare. Útok. obžalovanej navyše smeroval voči blízkej osobe, teda
osobe, požívajúcej podľa Trestného zákona zvýšenú ochranu.
Z uvedených dôvodov mám za to, že uložený trest nezodpovedá všetkým
hľadiskám rozhodným pre ukladanie trestov, keďže výmera uloženého trestu mimo
zákonom ustanovenej trestnej sadzby je príliš mierna. Takýto trest nemôže pôsobiť
na obžalovanú tak, aby v budúcnosti viedla riadny život.
Uložený trest sa vzhľadom na uvedené ani voči ostatným členom spoločnosti
neprejavuje ako prvok generálnej prevencie. Nie je spôsobilý pôsobiť tak, aby
ostatných členov spoločnosti odradil od páchania trestných činov. Takýto trest
nemôže vyjadrovať ani morálne odsúdenie páchateľky spoločnosťou. V súlade so zásadami
individuálnej a generálnej prevencie a v súlade s účelom trestu bolo preto potrebné na obžalovanú
pôsobiť vyššou výmerou úhrnného trestu odňatia slobody v rozpätí viac ako dva roky až do troch
rokov a dlhšou skúšobnou dobou v druhej polovici zákonného rozpätia s probačným dohľadom a
uložením primeraných obmedzení a povinností. Iba takýto trest môže zabezpečiť ochranu spoločnosti
a poškodeného pred možným ďalším konaním
obžalovanej.
Taktiež sa nemožno stotožniť ani s neprihliadnutím súdom prvého stupňa na
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona a ukladaním úhrnného
trestu obžalovanej s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, pretože vzhľadom
k tomu, že obžalovaná spáchala viac trestných činov súd prvého stupňa mal ukladať
obžalovanej úhrnný trest s použitím § 37 písm. h) Tr. zákona a § 38 ods. 2 Trestného
zákona.
Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1
písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý výrok o treste rozsudku Okresného
súdu Partizánske sp. zn. 2T/61/2016-294 zo dňa 29.05.2017, a aby podľa § 322
ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že uloží obžalovanej W.
G. úhrnný trest odňatia slobody podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, §
39 ods. 1 Tr. zákona vo výmere v rozpätí viac ako dva roky až do troch rokov s podmienečným odkladom
s probačným dohľadom podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona na skúšobnú dobu v
druhej polovici zákonného rozpätia a uložením primeraných obmedzení a povinností.“

Obžalovaná odvolanie písomne odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu. V dôvodoch odvolania
obhajca poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého rozsudku a na to, že po jeho vyhlásení
obžalovaná podala do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie proti všetkým jeho výrokom. Obhajca
ďalej uviedol nasledovné:



„Podľa nášho názoru orgány činné v trestnom konaní počas prípravného konania, a rovnako tak ani
Súd počas konania pred ním nezabezpečili takú dôkaznú situáciu, ktorá by umožnila uznať obžalovanú
vinnou zo spáchania skutkov kladených Obžalovanej za vinu.

Výsledky dokazovania vykonaného v prípravnom konaní podľa nášho názoru nevyznievajú
jednoznačne, nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa
mohol vyvodiť bezpečný, nevyvrátiteľný a nad všetky pochybnosti odôvodnený záver, že obžalovaný
spáchal skutok kladený mu za vinu. V konaní pred Súdom sa Súd nevyrovnal sa so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie, a tieto zistenia sú pre vyslovenie viny obžalovanej nedostatočné a
neúplné.

Je nepochybné, že spolužitie obžalovanej a poškodeného v čase údajných skutkov, ktoré súd považuje
za trestné činy, bolo narušené a vyústilo do rozvodu manželstva.

Vo vzťahu ku Skutku č. 1 si dovoľujeme uviesť, nejde o trestný čin, nakoľko:
a/ nebol preukázaný úmysel W. G. spôsobiť ujmu na zdraví K.
G.,

b/ obmedzenie obvyklého spôsobu života Poškodeného v trvaní 7 dní, ako uviedol
znalec, bolo len čiastočné, a to len v hygiene danej lokality (t.j. v mieste rany),
rovnako samotný Poškodený vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní
uviedol, že nebol obmedzený v obvyklom spôsobe života, nakoľko mohol
pracovať.

Skutok č. 1 sa odohral bez svedkov, prítomní boli len obžalovaná a poškodený. K tvaru rany sa vyjadrila
svedkyňa C. D., ktorá uviedla, že rana vyzerala ako krvavá čiara, nie len jeden bod, teda nedošlo k
bodnej rane, ale len reznej rane, a to len náhodou, keď obžalovanej vyleteli nožnice z ruky potom, čo
ju udrel poškodený K. G.. Aj znalec MUDr. Jaroslav Ridoško na hlavnom pojednávaní pripustil, že k
rane na tele poškodeného mohlo dôjsť tak, že nožnice vyleteli z ruky, a teda nebola vyvrátená verzia
obžalovanej, že nožnice jej skutočne vyleteli z ruky, tak ako to sama uviedla;

Skutok č. 2 sa opätovne odohral bez svedkov. Obžalovaná uviedla, že dňa 24. januára 2016
sa skutočne pohádali v rodinnom dome, avšak v žiadnom prípade sa obžalovaná nevyhrážala
poškodenému tak, ako je to uvedené v popise skutku č. 2. Verzii obžalovanej o tom, že sa poškodenému
nevyhrážala s nožom v ruke svedčí aj skutočnosť, že pri obhliadke miesta činu sa žiadny nôž nenašiel
(táto skutočnosť vyplýva aj z úradného záznamu zo dňa 24.01.2016
spísaného stržm. A. L.). Poškodený uviedol, že skutočne mal v dispozícii mobilný telefón Obžalovanej,
ktorý jej nechcel vrátiť, pričom jeho vrátenie podmieňoval tým, že obžalovaná urobí poriadok v dome.
V tejto súvislosti poukazujeme aj na viaceré rozpory vo výpovediach Poškodeného vykonaných v
prípravnom konaní.

Z takto zisteného skutkového stavu nemožno bez iného priameho dôkazu prijať záver, že obžalovaná
spáchala Skutok č. 2, nakoľko jeho spáchanie súd má preukázané výlučne
z tvrdenia poškodeného, ktorého tvrdeniu nesvedčí žiadny iný priamy alebo nepriamy
dôkaz.

Súd bez ďalšieho dôkazu uveril poškodenému ohľadne skutku č. 2, pričom jeho tvrdenie
nie je podporené žiadnym iným dôkazom, a preto ohľadne skutku č. 2 je potrebné
konštatovať, že nebolo preukázané, že by obžalovaná spáchala skutok č. 2.

IV.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku "Orgány činné v trestnom konaní
postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo
obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou
objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému. ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v
oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie."



Podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku "Orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán."

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 Trestného poriadku "Do základných práva slobôd osôb v prípadoch
dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania,
pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie."

V.

Podľa názoru obhajoby výsledky dokazovania vykonaného v konaní pred prvostupňovým súdom
nevyznievajú jednoznačne, nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z
ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný, nevyvrátiteľný a nad všetky pochybnosti odôvodnený záver,
že Obžalovaná spáchala skutky kladené jej za vinu. V konaní pred prvostupňovým súdom sa Súd
nevyrovnal sa so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie, a tieto zistenia sú pre vyslovenie viny nedostatočné a neúplné.

Vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní, v konaní pred prvostupňovým súdom podľa
nášho názoru nebolo preukázané, že sa stali skutky kladené Obžalovanej W. G. za vinu, nakoľko vina
Obžalovanej nebola preukázaná nad všetky pochybnosti tak, aby bolo možné vysloviť jednoznačný a
ničím nespochybniteľný záver, že sa skutky stali tak, ako sú uvedené v obžalobe. Z dôvodu závažných
pochybnosti o správnosti skutkových zistení a teda z dôvodu absencie ničím nespochybniteľných tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov, ktoré by svedčili o vine Obžalovanej za skutky popísané v
obžalobe je potrebné vysloviť záver, že spáchanie uvedených skutkov nebolo preukázané a preto je
dôvodné, aby súd obžalovanú W. G. podľa ustanovenia §285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby
oslobodil a to aj s poukazom na zásadu "In dubio pro reo."

VI.
R 111/1966: "Uplatnenie revízneho princípu v podstate znamená, že súd druhého stupňa musí
preskúmať napadnuté rozhodnutie, či zodpovedá ustanoveniam o rozsudku, a že musí
preskúmať konanie od začiatku trestného stíhania až do vydania rozhodnutia súdu prvého
stupňa."
R IV/1967: "Rozsah preskúmavacej povinnosti v zmysle § 254 ods. 1 TP nie je obmedzený
tým, že obvinený výslovne namieta nesprávnosť len niektorého výroku napadnutého rozsudku. Na
podnet odvolania obvineného musí odvolací súd preskúmať správnosť všetkých výrokov napadnutého
rozhodnutia, proti ktorým môže obvinený inak podať odvolanie."
R 31/1963: "Povinnosť zisťovať objektívnu pravdu, teda postupovať tak, aby bol v trestnom
konaní zistený skutočný stav veci, je podľa Trestného poriadku povinnosťou aj krajského súdu ako
súdu odvolacieho. Táto povinnosť platí aj vtedy, keď odvolací súd rozhoduje iba na podklade odvolania
obžalovaného a došetrenie veci by bolo v neprospech obžalovaného, lebo zákaz reformatio in peius
podľa § 264 ods. 2 TP Sá vzťahuje iba na trest, a aj to len za predpokladu, že pri došetrení nevyšli najavo
také nové skutočnosti, ktoré by mali za následok prísnejšie posúdenie konania obžalovaného."
VII.
Na záver Obžalovaná W. G. prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu opakuje, že
podaným odvolaním smerujúcim proti výroku o vine, výroku o podľa Rozsudku, ktorý bol
vyhlásený na hlavnom pojednávaní dňa 29. mája 2017 vyslovených v Rozsudku sp. zn.
2T/61/2016-294, oznámeným na hlavnom. pojednávaní konanom dňa 29. mája 2017 na Okresnom súde
v Partizánskom a odvolaním podaným ústne do zápisnice na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29,
mája 2017, žiada, aby Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov Rozsudku, proti ktorým smeruje toto odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo, a týmto odvolaním napadnutý Rozsudok podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm.
b) a c) Trestného poriadku zrušil a
v zmysle ust. § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol rozsudkom vo veci, a obžalovanú spod
obžaloby Okresnej prokuratúry v Partizánskom zo dňa 26. augusta 2016 pod číslom Pv 116/16/3305-22
z dôvodu podľa ustanovení § 285 písm. a) alebo písm. b) Trestného poriadku oslobodil, alebo



aby odvolací súd týmto odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 321 ods. 1 písm. b) a c/ Trestného
poriadku zrušil a v zmysle ust. § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla zamietnuť odvolanie obžalovanej ako
nedôvodné podľa § 319 Tr.por. a zároveň navrhla vyhovieť odvolaniu prokurátora. Obhajca obžalovanej
navrhol vyhovieť odvolaniu obžalovanej a odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaných odvolaní na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por.
zákonnosť a odôvodnenosť odvolaniami prokurátora a obžalovanej napadnutých výrokov rozsudkom
okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť
odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané,
avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej
prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolania
prokurátora a obžalovanej nie sú dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaniami prokurátora
a obžalovanej napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolaní prokurátora a
obžalovanej a ich dôvodov vyplýva, že v podaných odvolaniach nie sú vytýkané chyby takéhoto
procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto
procesných chýb, v odvolaniach nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317
ods. 1 Tr. por.
Vzhľadom na to, že proti výrokom o vine podala odvolanie len obžalovaná, odvolací súd v prvom
rade pristúpil k preskúmaniu výrokov napadnutého rozsudku o vine obžalovanej v rozsahu dôvodov jej
odvolania.

Z rozsahu a vyššie citovaných dôvodov odvolania obžalovanej vyplýva, že obhajoba namieta správnosť
skutkových záverov okresného súdu v otázke viny obžalovanej, ku ktorým záverom okresný súd dospel
na základe výsledkov vykonaného dokazovania. Nesprávnosť ostatných výrokov napadnutého rozsudku
bola namietaná len z titulu námietok voči správnosti výrokov o vine.

Odvolací súd k obžalovanej namietanému hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom považuje
za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v
trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa
§ 2 ods. 12 Tr.por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky
odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť
napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V
takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu
v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne
zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12
Tr.por., dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to,
v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať
záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.



Na základe preskúmania obsahu spisového materiálu a napadnutého rozsudku, vrátane jeho
odôvodnenia, na obsah ktorého týmto odvolací súd v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa v podrobnostiach poukazuje, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, úvahy okresného súdu ohľadne skutkových
zistení sú úplné, logické, a preto podľa názoru odvolacieho súdu aj súladné s ustanovením § 2 ods. 12
Tr. por. upraveným postupom súdu pri hodnotení dôkazov.

Pokiaľ ide o námietku obhajoby, že skutkové závery ohľadne skutku pod bodom 1) napadnutého
rozsudku by mali byť založené len na tvrdeniach poškodeného, odvolací súd poukazuje na to, že okresný
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku oprel hodnovernosť tvrdení poškodeného o závery znaleckého
posudku. Hoci znalec pripustil možnosť, že by zranenie poškodeného mohlo dôjsť aj tým, že nožnice
vyleteli z ruky poškodenej, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne vylúčil túto možnosť
vzhľadom na spôsob popisu takéhoto vyletenia nožníc obžalovanou (možná hybnosť nožníc) vo vzťahu
k možnosti spôsobiť zistený následok (vznik bodného kanálu až o dĺžke 8 cm).

Za správne a v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. považuje odvolací súd okresným súdom
vyvodené skutkové zistenia vo vzťahu ku skutku pod bodom 2) napadnutého rozsudku. Aj keď je
pravdou, že svedkom tohto skutku nebol nikto a neexistujú stopy, ktoré by potvrdzovali pravdivosť či
verzie obžalovanej alebo verzie poškodeného. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že vykonané dôkazy nie je možné hodnotiť izolovane, a preto ak okresný súd v skutku pod
bodom 1) dospel k záveru, že poškodený neklamal, niet prekážok pre to, aby bez existencie ďalších
skutočností, vyvracajúcich pravdivosť tvrdení poškodeného, nedospel k záveru aj o pravdivosti jeho
tvrdení vo vzťahu ku skutku pod bodom 2) napadnutého rozsudku.

S poukazom na uvedené, majúc na zreteli absenciu oprávnenia odvolacieho súdu prikazovať súdu
prvého stupňa, aké skutkové závery má vyvodiť z vykonaných dôkazov, odvolací súd dospel k záveru,
že skutkové zistenia okresného súdu vo vzťahu k výrokom o vine obžalovanej majú oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania a okresný súd k nim dospel na základe správnej aplikácie ustanovenia § 2
ods. 12 Tr.por. Preto odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej voči výrokom napadnutého
rozsudku o vine nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora proti výrokom o uloženom treste, podľa názoru odvolacieho súdu
je potrebné dať za pravdu prokurátorovi v tom, že okresný súd v rozpore s ustanovením § 37 písm.
h) Tr.zák. nedospel k záveru o existencii priťažujúcej okolnosti spočívajúcej v tom, že obžalovaná
spáchala viac trestných činov napriek tomu, že z okresným súdom ustáleného skutkového stavu
veci táto skutočnosť nepochybne vyplýva. Na druhej strane odvolací súd musí konštatovať, že na
základe správneho právneho posúdenia správnych skutkových zistení okresného súdu je potrebné
konštatovať u obžalovanej danosť aj poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. a) Tr.zák. (čin spáchala v
ospravedlniteľnom citovom rozrušení) a poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. h) Tr.zák. (čin spáchala
pod vplyvom tiesnivých rodinných pomerov, ktoré si sama nezavinila - viď správne skutkové zistenia
okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku o celkovom správaní sa poškodeného voči
obžalovanej). Z uvedených dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že uvedená a prokurátorom
správne namietaná vada by na jednej strane mohla byť dôvodom k zrušeniu odvolaním prokurátora
napadnutých výrokov o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.zák., avšak vyššie uvedené skutočnosti by
samé osebe bez ďalšieho bránili následnému rozhodnutiu, smerujúcemu k uloženiu prísnejšieho trestu
obžalovanej kvôli existencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 3 : 1, namiesto okresným
súdom ustáleného pomeru 1 : 0.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd z hľadiska primeranosti uloženého trestu v súlade s
ustanovením § 34 ods. 4 Tr.zák. aplikoval aj ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák. Skutkové závery
okresného súdu o okolnostiach, za ktorých došlo k spáchaniu trestnej činnosti obžalovanou, majú úplnú
oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Z týchto záverov vyplýva, že poškodený sa v danom
prípade výraznou mierou podieľal na eskalácii napätia, pričom je dôvodné predpokladať, že nebyť
takéhoto provokatívneho konania poškodeného, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa obžalovaná
neuchýlila k takému konaniu, ktoré je predmetom tohto trestného stíhania. S poukazom na uvedené
vo svetle zistených poznatkov o vzťahoch medzi obžalovanou a poškodeným, ako aj s prihliadnutím,
že obžalovaná už nežije s poškodeným, odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovanej



napadnutým rozsudkom je v súlade s obsahom zásad pre ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zák., a teda
nie je neprimeraný.

Následne odvolací súd nad rámec odvolaniami vytýkaných vád preskúmal správnosť a zákonnosť
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora a obžalovanej nie je dôvodné,
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.