Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/299/2017 z 27. 2. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 27. februára 2018, sp. zn. 8CoP/299/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7516211151.1 Krajský súd Košice | 8CoP/299/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7516211151.1 | 2018-02-27 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 389 ods. 1 písm. b) CSP, CSP, § 389 ods. 1 písm. c) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/af7e8bd0-54d7-4086-9b2b-9b811f2c0e39 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7516211151.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/299/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516211151
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7516211151.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. O.
nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
dieťaťa rodičov M. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v F. č. XX zastúpenej advokátkou JUDr. Andreou
Vaškovou so sídlom na Štúrovej ul. č. 27 v Košiciach a A. A. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na I. ul. č.
XXX/XX v G. zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Čorbom, PhD. so sídlom na Žižkovej ul. č. 39 v
Košiciach v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Košice - okolie z 28.6.2017 č.k. 9P/227/2016-159 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre mal. I. nar. X.X.XXXX s tým, že určuje
počiatok vyživovacej povinnosti otca k maloletej od 3.6.2016 t.j. od narodenia dieťaťa.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a v rozsahu
zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. I. do osobnej starostlivosti matky a otca
zaviazal prispievať na jej výživu 100 Eur mesačne, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci
dopredu matke maloletej od 18.7.2016. Dlžné výživné 273,19 Eur za obdobie od 18.7.2016 do 30.6.2017
zaviazal otca zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletou neupravil a v
prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá
nárok na ich náhradu.

2. Proti výrokom o výživnom a dlžnom výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom,
aby odvolací súd zrušil rozhodnutie v napadnutých výrokoch a vec vrátil na ďalšie konanie. Nesúhlasila s
konštatáciou konajúceho súdu, že mohla návrh na výživne podať skôr, preto výživné neurčil od narodenia
maloletej ale od podania návrhu, nakoľko jej zdravotný stav bezprostredne po pôrode jej to neumožňoval.
Konštatovala, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom súd prvej
inštancie zohľadniť tú skutočnosť, že o maloletú sa výlučne stará matka. Vytkla konajúcemu súdu, že
dôsledne nevyhodnotil mesačné výdavky otca a neuviedol, ktoré z nich považoval za nevyhnutné, a
ktoré nie. Poukázala na to, že otec nadobudol byt v ktorom býva darovacou zmluvou, preto je tvrdenie
ohľadom jeho hypotekárnej povinnosti nesprávne. Zdôraznila, že príjem otca je štvornásobne vyšší
ako jej príjem, pričom má zabezpečené bývanie a medzi svoje pravidelné mesačné výdavky zaradil aj
výdavky na saunu a posilňovňu. Z uvedeného je nepochybné, že životná úroveň otca je neporovnateľne
vyššia ako jej životná úroveň a životná úroveň maloletej. Namietala aj rozhodnutie o priznaní jej výdavkov
spojených s výbavičkou. Zdôraznila, že jej náklady na výbavičku predstavovali 1000 Eur. Konajúci súd
do výdavkov spojených s výbavičkou zahrnul len výdavky na košík, elastickú šatku, deku, prebaľovací



pult v celkovej výške 213,37 Eur bez toho, aby sa riadne vysporiadal s ostatnými výdavkami ako napr.
vanička, postieľka, matrac oblečenie a i. z uvedených dôvodov označila rozhodnutie v napadnutých
výrokoch za nesprávne a nedostatočne odôvodnené.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne
správne.

4. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

5. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom pre mal.
I. ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385
CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru,
súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o
rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo
uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s tým, že sa nestotožnil s počiatkom vyživovacej povinnosti
otca k maloletej, preto jej počiatok určil od 3.6.2016 t.j. od narodenia maloletej a nie od podania návrhu.
Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už
v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla
žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva , že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku
základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej
účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom
predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom
tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom.
Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči
dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní
posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne
podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej
povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež
čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie
vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného
ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní
vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia,
zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti
je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo



podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne
ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi
dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé
položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových
pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť
nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do
výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s
rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno
zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom
súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej
starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať
jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

9. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na
dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Na konkrétnej výške
priemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu, ktorý zodpovedá
ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča zohľadní súd
jeho zárobky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích
povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie
vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

10. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky
výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.

11. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je
potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria hmotné potreby ako
je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania
dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby
nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

12. Odvolací súd sa nestotožnil s dôvodmi, pre ktoré konajúci súd nepriznal výživné spätne od narodenia
maloletej. odvolací súd po dôslednom preštudovaní predloženého spisu dospel k záveru, že zdravotný
stav matky zapríčinený pôrodom je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 77 ods. 1
Zákona o rodine, ktoré odôvodňujú spätné priznanie výživného od narodenia dieťaťa a nie až od podania
návrhu. Poukazuje na to, že matka podala návrh približne mesiac po pôrode, čo odvolací súd vyhodnotil
ako objektívne potrebnú dobu na zotavenie sa matky po pôrode a usporiadanie si denného režimu
po narodení dieťaťa obzvlášť v prípade, ak sa po narodení dieťaťa jednalo o osamelú matku, ktorá
v tom čase nežila v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa a v plnej miere sama zabezpečovala po
pôrode osobnú starostlivosť o dieťa. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil dôvody matky, pre ktoré
žiadala určiť výživné spätne od podania návrhu za dôvody hodné osobitného zreteľa, preto určil počiatok
vyživovacej povinnosti otca k maloletej od 3.6.2016 t.j. od narodenia mal. I..

13. K odvolacím námietkam matky dodáva, že určené výživné zodpovedá tak odôvodneným potrebám
maloletej ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca s poukazom na to, že otec
zabezpečuje výživu maloletej aj formou uhrádzania nákladov na bývanie a stravu, nakoľko s matkou



žijú v spoločnej domácnosti. Takto určené výživné predstavuje približne 13 % z príjmu otca, z ktorého
na jeden deň pripadne na výživu maloletej približne 3,5 Eur, čo vzhľadom na jej vek a stupeň vývoja so
zreteľom na to, že otec si vyživovaciu povinnosť plní aj úhradou vyššie uvedených mesačných výdavkov
zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej. K odvolacím námietkam matky dodáva, že vzhľadom na
to, že s otcom žije v spoločnej domácnosti, pričom tak z jej ako aj jeho výpovede nebolo sporné, že
otec zabezpečuje a plnej miere hradí výdavky na bývanie a stravu. Týmto spôsobom zabezpečuje otec
maloletej rovnakú životnú úroveň akú má on sám, v dôsledku čoho odvolacie námietky matky neobstoja.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie v napadnutom výroku o výživnom ako vecne správne
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP s tým, že počiatok vyživovacej povinnosti určil od narodenia maloletej
a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

14. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom,

15. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak
nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

16. Podľa ust. § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

17. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej
rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

18. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi
konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak
súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania,
ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania
odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré
Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia
ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku
môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti,
prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou
rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím
a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie
zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto
rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé
súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí
vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne



a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu
jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

19. Vzhľadom na to, že odvolací súd dospel k záveru, že v tomto prípade existovali dôvody hodné
osobitného zreteľa pre priznanie výživného pre maloletú spätne od jej narodenia, zrušil rozsudok v
napadnutom výroku o dlžnom výživnom, nakoľko v konaní nebolo vykonané dokazovanie a riadne
preukázané, či a v akej miere otec prispel na výživu maloletej od jej narodenia do podania návrhu
vo veci samej. Rovnako tak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako konajúci
súd vyhodnotil charakter výdavkov spojených s nákupom drogérie pre maloletú, keď na jednej strane
vyhodnotil nákup drogérie 22.9.2016 ako plnenie si vyživovacej povinnosti a následne nákup drogérie
13.6.2016 vyhodnotil ako zabezpečenie výbavičky. Nakoľko uvedené skutočnosti neboli predmetom
riadneho dokazovania v konaní vo veci samej nemohol odvolací súd sám vo veci rozhodnúť, pretože
by tým účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom, preto rozsudok v napadnutom výroku
o dlžnom výživnom zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

20. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu v
prevyšujúcej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa §-u 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil
a podľa ust. § 391 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

21. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. §-u 185 CSP a § -u 36 CMP,
pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o priznaní nákladov na výbavičku pre mal.
I., najmä sa riadne nevysporiadal s charakterom všetkých matkou predložených výdavkov spojených
so zabezpečením výbavičky pre maloletú. Konajúci súd sa riadne nezaoberal výdavkami matky na
oblečenie pre maloletú, na potreby spojené s kúpaním a hygienou, postieľkou a ostanými nevyhnutnými
potrebami pre novorodenca. Vysporiadal sa len s posúdením a vyhodnotením nákladov spojených s
kúpou kočíka, elastickej šatky, deky a prebaľovacieho pultu. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia, keď
sa obmedzil len na všeobecné konštatovanie o tom, že matke bol vyplatený príspevok pri narodení
dieťaťa 829,86 Eur , ktorý slúži na úhradu posudzovaných nákladov bez toho, aby stručne jasne a
výstižne uviedol, v akej miere tejto príspevok pokryl náklady matky spojené s výbavičkou pre maloletú,
či postačoval pokrytie predmetných výdavkov a v akej výške preukázané výdavky matky tento príspevok
presiahli. Zdôrazňuje, že príspevok pri narodení dieťaťa je štátna sociálna dávka, ktorú štát vypláca na
zvýšené výdavky spojené so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa, ktoré sa matke narodilo ako
prvé, druhé a tretie dieťa a dožilo sa aspoň 28 dní. Z uvedeného je zrejmé, že uvedená sociálna dávka
má pokryť potreby novonarodeného dieťaťa, t.j. náklady na výbavičku. Poskytnutie tohto príspevku je
účelové viazané a nie je možné ho použiť na iný ako určený účel. Preto je nevyhnutné, aby konajúci súd
pri rozhodovaní o priznaní nákladov na výbavičku zohľadnil a vyhodnotil v akom pomere tento príspevok
pokryl predmetné výdavky. Vzhľadom na to, že konajúci súd riadne a zákonne neodôvodnil napadnutý
výrok o priznaní nákladov na výbavičku pre mal. I., dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľné a zmätočné. Z týchto dôvodov odvolací sú rozsudok v
napadnutom výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c)
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

22. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie
ohľadom výdavkov spojených s výbavičkou pre maloletú, riadne vyhodnotiť charakter jednotlivých
preukázaných výdavkov a určiť, ktoré výdavky majú charakter výbavičky, ktoré boli riadne preukázané a
ktoré nie. Rozhodnúť aké výdavky vznikli matke so zabezpečením výbavičky pre maloletú so zreteľom
na vyplatení príspevok pri narodení dieťaťa a v akom rozsahu sa na týchto výdavkoch podieľal otec
maloletej. Vykonať dokazovanie ohľadom plnenia si vyživovacej povinnosti otca k maloletej od jej
narodenia, správne vyhodnotiť, ktoré výdavky otca, ktoré od narodenia maloletej prispel majú charakter



výživného, a ktoré majú charakter nákladov na výbavičku. Na základe zistených skutočností opäť
rozhodnúť o dlžnom výživnom a návrhu matky na priznanie nákladov na výbavičku pre mal. I. a
svoje rozhodnutie odôvodniť podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného
skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

23. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.