Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/48/2015 z 23. 9. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 23. septembra 2015, sp. zn. 9CoP/48/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5814203943.1 Krajský súd Žilina | 9CoP/48/2015 | ECLI:SK:KSZA:2015:5814203943.1 | 2015-09-23 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d5ebd03d-191f-4a95-95f8-8cea3721e79b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5814203943.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/48/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814203943
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5814203943.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a
členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
U. J., nar. X. X. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Námestovo, bytom u matky, dieťa rodičov, matka: J. J., nar. X. XX. XXXX, bytom I., G. XXXX/XX-XX,
zastúpená Centrom právnej pomoci, so sídlom Bratislava, Námestie Slobody 12, pracovisko - Kancelária
Tvrdošín, so sídlom Školská 165/2, Tvrdošín a otec: U. J., nar. X. XX. XXXX, bytom I., G. XXXX/XX-
XX, t.č. I., G. XXXX/XX-X, zastúpený JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom so sídlom K., Z. XX, o úpravu
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo, č.k. 1P/113/2014-94b zo dňa 27. 4. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III., IV. m e n í tak, že otec U. J., nar. X. XX. XXXX j e
p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého U. výživné sumou 100,- eur mesačne, počnúc dňom 1. 5.
2014 do budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého.

Zameškané výživné za obdobie od 1. 5. 2014 do 30. 4. 2015 vo výške 842,- eur
p o v o ľ u j e súd otcovi maloletého splácať v pravidelných mesačných splátkach 20,- eur spolu s
bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku, do rúk matky maloletého s tým, že nezaplatením
čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celý dlh.

Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .

V ostatných výrokoch I., I.a, I.b o s t á v a rozsudok okresného súdu nezmenený.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo v konaní o právach a povinnostiach rodičov k
maloletému dieťaťu U. J. rozhodol tak, že schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletý U. sa
zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a
spravovať jeho majetok a upravil styk otca s maloletým tak, že tento je oprávnený stýkať sa s maloletým
U. každý párny víkend v sobotu v čase od 14,00 hod. do 17,00 hod. v mieste bydliska maloletého a za
prítomnosti jeho matky s tým, že matka maloletého je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť
a v určenú hodinu mu ho odovzdať. V ďalších výrokoch prvostupňový súd určil vyživovaciu povinnosť
otcovi maloletého U. na syna sumou 120,- eur mesačne, počnúc 1. 4. 2015 do budúcna k rukám matky
maloletého a zároveň vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 1. 5. 2014 do 30. 4. 2015 v sume 1
082,- eur a povolil otcovi mesačné splátky 30,- eur splatné spolu s bežným výživným pod stratou výhody



splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol
a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd zdôvodnil s poukazom na ust. §§ 36, 62, 75 a 76 Zákona o rodine,
keď konštatoval, že rodičia maloletého dieťaťa sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti a otec dieťaťa
dobrovoľne neprispieval na jeho výživu. Po zistení aktuálnych pomerov prvostupňový súd na návrh
rodičov schválil dohodu v časti zverenia dieťaťa do výchovy a úpravy styku. Následne, vzhľadom na
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti rodičov, otcovi určil výživné,
stanovil zameškané výživné a vo zvyšku súd návrh matky zamietol.
O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, do časti, ktorou prvostupňový súd rozhodoval o výške výživného a zameškaného
výživného, podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu. Odvolanie
zdôvodnil s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ O.s.p. s tým, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Prvostupňovému
súdu vyčítal, že nie je zrejmé, ako dospel k obdobiu a sume, ktorú určil, keď nemal riadnym spôsobom
preukázané, kedy rodičia maloletého dieťaťa prestali spolu hospodáriť, resp. kedy sa odsťahoval otec
dieťaťa zo spoločnej domácnosti. Namietal výšku výživného, ktorá je neprimeraná a nezodpovedá
odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, pretože pokiaľ žili v spoločnej domácnosti, vie, aké výdavky
boli vynakladané na výživu a starostlivosť o dieťa. Poukázal na to, že spláca aj pôžičku, ktorá bola použitá
na zariadenie spoločnej domácnosti, ktorú užíva matka s dieťaťom. Poukazoval tiež na skutočnosť, že
v priebehu konania samotný opatrovník maloletého dieťaťa navrhoval ako výživné určiť sumu 100,- eur
mesačne. Podľa jeho názoru matka maloletého dieťaťa nadhodnotila výdavky potrebné na zabezpečenie
výživy a starostlivosti o dieťa, napr. len platenie 160,- eur mesačne na opatrovateľku, nie sú odôvodnené,
nakoľko dieťa je možné umiestniť do detských jaslí, kde štát prepláca časť príspevku na starostlivosť
o dieťa. Otec maloletého dieťaťa ďalej uviedol, že je evidovaný úradom práce, pokiaľ by nemal záujem
nájsť si nejakú prácu, bol by z evidencie vyradený. Samotný úrad práce mu doteraz nesprostredkoval
žiadne zamestnanie. Nakoľko nie je schopný platiť výživné v stanovenej výške, žiadal, aby odvolací súd
rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila matka maloletého dieťaťa. So
skutočnosťami uvádzanými otcom maloletého dieťaťa v odvolaní nesúhlasila. Poukazovala na
skutočnosť, že od času, keď otec žil s dieťaťom v spoločnej domácnosti, sa potreby dieťaťa zmenili,
dieťa rastie, potrebuje viac stravy, oblečenia, hračiek a pod.. Nesprávny je tiež názor otca, že dieťa
môže byť umiestnené do detských jaslí, keďže neberie do úvahy, že matka by musela s dieťaťom
denne dochádzať do jaslí hromadnou dopravou, uhrádzať náklady na cestovanie. Pre dieťa vo veku
20 mesiacov nie je absolútne vhodné denne sa prepravovať takýmto spôsobom, preto matka zvolila
individuálnu starostlivosť v domácom prostredí a za túto platí denne 8,- eur. Túto starostlivosť využíva
len v čase, keď nie je prítomná stará matka maloletého dieťaťa, ktorá pracuje na turnusy a v čase voľna
pomáha pri starostlivosti o dieťa. Z vyjadrenia otca je zrejmé, že nemá záujem nájsť si zamestnanie,
čo uviedol aj pred súdom, že si vyberá také zamestnanie, ktoré sa mu páči. Otec maloletého dieťaťa je
pritom mladý človek, v produktívnom veku, bez zdravotných problémov, ktoré by mu bránili vykonávať
akúkoľvek, hoci aj menej finančne ohodnotenú prácu. Záujmy maloletého prevyšujú nad záujmami
rodičov, a preto odvolanie otca nepovažuje za dôvodné. Matka maloletého dieťaťa žiadala, aby odvolací
súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil.

K odvolaniu sa vyjadril aj opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že súhlasí s rozsudkom
prvostupňového súdu a žiadal ho ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu s poukazom na ust. §
220 O.s.p. v napadnutej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Výroky, ktorými
bola schválená dohoda rodičov, ponechal nezmenené.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že rodičia
maloletého dieťaťa sú manželia, ktorí od mája 2014 nežijú v spoločnej domácnosti. Maloleté dieťa žije s
matkou, ktorej do septembra 2014 boli vyplácané materské dávky vo výške 700,- až 800,- eur mesačne.
Od februára 2015 je zamestnaná na Mestskom úrade v Trstenej so stanovením funkčného platu vo



výške 418,- eur v hrubom. O maloleté dieťa v pracovnej dobe matky sa stará opatrovateľka, ktorej
matka platí 8,- eur denne. Taktiež pri výchove pomáha stará matka, ktorá pracuje na turnusy a v čase
voľna pomáha s výchovou dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa je nezamestnaný, evidovaný úradom práce,
predtým pracoval 2 mesiace v lete 2014. Vyplatená mu bola mzda 300,- až 400,- eur mesačne. Zdržiaval
sa aj v zahraničí, avšak počas tohto obdobia nepracoval. Spláca úver vo výške 9 000,- eur, ktorý počas
spoločného bývania bol použitý na zariadenie domácnosti v byte, kde teraz žije matka s maloletým
dieťaťom. Po svojom odchode zo spoločnej domácnosti prispieval otec maloletého dieťaťa výživné 30,-
eur mesačne na základe predbežného opatrenia vydaného prvostupňovým súdom.

Prvostupňový súd riadnym spôsobom zistil skutkový stav a správne uviedol právne predpisy, na základe
ktorých vo veci rozhodol. O skutočnostiach, ktorých posúdenie bolo potrebné v súvislosti so stanovením
výšky výživného pre maloleté dieťa vykonal dostatočné dokazovanie, vyvodil z neho však nesprávny
záver, keď ustálil, že je v možnostiach a schopnostiach otca maloletého dieťaťa platiť výživné vo výške
120,- eur mesačne.

Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky
náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb je rôzna. Závisí od veku a zdravotného
stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce
povolanie a celkové uplatnenie v občianskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a pod..
Výživné slúži teda nielen na uspokojenie všetkých odôvodnených hmotných potrieb ako je jedlo,
ošatenie, obuv, ale aj ďalších potrieb, dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (kultúra, rekreačné potreby).
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak
sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré
nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak
sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie
sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj
dieťaťa. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosť
daná telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Subjektívne schopnosti sa však
môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce,
miera nezamestnanosti v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom
povolaní.

S poukazom na vyššie uvedené princípy a ako vyplynulo aj z vykonaného dokazovania pred
prvostupňovým súdom otec maloletého dieťaťa, hoci je evidovaný ako nezamestnaný, vzhľadom na
súčasnú situáciu na trhu práce, je aj podľa názoru odvolacieho súdu schopný vykonávať zárobkovú
činnosť, z ktorej je zo zákona povinný zabezpečiť výživu a potreby maloletého dieťaťa. Odvolací súd
však vzhľadom na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby ustálil, že primeraná výška výživného pre
maloleté dieťa je 100,- eur mesačne. Z týchto dôvodov potom výrok o výške výživného (aj pre nepresnosť
v dátume) zmenil tak, že otca od 1. 5. 2014 zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletého U.
výživné sumou 100,- eur mesačne. Následne zmenil aj sumu zameškaného výživného za posudzované
obdobie prvostupňovým súdom od 1. 5. 2014 do 30. 4. 2015 na výšku 842,- eur. Vychádzal pritom z
údajov zistených prvostupňovým súdom a nesporných medzi účastníkmi, že na základe predbežného
opatrenia otec maloletého dieťaťa platil výživné sumou 30,- eur mesačne. Za 12 mesiacov uvedeného
obdobia tak zaplatil 358,- eur, hoci podľa rozhodnutia súdu mal zaplatiť 1 200,- eur. Rozdiel vo výške
842,- eur predstavuje zameškané výživné za uvedené obdobie. Súd povolil zároveň otcovi maloletého
dieťaťa splátky v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. vo výške 20,- eur mesačne splatných spolu s bežným
výživným s tým, že pokiaľ by nebola zaplatená čo i len jedna splátka riadne a včas, stane sa splatným
celý dlh. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. Vo výrokoch, ktorými súd schválil dohodu rodičov
maloletého dieťaťa o úprave styku a zverení do výchovy, ponechal rozsudok prvostupňového súdu
nezmenený.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p. a konštatoval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie
mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.