{"guid": "048939b9-f5e3-4c19-a10e-80e59d4de95b:70729fd3-1bd9-4222-bd69-4cc46a332bf9", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4213216602.1", "spisova_znacka": "8Co/35/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/35/2018 z 9. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 9. októbra 2019, sp. zn. 8Co/35/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4213216602.1", "identifikacne_cislo": "4213216602", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Pogranová", "sudca_id": 1030, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-pogranova-1030", "datum_vydania": "2019-10-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/70729fd3-1bd9-4222-bd69-4cc46a332bf9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4213216602.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:4213216602.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:4213216602.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/35/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213216602
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4213216602.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a. s.,
so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: H. A., nar. XX.XX.XXXX,
Q. XXX, X., zastúpený: JUDr. Iveta Majlingová, advokátka, so sídlom Pohraničná 7, Komárno, o
zaplatenie 4.356,34 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
7C/399/2013-209 zo dňa 05. septembra 2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   m e n í   tak, že žalovaný         j e    p o v i n
n ý   zaplatiť žalobcovi sumu 4.356,34 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od  08.05.2012
do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovi proti žalovanému    p r i z n á v a    nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že súd podanú
žalobu zamieta. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na obsah spisu, vykonané dokazovanie a citované ustanovenia §
59 ods. 1 až 3, § 51 ods.2, ods. 4, § 54 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6 prvá veta,  ods.7 prvá veta,
ods. 8 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, § 9 ods. 1,  ods. 4
zákon č. 142/2000 Z. Z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhlášku MH SR č.
155/2005 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
tým, že žaloba žalobcu nebola dôvodne podaná. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca
sa žalobou zo dňa 02.08.2013 sa domáhal zaplatenia sumy 4.356,34 eur s prísl. Žalovaný sa k žalobe
písomne vyjadril  v podanom odpore zo dňa  03.09.2013, v ktorom uviedol, že popiera, že by vykonal
akýkoľvek zásah respektíve, že by poškodzoval plynomer, nezasiahol do samotného meradla a ani
neodoberal zemný plyn neoprávnene, z protokolu meradla vyplýva, že meradlo nebolo mechanicky
poškodené, preto ani nevznikla škoda žalobcovi. Žalobca sa k žalobe vyjadril vo svojom podaní z dňa
09.12. 2013, doručeným súdu dňa 10.12.2013 zhodne s podanou žalobou tak, že na odbernom mieste
na ul. Q. v X. bola poškodená overovacia značka meradla plynu a v dôsledku toho v čase od 19.
8. 2011 do 16. 3. 2012 došlo k neoprávnenému, resp. nekontrolovanému odberu zemného plynu v
dôsledku poruchy meradla. Rozhodnutie Okresného súdu Komárno bolo rozhodnutím Krajského súdu
Nitra č. k. 8Co/1036/ 2015-116 z dňa 11.02.2016 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, preto bol Okresný súd Komárno podľa § 391 ods. 2 a ods. 3 CSP viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, ktorý poukázal na správne posúdenie prejednávaného prípadu podľa ustanovení
zákona č. 655/2004 Z. z. (a nie zák. č. 251/2012 Z. z.) z dôvodov uvedených v rozsudku, keď podľa
názoru odvolacieho súdu samotné poškodenie zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii
(plomby) nepostačuje k zaviazaniu žalovaného na náhradu škody bez preukázania vzniku škody,



nakoľko citované ustanovenie § 59 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike uvádza, že odberateľ,
ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Dôkazné
bremeno o tom, že v dôsledku neoprávneného odberu plynu vznikla škoda a v akej výške znáša žalobca.
Žiadne z ustanovení Zákona o energetike teda nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla
škoda v dôsledku neoprávneného odberu, keď uvedené zákonné ustanovenie predpokladá, že nie
každý neoprávnený odber plynu má za následok aj vznik škody a nadväzujúci ods. 3 § 59 odkazuje na
všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne
vzniknutej (teda preukázanej) škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda v skutočnosti (vôbec)
vznikla. Citované ustanovenie § 59 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike uvádza, že odberateľ,
ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Dôkazné
bremeno o tom, že v dôsledku neoprávneného odberu plynu vznikla škoda  a v akej výške znáša
žalobca. Skutočná škoda žalobcovi mohla vzniknúť iba takým zásahom do meradla, následkom ktorého
by meradlo vôbec nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu;
odchýlka merania je významná, len ak táto bola spôsobená odberateľom (§ 59 ods. 1 písm. c/). Teda
nie každý neoprávnený odber plynu je definovaný v zákone a má za následok vznik škody, keďže
podmienkou vzniku nároku na náhradu škody je aj v tomto špecifickom právnom vzťahu nevyhnutne
preukázať, že škoda skutočne vznikla, ktorej povinnosti teda navrhovateľ nie je zbavený, pričom
preukázanie skutočného vzniku škody nie je dôvodné a možné stotožňovať (stotožniť) s preukázaním
(len) poškodenia overovacej značky meradla; porušenie overovacej značky (plomby) preukazuje len
možnosť vzniku škody manipuláciou, dôkazom toho a teda preukázaním vzniku škody bez ďalšieho
však nie je. Uložil Okresnému súdu v Komárne vysporiadať sa s relevantnými skutočnosťami a to, že
- protokol zo skúšky meradla uvádza stav meradla - mechanicky nepoškodené, - k zisteniu porušenia
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii došlo bez prítomnosti žalovaného, - meradlom evidovaná
spotreba (odber) plynu nebola u odporcu výrazne iná - nižšia ako v obdobiach pred a po predmetnom
období, - preukázať treba i tzv. ostatné náklady,- zdôvodniť (právne) treba i zodpovednosť (práve)
odberateľa za neporušenosť plomby, a že (ani) aplikácia vyhlášky č. 155/2005 Z. z. zo strany súdu nemá
byť mechanická, nakoľko vždy treba zohľadňovať špecifické okolnosti prípadu tak, aby sa zistená škoda
čo najviac blížila škode skutočnej, pre naplnenie kompenzačného princípu, v zmysle ktorého princípu
(ako princípu spravodlivosti) treba vyhlášku aplikovať a (pri zjavných neprimeranostiach) náležite i
modifikovať, podľa kritérií všeobecnej občianskoprávnej úpravy. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že
žalobcu zotrval na žalobe, uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom zemného plynu na odbernom mieste žalovaného, skutočnosť, že žalovaný v rozhodnom období
odoberal zemný plyn, nie je sporná, deklarujú to stavy spotreby evidované žalobcom predložené súdu,
žalovaný v rozhodnom období odoberal zemný plyn, preukázateľne ho odoberal meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie. Žalovaný odoberal plyn spôsobom, ktorý zákon o energetike kvalifikuje
ako neoprávnený, odobratím plynu patriacemu žalobcovi zo žalobcom prevádzkovanej distribučnej siete
vznikla žalobcovi škoda. Počítadlo plynomera v deň jeho demontáže dňa 16.3.2012, vykazovalo oproti
predošlému odpočtu spotrebu v množstve 1282 m3. Údaj o spotrebe indikovaný týmto plynomerom však
nemohol byť použitý na určenie množstva zemného plynu spotrebovaného žalovaným v rozhodnom
období, nakoľko tomu bránia ustanovenia zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Podľa § 15 ods. 6 písm. d)
tohto zákona porušením overovacej a zabezpečovacej značky meradla zaniká platnosť jeho úradného
overenia a v prípade, ak by žalobca údaj o spotrebovanom množstve plynu v rozhodnom období použil
na určenie výšky škody, dopustil by sa tak správneho deliktu, za ktorý by mohla byť žalobcovi v zmysle
ustanovení zákona o metrológii uložená sankcia. Žalobca s poukazom na zánik platnosti overenia
meradla nemal k dispozícii údaj o presnom množstve žalovaným odobratého plynu  v rozhodnom období,
musel na určenie tohto množstva použiť metodiku vyplývajúcu  z ustanovenia všeobecne záväzného
predpisu, konkrétne vyhlášky Ministerstvo hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z. Pri určení množstva
plynu odobratého žalovaným pomocou metodiky stanovenej vo vyššie uvedenej vyhláške sa berie do
úvahy skutočná spotreba reálnych spotrebičov nachádzajúcich sa na danom odbernom mieste, t. j. v
tomto prípade spotreba plynového kotla s označením DAKON 28. Vyhláška zároveň stanovuje dobu
používania tohto spotrebiča, ktorá v období do 30. septembra predstavuje 1 hodinu denne a vo období
od 1. októbra v tomto konkrétnom prípade až do 16.3.2012 12 hodín denne. Obdobie do októbra
do apríla je považované za vykurovacie obdobie, prevádzka spotrebiča v rozsahu 12 hodín denne je
počas vykurovacieho obdobia bežná a štandardná. Žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn patriaci
žalobcovi, pričom dodávateľ zemného plynu žalovaného žalovanému za rozhodné obdobie vyfakturoval
dodávku v objeme 0 m3. V prípade, ak dôjde k poškodeniu zabezpečenia plynomera, ale v rozhodnom
období v predmetnej nehnuteľnosti nedochádzalo k odberu prostredníctvom takéhoto meradla, nemožno
hovoriť o neoprávnenom odbere, ale len o poškodení plynomera  a žalobcovi by v takom prípade vznikol



nárok len na náhradu nákladov vynaložených na opravu plynomera a jeho opätovného uvedenia do
prevádzky. Ak však k primárnej skutočnosti, ktorou je porušenie plomby, pristúpi skutočnosť druhá, a
to, že prostredníctvom meradla s poškodenou plombou dochádzalo k odberu plynu, je takýto odber
považovaný za neoprávnený a odobratím zemného plynu žalobcu z ním prevádzkovanej distribučnej
siete, za ktorý žalobcovi nie je zaplatené, dôjde k zmenšeniu majetkovej sféry žalobcu, a teda k vzniku
škody. Žalobca uviedol, že plynomer je majetkom žalobcu, predmetný plynomer podľa protokolu zo
skúšky bol platný s platným overením od 2002 do 31.12.2012, avšak za predpokladu, že by nedošlo
k výmene  v dôsledku poškodenia plomby počítadla, aj keď výsledok skúšky mechanické poškodenie
plomby nezaznamenal. Vo vzťahu k  prístupu k meradlu uviedol, že je pravdou, že vlastník nehnuteľnosti
nebol prítomný, bola prítomná iná osoba, nevlastník. Vo vzťahu k odpočtu plynomeru uviedol, že v
prejednávanom prípade išlo o odpočet, resp. kontrolu plynomeru vyslovene len ako námatkovej kontroly,
nešlo o kontrolu vyvolanú na základe iných skutočností. Vo vzťahu k lokalizácii škody, kde mohlo
dôjsť k nelegálnemu odberu uviedol, že v tomto prípade nie je možné takúto lokalizáciu vykonať v
obci Patince, je tam len jedna regulačná stanica. Vo vzťahu  k vyúčtovaniu preddavkov dodal, že to
nie je predmetom tohto konania a on tom ani nemá informácie, lebo to sa v prejednávanom prípade
vo vzťahu k spotrebe 1282 m3 zrejme riešilo s plynárňami za obdobie od 18.8.2011 do 18.8.2012,
vrátane vykonaných úhrad preddavkov a konečnej spotreby, nakoľko to nie je predmetom podanej
žaloby. Meradlom bola zistená spotreba 1282 m3, nevie uviesť, či takto zistená spotreba je objektívna za
obdobie od 18.8.2011 do 16.3.2012. Právna zástupkyňa žalovaného sa pridržala písomného stanoviska
doručeného súdu 10.12.2013, vo svojom stanovisku uviedla, že dochádza k zásadnému rozdielu medzi
názorom žalovaného a žalobcu v tom, že žalobca mal za to, že z titulu mechanického poškodenia plomby
malo dôjsť k neoprávnenému odberu aj za situácie, že podľa výsledkov merania mechanika plynomeru
poškodená nebola. Meranie, ktoré sa zaznamenalo, podľa jej názoru bolo pravdivé. Priemerný odber
v sledovanom období bol vyšší ako pred udalosťou, nakoľko priemerný ročný odber sa  pohyboval v
rozmedzí okolo 937 m3/rok, v čase podania žaloby žalobcu a v čase neoprávneného odberu to bolo okolo
1.282 m3/rok. Poukázala na to, že existuje diametrálny rozdiel v právnej úprave, keď podľa jej názoru
na uvedený prípad je potrebné aplikovať zák. č. 251/2012 Z. z., aj keď bol účinný až od 01.09.2012.
Jej klient po obdržaní správy zo skúšobne meradla túto hneď nenamietol, avšak neskôr podal svoje
stanovisko, ktoré označil ako odvolanie, vyjadril sa ku všetkým skutočnostiam, vrátane námietky, že
z jeho strany nedošlo k neoprávnenému odberu plynu. Súd poznamenal, že žalovaný vo výpovedi
uviedol: „ V Patinciach mal často krát problém  s reguláciou plynu, často krát chodili, opravovali regulátor
plynu a otvárali skrinku, kde boli umiestnené aj plynové hodiny, a či práve vtedy nedošlo k porušeniu
plomby, to už teraz nevedel uviesť.“  Dňa 05.09.2017 právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní
uviedla, že v prejednávanom prípade nešlo o námatkovú kontrolu odberu plynu a plynomeru, ale  o
výmenu hodín v celej ulici, preto skrinka na plyn nebola pevne uzamknutá, predložila doklady o tom,
že do súčasnosti nedošlo k vyúčtovaniu odberu plynu, pretože tu by vznikol preplatok, ktorý by bolo
treba vrátiť žalovanému. Na záver uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok
na náhradu trov konania. Žalovaný k veci uviedol, že v ten deň, ako prišli pracovníci plynární k nim
bol u lekára, odrazu mu dcérka volala, že prišli z plynární, že je tu problém, plomba je porušená, v
minulosti existovali plomby vo forme samolepiacej pásky s číselným kódom a ďalej dodal, že ako je
zrejmé z hornej fotografii na č. l. 80  plomba, ktorá bola vo forme samolepiacej pásky s číselným kódom,
ako keby bola zoškrabaná a z uvedenej skutočnosti si žalobca vyvodil jeho objektívnu zodpovednosť.
Následne si žalobca objednal overenie funkčnosti meradla v na to určenom metrologickom ústave,  jeho
plynomer bol osadený s dvierkami, ktoré pozostávali z dvoch krídiel, pôvodne to mal na kľúč uzamknuté,
ale neskôr podľa jeho názoru na pokyn plynárov nechal otvorené, resp. neuzamknuté, nevidel, že
by cudzia osoba chodila a narábala s týmto plynomerom, len plynári tam chodili. Dňa 05.09.2017 na
pojednávaní žalovaný uviedol, že od r. 2005 za účelom zníženia spotreby plynu si namontoval kotol
DAKON na tuhé palivo, mal aj kotol GAZEX na plyn, následne ešte vykonal aj zateplenie domu a preto
je zrejmé, že dôvodne v tomto období došlo k poklesu spotreby. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že v poradí prvým svojim rozsudkom žalobe vyhovel, nakoľko to
považoval za tzv. neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 19.08.2011 do 16.03.2012 podľa
§ 59 ods. 1 písm. d) zák. o energetike. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1  a ods. 4 zák. č. 142/2000 Z.
Z.  sa metrologická kontrola uskutočňuje pred uvedením určených meradiel na trh a počas používania
určených meradiel s tým, že metrologická kontrola počas používania určených meradiel je následné
overenie určených meradiel podľa § 15 ods. 6 písm. d)  citovaného zákona platí, že poškodenie,
respektíve porušením overovacej značky meradla odporcu zanikla platnosť úradného overenia toho
meradla. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, vyporiadajúc
sa v zmysle zrušovacieho rozhodnutia odvolacieho súdu s nasledovanými relevantnými skutočnosťami,



že zamestnanci žalobcu dňa 16.03.2012 na odbernom mieste v X. na Q. ulici č. XXX zistili, že došlo
k poškodeniu plomby meradla odberu zemného plynu medzi dvoma meraniami odo dňa 19.8.2011 do
16.3.2012, o čom bol vyhotovený zápis zamestnancov žalobcu z rovnakého dňa. Na základe uvedeného
meradlo bolo zaslané na úradné overenie. Na pojednávaní z výpovede žalovaného, ktorá výpoveď
zo strany žalobcu nebola spochybnená, mal súd za jednoznačne preukázané, že k zisteniu porušenia
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii došlo bez prítomnosti žalovaného a ku skutočnosti, že
skrinka v ktorej bol plynomer umiestnený, bola otvorená z dôvodu výmeny plynomerov v ulici, nakoľko
10-ročný časový interval funkčnosti a tým aj presnosti merania plynomeru končil k 31.12.2012 a  k
zisteniu týchto skutočností došlo k 16.3.2012 v zmysle § 9 zák. č. 142/2000 Z. Z v spojení s § 15 ods.
6 písm. d).  Vo vzťahu k právne záväznému názoru odvolacieho súdu uviedol, že sa vysporiadal so
zisteniami z protokolu zo skúšky, poukázal na „Protokol zo skúšky meradla č. 0186/ 312. 05/12 “ zo
dňa 11. apríla 2012, vyhotovený Slovenskou legálnou metrológiou, n. o. Metrologickým pracoviskom
Bratislava, ktorým bola vykonaná skúška meradla plynomeru s výrobným číslom: 5485151 a v časti
záver - zhodnotenie výsledkov bolo skonštatované, že plynomer nevyhovuje požiadavkám stanoveným
v zákone z dôvodu prekročenia hodnoty najväčšej dovolenej chyby, zároveň bolo skonštatované, že stav
meradla mechanicky nebol poškodený, nakoľko v prípade mechanického poškodenia sa táto skutočnosť,
podľa súdu mala zohľadniť v neprospech žalovaného. Na druhej strane však je potrebné poznamenať,
že prekročenie hodnoty najväčšej dovolenej chyby nie je možné zohľadniť v neprospech žalovaného,
možno sa len domnievať, že zaručená bezvadnosť plynomeru bola určená v rozsahu 10 rokov (ku koncu
roka 2012 mal byť plynomer vymenený) a po tejto dobe akékoľvek nedostatky v meraní mohli byť dané
v podstate plynomeru z majetku žalobcu a nie v konaní žalovaného. Ďalej uviedol, že za účelom zistenia
tzv. skutočnej škody a to meradlom evidovanej spotreby (odber) plynu, s poukazom na to, či výrazne
bola iná - nižšia, možno  u žalovaného konštatovať v zmysle rozhodnutia KS NR č. 8Co/1036/2015-116 z
11.02.2016, že nebola u neho iná, nižšia spotreba, práve naopak bola meradlom zaznamenaná spotreba
vyššia a to v objeme 1.282 m3 , t. j. plynomer zaznamenal zvýšenú spotrebu oproti dlhodobému priemeru
o 112,91 m3, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú  z č. l. 161 súdneho spisu. Vo vzťahu k zistenej
priemernej spotrebe do 18.8.2006 bez kotla na drevo, resp. bez zateplenia, v nasledujúcich 11 obdobiach
bola celková spotreba 12.860 m3, čo pri rozdelení na 11 vykurovacích období predstavuje priemernú
spotrebu 1.169,09 m3 vykurovacie obdobie. Za daných okolností podľa súdu nemožno hovoriť o výrazne
zmenenej, resp. nižšej spotrebe, ako je priemerná spotreba za predchádzajúcich 11 období. Ďalej v
tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že žalovaný si riadne plnil svoju povinnosť uhrádzať preddavky
za dodaný zemný plyn ako je to zrejmé z č. l. 196 súdneho spisu, kedy mal uhradené preddavky za
vykurovacie obdobie v sume 1.181,00 EUR po prepočte na mesiac v sume (1.181 : 12) 98,4 EUR, ktorá
skutočnosť svedčí o kladnom prístupe žalovaného k plneniu si svojich povinností za dodávky plynu.
Rovnako súd mal za to, že je všeobecne známe, že dodávatelia energií (či už vody, elektriny, resp. plynu)
svoje inžinierske siete delia v mestách, ale aj v obciach na merané úseky a to či už  podľa ulíc, resp.
mestských častí pre prípad havárií, aby mohli okamžite dodávky týchto energií odstaviť pri minimálnom
obmedzení ostatných domácností. K uvedenej otázke zástupca žalobcu súdu uviedol, že takéto delenie
úsekov na odberom mieste v obci Patince nie je, t. j. nie je tzv. delené meranie na základe ktorého
aj v zmysle rozhodnutia KS Nitra, by sa dala preukázať nad spotreba na určitom úseku a na základe
následných meraní a zistení, individualizovať osobu, ktorá spôsobila škodu a jej rozsah.  Napokon podľa
súdu nebolo spochybnené zo strany žalobcu, že žalovaný má nielen kotol GAZEX na plyn, ale si za
účelom zníženia spotreby plynu namontoval kotol DAKON na tuhé palivo, čo sa môže odraziť na celkovej
spotrebe zemného plynu a preto dôvodne v tomto období došlo k poklesu spotreby zemného plynu.
Žalobca si uplatnil nárok z titulu tzv. „ostatných nákladov v celkovej sume 247,55 eur“ a to za zaisťovanie
neoprávneného odberu zemného plynu vrátane dopravy v sume 186,92 eur, za spracovanie posudku
na meradlo priznal 27 eur, za overenie plynomeru 14,67 eur, za opravu plynomeru 18,96 eur. Súd mal
za to, že nárok na tieto náklady mohol vzniknúť len za predpokladu, že by žalobca o. i. podmienok
splnenia nároku na náhradu škody, preukázal vznik skutočnej škody, ako aj existenciu príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym úkonom žalovaného ako škodcu a vzniknutou škodou. Podľa súdu uvedené tzv.
ostatné náklady v sume 247,55 eur boli uplatnené v súvislosti s nárokom na vznik škody a nakoľko podľa
súdu je zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o preukázanej skutočnej škode,
preto súd aj nárok na tzv. ostatné náklady v sume 247,55 eur zamietol. Záverom súd poznamenal, že
za danej situácie žalovanému ako odberateľovi zemného plynu vznikol nárok na výmenu plynomeru z
majetku žalobcu a to bez vád, nakoľko k mechanickému poškodeniu nedošlo, ktoré mohla spôsobiť tretia
osoba. Podľa súdu uplatnenie vyhlášky č. 155/2005 Z. z. nemôže byť mechanické, nakoľko vždy treba
zohľadňovať špecifické okolnosti prípadu tak, tak ako tieto súd vyššie vo svojom odôvodnení uviedol a
zo strany žalobcu nebola preukázaná základná skutočnosť a to vznik škody a preto súd rozhodol tak ako



je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené. S poukazom na ustanovenia § 251, § 262 ods. 1, § 255 ods.
1 CSP procesne úspešnej strane sporu, žalovanému priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu a
to vo výške 100 %.

2. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie včas podaným odvolaním napadol žalobca s poukazom na
ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu a  priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov celého konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením,
v zmysle ktorého žalobca nepreukázal vznik škody. Takéto skutkové zistenie súdu prvej inštancie
však neobstojí. Žalobca v konaní na súde prvej inštancie jednoznačne preukázal a nižšie uvedené
skutočnosti neboli medzi stranami ani sporné, že žalovaný v rozhodnom období odoberal zemný plyn
(preukázané rozdielnymi stavmi spotreby evidovanými na počítadle plynomera ku dňu 19.08.2011 a
16.03.2012), že žalovaný odoberal zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii - plomba pri počítadle plynomera (preukázané listinnými dôkazmi -zápis a
montážny list zo dňa 16.03.2012, fotodokumentácia a protokol zo skúšky meradla č. 0186/312.05/12
vypracovaný Slovenskou legálnou metrológiou, pričom poškodená bola plomba počítadla umiestnená
pri pohľade spredu na počítadlo po jeho pravej strane (miesto na ktorom sa plomba, ktorej poškodenie
bolo zistené, ako aj to, čo v prípade poškodenia plomby je možné vykonať s počítadlom plynomera
zástupca žalobca demonštroval na pojednávaní 05.09.2017 a nie len samolepka, ako uvádzal žalovaný),
že zemný plyn, ktorý žalovaný v rozhodnom období odobral meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nepatril dodávateľovi zemného plynu žalovaného, ktorý v
rozhodnom období žalovanému dodal plyn v objeme 0 m3 (táto skutočnosť je preukázaná vyúčtovacou
faktúrou 7424116500 zo dňa 23.08.2012 predloženou na pojednávaní dňa 05.09.2017, z ktorej - tabuľky
s prehľadom spotreby vyplýva, že žalovaný v rozhodnom období, t. j. v období od 19.08.2011 do
16.03.2013 odobral od svojho dodávateľa zemného plynu plyn v objeme 0 m3), ale žalobcovi ako
vlastníkovi a prevádzkovateľovi siete, z ktorej žalovaný zemný plyn odobral, že žalovaný žalobcovi
ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, ku ktorej je odberné plynové zariadenie žalovaného pripojené
a ktorého zemný plyn v rozhodnom období žalovaný zo siete odoberal, za odobratý zemný plyn
nič nezaplatil. ďalej uviedol, že odber plynu meradlom na ktorom je porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii je pritom v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 písm. d) zák. č. 656/2004 Z.
z. v znení platnom a účinnom v rozhodnom období považovaný za neoprávnený. Už z označenia
takéhoto odberu slovom „neoprávnený“ je zrejmá protiprávnosť konania spočívajúca v odbere plynu
vyššie uvedeným spôsobom. V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že zákon o energetike v zmysle
ustanovenia § 59 ods. 1 nepovažuje za neoprávnený a teda protiprávny iba taký odber, pri ktorom
by dochádzalo k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii a súčasne by meradlo muselo nesprávne zaznamenávať alebo nezaznamenávať spotrebu
plynu, ale za neoprávnený je považovaný už aj len odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. S poukazom na túto skutočnosť nie je správny názor,
ktorým sa súd prvej inštancie riadil, podľa ktorého mohla skutočná škoda žalobcovi vzniknúť len
takým zásahom do meradla, následkom ktorého by meradlo vôbec nezaznamenávalo alebo nesprávne
zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Na odbernom mieste žalovaného došlo k odberu plynu
definovanému ustanovením § 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike a teda nebolo potrebné skúmať
a preukazovať tú skutočnosť, či meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo odber
plynu. Je nesprávny záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého by tak škoda v prípade odberu plynu
definovaného v ustanovení §  59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike vznikla len v prípade, ak by
meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo spotrebu zemného plynu. Hoci v zmysle
vyššie uvedeného nebolo potrebné preukazovať nesprávne zaznamenávanie odberu, žalobca v tomto
konkrétnom prípade meradlo predložil na posúdenie Slovenskej legálnej metrológii, n. o., ktorá posúdila
aj metrologické vlastnosti meradla a konštatovala aj tú skutočnosť, že meradlo nezaznamenávalo
spotrebu správne, keď bola zistená chyba v rozsahu väčšom ako maximálna dovolená a to konkrétne
napríklad pri maximálnom prietoku  chyba -5,04% a chyba pri 0,2 násobku maximálneho prietoku v
rozsahu -3,60 %, podľa ktorých zistení meradlo meralo menšie množstvo spotrebovaného plynu, ako
bolo reálne odobraté. Súd prvej inštancie ani túto skutočnosť nezohľadnil, keď podľa odôvodnenia mala
byť podľa súdu prvej inštancie „bezvadnosť plynomera určená v rozsahu 10 rokov“. Poukázal ďalej
na tú skutočnosť, že „nedostatky v meraní“ ktoré slovné spojenie použil súd v bode 30. odvolaním
napadnutého rozsudku, neboli zistené po uplynutí desaťročnej doby používania plynomera, ale počas
tejto doby, keďže predmetný protokol bol Slovenskou legálnou metrológiou vydaný 11.04.2012 a
plynomer a jeho vlastnosti boli skúšané 05.04.2012. V tejto súvislosti nie je možné argumentovať ani



tým, že v nehnuteľnosti sa okrem plynového spotrebiča nachádzal aj spotrebič na tuhé palivo, resp.
tým, akú sumu zálohových platieb na tzv. predpokladanú alebo budúcu spotrebu odberateľ uhrádza
svojmu dodávateľovi, či tým, aké boli priemerné spotreby odberateľa v minulosti. Žalobca tak v konaní
preukázal, že mu odberom plynu označovaným zákonom o energetike ako neoprávnený, ku ktorému
došlo zo strany žalovaného, vznikla škoda. Vzhľadom na nemožnosť zistiť výšku skutočne spôsobenej
škody, musel žalobca na jej určenie použiť metodiku stanovenú všeobecným záväzným právnym
predpisom. V tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní 05.09.2017 a dotknuté
ustanovenia zákona č. 142/2000 Z. z. (§ 15 ods. 6 písm. d) v spojení s § 19 ods. 1 a § 36  ods. 1
písm. c)). Žalobca nemohol na určenie presného žalovaným odobratého množstva zemného plynu v
rozhodnom období použiť údaj z počítadla plynomera o množstve spotrebovaného plynu, keďže by
takýmto postupom naplnil znaky správneho deliktu podľa ustanovení zákona o metrológii (na meranie
súvisiace s platbou za odobratú komoditu by použil údaj meradla bez metrologickej kontroly) a za
takéto konanie by žalobcovi  musela byť príslušným správnym orgánom uložená sankcia. Vzhľadom na
nemožnosť použitia údaja z počítača plynomera na určenie presného množstva žalovaným odobratého
plynu v rozhodnom období, kedy takéto presné množstvo plynu nie je a nebolo možné určiť ani
pomocou údajov o predchádzajúcich spotrebách (tieto nemusia zodpovedať spotrebe v rozhodnom
období), či znaleckým dokazovaním (znalec by nevedel určiť presné množstvo odobratého plynu
ale len množstvo predpokladané), musel žalobca na určenie množstva žalovaným odobratého plynu
a teda aj výšky škody, ktorá žalobcovi bola spôsobená, použiť metodiku stanovenú vo všeobecne
záväznom právnom predpise a to konkrétne Vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005
Z. z. Pri určení množstva žalovaným odobratého zemného plynu sa v zmysle ustanovení vyššie
uvedenej vyhlášky vychádza z údajov o spotrebe plynových spotrebičov nachádzajúcich sa na odbernom
mieste, ktorých existencia nebola medzi stranami sporná, vyhláškou predpokladanej doby prevádzky
týchto spotrebičov v rozsahu 12 hodín denne počas vykurovacieho obdobia a 1 hodiny denne mimo
vykurovacieho obdobia a ceny zemného plynu vyplývajúcej z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví. Škoda, ktorá bola žalovaným žalobcovi spôsobená neoprávneným odberom plynu zo strany
žalovaného, predstavuje náhradu ceny žalovaným odobratého množstva plynu v rozhodnom období
a náhradu nákladov, ktoré žalobca v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložil a ktoré by
žalobcovi v prípade, ak by žalovaný neodoberal plyn neoprávnene, nevznikli. Jedná sa o náklady
spojené s dokumentovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu (čas zamestnanca potrebný
na dokumentovanie  prípadu,  demontáž poškodeného meradla, montáž nového meradla), náklady
vynaložené na vypracovanie protokolu Slovenskej legálnej metrológie n.o., náklady ktoré žalobca
vynaložil na to, aby bolo poškodené meradlo opäť mohlo slúžiť svojmu účelu, t. j. náklady na opravu
a overenie plynomera. S poukazom na uvedené mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo vo veci
jednoznačne preukázané, že žalovaný v rozhodnom období odoberal zemný plyn, odoberal zemný
plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba na
počítadle plynomera, zemný plyn, ktorý žalovaný v rozhodnom období odobral meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, patril žalobcovi,  žalovaný žalobcovi za odobratý
zemný plyn nič nezaplatil, čím odobratím zemného plynu žalobcu spôsobom označeným zákonom o
energetike ako neoprávnený a nezaplatením žalobcovi za takto odobratý zemný plyn, spôsobil žalovaný
žalobcovi škodu (došlo k zmenšeniu majetkovej sféry žalobcu), ktorej nárok na zaplatenie si žalobca v
konaní uplatňoval a považuje tento nárok za dôvodný v celom rozsahu.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 30.11.2017 k podanému odvolaniu žalobcu navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu k
náhrade trov odvolacieho konania žalovaného. Zastal názor, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní vo
veci v plnom rozsahu riadil názorom Krajského súdu v Nitre vyslovenom v uznesení č. k.  8Co/1036/2015
zo dňa 11.02.2016. Súd prvej inštancie v rozsahu pokynov odvolacieho súdu vykonal dokazovanie,
ustálil správny skutkový a právny názor vo veci. Žalobca v odvolaní uvádza tie isté skutočnosti, ktoré
uviedol v priebehu konania pred súdom prvej inštancie pred vyhlásením prvého rozsudku a ku ktorým
zaujal názor aj odvolací súd vo svojom uznesení, ktorým pôvodný prvostupňový rozsudok zrušil. Žalobca
uvádza, že v priebehu konania mal preukázať vznik škody, ktorá mu mala vzniknúť len tým, že na
meradle žalovaného bolo zistené poškodenie zabezpečenia plynomeru. Uvedené tvrdenia žalobcu
sú v rozpore s konštatovaním, resp. názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého mal odvolací súd
zhodne so žalovaným za to, že samotné poškodenie zabezpečenia plynomeru nepostačuje k zaviazaniu
žalovaného na náhradu škody bez preukázania vzniku škody. Zároveň odvolací súd poukázal na to, že
žalovaný je povinný uhradiť len skutočne vzniknutú škodu, ak táto vznikla. Nezodpovedá skutočnosti
tvrdenie žalobcu, že v rozhodnom období nebolo možné určiť ani pomocou údajov o predchádzajúcich



spotrebách výšku škody. Dôkazné bremeno o tom, že v dôsledku neoprávneného odberu vznikla škoda
a v akej výške, znáša žalobca a teda žiadne z ustanovení zákona o energetike nezbavuje žalobcu
povinnosti preukázať vznik škody, pretože ustanovenie § 59 ods. 2 zákona o energetike predpokladá
tiež, že nie každý neoprávnený odber plynu má za následok aj vznik škody. Z vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi žalovaný preukázal, že v „inkriminovanom období“ mal ešte vyššiu spotrebu ako za
predchádzajúce odpočtové obdobia a aj obdobia po výmene poškodeného plynomeru. Z uvedeného je
zrejmé, že poškodenie plynomeru nemalo za následok nesprávne meranie spotreby a preto žalobcovi
nemohla vzniknúť škoda. Žalobca nepredložil dôkaz o vzniku škody, ako mu bolo uložené odvolacím
súdom a zároveň ani nevyčíslil škodu, ktorú jednoznačne je možné vyčísliť porovnaním spotreby pred
a po predmetnom období. Žalobca opätovne len poukazuje paušálne na vyhlášku č. 155/2005 Z. z. a
to napriek tomu, že odvolací súd jasným a zrozumiteľným spôsobom zaujal stanovisko, že aplikácia
vyhlášky nemá byť mechanická. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal vznik
škody, ani jej výšku.

4. Žalobca sa písomným podaním zo dňa 14.12.2017 vyjadril k vyjadreniu žalovaného a uviedol,
že žalovaný vo svojom vyjadrení  poukazuje na skutočnosť, že v inkriminovanom období mal mať
vyššiu spotrebu ako za predchádzajúce obdobia, či obdobia po výmene poškodeného plynomera,
z čoho odvodzuje, že je zrejmé, že poškodenie plynomera nemalo za následok nesprávne meranie
spotreby a preto žalobcovi nemohla žiadna škoda vzniknúť. Tento záver je však nesprávny a vychádza
z premisy, že škoda by mohla žalobcovi vzniknúť len v prípade, ak by plynomer mal poškodené
zabezpečenie a zároveň nesprávne zaznamenával, resp. nezaznamenával spotrebu. V prípade ak
dochádza k neoprávnenému odberu plynu definovanému v ustanovení §  59 ods. 1 písm. d)  Zákona
o energetike, nie je potrebné preukazovať, že meradlo zároveň nezaznamenávalo alebo nesprávne
zaznamenávalo spotrebu. Zákon o energetike nevyžaduje kumulatívne splnenie a preukázanie oboch
vyššie uvedených skutočností a odber plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, je samostatnou skutkovou podstatou neoprávneného odberu plynu, pri ktorej
nezaznamenávanie spotreby alebo nesprávne zaznamenávanie spotreby je irelevantné. Napriek tomu,
že preukazovanie nesprávnosti merania nie je potrebné, žalobca v prípade, ktorý bol predmetom
konania, aj túto skutočnosť preukázal. Bližšie odkazuje na posudok Slovenskej legálnej metrológie
a odvolanie žalobcu. Žalobcovi tak preukázateľne škoda vznikla, jej vznik, nemožnosť zistiť výšku
skutočnej škody (vzhľadom na zánik platnosti overenia meradla), ako aj výšku škody vypočítanú
pomocou ustanovení príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu, žalobca jednoznačne
preukázal. V tejto súvislosti opäť odkázal na argumentáciu uvedenú v ním podanom odvolaní.
Opakovane poukázal na skutočnosť, že súčasný stav je taký, že žalovaný ako odberateľ zemného
plynu plyn žalobcu odobral, odobral ho spôsobom označeným zákonom o energetike ako neoprávnený,
odobratím plynu žalobcu došlo a nezaplatením  žalobcovi za plyn, ktorý žalovaný odobral, došlo k
zmenšeniu majetkovej sféry žalobcu a k vzniku škody. Žalovaný teda odoberal plyn neoprávnene, plyn
využíval vo svojej nehnuteľnosti na vykurovanie, no za takýmto spôsobom odobratý zemný plyn musí
zatiaľ na základe rozsudku súdu prvej inštancie zaplatiť  0 eur, t. j. odoberal plyn neoprávnene a za ním
odobratý plyn nemusí nič zaplatiť. Prípadným potvrdením predmetného rozsudku zo strany odvolacieho
súdu by sa tento daný stav akceptoval, čím by podľa názoru žalobcu došlo k absolútnemu znegovaniu
preventívnej funkcie právnej úpravy neoprávnených odberov zemného plynu a zodpovednosti za
takýmto spôsobom odobratý zemný  plyn.

5. Žalovaný sa písomným vyjadrením zo dňa 16.01.2018 vyjadril k vyjadreniu žalobcu a uviedol,
že žalobca vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne nové skutočnosti, predmetné vyjadrenie je
opakovaním podaného odvolania zo dňa 20.10.2017. Žalovaný sa k stanovisku žalobcu, ktoré je
totožné so stanoviskom vyjadreným v odvolaní už vyjadril v podaní zo dňa 30.11.2017 a na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach a prednesoch zotrváva.

6. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods.2 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP) právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.



8. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania  (princíp okamžitej
aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) prejednal vec (odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné),  v súlade s § 378 a § 219 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania  viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu, ako aj
žalovaného (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto je potrebné
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmeniť, keď neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Z obsahu podaného odvolania žalobcu proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva,
že v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods.1 písm. f), h) CSP.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.  Nesprávne právne posúdenie veci
predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený
skutkový stav súd  - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu
normu,  - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu
inú, - obsah správnej právnej  normy nesprávne interpretoval, alebo -  správne zvolenú a správne
interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

13. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto
nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym
vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo predpokladom  „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími
prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku.

14. Úlohou odvolacieho súdu v prípade odvolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci
je posúdiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne
interpretoval.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj obsahu spisu dospel
k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak vec nesprávne právne
posúdil. Odvolací súd sa nestotožňuje s prijatými právnymi závermi súdu prvej inštancie vo veci, keďže
odvolací súd vzhliadol dôvody, pre ktoré od svojich predchádzajúcich právnych záverov vyslovených
vo svojom zrušujúcom uznesení č. k. 8Co/1036/2015-116 zo dňa 11.februára 2016  upustil a odchýlil
sa od nich  s poukazom na v tom čase ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu a to rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných skutkových a právnych veciach vedených pod sp.
zn. 1 Cdo 107/2008 zo dňa 27.októbra 2009, 4 Cdo 30/2009 zo dňa 28. októbra 2009, 4 Cdo 102/2010
zo dňa 29. novembra 2011, 3 Cdo 99/2012 zo dňa 12. marca 2015, ktorú ustálenú rozhodovaciu prax
dovolacieho súdu odvolací súd v tom čase vecne správne právne vo veci nezohľadnil, ako aj s poukazom
na aktuálnejšiu ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu v obdobných skutkových a právnych
veciach a to rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa
22.03.2018, sp. zn. 5 Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018,  3Obdo/49/2018 zo dňa 13. júna 2019.

16. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci zaujal právny názor s
poukazom na ustanovenia § 59 ods. 1 až 3, § 51 ods.2, ods. 4, § 54 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6 prvá veta,
ods.7 prvá veta, ods. 8 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, § 9 ods.
1,  ods. 4 zákon č. 142/2000 Z. Z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhlášku MH
SR č. 155/2005 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu, že žaloba žalobu nebola dôvodne podaná v časti uplatneného nároku vo výške 4.108,79 eur
s prísl., keďže v danej právnej veci sa nejedná o neoprávnený odber plynu s meradlom, na ktorom



bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa ustanovenia § 59 ods.1 písm. d)
zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, keď k zisteniu poškodenia plomby
meradla zemného plynu žalobcom  dňa 16.03.2012 bez prítomnosti žalovaného a z protokolu zo skúšky
meradla Slovenskej legálnej metrológie, n. o. č. 0186/312.05/12 zo dňa 11.04.2012 vyplýva, že plynomer
nevyhovuje požiadavkám stanoveným v zákone z dôvodu prekročenia hodnoty najväčšej dovolenej
chyby a zároveň bolo konštatované, že stav meradla nebol mechanicky poškodený a podľa názoru súdu
prvej inštancie  prekročenie hodnoty najväčšej dovolenej chyby nie je možné zohľadniť v neprospech
žalovaného, zaručená bezvadnosť plynomeru bola určená v rozsahu 10 rokov a po tejto dobe akékoľvek
nedostatky v meraní mohli byť dané z plynomeru z majetku žalobcu a nie žalovaného. K zisteniu výšky
škody meradlom evidovanej spotreby plynu uviedol, že v rozhodnom období nebola spotreba iná, nižšia,
práve naopak meradlom bola zaznamenaná vyššia spotreba oproti dlhodobému priemeru, potom za
daných okolností nemožno hovoriť o výrazne zmenenej, resp. nižšej spotrebe ako je priemerná spotreba
za predchádzajúcich 11 období, naviac žalovaný má nielen kotol na zemný plyn, ale aj kotol na tuhé
palivo za účelom zníženia spotreby zemného plynu. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu aj v
časti nároku na tzv. ostatné náklady žalobcu vo výške 247,55 eur s prísl. dôvodiac tým, že tento nárok
mohol vzniknúť len za predpokladu, že by žalobca okrem iných podmienok splnenia nároku na náhradu
škody preukázal vznik skutočnej škody, ako aj existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom
žalovaného ako škodcu a vzniknutou škodou, keďže tento nárok bol uplatnený v súvislosti s nárokom na
vznik škody a žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o preukázanej skutočnej škode.Za
danej situácie žalovanému vznikol nárok na výmenu plynomera z majetku žalobcu bez vád, nakoľko k
jeho mechanickému poškodeniu nedošlo.  Keďže uplatnenie vyhlášky MH SR č. 155/2005 Z. z. ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu nemôže byť mechanické,
súd zohľadnil špecifické okolnosti  v danej právnej veci.

17. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 22.08.2013 domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 4 356,34 eur s prísl. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.03.2012 zistil na
odbernom mieste Senická 176, Patince, teda v mieste bydliska žalovaného poškodenie plynomera
- porušenie overovacej značky na počítadle, ktoré poškodenie meradla bolo potvrdené posudkom
Slovenskej legálnej metrológie, n. o., č. 0186/312.05/12, v dôsledku ktorej skutočnosti v období od
19.08.2011 do 16.03.2012 došlo na predmetnom odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného
plynu s poukazom na ustanovenie § 59 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých
zákonov a žalovaný ako odberateľ plynu je povinný zaplatiť žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej
siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu vyčíslenú v súlade s Vyhl. MH SR č. 155/2005 Z.
z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorú škodu
vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 9000136172 zo dňa 23.04.2012, splatnou dňa 05.05 2012. Žalobca k
žalobe pripojil listinné dôkazy a to písomnú výzvu žalobcu zo dňa 19.04.2012 adresovanú žalovanému
na úhradu žalovanej istiny titulom neoprávneného odberu na odbernom mieste žalovaného, faktúru
č. 9000136172 zo dňa 23.04.2012, splatnú dňa 05.05 2012 (ktorou žalobca žalovanému vyúčtoval
sumu 4 356,34 eur a to za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 19.08.2011 - 16.03.2012
sumu 4 108,79 eur a náklady na zisťovanie neoprávneného odberu v sume 247,55 eur), výpočet
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu zo dňa 19.04.2012, Protokol zo skúšky meradla
Slovenskej legálnej metrológie, n. o. č. 0186/312.05/12 zo dňa 11.04.2012, zápis žalobcu zo dňa
16.03.2012 o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu/zákazky a o neoprávnenom
odbere zemného plynu u odberateľa na odbernom mieste žalovaného a montážny list meradla
č.1300571509 zo dňa 16.03.2012. Z protokolu zo skúšky meradla Slovenskej legálnej metrológie, n.
o. č. 0186/312.05/12 zo dňa 11.04.2012 (meradlo - výrobné číslo 5485151, platné do 31.12.2012) s
dátumom skúšky meradla dňa 05.04.2012 vyplýva výsledok skúšky, výsledok vonkajšej obhliadky -
stav počítadla pred skúškou : 22 638,365 m3, overovacie/zabezpečovacie značky : 1ks overovacia
značka 02/M 43- na počítadle je porušená, stav meradla : mechanicky nepoškodené, so zhodnotením
výsledkov po nameraní hodnôt uvedených v protokole : plynomer nevyhovuje požiadavkám stanoveným
§ 19 ods.6 zákona č. 142/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov a požiadavkám prílohy č. 13
vyhlášky ÚN MS SR č.210/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov z dôvodu prekročenia hodnoty
najväčšej dovolenej chyby. Zo zápisu žalobcu zo dňa 16.03.2012 o vykonanej kontrole odberného
miesta na základe príkazu/zákazky a o neoprávnenom odbere zemného plynu u odberateľa na
odbernom mieste žalovaného (v prítomnosti dcéry žalovaného, ktorá zápis podpísala) s meradlom
výrobné číslo 5485151 vyplývajú zistenia, že OM preblombované ks 2, ev. č. H 395124, H 395111,
meradlo v zapečatenej krabici odoslané na expertízu, demontáž meradla, zhotovenie fotodokumentácie
a vyplývajú  zistené skutočnosti na odbernom mieste : poškodená plomba, meradlo zaslané na úradné



overenie, vyvŕtané v strede a prelepené samolepkou, odstránená pri výmene (padla dole). Z montážneho
listu meradla č.1300571509 žalobcu zo dňa 16.03.2012 vyplýva, že dňa 16.3.2012 žalobca vykonal na
odbernom mieste žalovaného montáž meradla výrobné číslo 07009449, demontáž meradla výrobné
číslo 5485151 a vykonané opatrenia : poškodená plomba- úradné overenie. Žalovaný v písomnom
odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 03.09.2013 navrhol žalobu zamietnuť dôvodiac tým, že
nepoškodil meradlo, nevykonal zásah do zabezpečenia meradla,  neodoberal neoprávnene zemný
plyn, z protokolu zo skúšky meradla vyplýva, že stav meradla nebol mechanicky poškodený, preto
žalobcovi škoda nevznikla. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 23.09.2013 k odporu žalovaného
zotrval na neoprávnenom odbere žalovaného na odbernom mieste žalovaného v rozhodnom období
s poukazom na predložené listinné dôkazy a ustanovenie § 59 ods.1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z.
z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, keďže žalovaný odoberal zemný plyn meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Nakoľko porušením overovacej
značky meradla, ktorá má za úlohu znemožniť prístup k číselníku meradla, sa sprístupnil číselník meradla
rôznym vonkajším zásahom, napr. aj tzv. pretáčaniu číselníka, nie je možné zistiť množstvo skutočne
odoberaného plynu a žalobca musel na stanovenie jeho odobratého množstva a na výpočet škody
použiť metodiku stanovenú vyhláškou č. 155/2005 Z. z. Predpokladom na uplatnenie  nároku na náhradu
škody je v tomto prípade neoprávneného odberu plynu len preukázanie skutočnosti, že na meradle bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a že takýmto meradlom dochádzalo k odberu
plynu. Začiatok neoprávneného odberu je určený ako deň nasledujúci po dni posledného riadneho
odpočtu meradla, predchádzajúceho dňu zistenia neoprávneného odberu, t.j. odhalenia poškodenia
zabezpečenia meradla. Obrana žalovaného v podanom odpore nie je z hľadiska citovanej právnej úpravy
právne významná, nakoľko sa jedná o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu s poukazom aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/107/2008 zo dňa 27.10.2009.Žalovaný
v písomnom vyjadrení zo dňa 09.12. 2013 k vyjadreniu žalobcu namietal, že listina o výpočte škody
predložená  žalobcom neobsahuje skutočnosti, že objekt bol vykurovaný aj kotlom na tuhé palivo.
Namietal, že by žalobcovi z dôvodu porušenia zabezpečenia na plynových hodinách mala vzniknúť
škoda, keď samotná skutočnosť, že bolo zistené poškodenie zabezpečenia plynových hodín ešte nie
je automaticky dôkazom o vzniku škody, namietal, že z posudku Slovenskej legálnej metrológie, n. o.
vyplýva, že stav meradla zaznamenajúceho odber plynu bol mechanicky nepoškodený, teda poškodenie
overovacej značky nemohlo mať vplyv na zaznamenávanie správnej spotreby odberu plynu, ďalej
namietal, že žalovaný mal za sporné obdobie podľa žalobcu spotrebu 1282 m3, za predchádzajúce
odpočtové obdobie bola táto spotreba 937 m3 a za tomu predchádzajúce obdobie 939 m3, z čoho je
zrejmé, že spotreba za sporné obdobie bola ešte vyššia ako spotreba v rozhodnom období. Žalobca
v písomnom vyjadrení zo dňa 10.01.2014 k vyjadreniu žalovaného zotrval na tom, že dňa 16.03.2012
bolo žalobcom zistené na odbernom mieste žalovaného poškodenie overovacej značky na počítadle
meradla plynu, meradlo bolo následne zdemontované, bola zhotovená fotodokumentácia a meradlo
bolo zaslané na posúdenie a vykonanie úradnej skúšky prostredníctvom Slovenskej legálnej metrológie,
n. o., ktorá poškodenie plomby meradla potvrdila. Škoda nevznikla tým, že na meradle sa potvrdilo
závažné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ale faktom, že týmto meradlom
dochádzalo k odberu zemného plynu. Na základe skutočnosti, že došlo k porušeniu overovacej značky
na číselníku meradla, tým relevantnosť a pravdivosť údajov uvedených na ňom od tohto momentu
nemala ďalej status objektívneho a spoľahlivého podkladu pre výpočet škody, z toho dôvodu žalobca
pristúpil k určeniu a výpočtu škody spôsobenej  neoprávneným odberom v zmysle  Vyhlášky MH SR
č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu, nakoľko v takomto prípade sa nikdy nedá zistiť množstvo skutočne odobratého zemného plynu.
Škoda v tomto prípade žalobcovi vznikne už len tým, že žalovaný plyn odoberal meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. K výpočtu škody uviedol, že na odbernom
mieste žalovaného s poukazom na pripojenú fotodokumentáciu k vyjadreniu sa nachádzal plynový
vykurovací kotol, ktorý má hodinovú spotrebu 3,25 m3 plynu, o čom svedčí výrobný  štítok umiestnený
priamo na zariadení, ktorý žalobca fotograficky na odbernom mieste priamo zdokumentoval v deň
zistenia neoprávneného odberu a tiež o tom svedčí technická dokumentácia výrobcu predmetného
kotla, ktorú fotodokumentáciu pripojil k vyjadreniu. Žalobca na pojednávaní dňa 16.06.2015 trval na
podanej žalobe, žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Súd prvej inštancie v poradí prvým
rozsudkom č. k.7C/399/2013-95 zo dňa 3.7.2015 vyhovel žalobe žalobcu ako dôvodne podanej, keď na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru s poukazom na ustanovenia § 59 ods. 1  písm. d)
zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, § 9, § 15 ods. 6 písm. d) zákona
č. 142/2000 Z. Z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 ods.1 písm. a) vyhlášky MH
SR č. 155/2005 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom



plynu, že na odbernom mieste žalovaného došlo k neoprávnenému odberu plynu s meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti  neoprávnenej manipulácii.

18. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č. k. 8Co/1036/2015-116
zo dňa 11.februára 2016  napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia uviedol s poukazom na ustanovenia
§ 59 ods. 1  písm. c), d), ods.2, ods.3, § 51 ods.2, ods.4, § 54 ods. 1,ods.2, ods.3, ods.6 prvá veta,
ods.7 prvá veta, ods.8  zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov,  že
vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení mal odvolací súd zhodne s odvolateľom za to, že
samotné poškodenie zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii (plomby) nepostačuje k
zaviazaniu žalovaného na náhradu škody bez preukázania vzniku škody, nakoľko  citované ust. §  59 ods.
2 zák. č.  656/2004 Z. z. o energetike uvádza, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Dôkazné bremeno o tom, že v dôsledku neoprávneného
odberu plynu vznikla škoda a v akej výške znáša žalobca. Žiadne z ustanovení Zákona o energetike teda
nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla škoda v dôsledku neoprávneného odberu, keď
uvedené zákonné ustanovenie  predpokladá, že nie každý neoprávnený odber plynu má za následok
aj vznik škody a nadväzujúci ods. 3 § 59 odkazuje na všeobecne záväzný právny predpis vydaný
ministerstvom iba pre  prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej (teda preukázanej) škody,
nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda v skutočnosti (vôbec) vznikla. V prípade, ak chce byť
žalobca v konaní úspešný, musí preukázať, že mu škoda skutočne vznikla, to znamená, že jeho majetok
sa zmenšil. Skutočná škoda žalobcovi mohla vzniknúť iba takým zásahom do meradla, následkom
ktorého by meradlo vôbec nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého
plynu; odchýlka merania je významná, len ak táto bola spôsobená odberateľom (§ 59 ods. 1 písm. c/).
Teda nie každý neoprávnený odber plynu definovaný v zákone má za následok vznik škody, keďže
podmienkou vzniku nároku na náhradu škody je aj v tomto špecifickom právnom vzťahu nevyhnutne
preukázať, že škoda skutočne vznikla, ktorej povinnosti teda navrhovateľ nie je zbavený, pričom
preukázanie skutočného vzniku škody nie je dôvodné a možné stotožňovať (stotožniť) s preukázaním
(len) poškodenia overovacej značky meradla; porušenie overovacej značky (plomby) preukazuje len
možnosť vzniku škody manipuláciou, dôkazom toho a teda preukázaním vzniku škody bez ďalšieho
však nie je. Pokiaľ za existencie  takejto dôkaznej situácie (vyplývajúcej zo zákona) sa súd prvého
stupňa nezaoberal aplikáciou ust. § 59 ods. 2 Zákona o energetike, a teda tým, či žalobca uniesol
dôkazné bremeno o preukázaní vzniku mu škody a aká mu skutočne vznikla, nepostupoval súladne
so zákonom, pričom sa náležite nevysporiadal ani s týmito právne významnými skutočnosťami, že -
protokol zo skúšky meradla uvádza stav meradla - mechanicky nepoškodené, - k zisteniu porušenia
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii došlo bez prítomnosti žalovaného, - meradlom evidovaná
spotreba (odber) plynu nebola u odporcu výrazne iná - nižšia ako v obdobiach pred a po predmetnom
období, - preukázať treba i tzv. ostatné náklady, - zdôvodniť (právne) treba i zodpovednosť (práve)
odberateľa za neporušenosť plomby, a že - (ani) aplikácia vyhlášky č. 155/2005 Z. z. zo strany súdu nemá
byť mechanická, nakoľko vždy treba zohľadňovať špecifické okolnosti prípadu tak, aby sa zistená škoda
čo najviac blížila škode skutočnej, pre naplnenie kompenzačného princípu, v zmysle ktorého princípu
(ako princípu spravodlivosti) treba vyhlášku aplikovať a (pri zjavných neprimeranostiach) náležite i
modifikovať, podľa kritérií všeobecnej občianskoprávnej úpravy. Posúdenie aplikácie ustanovení zákona
č. 655/2004 Z. z. (a nie zák. č. 251/2012 Z. z.) bolo súdom prvého stupňa správne (z dôvodov uvedených
v rozsudku).

19. Po zrušení veci odvolacím súdom žalobca v písomnom vyjadrení k veci zo dňa 17.02.2017 uviedol,
že spotrebu meradla na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nie je
možné brať do úvahy. V zmysle ustanovenia § 15 ods.6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. došlo k zániku
platnosti úradného overenia predmetného plynomera. Uviedol k uplatneným nákladom v celkovej výške
247,55 eur, že náklady vo výške 186,92 eur  predstavujú náklady súvisiace s demontážou plynomera
u žalovaného, jeho zaslaním na posúdenie, montážou nového plynomera, dokumentáciou prípadu,
dopravou a riešením následnej komunikácie so žalovaným,  náklady vo výške 14,67 eur za overenie
plynomera a náklady vo výške 18,96 eur za opravu plynomera sú internými nákladmi žalobcu, ktorý
opravu a overenie plynomera uskutočnil vlastnými kapacitami a sú v súlade s Cenníkom externých
služieb žalobcu, ktorý pripája k vyjadreniu. Náklady 27 eur za vypracovanie posudku preukazuje faktúrou
vystavenou Slovenskou legálnou metrológiou, n. o., príp. výpisom z účtu žalobcu. Poukázal v otázke
zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu v zmysle ustanovenia §
59 ods.1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov na konštantnú



rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesenie sp. zn. 1Cdo 107/2008 zo dňa
27.10.2009, 3Cdo 99/2012 zo dňa 12. 3.2015, 4Cdo 30/2009 zo dňa 28.10.2009, 4Cdo 210/2008 zo
dňa 28.10.2009.  K výške vyčíslenej škody uviedol, že táto bola vyčíslená v súlade  s  Vyhláškou MH
SR č. 155/2005 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu, pričom pri určení množstva žalovaným odobratého zemného plynu v rozhodnom období sa
vychádzalo z údaja o skutočnej spotrebe plynového spotrebiča nachádzajúceho sa v nehnuteľnosti
žalovaného a doby prevádzky tohto spotrebiča v rozsahu 1 hodina denne v období počas august
2011 a september 2011 a 12 hodín denne počas mesiacov október 2011 až marec 2012, ktoré doby
zodpovedajú reálnemu využitiu spotrebičov v období tzv. vykurovacej sezóny a mimo nej. Žalobca
k vyjadreniu pripojil listinné dôkazy a to žiadosť o schválenie ceny zaistenia neoprávneného odberu
zemného plynu v roku 2012 zo dňa 20.12.2011, Cenník externých služieb SPP - distribúcia, a.s.
účinný od 1.1.2012, fotodokumentáciu odberného miesta žalovaného zhotovenú pri kontrole dňa
16.03.2012 o umiestení plynomera, charaktere poškodenia plomby a existencii plynového spotrebiča v
nehnuteľnosti žalovaného. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení zo dňa 08.03.2017 vyjadril k vyjadreniu
žalobcu a uviedol s poukazom na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vo veci  č. k.
8Co/1036/2015-116 zo dňa 11.februára 2016, že žalobca v konaní nepredložil žiadny dôkaz o vzniku
škody, žalobca len poukazuje na vyhlášku č. 155/2005 Z. z., keď aplikácia vyhlášky by podľa odvolacieho
súdu nemá byť mechanická a prichádza do úvahy len v prípade, pokiaľ skutočnú škodu nie je možné
vyčísliť, o ktorý prípad sa však v tomto konaní nejde, pretože škodu by bolo možné zistiť, ak by táto
vznikla porovnaním priemeru odberov. Z doposiaľ produkovaných dôkazov žalovaný preukázal, že v
„inkriminovanom období“ mal ešte vyššiu spotrebu plynu ako za predchádzajúce odpočtové obdobia
a aj obdobia po výmene poškodeného plynomera. Žalobca písomným podaním zo dňa 09.08.2017
predložil súdu informáciu o odpočtoch spotreby zemného plynu a spotrebe evidovanej podľa údajov z
odpočtov na  odbernom mieste žalovaného  v rokoch 2005 až 2017. Žalovaný v písomnom vyjadrení
zo dňa 31.08.2017 k vyššie uvedenému žalobcom predloženému listinnému dôkazu uviedol, že z neho
vyplýva skutočnosť, ktorú tvrdil žalovaný, že žalobcovi žiadna škoda v dôsledku porušenia overovacej
značky počítadla nevznikla. Poukázal na názor odvolacieho súdu vyslovený vo veci, že žalovaný je
povinný uhradiť len skutočne vzniknutú škodu, ak táto vznikla a že skutočná škoda žalobcovi mohla
vzniknúť, len ak by meradlo zaznamenávalo nesprávny odber, t.j. ak by odchýlka merania, resp. spotreby
bola významná.  Z predloženého potvrdenia vyplýva, že oproti trojročnému priemeru v období od
2010 až 2012 bola priemerná spotreba plynu žalovaného 1099 m3. V „inkriminovanom období“ mal
žalovaný vyššiu spotrebu a to o 183 m3 a oproti spotrebe po výmene plynomeru bola jeho spotreba v
inkriminovanom období vyššia o 512 m3 v roku 2013 o 702 m3 v roku 2014 o 662 m3 v roku 2015, z čoho
vyplýva, že žalobcovi žiadna škoda nemohla vzniknúť. Žalobca na pojednávaní dňa 05.09.2017 zotrval
na podanej žalobe, predložil súdu stanovisko Slovenskej legálnej metrológie, n. o. zo dňa 18.08.2017,
faktúru SSP. Zo stanoviska Slovenskej legálnej metrológie, n. o. zo dňa 18.08.2017 k protokolu zo
skúšky meradla č. 0186/312.05/12 vyplýva, že skúška meradla sa vykonáva v súlade s § 19 ods.5,
ods.6 zákona č. 142/2000 Z. Z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetom
tohto ustanovenia zákona je vykonanie skúšky meradla v rozsahu skúšky pri overení, pričom určené
meradlo ods. 5 považuje za vyhovujúce, ak jeho chyba neprekročí dvojnásobok najväčšej dovolenej
chyby pri overení, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pri tejto skúške sa ďalej konštatuje stav
technický stav meradla (napr. viditeľné poškodenie, funkčnosť meradla) a to na základe vizuálnej
obhliadky. Konštatovanie „mechanicky nepoškodené“  v predmetnom protokole znamená, že technický
zamestnanec  SLM, ktorý skúšku meradla vykonával, pri vizuálnej obhliadke meradla nespozoroval
jeho mechanické poškodenie. Toto konštatovanie sa netýka overovacej/zabezpečovacej značky, ktorej
označenie a stav pri prehliadke súd v predmetnom protokole popísané samostatne. Skryté poruchy, ani
stopy manipulácie s meradlom technický zamestnanec SLM pri skúške určeného meradla podľa § 19
zákona nehľadá, keďže tieto úkony nie sú predmetom danej skúšky.  V protokole č. 0186/312.05/12
je uvedené konštatovanie, týkajúce sa porušenia overovacej/zabezpečovacej značky a prekročenie
najväčšej dovolenej chyby určeného meradla v používaní. Z faktúry č. 512305353 Slovenskej legálnej
metrológie, n. o. zo dňa 16.04.2012, splatnej dňa 16.05.2012 vyplýva, že ako dodávateľ fakturovala
žalobcovi ako príjemcovi za skúšku meradla podľa § 19 ods.5, ods.6 zákona č. 142/2000 Z. Z. o
metrológii v znení zákona č. 431/2004 Z. z sumu 153,90 eur. Z vyúčtovacej faktúry SPP pre žalovaného
č. 7424116500 zo dňa 23.08.2012 vyplýva, že výsledkom vyúčtovacej faktúry je preplatok za fakturačné
obdobie od 19.08.2011 do 18.08.2012, fakturovaná suma 93,02 eur, prijaté preddavkové platby za
opakované dodávky  1 181 eur, preplatok -1 087,98 eur. Žalobca na pojednávaní ďalej uviedol,  že
žalovaný v rozhodnom období odoberal zemný plyn, ďalej demonštroval súdu na makete počítadla
plynomera miesto, na ktorom sa nachádzala plomba počítadla, uviedol, že v deň demontáže plynomera



16.03.2012 počítadlo plynomera vykazovalo oproti predošlému odpočtu spotrebu v množstve 1282 m3.
Údaj o spotrebe nemohol byť použitý na určenie množstva zemného plynu spotrebovaného žalovaným
v rozhodnom období, nakoľko tomu bráni ustanovenie § 15 ods.6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. o
metrológii, ak by žalobca údaj o spotrebovanom množstve plynu v rozhodnom období použil na určenie
výšky škody, dopustil by sa správneho deliktu. Keďže žalobca s poukazom na zánik platnosti overenia
meradla nemal k dispozícii údaj o presnom množstve žalovaným odobratého plynu v rozhodnom období,
musel na určenie tohto množstva použiť metodiku vyplývajúcu z vyhlášky MH SR č. 155/2005 Z. z.,
ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, zohľadňujúc
skutočnú spotrebu reálnych spotrebičov nachádzajúcich sa na danom odbernom mieste, plynový kotol,
keď vyhláška tiež stanovuje  dobu používania tohto spotrebiča, ktorá v období do 30.09. predstavuje 1
hodinu denne a v období od 1.10. a to v konkrétnom prípade do 16.03.2012 12 hodín denne, obdobie
od októbra do apríla je považované za vykurovacie obdobie a prevádzka spotrebiča v rozsahu 12 hodín
denne je počas vykurovacieho obdobia bežná a štandardná. Žalovaný v rozhodnom období odoberal
zemný plyn žalobcu, pričom dodávateľ zemného plynu žalovanému za rozhodné obdobie vyfakturoval
dodávku v objeme 0 eur. Táto skutočnosť by mala vyplývať z vyjadrenia dodávateľa plynu zemného
plynu. Uviedol, že ak k primárnej skutočnosti, ktorou je porušenie plomby, pristúpi druhá skutočnosť
a to, že prostredníctvom meradla s poškodenou plombou dochádzalo k odberu plynu, je takýto odber
považovaný za neoprávnený a odobratím zemného plynu žalobcu z ním prevádzkovanej distribučnej
siete, za ktorý žalobcovi nie je zaplatené, dôjde k zmenšeniu majetkovej sféry žalobcu a teda k vzniku
škody. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keďže žalobca neuniesol v konaní dôkazné
bremeno o preukázaní vzniku škody. Poznamenal, že mal od roku 2005 namontovaný aj kotol na tuhé
palivo, vykonal aj zateplenie domu.

20. Podľa § 59 ods.1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov
v znení účinnom k 31.08.2012, neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo
s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

21. Podľa § 59 ods.2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení
účinnom k 31.08.2012, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a
prevádzkovateľovi distribučnej siete.

22. Podľa § 59 ods.3 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení
účinnom k 31.08.2012, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu,
ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

23. Podľa § 1 ods.1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z. z.  ktorou
sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, škoda spôsobená
neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu
určeného podľa odseku 2 a sadzby za 1 m3 plynu, ktorá je
a) v prípade neoprávneného odberu plynu pre domácnosti cenníkovou cenou pre odberateľov plynu v
domácnosti v najvyššej tarife,
b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu plynu sadzbou, ktorá sa používa na zúčtovanie odchýlok
pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete, platná
počas neoprávneného odberu plynu; príslušná sadzba za 1 m3 plynu, ktorá sa používa na zúčtovanie
odchýlok pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete,
sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.

24. Podľa § 1 ods.2 Vyhlášky  Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z. z.  ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, množstvo neoprávnene
odobratého plynu sa vypočíta
a) pri neoprávnenom odbere plynu pre domácnosti podľa vzorca NOP = D . P . HPs, kde NOP je
množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je
najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h, HPs je denný počet hodín používania plynového



spotrebiča v h/d; za denný počet hodín používania plynového spotrebiča sa považujú nasledujúce doby,
a to, ak ide o
1. plynový varič (s dvomi horákmi) dve hodiny,
2. plynový sporák štyri hodiny,
3. prietokový ohrievač vody tri hodiny,
4. plynový bojler alebo zásobníkový ohrievač vody štyri hodiny,
5. plynovú chladničku 24 hodín,
6. plynové vykurovanie
6.1 v období máj až september jedna hodina,
6.2 v období október až apríl 12 hodín,
7. plynové vykurovanie kombinovanými kotlami
7.1 v období máj až september štyri hodiny,
7.2 v období október až apríl 15 hodín,
b) pri neoprávnenom odbere plynu mimo domácnosti alebo pri užívateľovi prepravnej siete alebo
distribučnej siete podľa vzorca NOP = D . P . 24, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého
plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon všetkých
plynových spotrebičov v m3/h alebo hodinová spotreba plynu pri technologických procesoch a výrobných
procesoch.

25. Podľa § 1 ods.3 Vyhlášky  Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z. z.  ktorou
sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu,  výpočet podľa odseku
2 písm. a) sa vykoná pre každý plynový spotrebič osobitne. Celkové množstvo neoprávnene odobratého
plynu sa vypočíta ako súčet neoprávnených odberov plynu jednotlivými spotrebičmi.

26. Podľa § 1 ods.4 Vyhlášky  Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z. z. ktorou
sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ak nemožno presne
určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa posledného odpočtu
meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu.

27. Podľa  § 15 ods.6 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom k 28.02.2017, platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak
a) uplynul čas jeho platnosti,
b) boli vykonané zmeny alebo úpravy meradla, ktoré mohli ovplyvniť jeho metrologické vlastnosti,
c) meradlo bolo poškodené tak, že mohlo stratiť niektorú vlastnosť rozhodujúcu pre jeho overenie,
d) bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo
zabezpečovacia značka,
e) je zjavné, že meradlo stratilo požadované metrologické vlastnosti, i keď nebola porušená overovacia
značka.

28. Podľa § 19 ods.1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom k 28.02.2017, určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie,
ak sa toto vyžaduje.

29. Podľa § 19 ods.3 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom k 28.02.2017, poškodzovanie, pozmeňovanie alebo odstraňovanie platných overovacích
značiek, zabezpečovacích značiek alebo značiek montážnika je zakázané.

30. Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom k 28.02.2017, ak pri používaní určeného meradla môžu byť poškodené záujmy fyzickej
osoby alebo právnickej osoby, je táto oprávnená požiadať ústav alebo určenú organizáciu o vykonanie
skúšky meradla v rozsahu skúšky pri overení a vydanie dokladu o jej výsledku.

31. Podľa § 19 ods.6 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom k 28.02.2017, určené meradlo sa pri skúške podľa odseku 5 považuje za vyhovujúce,
ak jeho chyba neprekročí dvojnásobok najväčšej dovolenej chyby pri overení, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.



32. Práva a povinnosti dodávateľa a odberateľa plynu upravuje zákon č.  656/2004 Z. z. o energetike
a o zmene niektorých zákonov. Ustanovenie § 59 ods.1 písm. d) citovaného zákona obsahuje definíciu
neoprávneného odberu a ods.2 právne dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, teda povinnosť
takéhoto odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu škodu, ak vznikla. V prípade, že v súdnom konaní
sú skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu
(neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzu existenciou protiprávneho úkonu a škodou,
nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. Zodpovednosť odberateľa plynu za
odber s meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii má charakter
objektívnej zodpovednosti (bez zreteľa na zavinenie).

33. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22.3.2018
uviedol, že v uznesení z 27. októbra 2009, sp. zn. 1Cdo/107/2008 najvyšší súd skonštatoval, že pri
neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu
zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie
zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného,
prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie
meradla porušili. Rovnaký záver vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku z 29. novembra 2011, sp. zn.
4Cdo/102/2010. V uznesení z 28. októbra 2009, sp. zn. 4Cdo/30/2009 najvyšší súd uzavrel, že
ustanovenie § 59 ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike (znenie uvedeného ustanovenia
je totožné s ustanovením § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike aplikovaného na
rozhodovanú vec - pozn. dovolacieho súdu) obsahuje definíciu neoprávneného odberu plynu a ods. 2
právneho dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t. j. povinnosť takéhoto odberateľa uhradiť
dodávateľovi plynu škodu, ak vznikla. Zároveň najvyšší súd uviedol, že ak sú v súdnom konaní skutočne
preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený
odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod
pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. Totožný záver o charaktere zodpovednosti odberateľa plynu
s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii ako objektívnej
zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie) vyslovil dovolací súd aj v uznesení z 12. marca 2015, sp.
zn. 3Cdo/99/2012. Vychádzajúc z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu
dovolací súd konštatuje, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za
neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť
odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období
odberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla
mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú
škodu vrátane ušlého zisku. Za splnenia týchto predpokladov nemožno skonštatovať, že žalobca v
konaní nepreukázal splnenie žiadneho z predpokladov zodpovednosti za škodu. Uvedené znamená,
že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon (§ 82 ods. 1 písm.
d/ zákona o energetike) považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82
ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne,
či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa
plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1
písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok.
Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na to, že druhým predpokladom zodpovednosti za
škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je
skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je
potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a
vznikom škody.

34. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018
uviedol, že dovolací súd v súvislosti s úvahou vedúcou k správnej interpretácii ust. § 59 ods. 1 písm.



d) ZoE akcentuje, že bolo potrebné zohľadniť ako charakter objektívnej zodpovednosti, upravenej týmto
zákonným predpisom, ktorý je lex specialis pre úpravu osobitného druhu zodpovednosti, tak následne
účel ustanovenia odseku 3 ustanovenia § 59 ZoE, vo vzťahu k použitiu podzákonnej normy, a to
vyhlášky č. 155/2005 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu.38. Podstatným pre vyhodnotenie situácie, ktorá v prejednávanej veci skutočne zakladá
potrebu poskytnúť právne posúdenie dovolacieho súdu, keď doposiaľ výklad uvedenej právnej normy
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu absentuje, boli nasledovné základné skutkové predpoklady
pre aplikáciu následne poskytnutého výkladu:a. v konaní bolo jednoznačne preukázané, že došlo
k manipulácii so zabezpečovacím zariadením plynomeru,b. vec prejednávaná je prípadom takého
protiprávneho úkonu, ktorý spĺňa predpoklady neoprávneného odberu plynu definovaného v ustanovení
§ 59 ods. 1 písm. d) ZoE, t. j. protiprávnym úkonom bol odber plynu meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, t. j. je nesporné, že po porušení plomby bol
plyn odoberaný.39. Z charakteru spôsobu poskytovania prístupu k tejto komodite (zemnému plynu)
v zmysle jeho distribúcie je jednoznačné, že zákon automaticky pri porušení zabezpečenia stavia
konštrukciu vzniku škody na strane žalobcu, ak bol plyn zo siete odoberaný, keďže týmto momentom
zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného dodávateľa, a to práve z dôvodu,
že tento mu plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom zariadenia bez poškodeného
zabezpečenia (t. j. spĺňajúceho kritériá oprávneného odberu).40. Podľa ust. § 59 ods. 1 ZoE
neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou,
b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného
zásahu odberateľa nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) bez určeného meradla alebo s meradlom,
ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber
sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f)
ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal
zmluvne dohodnuté platobné podmienky, 41. Podľa odseku 2 odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal
plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ,
ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. 42. Podľa odseku
3 ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.43. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete
oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava
poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu,
ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a
ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu
odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy nižšej inštancie, navyše, hodnota takto odobratého
plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti,
ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať.44. V prípade
odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká
žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku
o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať
aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré
by mu inak nevznikli.45. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými
prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo
náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo vyhlášku
Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu.46. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva
odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej
bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V
zmysle ust. § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je
možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda
záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa
tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom
bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka).47. Objektívnym a spoľahlivým podkladom,
ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 59 ZoE predpokladá, t. j. podkladom na základe ktorého by bolo



možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku
skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie,
keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované.48. Pokiaľ teda nie je možné
určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a
teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť
spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý
zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k
odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.49. V prípade, ktorý je predmetom tohto konania,
žalobca preukázal, že bol z jeho distribučnej siete odobratý jemu patriaci plyn, a to spôsobom označeným
v zákone ako neoprávnený odber plynu. Týmto spôsobom došlo k zmenšeniu jeho majetku a za účelom
vyčíslenia vzniknutej škody bolo potrebné použiť metodiku upravenú vo všeobecne záväznom právnom
predpise, vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z.z.

35. V danej právnej veci si žalobca svoj nárok na náhradu škody uplatnil s odvolaním sa na ustanovenie
§ 59 ods.1 písm. d)  zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (neoprávnený
odber plynu s meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii). V
súvislosti s uvedeným prípadom o ktorý ide v prejednávanej odvolacej veci, odvolací súd vychádzajúc
z vyššie citovanej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu zdôrazňuje, že zodpovednosť odberateľa
plynu za odber s meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
má charakter objektívnej zodpovednosti (bez zreteľa na zavinenie samotného odberateľa plynu) a
žalovaný ako odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť
ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len
na žalovaného samotného ako odberateľa. Teda zodpovednosť žalovaného ako odberateľa plynu za
neoprávnený odber  plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn,
ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. V danej
právnej veci bolo nesporne preukázané, že žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn s meradlom
s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii ( t.j. dopustil sa neoprávneného odberu
plynu) na odbernom mieste žalovaného, ktorá skutočnosť bol žalobcom zistená jeho zamestnancami dňa
16.03.2012, ktorú skutočnosť preukazujú listinné dôkazy predložené žalobcom v konaní uvedené v bode
18 tohto rozhodnutia (protokol zo skúšky meradla Slovenskej legálnej metrológie, n. o. č. 0186/312.05/12
zo dňa 11.04.2012, zápis žalobcu zo dňa 16.03.2012 o vykonanej kontrole odberného miesta na
základe príkazu/zákazky a o neoprávnenom odbere zemného plynu u odberateľa na odbernom mieste
žalovaného a montážny list meradla č.1300571509 zo dňa 16.03.2012), potom vznikla žalovanému
povinnosť nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku, pričom nie je právne významné,
že žalovaný osobne nebol prítomný pri kontrole dňa 16.03.2012, keďže kontrola bola vykonaná v
prítomnosti jeho dcéry, ktorá skutočnosť vyplýva zo zápisu o vykonanej kontrole dňa 16.03.2012.
Za splnenia týchto predpokladov nemožno prijať záver, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie
predpokladov zodpovednosti za škodu. V danej právnej veci je právne významná tá skutočnosť,
že v konaní bolo preukázané porušenie overovacej/zabezpečovacej značky, poškodenie plomby a
nie je právne významná tá skutočnosť, že stav meradla bol mechanicky nepoškodený, t.j. že pri
vizuálnej obhliadke meradla nebolo spozorované jeho mechanické poškodenie, ktoré konštatovanie v
Protokole zo skúšky meradla Slovenskej legálnej metrológie, n. o.  sa netýka overovacej/zabezpečovacej
značky. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetné meradlo malo mať platnosť overenia do
31.12.2012. Protokol zo skúšky meradla Slovenskej legálnej metrológie, n. o. zo dňa 11.04.2012 síce
konštatoval, že plynomer nevyhovuje požiadavkám stanoveným § 19 ods.6 zákona č. 142/2000 Z.
z. v znení neskorších predpisov a požiadavkám prílohy č. 13 vyhlášky ÚN MS SR č.210/2000 Z.
z. v znení neskorších predpisov z dôvodu prekročenia hodnoty najväčšej dovolenej chyby (z jeho
obsahu vyplýva prekročenie hodnoty najväčšej dovolenej chyby v neprospech žalobcu), avšak v danej
právnej veci je právne významná tá skutočnosť, že platnosť overenia meradla zanikla s poukazom na
ustanovenie podľa § 15 ods.6 písm. d) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých
zákonov, podľa ktorého platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená,
odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. Vyššie uvedené
znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu s poukazom na
ustanovenie § 59 ods.1 písm. d)  citovaného zákona zákon považuje neoprávnený odber plynu, ktorý
bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
ktorá skutočnosť bola v konaní nesporne preukázaná s poukazom na vyššie uvedené dôvody.  Teda



rozhodujúcou skutočnosťou bolo samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
plynu na meradle. Je potom irelevantné, či bolo predmetné meradlo funkčné alebo nefunkčné, či
zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu,
je skutočnosť, že odberateľ odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii, ktorá skutočnosť nebola sporná s poukazom na to, že žalovaný v konaní
netvrdil, že neodoberal v rozhodnom období zemný plyn na predmetnom odbernom mieste. Tretím
predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu
a vznikom škody a keďže žalovaný zemný plyn od svojho dodávateľa v rozhodnom období neodobral
s poukazom na vyúčtovaciu faktúry SPP pre žalovaného  č. 7424116500 zo dňa 23.08.2012, potom
v rozhodnom období nesporne odobral zemný plyn žalobcu, ktorému tým vznikla škoda, keďže za
odobratý zemný plyn žalovaný žalobcovi nezaplatil. Z charakteru spôsobu poskytovania prístupu k tejto
komodite (zemnému plynu) v zmysle jeho distribúcie je jednoznačné, že zákon automaticky pri porušení
zabezpečenia stavia konštrukciu vzniku škody na strane žalobcu, ak bol plyn zo siete odoberaný, keďže
týmto momentom zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného dodávateľa, a to
práve z dôvodu, že tento mu plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom zariadenia bez
poškodeného zabezpečenia (t. j. spĺňajúceho kritériá oprávneného odberu). V prípade odberu plynu
meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako
prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu
odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady,
ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli.
Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil
príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č.
155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.
Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených
odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel
poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ustanovenia § 19 zákona č.
142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá
používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný)
údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na
určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená
plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v
odseku 3 ustanovenia § 59 citovaného zákona predpokladá, t. j. podkladom na základe ktorého by bolo
možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku
skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, príp.
za nasledujúce obdobie po neoprávnenom odbere, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber
za obdobie zisťované, tieto údaje nepredstavujú údaj  o množstve skutočne odobraného plynu počas
obdobia neoprávneného odberu plynu. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo
plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku
skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za
použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych
spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú
spotrebu. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že v danej právnej veci žalobca
preukázal, že bol z jeho distribučnej siete odobratý jemu patriaci plyn, a to spôsobom označeným v
zákone ako neoprávnený odber plynu a týmto spôsobom došlo k zmenšeniu jeho majetku a za účelom
vyčíslenia vzniknutej škody bolo potom potrebné použiť metodiku upravenú vo všeobecne záväznom
právnom predpise, vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z. z., ktorú
metodiku upravenú  vo vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z. z. potom
žalobca správne a dôvodne použil pri výpočte škody v danej právnej veci zároveň zohľadňujúc existenciu
jedného plynového spotrebiča (plynový kotol) nachádzajúceho sa v nehnuteľnosti žalovaného. Keďže
škodou, ktorú je žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná,
t. j. 1/ hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu a 2/ škoda spočívajúca v odstránení
protizákonného stavu - súvisiace náklady,  ktoré žalobca musel v súvislostí s neoprávneným odberom
plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo, potom si žalobca
v konaní dôvodne uplatnil nielen škodu za neoprávnený odber zemného plynu vo výške 4 108,79 eur, ale
aj preukázané súvisiace náklady na zisťovanie neoprávneného odberu vo výške 247,55 eur (náklady vo
výške 186,92 eur predstavujú náklady súvisiace s demontážou plynomera u žalovaného, jeho zaslaním



na posúdenie, montážou nového plynomera, dokumentáciou prípadu, dopravou a riešením následnej
komunikácie so žalovaným,  náklady vo výške 14,67 eur predstavujú náklady za overenie plynomera
a náklady vo výške 18,96 eur predstavujú náklady za opravu plynomera, ktoré sú internými nákladmi
žalobcu, ktorý opravu  a overenie plynomera uskutočnil vlastnými kapacitami a sú v súlade s Cenníkom
externých služieb žalobcu, ktorý Cenník predložil v konaní ako listinný dôkaz a náklady vo výške 27 eur
predstavujú náklady za vypracovanie posudku, ktoré žalobca uhradil Slovenskej legálnej metrológii, n.o.
s poukazom  na  faktúru vystavenú Slovenskou legálnou metrológiou, n. o., ktorú žalobca predložil v
konaní ako listinný dôkaz).

36. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

37. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

38. Odvolací súd v súlade  s vyššie citovaným zákonným ustanovením a v súlade s Nariadenie vlády SR
č. 87/1995 Z. z. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi spolu so žalovanou istinou   úroky z omeškania
vo výške 9 % p. a. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry žalobcu č. 9000136172.

39. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil v súlade s ustanovením § 388 CSP, keďže súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Neobstojí tak právne posúdenie veci súdom
prvej inštancie v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie
protiprávneho úkonu (neoprávneného odberu),  vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi, keď podľa
súdu prvej inštancie nebolo v konaní  preukázané, či v dôsledku porušenia plomby meracie zariadenie
nesprávne zaznamenávalo odber zemného plynu a či žalovaný vykonal  neoprávnený zásah do meradla
neoprávnenou manipuláciou s ním, v dôsledku ktorého by následne nezaznamenávalo skutočný odber
plynu.  Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán
sporu prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ako aj s podstatnými tvrdeniami odvolateľa
uvedenými v podanom odvolaní. Odvolací súd ďalej uvádza, že vo svojom rozhodnutí dal odpoveď len na
tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci podstatný
význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia odvolacieho súdu.

40. Odvolací súd rozhodol o trovách celého konania s poukazom na ustanovenia § 255 ods.1 CSP a §
396 ods.2 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal v celom konaní plný úspech nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po  právoplatnosti tohto rozsudku.

41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/399/2013", "guid": "118ed21f-1b6c-432a-9f17-439cb1b4a956:9ee7911f-41cb-4a51-aca9-80dadab2dcf4", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "2f3bcea6-0ded-47ce-8b44-16f865e17a03:8b2bf114-4e9a-4cbe-bbcc-88b4f749d5ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4615207101.1", "spisova_znacka": "3Obdo/51/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/51/2017 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 141, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4615207101.1"}, {"guid": "048939b9-f5e3-4c19-a10e-80e59d4de95b:695d5731-0075-4637-86a7-b812953773ed", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4213216602.1", "spisova_znacka": "8Co/35/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/35/2018 z 9. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-10-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4213216602.1"}], "citovane_v": []}