Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/46/2014 z 24. 9. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. septembra 2014, sp. zn. 26Sd/46/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6014200272.1 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/46/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6014200272.1 | 2014-09-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 250l OSP, § 250i ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ed8e6db-e09f-44b3-9580-6caeac673038 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6014200272.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/46/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200272
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200272.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky E.
T., nar. X. H. XXXX, bytom J. XX/X N., právne zastúpenej Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom v Revúcej, Železničná 257/19, proti odporkyni Sociálnej poisťovni -
ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
odporkyne č. XXX XXX XXXX X-I. z 27. decembra 2013 o priznaní invalidného dôchodku podľa zákona
o sociálnom poistení a o zániku nároku na vyplácaný (čiastočný) invalidný dôchodok podľa zákona o
sociálnom zabezpečení takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X-I. z 27. decembra 2013 potvrdzuje.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa s poukazom na ust. § 263 ods. 1, § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení a § 37 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení priznala
navrhovateľke invalidný dôchodok od 21.októbra 2013 vo výške 97,30 € mesačne. Zároveň podľa §
263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení rozhodla o zániku nároku na doposiaľ vyplácaný (čiastočný)
invalidný dôchodok totožným dňom, pretože jeho suma bola nižšia.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že navrhovateľke bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok
podľa zákona o sociálnom zabezpečení, preto bol na základe kontrolnej lekárskej prehliadky jej
zdravotný stav opätovne posúdený podľa právnych predpisov účinných do 31.decembra 2003, tj. podľa
zákona o sociálnom zabezpečení s výsledkom, že navrhovateľka je naďalej čiastočne invalidná. Tým,
že nedošlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre nárok na výplatu dôchodkovej dávky priznanej
podľa zákona o sociálnom zabezpečení, naďalej jej patrí čiastočný invalidný dôchodok v nezmenenej
sume. Uviedla, že na základe riadne stanovenej kontrolnej lekárskej prehliadky bolo potrebné posúdiť
jej zdravotný stav aj podľa kritérií daných zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a na
základe tohto posúdenia jej zdravotného stavu bola navrhovateľka uznaná dňom 21.októbra 2013 za
invalidnú podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti.
Konštatovala, že pred vznikom invalidity podľa zákona o sociálnom poistení navrhovateľka získala
7 610 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím bola splnená zákonná podmienka potrebného počtu
rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Jeho sumu určila z
osobných mzdových bodov zistených v rozhodujúcom období rokov 1984-2012, po úprave predstavoval
priemerný osobný mzdový bod 0,5259. Okrem obdobia dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľka
získala pred vznikom invalidity (v rozsahu 7 610 dní), vychádzala odporkyňa pri určení sumy jej
invalidného dôchodku tiež z obdobia dôchodkového poistenia od vzniku nároku na invalidný dôchodok
do dosiahnutia dôchodkového veku v rozsahu 6 464 dní, z priemerného osobného mzdového bodu



navrhovateľky, z percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti a z aktuálnej dôchodkovej
hodnoty platnej ku dňu vzniku jej invalidity, tj. k 21.októbru 2013 vo výške 10,0098 €. Takto sumu
invalidného dôchodku navrhovateľky určila čiastkou 91,40 € mesačne, ktorú následne zvýšila na základe
jednotlivých zákonných valorizačných úprav § 81 ods. 5, § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení
na celkovú sumu 97,30 €. Konštatovala, že podrobný výpočet invalidného dôchodku bol obsiahnutý v
rozhodnutí z 19.decembra 2013, v ktorom bolo o nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok podľa
zákona o sociálnom poistení rozhodnuté. Citovala zákonné ust. § 263a ods. 5 zákona o sociálnom
poistení a konštatovala, že popri nároku navrhovateľky na výplatu čiastočného invalidného dôchodku
priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení, jej vznikol nárok aj na výplatu invalidného dôchodku
priznaného podľa zákona o sociálnom poistení, preto sa jej vypláca vyššia dôchodková dávka a nárok
na nižšiu dôchodkovú dávku jej zaniká.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a žiadala, aby ho krajský súd zrušil podľa § 250j
ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyni vytýkala nesprávne právne
posúdenie veci a nepreskúmateľnosť jej rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Poukázala na to, že k
zvýšeniu sumy doteraz poberanej dôchodkovej dávky so 77,20 € mesačne na 97,30 € mesačne došlo
na základe zákona o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 1.januára 2004. Z toho vyvodila, že
jej odo dňa účinnosti zákona, resp. zákonného ust. § 263a ods. 5 patrí doplatok na rozdielne určenej
výške jej invalidného dôchodku. Pokiaľ jej aj nárok na doplatok takéhoto rozdielu nevznikol, mala byť táto
skutočnosť výslovne uvedená v napádanom rozhodnutí a zdôvodnená, inak je rozhodnutie odporkyne
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala prostredníctvom svojho právneho zástupcu na podanom
odvolaní i jeho dôvodoch. Okrem už uvedeného poukázala na lekársku správu posudkového lekára
Sociálnej poisťovne z 21.októbra 2013 a namietala, že posudkový lekár nezdôvodnil konkrétne priznaný
percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti napriek tomu, že sa pohyboval v rámci zákonného
rozpätia. Okrem toho neboli zohľadnené jej ďalšie zdravotné ťažkosti, hoci boli v diagnostických
záveroch uvedené a posudkový lekár nijakým spôsobom nezdôvodnil ani neozrejmil, či sa týmito
jej zdravotnými ťažkosťami zaoberal a ako ich posudkovo vyhodnotil. Bol predložený gynekologický
nález z 24.augusta 2014, ktorým navrhovateľka dokumentovala zhoršenie svojho zdravotného stavu s
plánovanou operáciou, čo doposiaľ posudkovo zhodnotené nebolo. Na úvahu súdu dala aj posúdenie jej
zdravotných ťažkostí nezávislým znalcom. Uplatnila právo na náhradu trov konania. Na otázku súdu, či
bolo podané odvolanie aj voči rozhodnutiu odporkyne z 19.decembra 2013 jej právny zástupca uviedol,
že predmetom preskúmavacieho konania je iné rozhodnutie. Nevedel sa vyjadriť k otázke, či podnetom
pre vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky realizovanej 21.októbra 2013 bola žiadosť navrhovateľky.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, zotrvajúc na
skutkových zisteniach a právnych argumentoch, ktoré boli obsahom odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia s tým, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mal byť preskúmavaný na základe žiadosti
navrhovateľky, táto však súčasťou administratívneho spisu nebola.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade
s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, resp. ich zástupcov, oboznámil sa s písomnými
podaniami účastníkov, so žiadosťou navrhovateľky o priznanie čiastočného invalidného dôchodku, s
rozhodnutím o priznaní čiastočného invalidného dôchodku, jeho následnom zvyšovaní, s lekárskymi
správami posudkových komisií sociálneho zabezpečenia, v čase vzniku jej čiastočnej invalidity a
posudkového lekára sociálneho poistenia pri aktuálnom posudzovaní jej zdravotného stavu, so
zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s ostatným relevantným obsahom administratívneho spisu,
najmä s prvotnými podkladmi ohľadom obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky a zárobkov
dosiahnutých v rozhodujúcom období a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané
v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná za čiastočne invalidnú od 6.júna 2002
podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože pre svoj dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav bola schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za



osobitne uľahčených pracovných podmienok. Čiastočný invalidný dôchodok jej bol priznaný rozhodnutím
odporkyne z 22.októbra 2002. Na základe riadne určenej kontrolnej lekárskej prehliadky bol 3.novembra
2005 posudzovaný jej zdravotný stav podľa kritérií daných zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení a dňom 3.novembra 2005 bol konštatovaný zánik jej čiastočnej invalidity, pretože pokles jej
pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou dosiahol len 30 %. Následne jej bol
rozhodnutím odporkyne z 1.decembra 2005 invalidný dôchodok od 6.januára 2006 odňatý. Opravný
prostriedok voči tomuto rozhodnutiu zobrala navrhovateľka späť a preskúmavacie konanie krajského
súdu bolo zastavené. V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z. bol
jej zdravotný stav opätovne posúdený 25.októbra 2006 s konštatovaním, že jej čiastočná invalidita trvá
naďalej. Čiastočný invalidný dôchodok jej bol opätovne priznaný od 6.januára 2006 podľa zákona o
sociálnom zabezpečení. Rovnaký status navrhovateľky bol zachovaný aj pri riadne stanovenej kontrolnej
lekárskej prehliadke, ktorá bola realizovaná 2.apríla 2009 s totožným konštatovaním trvania jej čiastočnej
invalidity podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení.

Ďalšia kontrolná lekárska prehliadka bola stanovená na október 2013 a zrealizovaná bola 14.novembra
2013. Posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Rožňave posúdil zdravotný stav
navrhovateľky podľa medicínskych kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení aj v zákone
o sociálnom poistení a konštatoval trvanie čiastočnej invalidity navrhovateľky naďalej rovnako ako v
predchádzajúcom období a zároveň konštatoval vznik jej invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti od 21.októbra 2013. Za jej rozhodujúce zdravotné
postihnutie bola označená ischemická choroba srdca s prekonaným infarktom prednej steny srdcového
svalu v januári 2000, so stavom po opakovanej PTCA s implantáciou stentu vo februári a júli 2000
s pretrvávajúcou 50 % stenózou RIA v zmysle kapitoly IX., odd. A, pol. 8, písm. b) prílohy č. 4 k
zákonu o sociálnom poistení. V súpise chorôb bola okrem uvedeného uvedená aj dispepsia, horný typ,
gastroezofagová refluxná choroba bez ezofagitídy, antrálna gastritída a epizóda stredne ťažkej depresie.
V posudku bolo uvedené, že 44-ročná posudzovaná, vyučená predavačka prekonala v januári 2000
non Q IM s následnou implantáciou stentov. Posudková komisia ju naďalej považovala za čiastočne
invalidnú, neschopnú vykonávať práce s väčšou fyzickou a psychickou námahou, dvíhaním a nosením
bremien, práce v nočných smenách s tým, že je schopná vykonávať práce len za uľahčených podmienok.
Na základe lekárskych správ a údajov z dokumentácie konštatovala pokles pracovnej schopnosti
navrhovateľky na úrovni 45 % dňom kardiologického vyšetrenia z 21.októbra 2013. Uvedené posúdenie
zdravotného stavu navrhovateľky sa stalo podkladom pre vydanie rozhodnutia odporkyne č. 695 703
9287 0 z 19.decembra 2013, ktorým bol navrhovateľke podľa § 70 ods. 1 priznaný od 21.októbra 2013
invalidný dôchodok vo výške 97,30 €, zvýšený od 1.januára 2014 na 101,80 € mesačne. V odôvodnení
rozhodnutia bol poukazom na konkrétnu právnu úpravu a zistené východzie relevantné údaje pre
výpočet dôchodkovej dávky konkretizovaný postup určenia sumy priznaného invalidného dôchodku.
Rozhodnutie navrhovateľka prevzala 7.februára 2014 a opravným prostriedkom ho nenapadla. Tým
istým dňom jej bolo doručené aj rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 - I. z 27.decembra 2013, ktorým bolo
rozhodnuté o nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok priznaný podľa zákona o sociálnom poistení
od 21.októbra 2013 s tým, že uvedeným dňom jej zaniká nárok na nižší invalidný dôchodok (pôvodne
čiastočný invalidný dôchodok) priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý navrhovateľka
napadla návrhom na preskúmanie súdom. Napriek tomu, že v lekárskej správe posudkového lekára zo
14.novembra 2013 je uvedené, že bola zrealizovaná na žiadosť poistenca o prehodnotenie zdravotného
stavu podľa zákona o sociálnom poistení, v administratívnom spise odporkyne sa takáto žiadosť
navrhovateľky nenachádza. Vykonanie tejto kontrolnej lekárskej prehliadky bolo riadne naplánované pri
predchádzajúcom posúdení jej zdravotného stavu pre účely trvania čiastočnej invalidity.

Z ust. § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že ak poistenec uvedený v
ods. 1 a 2 (ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18.júla 2006 alebo
ktorému bola priznaná dôchodková dávka podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a zároveň
mu nebola pri kontrolnej lekárskej prehliadke konanej pred 1.januárom 2004 určená lehota jej ďalšieho
uskutočnenia po 31.decembri 2003) má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
podľa zákona účinného do 31.decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku
podľa zákona účinného od 1.januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší.
Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty
invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa
nevypláca.



Z ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok,
ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku
invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný
dôchodok. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo
veku nad 40 do 45 rokov je najmenej 10 rokov (§ 72 ods. 1 písm. f) a zisťuje sa z obdobia pred vznikom
invalidity (ods. 2).

Podľa § 184 ods. 1 cit. zákona dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe
písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.

Predmet preskúmavacieho konania krajského súdu podľa piatej časti O.s.p. je vymedzený v ust. §
250l O.s.p. tak, že predmetom súdneho prieskumu môže byť len neprávoplatné rozhodnutie správneho
orgánu. Rozsah preskúmavania je vymedzený predmetom (obsahom) rozhodnutia správneho orgánu,
ktoré bolo napadnuté opravným prostriedkom.

Podľa § 250i ods. 3 cit. zákona pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne
len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci s poukazom na cit. a aplikované zákonné ustanovenia
dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.

Predmetom preskúmania krajským súdom bolo neprávoplatné rozhodnutie odporkyne, ktorým rozhodla
o úprave výplaty invalidných dôchodkov po vzniku súbehu nárokov na ich výplatu po konštatovaní,
že navrhovateľke vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení popri
existujúcemu nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku. Navrhovateľka bola poberateľkou
čiastočného invalidného dôchodku od roku 2002, neskôr od roku 2006, ktorý jej bol priznaný podľa
zákonných a medicínskych kritérií upravených v zákone č. 100/1988 Zb., tj. podľa právnej úpravy
účinnej do 31.decembra 2003. Rozhodnutím z 19.decembra 2013 odporkyňa navrhovateľke priznala od
21.októbra 2013 aj invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, účinného od
1.januára 2004 doposiaľ. Nárok na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení navrhovateľke
vznikol len dňom, keď bola uznaná invalidnou, len od 21.októbra 2013, keď zároveň bolo zistené, že k
uvedenému dňu splnila aj ďalšie zákonné predpoklady pre možnosť priznania tejto dôchodkovej dávky v
zmysle § 65 zákona o sociálnom poistení. Nárok na výplatu dôchodkovej dávky môže vzniknúť najskôr
dňom jej priznania. U navrhovateľky došlo k vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku podľa
zákona o sociálnom poistení dňom jeho priznania, tj. 21.októbra 2013. K uvedenému dňu jej zároveň trval
nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení,
tzn., že dňom 21.októbra 2013 došlo k súbehu nárokov navrhovateľky na výplatu 2 dôchodkových dávok.
Za tejto situácie aplikovala odporkyňa správne zákonné ustanovenie § 263a ods. 5 zákona o sociálnom
poistení a správne rozhodla o úprave výplaty týchto 2 dôchodkových dávok tak, ako to toto zákonné
ustanovenie predpokladá. Odo dňa vzniku súbehu nárokov navrhovateľky na výplatu 2 dôchodkových
dávok rozhodla o vyplácaní vyššej dôchodkovej dávky, tj. invalidného dôchodku priznaného podľa
zákona o sociálnom poistení, pretože jeho suma k uvedenému dňu 97,30 € mesačne prevýšila sumu
čiastočného invalidného dôchodku, ktorého suma k 21.októbru 2013 činila 77,20 € mesačne, čo nebolo
medzi účastníkmi konania sporné. Krajský súd preto jej rozhodnutie ako vydané v súlade so zákonom
potvrdil.

Navrhovateľke nárok na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení nevznikol ku dňu
účinnosti tohto zákona, tj. k 1.januáru 2004 ani v súvislosti s účinnosťou zákona č. 529/2006, ktorým
bol zákon o sociálnom poistení novelizovaný ale až dňom 21.októbra 2013, preto žiadosť navrhovateľky
o doplatenie rozdielu medzi vyššou a nižšou dôchodkovou dávkou spätne nemala žiadny skutkový a
právny základ. Keďže žiadny nedoplatok na invalidnom dôchodku navrhovateľke do 21.októbra 2013
nevznikol a ani nemohol vzniknúť z dôvodov, ktoré sú podrobne uvedené vyššie, nebolo potrebné a



ani dôvodné sa vo výroku rozhodnutia prípadným doplatkom invalidného dôchodku zaoberať, pretože
žiadny neexistoval.

Nedôvodná bola aj námietka navrhovateľky, týkajúca sa neúplnosti posúdenia jej zdravotných ťažkostí
a neexistencie dôvodov pre priznanie práve 45 % poklesu jej pracovnej schopnosti pri posudzovaní
vzniku jej invalidity podľa zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľke ako poberateľke čiastočného
invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení mohlo dávkové konanie o priznanie
invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení začať v zmysle § 184 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení len na základe písomnej žiadosti, ktorú však navrhovateľka v konaní nepodala.
To znamená, že preskúmanie jej zdravotného stavu, ktoré bolo realizované 14.novembra 2013 na
základe riadne stanovenej kontrolnej lekárskej prehliadky na október 2013 malo byť vykonané len podľa
medicínskych kritérií daných zákonom o sociálnom zabezpečení, pretože navrhovateľka bola v tom čase
poberateľkou dôchodkovej dávky priznanej za účinnosti tohto zákona. Posúdenie jej zdravotného stavu
aj podľa zákona o sociálnom poistení nebolo dôvodné, pretože navrhovateľka o priznanie invalidného
dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení nepožiadala a nepožiadala ani o znovuposúdenie jej
zdravotného stavu z dôvodu jeho zhoršenia, čo by bolo dôvodom na posúdenie jej zdravotného stavu
podľa obidvoch právnych noriem. Odporkyňa preto o vzniku invalidity navrhovateľky podľa zákona o
sociálnom poistení i o následnom priznaní invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení
rozhodla bezdôvodne, jej rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom
poistení však nadobudlo právoplatnosť, pretože ho navrhovateľka opravným prostriedkom nenapadla.
V dôsledku uvedeného vznikol u navrhovateľky súbeh nárokov na výplatu 2 dôchodkových dávok s
tým, že invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení prevýšil sumu dovtedy vyplácaného
čiastočného invalidného dôchodku, tzn., že takýto postup odporkyne a následne vydané rozhodnutie o
priznaní invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení aj preskúmavaného rozhodnutia o
úprave výplaty 2 dôchodkových dávok bolo vydané v prospech odporkyne. Krajský súd sa preto touto
nesprávnosťou v postupe odporkyne i v následne vydanom rozhodnutí nezaoberal s poukazom na ust. §
250i ods. 3 O.s.p. Navrhovateľke však nemohol priznať väčšie nároky, než jej už boli takýmto spôsobom
priznané, preto nebolo potrebné sa zaoberať námietkami navrhovateľky v súvislosti s nesprávnym
posúdením jej zdravotného stavu a nepreskúmateľnosťou konkrétne priznanej 45 % miery jej zníženej
pracovnej schopnosti.

V súčasnosti je navrhovateľka poberateľkou invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení,
preto prípadné zhoršenie jej zdravotného stavu, ktoré by sa mohlo prejaviť v navýšení percentuálnej
miery jej zníženej pracovnej schopnosti možno riešiť žiadosťou o zvýšenie invalidného dôchodku.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použita ust. § 250l ods. 2
O.s.p. a navrhovateľke, ktorá nebola v konaní pred súdom úspešná, náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach

prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.