Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5To/39/2012 z 2. 4. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 2. apríla 2013, sp. zn. 5To/39/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8711010520.1
Krajský súd Prešov | 5To/39/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8711010520.1 | 2013-04-02 | Rozsudok
Oblasť práva: Trestné právo – Majetok
Citované ustanovenia: TZ, § 188 ods. 2 písm. c) TZ, § 188 ods. 1 TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/82a1e6f1-953f-48a0-a912-7774df92740f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8711010520.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/39/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711010520
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8711010520.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Evy Pirkovskej a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 3.4.2013, v trestnej veci
proti obžalovanému V. H. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T 129/2011 zo dňa 30.4.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3  Tr. poriadku  z r u š u j e  napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a o spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému V. H. ,  nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom O., časť O. O., ul. B. XX,

u k l a d á

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. d), § 38 ods. 3, ods. 5 Tr. zákona a za použitia § 42 ods. 1, §
41 ods. 2 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon trestu  z a r a ď u j e   do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu ukladá aj trest prepadnutia veci a to 1 ks poľovníckeho noža
o celkovej dĺžke 28 cm, s dĺžkou čepele 16,5 cm a s rukoväťou svetlohnedej farby o dĺžke 11,5 cm.

Súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Poprad sp.
zn. 2T 65/2010 zo dňa 15.7.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.7.2010 a ktorým mu bol podľa §
201 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. d), l) Tr. zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona
uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
rozhodnutím, stratili svoj podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný V. H. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods.
2 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že



- dňa 6.6.2010 v čase asi o 21.30 hod. na ceste nachádzajúcej sa na ulici O. v obci O., okres B., pred
obytným domom č. X, prišiel k tam stojacim T. G., V. G. a G. G., ktorí sa tam rozprávali, pričom pristúpil
k T. G. a povedal mu: „daj mi cigaretu“, na čo mu T. G. odpovedal, že cigaretu nemá, po čom V. H. zo
zadného vrecka nohavíc vytiahol podomácky vyrobený nôž s rukoväťou hnedej farby s dĺžkou čepele 17
cm a dĺžkou rukoväte 11 cm, ktorý priložil T. G. ku krku a povedal mu: „daj mi cigaretu, lebo ťa zabijem“,
na to mu T. G. chytil jeho ruku, v ktorej mal nôž a prevalil ho cez seba a následne obaja spadli na zem,
potom T. G. obvineného štyrikrát udrel päsťou do oblasti tváre, ešte ho chytil za krk a druhou rukou sa
mu snažil vytiahnuť nôž z ruky, pričom sa T. G. porezal na ľavej ruke, následne k T. G. priskočili jeho
dvaja bratia V. G. a G. G. a vytiahli obvinenému nôž z ruky, ktorý G. G. podal tam stojacemu strýkovi W.
G., potom T. G., V. G. a G. G. vošli do oploteného dvora na ulici O. č. X, kde za nimi vbehol obvinený
a napadol W. G. tak, že do neho zozadu rozbehom narazil, po čom obaja spadli na zem a v tomto
momente obvinený kričal a nadával spomínaným G., že sú cigánske „kurvy“ a tiež im vykrikoval, že jeho
kamaráti mu prídu pomôcť ich zbiť a potom odišiel z uvedeného dvora preč k bráničke, ktorú trhal a
chcel ju vytrhnúť z pántov, pričom v tom momente sa na miesto dostavila hliadka polície Obvodného
oddelenia PZ Svit; týmto konaním obvinený spôsobil poškodenému T. G. povrchovú reznú ranu ľavého
predlaktia a ľavého ramena nad lakťovým kĺbom, pritom sa jedná o poranenie ľahké s dobou liečenia a
práceneschopnosťou v priemere od 7 - 14 dní.

Za to mu podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zákona a § 38 ods. 7
Tr. zákona bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov a 7 mesiacov, pre ktorého
výkon bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu bol uložený aj trest prepadnutia veci a to 1 ks poľovníckeho
noža o celkovej dĺžke 28 cm, s dĺžkou čepele 16,5 cm a s rukoväťou svetlohnedej farby o dĺžke 11,5 cm.

Súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Poprad sp.
zn. 2T 65/2010 zo dňa 15.7.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.7.2010 a ktorým mu bol podľa §
201 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. d), l) Tr. zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona
uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
rozhodnutím, stratili svoj podklad.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona mu tiež uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku mu uložil aj povinnosť nahradiť poškodenému T. G. škodu vo výške
298,- eur a poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. škodu vo výške 38,18 eur.

Napokon podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodeného T. G. so zvyškom nároku na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní, podal obžalovaný odvolanie proti výroku o vine a treste, ktoré však bližšie
neodôvodnil.

Na základe podaného odvolania krajský súd v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné len pokiaľ ide o výrok o treste.

V konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, o
ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Súd vykonané dôkazy
vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym
skutkovým aj právnym záverom.



Z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré dôkazy boli pred súdom prvého  stupňa   vykonané,
ako  aj   to,  ktoré  skutočnosti   z  jednotlivých   dôkazov vyplynuli. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku vyplýva tiež skutočnosť, ako prvostupňový súd jednotlivé dôkazy hodnotil. V tomto smere sú
dôvody napadnutého rozsudku podrobné a vecne správne, a preto na ne krajský súd v podrobnostiach
aj poukazuje.

Len pre úplnosť považuje krajský súd za potrebné uviesť ešte niektoré ďalšie skutočnosti.

Napriek tomu, že obžalovaný poprel spáchanie skutku, brániac sa tým, že keď šiel od bytovky, tak na
ceste stáli Rómovia, ktorí ho začali biť, bol na zemi, kryl si hlavu a nôž vyťahoval na svoju obranu až vtedy,
keď ležal na zemi, tak aj podľa krajského súdu bol z jeho spáchania priamo usvedčený výpoveďami
svedkov T. G., G. G., V. G., ale sčasti aj W. G., I. G. a W. G., ktoré boli podporené ďalšími dôkazmi.

Poškodený svedok T. G. a svedkovia G. G. a V. G. podrobne vo svojich svedeckých výpovediach opísali,
ako vo večerných hodinách dňa 6.6.2010 pred ich domom pristúpil obžalovaný k T. G., pýtal od neho
cigaretu a následne vytiahol nôž, ktorý priložil ku krku T. G. s tým, že nech mu dá cigaretu, lebo ho
zabije, načo T. G. obžalovaného prehodil cez seba, po čom obaja spadli. Následne G. G. a V. G. pribehli
pomôcť T. G. vytrhnúť obžalovanému nôž z ruky, ktorý podali strýkovi W. G., aby ho ukryl. Keď G. vošli
do svojho dvora, obžalovaný vošiel za nimi, kde napadol aj W. G. a pritom G. vulgárne nadával. T. G.
pritom spôsobil nožom aj rezné zranenia, ktorých existenciu potvrdzuje lekárska správa, ale aj znalecký
posudok z odvetvia traumatológia. Podľa tohto znaleckého posudku zranenia mohli byť spôsobené aj
takým spôsobom, ako to poškodený T. G. popisuje vo svojej svedeckej výpovedi.

Výpovede uvedených svedkov sú podporené čiastočne aj výpoveďami W. G., I. G. a W. G., ktorí v
priebehu skutku vyšli z domu na krik von a videli, ako sa snažia obžalovanému vytiahnuť z ruky nôž a
ako obžalovaný vbehol do ich dvora, kde im vulgárne nadával a napadol W. G..

Krajský súd však poukazuje ešte na to, že svedecké výpovede poškodeného T. G. a členov jeho rodiny
sú v súlade aj s výpoveďami na veci nijako nezainteresovaných svedkov PaedDr. V. O. a Mgr. W. O.. Títo
sledovali konflikt z okna a aj keď nedokážu presne opísať celý jeho priebeh, zhodne uviedli, že najprv
niektorý z G. zakričal vo vzťahu k obžalovanému „pozor, má nôž“ a až potom ho zhodili na zem a snažili
sa ho spacifikovať. Tým vlastne vylúčili tvrdenie obžalovaného o tom, že nôž na svoju obranu vytiahol
až vtedy, keď ležal na zemi. Tieto skutočnosti vyplývajúce z výpovedí svedkov Švorcových zároveň
potvrdzujú tvrdenia T., G. a V. G., že najprv obžalovaný s nožom v ruke napadol T. G. a až následne
ho tento prevalil na zem.

Obranu obžalovaného však spochybňujú aj ďalšie skutočnosti, ktoré naopak potvrdzujú dôvodnosť
obžaloby. V prvom rade je potrebné poukázať na agresívne správanie sa obžalovaného, ktoré prejavoval
už tesne pred skutkom, keď pod bytovkou, do ktorej ho nechcela vpustiť jeho bývalá priateľka, robil krik
a správal sa urážlivo k svojmu bývalému učiteľovi. Následne, aj keď obžalovaného odvádzali policajti,
výhražne pokrikoval na Mgr. W. O. a PaedDr. W. O.. Toto správanie obžalovaného, ktorý bol v tom čase
pod vplyvom alkoholu, potom zodpovedá aj jeho agresívnemu konaniu vo vzťahu k G..

Ďalej je potrebné poukázať aj na závery znaleckého posudku KEÚ PZ z odvetvia kriminalistickej
biológie a genetickej analýzy, podľa ktorých na čepeli noža sa nachádzala krv obžalovaného, ale nie
poškodeného, hoci je nepochybné, že poškodený T. G. utrpel rezné rany, pričom jeho krv bola zistená
na zadnom diele nohavíc a trička vydaných obžalovaným. Z uvedeného sa dá vyvodiť, že do krvi
obžalovaného sa nôž dostal až potom, čo boli poškodenému spôsobené rezné zranenia a že je teda
pravdepodobné, že zranenia obžalovaného vznikli až následne po rezných zraneniach poškodeného.
Aj toto zodpovedá popisu skutku podľa poškodeného.

K tvrdeniu obžalovaného, že on po napadnutí volal na políciu je potrebné uviesť, že ako správne
poukázal aj okresný súd, z operačného denníka OR PZ Poprad obžalovaný síce v ten večer o 21.04
hod. telefonoval na číslo 158, ale oznámil len to, že „do neho skáče frajerka“. Konflikt obžalovaného s G.
hlásili na číslo 158 až následne od 21.40 do 21.55 h. v tomto poradí: O., M., O. a T. G., pričom posledne
menovaný uviedol, že sa im muž vyhráža. Ani tieto skutočnosti tak nepodporujú tvrdenie obžalovaného,
že on bol napadnutý a že on aj volal políciu.



Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo teda aj podľa názoru krajského súdu nepochybne preukázané,
že skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku tak, ako bol ustálený súdom prvého stupňa,
sa stal a tiež, že ho spáchal obžalovaný V. H..

Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá potom aj právna kvalifikácia. Je totiž nepochybné, že
obžalovaný proti poškodenému T. G. použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej
veci (cigarety), pričom tento čin spáchal so zbraňou, teda závažnejším spôsobom konania. Okresný súd
teda správne kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c)
Tr. zákona s tým, že závažnejší spôsob konania spočívajúci v spáchaní činu so zbraňou vyplýva z ust.
§ 138 písm. a) Tr. zákona.

Krajský súd sa však nestotožnil so závermi prvostupňového súdu vo vzťahu k výške uloženého trestu
odňatia slobody, hoci je potrebné zároveň konštatovať, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku aj
pri rozhodovaní o treste prvostupňový súd postupoval v súlade s vtedy účinným znením ust. § 41 ods.
2 Trestného zákona.

Okresný súd uviedol, že súhrnný trest ukladal za použitia tzv. asperačnej zásady upravenej v ust. § 41
ods. 2 Tr. zákona, majúcej za následok zostrenie trestnej sadzby, podľa ktorej sa horná hranica trestnej
sadzby odňatia slobody trestného činu zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestného zvyšuje
o jednu tretinu, pričom trest sa páchateľovi ukladá nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby
odňatia slobody. Týmto spôsobom základnú trestnú sadzbu odňatia slobody ustanovenú za zločin lúpeže
v § 188 ods. 2 Tr. zákona vo výmere 7 až 12 rokov prvostupňový súd zvýšil na sadzbu nad 11 rokov a
6 mesiacov až 16 rokov a uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov a 7 mesiacov.

Ako už bolo uvedené, okresný súd v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku ukladal súhrnný trest
správne v rámci upravenej trestnej sadzby nad 11 rokov a 6 mesiacov až 16 rokov, teda ako mu to
určovalo ust. v § 41 ods. 2 Tr. zákona. Následne však Ústavný súd SR svojim nálezom sp. zn. PL. ÚS
106/2011 zo dňa 28.11.2012 rozhodol o tom, že v § 41 ods. 2 zák. č. 300/2005 Tr. zákona slová v texte
za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia
slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, čím v tejto časti uvedené ustanovenie stratilo účinnosť.

V dôsledku toho krajský súd mohol vykonať dôslednejšiu individualizáciu trestu tak, aby bol tento
primeraný trestnému činu, za ktorý sa ukladá. Vzhľadom najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, ako aj na zistenú prevahu poľahčujúcich okolností je totiž uložený trest podľa názoru krajského
súdu neprimerane prísny.

Predovšetkým predmetné konanie obžalovaného neobsahuje žiadne také závažné okolnosti, ktorými
by sa vymykalo z bežných lúpežných konaní napĺňajúcich skutkovú podstatu podľa § 188 ods. 1, ods.
2 písm. c) Tr. zákona tak, aby obžalovanému bolo potrebné uložiť trest odňatia slobody až vo výmere
11 rokov a 7 mesiacov, aj keď ide o trest v rámci trestnej sadzby podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona, ktorá
je 7 až 12 rokov. Uloženie takéhoto trestu totiž nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z ust. § 34 ods.
4 Tr. zákona, aby bol páchateľovi uložený trest primeraný trestnému činu, za ktorý je ukladaný a teda
aby bola vykonaná dôsledná individualizácia trestu s prihliadnutím na spôsob jeho spáchania a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Pri rozhodovaní o treste krajský súd v prvom rade zistil potrebu upraviť trestnú sadzbu podľa § 38
ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Krajský súd zistil totiž len poľahčujúcu okolnosť
uvedenú v ust. § 36 písm. d) Tr. zákona, teda že obžalovaný trestný čin spáchal vo veku blízkom veku
mladistvých. Čo sa týka priťažujúcej okolnosti uvedenej v ust. § 37 písm. h) Tr. zákona, teda že spáchal
viac trestných činov, tak na túto prihliadať možné nebolo, pretože vzhľadom k tejto okolnosti v predmetnej
veci dochádza k sprísneniu trestnej sadzby podľa zásad uvedených v § 41 ods. 2 Tr. zákona, ako aj
podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona.

Oproti okresnému súdu krajský súd ako priťažujúcu okolnosť nehodnotil ani skutočnosť uvedenú v
§ 37 písm. m) Tr. zákona, teda že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Na túto totiž nie je
možné prihliadať preto, lebo predchádzajúce odsúdenia, ktoré boli obžalovanému uložené skôr (teda



pred rozsudkom sp. zn. 2T 65/2010 zo dňa 15.7.2010), sú takej povahy, že sa na neho hľadí, akoby
nebol odsúdený. Kým na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 40/2008 zo dňa
15.10.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To 14/2009 zo dňa 23.4.2009 sa
vzťahuje čl. II rozhodnutia prezidenta SR z 2.1.2013 o amnestii, tak pri podmienečných odsúdeniach vo
veciach vedených na Okresnom súde Poprad sp. zn. 6T 123/2006, 5T 46/2007 a 6T 19/2008 je potrebné
prihliadať na ust. § 121 ods. 3 Tr. zákona o zahladení odsúdenia v prípade osvedčenia sa mladistvého
odsúdeného.

Ďalej krajský súd zistil, že obžalovanému je potrebné uložiť súhrnný trest podľa ust. § 42 Tr. zákona,
pretože predmetný trestný čin spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci
rozsudok za iný jeho trestný čin. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T 65/2010 zo dňa
15.7.2010 (právoplatný 15.7.2010) bol totiž obžalovaný odsúdený pre zločin sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 36 písm. d), l), § 37 písm. m), § 38 ods. 3 a § 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.

Vzhľadom na to, že obžalovaný opätovne spáchal zločin, podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona došlo k úprave
trestnej sadzby tak, že sa zvýšila dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu.
Následne bolo potrebné vykonať aj úpravu hornej hranice podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona tak, že sa táto
zvyšuje o jednu tretinu.

Po uvedených úpravách trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3, ods. 5 Tr. zákona a § 41 ods. 2 Tr. zákona
krajský súd ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby 8 rokov a 8
mesiacov až 13 rokov 9 mesiacov a 10 dní.

Pri rozhodovaní o treste v rámci upravenej trestnej sadzby z hľadiska osoby obžalovaného, podľa odpisu
registra trestov a podľa pripojených spisov, tento pred spáchaním stíhaného trestného činu spáchal
viacero trestných činov a pôsobilo sa na neho už aj výkonom trestu odňatia slobody v ústave na výkon
trestu pre mladistvých. Možno teda konštatovať, že má sklony k páchaniu trestnej činnosti.

Naproti tomu z hodnotenia obžalovaného Ústavom na výkon trestu odňatia slobody z 13.4.2012, v
ktorom vykonával trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T 65/2010
zo dňa 15.7.2010, vyplýva, že jeho správanie bolo na požadovanej úrovni a v súlade s ústavným
poriadkom, pričom sa nedovolenej činnosti nedopustil, negatívne sa neprejavoval, príkazy plnil, správal
sa slušne, pôsobil priateľským a nekonfliktným dojmom, pracoval a bol aj trikrát disciplinárne odmenený.
Z jeho výkonu bol dňa 22.2.2012 podmienečne prepustený s probačným dohľadom.

Krajský súd preto, po zvážení zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zákona, prihliadajúc najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, pohnútku, prevahu poľahčujúcich okolností a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy dospel k záveru, že účel trestu je možné dosiahnuť
aj trestom odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby. Vzhľadom na uvedené napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušil a sám obžalovanému uložil súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov.

Pre výkon uloženého trestu, rovnako ako súd prvého stupňa, obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože aj keď
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody
uloženého za úmyselný trestný čin (vec 5T 40/08), tak v dôsledku amnestie sa na neho hľadí, ako keby
nebol odsúdený.

Zároveň, ako v napadnutom rozsudku, obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci podľa § 60 ods.
1 písm. a) Tr. zákona a podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Poprad sp. zn. 2T 65/2010 zo dňa 15.7.2010, vo vzťahu ku ktorému ukladal súhrnný trest.

Keďže krajský súd zrušil len výrok o treste a s ním spojený výrok o spôsobe výkonu trestu, tak výrok
o vine, o uložení ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou a výrok, ktorým bola
obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému T. G. škodu vo výške 298,- eur a poškodenej
zdravotnej poisťovni Dôvera a.s. škodu vo výške 38,18 eur, ako aj výrok o odkázaní so zvyškom škody
na občianske súdne konanie, zostali samozrejme nedotknuté.



Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti  tomuto   rozsudku   ďalší  riadny  opravný  prostriedok  nie  je prípustný.