Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/121/2017 z 18. 12. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 18. decembra 2018, sp. zn. 24Co/121/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2114221312.2 Krajský súd Trnava | 24Co/121/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2114221312.2 | 2018-12-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-457 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/85261c5f-8eef-4e68-8c63-ae84f7befe78 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2114221312.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/121/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114221312
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2114221312.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v spore strán žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO 31575951, proti žalovanému: V. Y., nar. XX. X. XXXX, bytom
V. X. XXXX/XX, U., zastúpená opatrovníčkou Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. X. XX, U., právne
zastúpená advokátom: JUDr. Emília Matrtajová, Krížna 17, Bratislava, o zaplatenie 3988,15 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/296/2014-106
zo dňa 31.januára 2017 v rozsahu 3894,96 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej m e n í tak, žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi 3894,96 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 3988,15 eur s príslušenstvom
zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozsudok odôvodnil s použitím ust.
§ 38 ods. 1, § 51 ods.1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobca sa podanou žalobou dňa
14.8.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej čiastky titulom neuhradenia zostatku úveru.
Z predložených dokladov vyplýva, že na základe zmluvy zo dňa 21. 5. 2012 strany uzavreli Úverovú
zmluvu č. 26/238/12, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 4000 eur s dohodnutými
mesačnými splátkami 71,52 eur. Konečná splatnosť úveru bola určená dňom 20. 5. 2022, splatnosť
splátok vždy k 20.dňu v mesiaci. V zmluve je uvedená výška úveru, úroková sadzba, poplatok za
poskytnutie úveru /čl. 4 bod 4.2 zmluvy/, za správu úveru, výška splátok, ich periodicita, splatnosť prvej
splátky, konečná splatnosť úveru, splatnosť úrokov, spôsob splácania, sankcie /čl. 7 bod 7.1 zmluvy/.
Poplatok za správu úveru bol dohodnutý sumou 1,99 eur mesačne, výška úrokovej sadzby 17,90%
ročne, RPMN 19,59%.Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním splátok a v žalovanej výške
dlh neuhradila. Žalovaná čiastka pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 3988,15 eur, úrokov
1517,22 eur, sankčné poplatky 664,49 eur, poplatky za upomienky 60 eur. Istina úveru a nezaplatené
úroky sú od 5. 11. 2012 sankcionované sankčnou províziou vo výške 8,75% ročne. Žalobca vyzval
žalovanú listom zo dňa 22. 10. 2012 na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 4. 11. 2012.

2. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 19.8.2013 č. k. 2T 37/2013, právoplatného dňom
19. 11. 2013 bola žalovaná uznaná vinnou, že od žalobcu dňa 21. 5. 2012 vylákala s Andreou
Lichou úver vo výške 4000,-- eur, ktorý im bol poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. 26/238/12
uzavretej na meno Ingrid Kuníková, ku žiadosti doložili falošné potvrdenia o príjme, žalovaná v tom
čase nemala zamestnanie a nemala žiadne finančné prostriedky na splácanie úveru, čím spôsobila



žalobcovi škodu vo výške 8582,40 eur. Odporkyňa bola uznaná vinnou zo zločinu úverového podvodu
spolupáchateľstvom. S nárokom na náhradu škody bol žalobca odkázaný na občiansko-právne konanie
3. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20. 3. 2014 č. k. 27Ps 16/2013-48 bola žalovaná zbavená
spôsobilosti na právne úkony, za opatrovníčku jej bola ustanovená Z. Y.. K pozbaveniu spôsobilosti na
právne úkony došlo po uzavretí zmluvy, ktorá je predmetom konania, ako aj po právoplatnom odsúdení
za zločin úverového podvodu.
4. Uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 29. 10. 2014 č. k. 1Nt 14/2014 bola povolená
obnova konania v trestnej veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T 37/2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave sp. Zn. 3To 98/2013 zo dňa 19. 11. 2013 u odsúdenej V. Y.. Rozhodnutie bolo
odôvodnené tým, že v inej trestnej veci sp. zn. 1Pv 202/13/204 bolo Okresnom prokuratúrou Piešťany
zastavené trestné stíhanie proti obvinenej, pretože V. Y. nebola v čase činu pre nepríčetnosť trestne
zodpovedná. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že trpí mentálnou retardáciou a organickou
poruchou osobnosti. Zo znaleckých posudkov MUDr. Daniely Martišovej a MUDr. Klaudie Čápkovej
vo veci ČVS:ORP-278/2-OVK-TT-2013 vyplynulo, že v čase spáchania skutkov dňa 7. 5. 2012, 30.
5. 2012 trpela uvedeným ochorením, bola na trestnú činnosť zneužitá a pre nepríčetnosť nebola
trestne zodpovedná. V pôvodnom konaní nebol skúmaný jej duševný stav, a teda vyšla najavo nová
skutočnosť, ktorá má vplyv na rozhodnutie o vine V. Y.. Z rozhodnutia Okresnej prokuratúry Piešťany 1Pv
202/13/2204-31 /pripojeného v spise 1Nt 14/2014 OS Piešťany/ vyplýva, že sa má jednať o iné skutky
ako je zmluva uzavretá medzi stranami konania a ktorá je predmetom tohto sporu, jedná sa o skutky /
resp. zmluvy/ zo dňa 7. 5. 2012, 30. 5. 2012, pričom trestné stíhanie bolo zastavené. Znalkyne MUDr.
Martišová a MUDr. Čápková vypracovali v trestnej veci posudok, z ktorého vyplýva, že Ingrid Y. v čase
spáchania skutkov trpela a naďalej aj trpí mentálnou retardáciou s intelektom v pásme debility stredného
stupňa a organicky podmienenou poruchou osobnosti, má nedostatočné intelektové schopnosti, nie je
schopná logických úkonov a predvídania dôsledkov svojho konania v nových, neobvyklých situáciách,
je výrazne ovplyvniteľná a zneužiteľná. Nemala žiadne skúsenosti ani rozpoznávacie schopnosti, preto
ani nedisponovala žiadnymi ovládacími schopnosťami, bola na trestnú činnosť zneužitá.
5. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 7. 4. 2016 č. k. 2T 37/2013-1283 bola V. Y. oslobodená
spod obžaloby OP Piešťany zo dňa 5. 3. 2013 sp. zn. 1 Pv 580/12 pre zločin úverového podvodu , ktorý
mala spáchať tým, že 21. 5. 2012 čerpala úver od spoločnosti Prima banka Slovensko a.s., nakoľko nie
je pre príčetnosť trestne zodpovedná. Žalobca bol odkázaný so svojím nárokom na občianskoprávne
konanie. Vo veci bol vypracovaný posudok č. 9/2015 vypracovaný PN PP Pezinok, z ktorého súd v
trestnom konaní vychádzal.
6. Súd prvého stupňa potom argumentoval, že zmluva strán, z ktorej plnenie je predmetom tohto sporu,
bola uzavretá 21. 5. 2012 a s poukazom na závery znaleckých posudkov v období, v čase kedy nebola
žalovaná schopná chápať zmysel konania. Z toho dôvodu bola aj spod obžaloby oslobodená.
7. Podľa § 38 ods. 1 Obč. zák. neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na
právne úkony. Podľa odseku 2 rovnako je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche,
ktorá ho robí k tomuto právnemu úkonu neschopnú. Jedná sa o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
V odseku 2 zákon nevyžaduje, aby súd rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Môže ísť
o poruchy prechodné alebo o prípade, kedy nasvedčuje potreba obmedzenia spôsobilosti na právne
úkony, ale súdne rozhodnutie nebolo vydané. V takom prípade je potrebné skúmať, či táto osoba dokáže
posúdiť následky svojho konania.
8. V danom prípade s prihliadnutím na závery znaleckých posudkov vypracovaných v trestnom konaní
žalovaná v čase uzavretia zmluvy nebola schopná posúdiť dôsledky svojho konania, bola na skutky
zneužitá, a teda právny úkon - zmluvu strán, je potrebné považovať za absolútne neplatný právny
úkon. V tomto konaní nebolo účelné ani hospodárne vykonávať opätovne znalecké dokazovanie, keď
z uvedených znaleckých posudkov je duševný stav žalovanej zrejmý a táto bola v dôsledku duševnej
poruchy aj neskorším rozhodnutím súdu spôsobilosti na právne úkony pozbavená. V dôsledku duševnej
poruchy bolo v trestnom konaní konštatované, že žalovaná nie je ani trestne zodpovedná za skutok
pre nepríčetnosť, spod obžaloby bola oslobodená, a teda i pôvodné rozhodnutie, ktorým bola za skutok
uznaná vinnou, bolo zmenené. V danom prípade požadované plnenie je na základe spotrebiteľskej
zmluvy, ktorú však súd s prihliadnutím na jej absolútnu neplatnosť nepodrobil kontrole v zmysle § 4,
9 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, keď zmluva bola absolútne neplatná s
prihliadnutím na duševný stav žalovanej, ktorá nebola k tomuto úkonu spôsobilá, jej duševná porucha
ju robila k tomuto úkonu neschopnú a nemohla posúdiť dôsledky svojho konania. Prípadné dôvody
neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy /nedostatok náležitostí v zmysle § 4, splatnosť pohľadávky, poplatok/
nemá potom vplyv na rozhodnutie vo veci, keď zmluva je absolútne neplatná ako právny úkon urobený
osobu konajúcou v duševnej poruche.



9. S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol v celom rozsahu, keď žalovaná v čase uzavretia zmluvy
nebola spôsobilá posúdiť následky svojho konania, a teda zmluva je absolútne neplatná.
10. Podľa § 255 CSP. úspešnej žalovanej priznal súd náhradu trov konania v celom rozsahu, ich výška
bude určená osobitným rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
11. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to v rozsahu o zaplatenie sumy 3.894,96
Eur. Odvolanie zdôvodnil tým, že s odôvodnením zamietajúceho rozsudku sa nestotožňuje a považuje
rozsudok v napadnutej časti za nesprávny, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Nespochybňuje záver súdu, že žalovaná bola v čase
uskutočnenia právneho úkonu uzatvorenia úverovej zmluvy postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju
robila na daný právny úkon nespôsobilou a preto je uvedený právny úkon absolútne neplatný. Žalobca
má len za to, že súd nemal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Pre prípad neplatného úkonu ustanovuje
§ 457 Občianskeho zákonníka pravidlo vrátenia si poskytnutých plnení účastníkov tohto právneho úkonu.
Podľa uvedeného ustanovenia v zmysle zásad bezdôvodného obohatenia má súd žalovanú zaviazať na
vrátenie sumy 3.894,96 Eur, nakoľko žalobca poskytol žalovanej plnenie 4.000,-- Eur a žalovaná uhradila
na daný úver celkovú sumu 105,04 Eur, Rozdiel v danej sume predstavuje 3.894,96 Eur. V konaní pred
súdnom a to v ani trestnom konaní nebolo preukázané, že by sumu úveru získala iná osoba, teda že by
osobou povinnou vydať bezdôvodné obohatenie bola iná osoba než žalovaná, žalobca si nárok uplatnil
na súde v rámci premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď ku zosplatneniu úveru
došlo dňa 05.11.2012 a k podaniu žaloby na súd 11.08.2014, pričom je irelevantné, že žalobca žiada
o zaplatenie uplatnených nárokov z titulu zosplatneného úveru, nakoľko kvalifikácia právneho nároku
je vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu č.k. 5Cdo/196/2009 z 22.09.2010. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti a skutočnosti má
žalobca za to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle citovaného § 365
ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného
sporového poriadku rozhodnutie súdu v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v rozsahu
o zaplatenie 3.894,96 Eur a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania, aj náhradu trov odvolacieho konania vo
výške zaplatených súdnych poplatkov.
12. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolaniu
je treba priznať úspech.
14. Účastníci, ani ich zástupcovia sa na pojednávanie odvolacieho nedostavili, svoju neúčasť
ospravedlnili.
15. Z obsahu spisu vyplýva, že podľa zmluvy strán zo dňa 21. 5. 2012 uzavreli Úverovú zmluvu č.
26/238/12 predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 4000,-- eur s dohodnutými mesačnými
splátkami 71,52 eur. Konečná splatnosť úveru bola určená dňom 20. 5. 2022, splatnosť splátok vždy k
20.dňu v mesiaci. V zmluve je uvedená výška úveru, úroková sadzba, poplatok za poskytnutie úveru /
čl. 4 bod 4.2 zmluvy/, za správu úveru, výška splátok, ich periodicita, splatnosť prvej splátky, konečná
splatnosť úveru, splatnosť úrokov, spôsob splácania, sankcie /čl. 7 bod 7.1 zmluvy/. Poplatok za správu
úveru bol dohodnutý sumou 1,99 eur mesačne, výška úrokovej sadzby 17,90% ročne, RPMN 19,59%.
Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním splátok a v žalovanej výške dlh neuhradila. Žalovaná
čiastka pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 3988,15 eur, úrokov 1517,22 eur, sankčné
poplatky 664,49 eur, poplatky za upomienky 60 eur. Istina úveru a nezaplatené úroky sú od 5. 11. 2012
sankcionované sankčnou províziou vo výške 8,75% ročne.
16. Žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 22. 10. 2012 na predčasné splatenie poskytnutého úveru v
lehote do 4. 11. 2012, ktorej výzve zo strany žalovanej nebolo vyhovené.
17. Odvolateľ nenamieta proti záverom súdu prvej inštancie, ktorými len konštatoval neplatnosť
účastníkmi uzavretej zmluvy pre nespôsobilosť žalovanej k právnym úkonom a nevyvodil povinnosť
vrátenia plnenia, ktoré predstavuje bezdôvodné obohatenia.



18. Z hľadiska formy, musí právny úkon spĺňať požiadavky kladené zákonom alebo dohodou zmluvných
strán, inak je neplatný. V prípade rozporu právneho úkonu s dohodou strán sa však ide o relatívnu
neplatnosť. Absolútna neplatnosť sa nedá odstrániť, vyplýva priamo zo zákona a pôsobí ex tunc.
19. Z predložených dokladov vyplýva, že na základe zmluvy strán zo dňa 21. 5. 2012 uzavreli Úverovú
zmluvu č. 26/238/12 predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 4000 eur s dohodnutými
mesačnými splátkami 71,52 eur. Konečná splatnosť úveru bola určená dňom 20. 5. 2022, splatnosť
splátok vždy k 20.dňu v mesiaci. V zmluve je uvedená výška úveru, úroková sadzba, poplatok za
poskytnutie úveru /čl. 4 bod 4.2 zmluvy/, za správu úveru, výška splátok, ich periodicita, splatnosť prvej
splátky, konečná splatnosť úveru, splatnosť úrokov, spôsob splácania, sankcie /čl. 7 bod 7.1 zmluvy/.
Poplatok za správu úveru bol dohodnutý sumou 1,99 eur mesačne, výška úrokovej sadzby 17,90%
ročne, RPMN 19,59 %. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním splátok a v žalovanej výške
dlh neuhradila. Žalovaná od žalobcu prevzala plnenie vo výške 4000,-- eur, na predmetný úver uhradila
sumu 105.04 Eur.
20. Predmetom odvolacieho konania sa stal nárok vo výške 3894,96 Eur, v ktorej časti bol zamietajúci
rozsudok napadnutý odvolaním.
21. Odvolací súd zopakoval dokazovanie oboznámením pripojených dokladov, výzvy na predčasné
splatenie úveru zo dňa 22.10.2012, výpisu z hlavnej knihy Prima banky k 05.11.2012, výpisu z účtu,
úverovej zmluvy č. 26/238/2012, zo dňa 21.05.2012, založená v spise na č.l. 6 až 8, rozsudkom
Okresného súdu Piešťany, č.k. 2T/37/2013 a podstatným obsahom znaleckého posudku z č.l. 78 a
rozsudku Okresného súdu Piešťany, sp.zn. 2T/37/2013 na č.l. 76 zo dňa 07.04.2016.
22. V danom prípade bolo predmetom sporu plnenie na základe zmluvy účastníkov, pričom v priebehu
konania bolo zistené, že žalovaná v čas e uzavretia zmluvy nebola spôsobilá k právnym úkonom tzn. ani
na uzavretie zmluvy o úvere.je však nesporným, že plnenie od žalobcu prevzala. Neexistencia právneho
dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik
právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade
plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je zmluva síce nastala, ale tento právny
úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik
práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie. V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej
zmluvy Občiansky zákonník v ustanovení § 457 totiž upravuje jeho dôsledky tak, že stanovuje vzájomnú
povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia (por.rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 15. decembra 2005, sp. zn. 4 Cdo 237/2005).
23. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov

24. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu
25. Podľa§ 457 Občianskeho zákonníka ,ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
26. Podľa § 458 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne
27. Odvolací súd vyzval žalovanú resp. jej opatrovníčku, aby ste sa v lehote 10 dní od doručenia tejto
výzvy vyjadrili v zmysle ustanovenia § 382 Civilného sporového poriadku k použitiu ust. § 451 ods.
2 a nasl., ktoré ustanovenia pri doterajšom rozhodovaní veci súdom prvej inštancie neboli použité. K
predmetnej výzve sa žalovaná prostredníctvom opatrovníčky nevyjadrila.
28. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania
nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť
pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť
plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo
potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami
spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť
vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.



29. Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú
posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky
vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie,
než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu
na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený
nesprávne. Nemožno preto uprieť súdu, aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné, právu
zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia.
30. Súd prvej inštancie sa uvedeným neriadil a vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu bolo potom
povinnosťou odvolacieho súdu posúdiť, či skutkové tvrdenia v žalobe o peňažné plnenie umožňujú
posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa noriem o vydaní bezdôvodného obohatenia a či z hypotéz
týchto noriem je možné vyvodiť vznik povinnosti plniť, a to bez ohľadu na to, ako žalobkyňa v konaní
právne kvalifikovala rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzovala uplatnené právo.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti , z ktorých nesporne vyplýva neplatnosť zmluvy účastníkov,
ako aj to že žalovaná plnenie prevzala, odvolací súd sa stotožnil s argumentami odvolateľa a dospel k
záveru, že na strane žalovanej strany sporu, došlo k prijatiu plnenia, ktoré je bezdôvodným obohatením,
a ktoré je žalovaná povinná žalobcovi vrátiť.
32. Keďže s poukazom na uvedené neboli splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zrušenie
napadnutého rozsudku, odvolací súd s použitím § 388 Civilného mimosporového poriadku po
zopakovaní vykonaného dokazovania rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
ohľadne sumy 3894,96 Eur zmenil tak, že žalobe v tejto časti vyhovel a uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi 3894,96 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
33. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva,
preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z
hľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca
domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní
úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010). Právo na
priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v
konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces .Zmyslom a účelom náhrady trov konania
v súdnom konaní je poskytnúť dotknutej strane konania náhradu tých trov, ktoré vo vecnej a časovej
súvislosti s konaním musela nepochybne zaplatiť (nestalo by sa tak, ak by tu nebolo predmetné konanie
pred súdom) a ide zároveň o trovy účelne vynaložené.
34. Žalobca si náhradu trov konania uplatnil len do výšky zaplatených súdnych poplatkov.
35. Žalobca mal však v konaní úspech len čiastočný, obdobne ako žalovaný, tak by vznikol účastníkom
podľa § 255 ods. 2 CSP nárok na náhradu trov konania primerane úspechu , ktorý v konaní dosiahli.
Zamietnutie žaloby nad sumu 3894,96 Eur nadobudlo právoplatnosť. Pôvodne žalobou uplatnený nárok
predstavoval 6.229,86 eur, pričom žalobca si uplatnil aj úrok z istiny vo výške 17,90 % od 11.8.2014
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 Eur z nezaplatenej istiny 3.988,15 Eur a nezaplatených
úrokov od 11.8.2014 do zaplatenia vo výške 8,75 % p.a. Vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov,
ale predovšetkým na okolnosti prípadu, žalovanej, ktorá bola v konaní úspešnejšia, odvolací súd potom
rozhodol s poukazom na ust. 257 CSP. Samotnú skutočnosť, že až v priebehu konania bolo zistené,
že žalovaná v čase uzavretia zmluvy o úvere nebola spôsobilá na právne úkony, že došlo ku spáchaniu
trestného činu, za ktorý ale nebola trestne zodpovedná a odsúdená, pričom o týchto dôvodoch žalobca
nevedel, považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,



e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).



V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).