Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/58/2016 z 20. 3. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. marca 2016, sp. zn. 6Co/58/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1511219915.2 Krajský súd Bratislava | 6Co/58/2016 | ECLI:SK:KSBA:2016:1511219915.2 | 2016-03-20 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0d78f0a-e162-46cc-bf4c-e9e441f424f2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1511219915.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/58/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511219915
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1511219915.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: CASH COLLECTORS SK, s.r.o.,
Mlynské Nivy č. 49, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Havel, Holásek & Partners s.r.o., Mlynské
Nivy č. 49, Bratislava proti žalovanej: H. O., G. P. W.. Č.. X, G., zast. advokátom JUDr. Romanom
Juríkom, Jazerná ul. č. 19, Nové Zámky, o 2.105,79 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V zo 16. septembra 2015, č. k. 10C/73/2012- 427, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal
zaplatenia 2.105,79 eur s prísl. z titulu nesplateného úveru. Žalobcovi súd prvého stupňa uložil
povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania 0 eur a trovy právneho zastúpenia 1.765,95 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaný dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa,
a. s. uzavrel so žalovanou dňa 28.08.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou
ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy poskytla Slovenská sporiteľňa,
a. s. žalovanej úver vo výške 962,62 eur a žalovaná sa ho zaviazala splácať v splátkach po 26,75
eur mesačne, pričom prvú splátku bola povinná zaplatiť do 20.09.2006 a konečná splatnosť úveru
bola stanovená dňom 20.08.2011. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 24,95
% a úroky boli dojednané vo výške 18,40 %. V prípade porušenia podmienok splácania úveru boli
dojednané úroky z omeškania z nesplatených splátok vo výške 26,40 % ročne. Žalovaná úver riadne
nesplácala. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila
predmetnú pohľadávku spoločnosti Havel & Holásek, spol. s r. o. a táto spoločnosť ju zmluvou
o postúpení pohľadávok z 01.12.2010 postúpila žalobcovi. Žalobca listom zo 04.07.2011 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť predmetného úveru v zmysle Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej
sporiteľne, a. s. Žalovaná suma 2.199,61 eur pozostáva z istiny 1.917,62 eur (ktorej súčasťou sú splatné
úroky a poplatky, keďže ide o kapitalizovanú istinu) a z úrokov z omeškania vyčíslených do 21.10.2010,
t. j. do postúpenia pohľadávky, vo výške 281,99 eur. Po späťvzatí žaloby v časti úrokov z omeškania
pokiaľ ide o sumu 93,82 eur predmetom konania zostala istina 1.917,62 eur a úroky z omeškania 188,17
eur. Súd prvého stupňa rozsudkom z 28.01.2013, č. k. 10C/73/2012- 188 žalobu zamietol z dôvodu
premlčania čo do sumy 481,57 eur a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.436,05 eur s úrokmi
z omeškania vo výške 188,17 eur, teda spolu sumu 1.624,22 eur. Okrem toho súd prvého stupňa priznal
žalobcovi i úroky z omeškania z istiny 1.436,05 eur od 05.07.2011 do zaplatenia. Uvedený rozsudok súdu



prvého stupňa nadobudol právoplatnosť vo výroku, ktorým bola žaloba v časti 481,57 eur zamietnutá,
keďže žalobca tento výrok spomenutého rozsudku nenapadol odvolaním. Predmetom konania tak
zostala suma 1.624,22 eur pozostávajúca z istiny 1.436,05 eur a z úrokov z omeškania 188,17 eur.
Ďalším rozsudkom zo 14.01.2015, č. k. 10C/73/2012-366 súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi 1.504,82 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Tento rozsudok napadla odvolaním iba
žalovaná a odvolací súd uznesením z 19. mája 2015, č. k. 6Co/203/2015- 394 uvedený rozsudok
zrušil vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. výrok uvedeného rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nebol
napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Predmetom konania tak zostala suma 1.504,82 eur
pozostávajúca z istiny 1.316,65 eur a z úrokov z omeškania 188,17 eur. Z pôvodnej istiny 1.436,05 eur
súd prvého stupňa odpočítal poplatok za vedenie účtu 1,99 eur x 60 splátok. Z tohto skutkového stavu
súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. súd prvého stupňa poukázal na právny názor
odvolacieho súdu vyjadrený v odôvodnení uznesenia z 19.05.2015, č. k. 6Co/203/2015-394. Súd prvého
stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: „Nie je možné postúpiť pohľadávku vo forme
zmluvy o úvere, ktorá je viazaná na veriteľa. Slovenská sporiteľňa, a. s. nepostúpila len pohľadávku ako
takú, ale samotný úver, nakoľko k vyhláseniu splatnosti nedošlo zo strany Slovenskej sporiteľne, ale zo
strany CASH COLLECTORS SK, s.r.o., ako nebankového subjektu, ktorý nie je spôsobilý preberať na
seba oprávnenia, ktoré podľa zákona prináležia iba banke. V inej situácii, keby Slovenská sporiteľňa, a.
s. úver zosplatnila a previedla na inú osobu, prevádzala by už len pohľadávku vzniknutú z titulu Zmluvy
o úvere, ale keďže CASH COLLECTORS SK, s.r.o., vydal oznam o mimoriadnom zosplatnení úveru
a banka samotná k takémuto kroku nepristúpila, potom z toho logicky vyplýva, že postúpená nebola
zosplatnená pohľadávka, ale zmluva o úvere samotná.“ Ďalej súd prvého stupňa poukázal na to, že
z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Vzhľadom na tieto závery súd prvého stupňa zaujal
stanovisko, že zmluva o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je neplatným právnym úkonom v zmysle
§ 39 Obč. zák. a neplatná je preto aj následná zmluva o postúpení pohľadávok z 01.12.2010. Z týchto
dôvodov súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho zrušila vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Uviedol, že z textu ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. vyplýva, že ak existuje súhlas klienta
s postúpením pohľadávky, toto ustanovenie sa na takýto zmluvný vzťah neaplikuje. V prejednávanej
veci žalovaná s postúpením pohľadávky súhlasila, čo je zrejmé z čl. 19.16 Všeobecných obchodných
podmienok. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že ust. § 91 zák. č. 483/2001 Z.z. upravuje
predmet bankového tajomstva a možnosti jeho vyzradenia štátnej moci, pričom v § 92 tohto zákona sa
nachádzajú predpisy upravujúce, za akých okolností je banka povinná aj bez súhlasu klienta poskytnúť
údaje na identifikáciu tohto klienta, údaje o čísle jeho účtu a údaje o platobnej operácii na základe
písomnej žiadosti osobe, ktorá odovzdá banke alebo pobočke zahraničnej banky písomné vyhlásenie.
Možno teda zhrnúť, že ust. § 92 zákona o bankách upravuje možnosti vyzradenia bankového tajomstva
súkromnoprávnym subjektom za podmienok upravených v tomto ustanovení. Toto ustanovenie teda
neupravuje možnosť postúpenia pohľadávky bankou.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ma dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia z 19.05.2015, č. k. 6Co/203/2015- 394 uviedol:
„Predmetný splátkový úver vo výške 29.000,- Sk (962,62 eur) poskytla žalovanej Slovenská sporiteľňa,
a. s. na základe zmluvy z 28.08.2006. V zmysle tejto zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať dňa
20.08.2011. Pohľadávku z tohto úveru Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila advokátskej kancelárii Havel
& Holásek, spol. s r. o. (právny zástupca žalobcu) zmluvou o postúpení pohľadávok z 21.10.2010. Z
čl. 7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s. v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka bola Slovenská sporiteľňa, a. s. oprávnená okrem iného vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Slovenská
sporiteľňa, a. s. nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku teda postúpila spomenutej
spoločnosti bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah
zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Táto skutočnosť je zrejmá z toho, že
až žalobca (po tom, ako mu pohľadávku postúpila spoločnosť Havel & Holásek, spol. s r. o.) vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru a to listom zo 04.07.2011 (č. l. 13). Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp. odstúpením od
nej, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi z neho vo výške 18,60 % ročne bol splatný.
Splatnými sa do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v



omeškaní. Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť
inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto
ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť
inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou.“ Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila zmluvou z 21.10.2010 predmetnú pohľadávku
z úveru v celom rozsahu advokátskej kancelárii Havel & Holásek, spol. s r. o., postupovala v rozpore
s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z.. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý
úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s. nebola oprávnená
postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení
pohľadávok z 21.10.2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na
to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má, je neplatnou aj zmluva z
01.12.2010, ktorou advokátska kancelária Havel & Holásek, spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku
žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia. Odvolací súd poukazuje tiež na
to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani
spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem
spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
predmetného úveru.“
Odvolací súd na tomto právnom názore trvá a súd prvého stupňa postupoval v jeho intenciách. Žalobca
odvolanie založil na argumentácii, že ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. neupravuje možnosť
postúpenia pohľadávky bankou, ale upravuje možnosť vyzradiť bankové tajomstvo pri postúpení
pohľadávky bankou. S týmto názorom odvolací súd nesúhlasí. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje
na predchádzajúci odsek odôvodnenia tohto rozsudku a najmä na to, že aj z dôvodovej správy k ust.
§ 92 ods. 8 (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) vyplýva, že banka môže postúpiť pohľadávku inému subjektu
iba v rozsahu zodpovedajúcom nesplácanému (rozumej splatnému) dlhu. Banka teda nemôže postúpiť
inému subjektu iba samotnú pohľadávku z úveru bez ohľadu na splatnosť úveru, ale môže postúpiť
inému subjektu iba nesplácaný dlh, t. j. tú časť úveru, ktorú pred postúpením zosplatnila, resp. ktorá sa
stala splatnou a ktorú dlžník nesplatil.
Okrem toho, v konaní bolo preukázané, že mimoriadnu splatnosť predmetného úveru nevyhlásil pôvodný
veriteľ (Slovenská sporiteľňa, a. s.), ale až žalobca listom zo 04.07.2011, teda až po tom, ako mu
predmetnú pohľadávku postúpila spoločnosť Havel & Holásek, spol. s r. o. Žalobca však nie je
subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru je úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Žalobca
preto nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru a naviac podľa Všeobecných
obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s.. Pokiaľ tak urobil, tento jeho úkon nemohol vyvolať
žiadne následky, teda nemohol spôsobiť splatnosť predmetného úveru. Inými slovami, aj keby boli
zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky z 21.10.2010, resp. z 01.12.2010 platnými právnymi úkonmi,
predmetný úver sa nestal splatným a žalobu by bolo treba aj v tomto prípade zamietnuť.
Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.