Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/32/2014 z 29. 5. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 29. mája 2014, sp. zn. 8CoP/32/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5612212469.2 Krajský súd Žilina | 8CoP/32/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5612212469.2 | 2014-05-29 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/82f58ab3-70e7-46bf-9df9-2be9921f3c77 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5612212469.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/32/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612212469
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612212469.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: P. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom
trvale C. č. XXX, toho času bytom D., ul. C.. XXX/XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom Mgr.
Pavlom Šuľanom, advokátom so sídlom G., ul. U. č. XXX/X, proti odporcovi: D. F., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., so
sídlom Liptovský Mikuláš, ul. M. Pišúta č. 936/16, IČO: 36 861 251, o rozvod manželstva a úpravu
pomerov manželov k maloletým deťom, a to E. F., nar. XX. XX. XXXX a A. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytom u odporcu, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Liptovský Mikuláš ako
opatrovníkom, na čas po rozvode, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č. k. 9P/164/2012-238 zo dňa 27. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III., IV. a V. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

Vo výroku I. a trovách konania rozsudok okresného súdu zostáva n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 9P/164/2012-238 zo dňa 27. 01. 2014 manželstvo
navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa 20. 07. 2002 v Liptovských Kľačanoch, zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu v Ľubeli, zväzok 3, ročník 2002, strana 55, poradové číslo 8, rozviedol
(výrok I.). Maloleté deti E. F., nar. XX. XX. XXXX a A. F., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti
matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach (výrok
II.). Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej E. F., nar. XX. XX. XXXX, sumou minimálneho výživného
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne určené podľa § 62 ods. 3
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 2 písm. c/ zákona č.
601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, vždy do každého 15 dňa v mesiaci vopred, k rukám matky
maloletej, počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej A.
F., nar. XX. XX. XXXX, sumou minimálneho výživného 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa mesačne určené podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších
predpisov v spojení s ust. § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, vždy
do každého 15 dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletej, počnúc od právoplatnosti rozsudku o
rozvode (výrok III.). Ďalej rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa maloletými deťmi E. F., nar. XX. XX.
XXXX a A. F. nar. XX. XX. XXXX, každý víkend párneho týždňa od piatku 17.00 hod do nedele 17.00 hod,
počas vianočných sviatkov v párnom kalendárnom roku od 23. 12. od 09.00 hod do 26. 12. do 17.00
hod a v každom nepárnom kalendárnom roku od 29. 12. od 09.00 hod do 01. 01. nasledujúceho roka
do 17.00 hod, počas jarných školských prázdnin v každom kalendárnom roku od nedele pred začatím
jarných prázdnin od 09.00 hod do nedele, ktorou sa končí týždeň jarných prázdnin do 17.00 hod, počas
veľkonočných sviatkov v párnom kalendárnom roku od Veľkého piatku od 09.00 hod do Veľkonočného
pondelka do 17.00 hod, počas letných školských prázdnin od 15. 07. od 09.00 hod do 31. 07. do 18.00
hod a od 15. 08. od 09.00 hod do 31. 08. do 18.00 hod. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom



pripraviť, otec si bude maloleté deti preberať a odovzdávať v mieste bydliska matky (výrok IV.). Súd určil
dohľad nad výchovou maloletých detí E. F. nar. XX. XX. XXXX a A. F. nar. XX. XX. XXXX, ktorý bude
vykonávať v súčinnosti s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta jedenkrát mesačne, o ktorom
podá orgán sociálnoprávnej ochrany detí písomnú správu súdu po dobu jedného roka od právoplatnosti
rozsudku v časti o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode (výrok V.). Zároveň
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd konštatoval, že navrhovateľka a odporca nežijú v spoločnej domácnosti. Od októbra 2011 ich
manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Je len formálnym zväzkom a reálne vylúčené, aby manželia
obnovili spolužitie. Manželia sa značne odcudzili. Na strane navrhovateľky bolo dôvodom ukončenia
spolužitia, najmä žiarlivosť zo strany odporcu, jeho psychické a fyzické útoky voči nej, ktoré sa len
prehĺbili v dôsledku zdravotných problémov odporcu. Sám odporca voči navrhovateľke neuvádzal nič
konkrétne, hoci deklaroval, že sa rozviesť nechce, lebo manželku ľúbi, obviňoval ju najmä z opakovanej
nevery (pred súdnym znalcom), z nestarania sa o deti a ich týrania (pred súdnym znalcom). Na základe
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že
manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Rozvod manželstva nie je ani v rozpore so záujmami
maloletých detí, keďže už v čase konania o rozvode manželstva maloleté nežili s rodičmi v spoločnej
domácnosti, ale v domácnosti odporcu s jeho rodičmi od apríla 2012. Z týchto dôvodov súd manželstvo
účastníkov rozviedol.
Pokiaľ ide o maloleté deti, tieto od apríla 2012 žijú v domácnosti otca s jeho rodičmi L. F. a D. F.
starším. Obaja rodičia žiadali, aby na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do ich výlučnej osobnej
starostlivosti. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca nie je spôsobilý osobnostne,
v čom zohráva rolu aj jeho zdravotný stav, na riadnu výchovu maloletých detí, lebo sám je osobou,
ktorá potrebuje starostlivosť inej osoby, ktorú starostlivosť mu poskytuje predovšetkým jeho matka
a otec. V rodine odporcu dochádza k negatívnemu ovplyvňovaniu voči navrhovateľke, čo spôsobilo,
že maloleté deti sa tejto odcudzili, hoci prejavovala o deti záujem, pravidelne ich navštevovala. Súd
upravil aj styk navrhovateľky predbežným opatrením, ale odporca nebol schopný pripraviť deti na styk
s navrhovateľkou (vplývať výchovne na deti tak, aby sa styk uskutočnil) a veľký podiel na tom zohral
silný výchovný vplyv starých rodičov, ktorí vinia za zdravotný stav odporcu príbuzných navrhovateľky,
deti sú vychovávané spôsobom, ktorý im v budúcnosti môže spôsobiť problémy, podporujú v nich
strach a pocit ohrozenia, čo viedlo k úplnému skreslenému vnímaniu navrhovateľky, že s postupom
času sa negatívne prežívanie detí stupňuje voči navrhovateľke. Svedčí o tom skoršia komunikácia s
opatrovníkom detí (č. l. 81-82), kedy je zjavný posun od pozitívneho vnímania navrhovateľky až po
negatívne vnímanie navrhovateľky v súčasnosti, plynutím doby sa zvýrazňuje preberanie názorov a
postojov odporcu a jeho rodičov na navrhovateľku nad skutočnými spomienkami na zažité skúsenosti.
Súd nezistil žiadne konkrétne konanie navrhovateľky, ktorým by aktívne prispela k tomu, aby k nej deti
mali oprávnene negatívny postoj, deti pod takým tlakom odporcu a starých rodičov zo strany odporcu
sa prispôsobili výchovnému prostrediu, v ktorom sa dlhodobo nachádzali a keď sa spoľahlivo odcudzili
navrhovateľke, potom boli vždy demonštratívne pripravené na úpravu styku a s navrhovateľkou odmietli
ísť. Je pochopiteľné, že keď maloleté deti žili v takomto konfrontačnom prostredí negatívne nastavenom
voči navrhovateľke a jej rodine, odporca nebol spôsobilý a starí rodičia k tomu nemali žiaden dôvod,
aby sami aktívne prispeli k zachovaniu rovnocenného vzťahu s navrhovateľkou, výsledkom takejto
výchovy je odcudzenie sa navrhovateľky deťom, čím bola deťom odňatá možnosť na starostlivosť zo
strany navrhovateľky. Bez toho, aby k tomu navrhovateľka aktívne a výrazne prispela. To, čo uvádzali
odporca a jeho rodičia pred súdom (motivovanie detí na styk s navrhovateľkou) sa rozchádzalo s ich
správaním a konaním. Ako už súd uviedol vyššie, reálne nebolo preukázané, že by sa navrhovateľka
správala spôsobom, ktorý by viedol k tomu, že je nevhodná ako rodič pre výchovu svojich detí. Len
horšie bytové podmienky nie sú dôvodom, aby nemala možnosť osobne sa starať o svoje deti, najmä
ak má na to lepšie osobnostné predpoklady. Ani dobré školské výsledky detí nie sú dôkazom správneho
výchovného vedenia maloletých detí, ktorého výsledkom je odcudzenie sa od navrhovateľky, keď mal
súd preukázané, že v dôsledku častých a opakovaných hospitalizácií odporcu a aj jeho zdravotného
stavu prevažná výchova bola na starých rodičoch detí. Navrhovateľka mala obmedzené možnosti
fyzického kontaktu s deťmi, aj vzhľadom na vzdialenosť bydliska matky v D. (okres G.) a detí v C. (okres
A. E.). Odporca obmedzoval možnosti telefonickej komunikácie navrhovateľky s deťmi. V neprospech
navrhovateľky nesvedčí ani skutočnosť, že pracuje v pohostinskom zariadení (dlhý a krátky týždeň),
lebo je obvyklé, že rodičia, pokiaľ sú zamestnaní, čas, ktorý trávia v práci, nemôžu venovať starostlivosti
o deti, ale inak by nezabezpečili svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom.
Súd nevykonal ďalšie dokazovanie navrhnuté zo strany odporcu odborným posudkom alebo znaleckým
posudkom z neurológie a psychiatrie na odporcu, ktorého zdravotný stav sa mal aktuálne zlepšiť oproti



zdravotnému stavu aktuálnemu v čase podania znaleckého posudku (vypracovaného k 01. 08. 2013).
Podľa súdu súdni znalci z odboru psychológie a psychiatrie, ktorý znalec z odboru psychiatrie bol
pribratý ako konzultant, sa vysporiadali so zdravotným stavom odporcu, keď psychiatrička vychádzala zo
zdravotnej dokumentácie odporcu, najmä tomografického vyšetrenia mozgu s potvrdením atrofie mozgu
ako trvalého stavu, ktorý je možné zlepšiť rehabilitáciou, ale nie vyliečiť.
V neprospech navrhovateľky nesvedčí ani dvojjazyčné prostredie (slovensko-maďarské) v rodine a D.,
keďže maloleté deti sa v tomto prostredí narodili, časť svojho života tam vyrastali a v tomto prostredí je
dvojjazyčnosť bežná a akýkoľvek iný prístup by bol diskriminačný.
Odporcovi súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí v minimálnom rozsahu vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, lebo v súčasnosti je jeho jediným
príjmom invalidný dôchodok vo výške 236,90 eur mesačne, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia vo výške 18,39 eur a 33,09 eur mesačne. Matke odporcu je poskytovaný
peňažný príspevok za jeho celodenné opatrovanie, keďže je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím.
Maloletá E. je žiačkou 5. ročníka Základnej školy v Q. a maloletá A. je žiačkou 4. ročníka Základnej školy
v C.. Maloleté majú obvyklé výdavky detí ich veku, stravujú sa v školskej jedálni a navštevujú krúžky.
Navrhovateľka žije v rodinnom dome svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť sumou 50 eur. Je
zamestnaná a jej priemerný čistý mesačný príjem je 339,97 eur.
Súd upravil styk v zmysle návrhov rodičov tak, aby bol zachovaný kontakt odporcu s maloletými deťmi,
ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke, čo je zabezpečené tým, aby sa maloleté
stýkali s odporcom dva víkendy v mesiaci, trávili s ním polovicu všetkých sviatkov a prázdnin tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Nad výchovou maloletých detí súd určil dohľad, ktorý bude vykonávať v súčinnosti s Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Galante, keďže deti boli zverené navrhovateľke. Mal za to, že výchova
maloletých detí bola narušená, lebo jej dôsledkom bolo úplné citové odcudzenie a až preferovaný
negatívny postoj k navrhovateľke, ktorú deti úplne odmietajú, ale toto odmietanie nebolo objektivizované
reálnym správaním navrhovateľky. Pre navrhovateľku bude náročné zvládnuť prechod, najmä pre
odmietavé stanoviská detí a určením dohľadu nad výchovou bude zabezpečené, aby nedošlo k
poškodeniu záujmom maloletých detí. Hoci súd neuložil rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu
poradenstvu, či odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach odporúča rodičom, aby tak
predovšetkým v záujme maloletých detí urobili. Dôsledky ich výchovy a starostlivosti budú znášať
predovšetkým ich vlastné maloleté deti, obaja deklarujú silný citový vzťah k deťom, preto je iba na nich,
aby to aj realizovali v praktickom živote a v prospech maloletých detí.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“
tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca, a to do všetkých výrokov okrem výroku,
ktorým súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec
vrátiť súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Odporca v prvom rade žiadal, aby odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie. Považoval za potrebné
zopakovať vykonanie dokazovania najmä jeho výsluchom. Tvrdil, že psychiatrické vyšetrenie jeho osoby
sa konalo 21. 06. 2013, od ktorého času sa jeho zdravotný stav zlepšil, o čom predložil okresnému súdu
doklad od ošetrujúceho lekára a navrhol nové znalecké dokazovanie alebo odborné vyjadrenie znalca
neurológa a psychiatra. Pre overenie týchto skutočností je takéto zopakovanie dokazovanie, nielen jeho
výsluchom nevyhnutné.
K rozvodu manželstva, aj keď výrok nenapadol odvolaním, odporca poprel že by k rozvratu prispel
akýmikoľvek fyzickými útokmi na navrhovateľku, prípadne neodôvodnenou žiarlivosťou. Taktiež aj
požívanie alkoholických nápojov vo zvýšenej miere. Pracoval ako vodič kamióna a problémy s alkoholom
v práci nemal. Pokiaľ aj po mozgovej príhode dňa 27. 06. 2011 mal problémy vo vzťahu s navrhovateľkou,
možno to absolútne pričítať jeho frustrácii z choroby, rozpadu manželstva a vzťahu.
Odporca nesúhlasil so zverením detí do starostlivosti navrhovateľky. Vytýkal súdu nevykonanie
dostatočného dokazovania a nesprávne skutkové a právne vyhodnotenie. Za potrebné považoval
prihliadať na záujem maloletých detí. Súd de facto povýšil záujem navrhovateľky nad záujem maloletých
detí. Nevzal do úvahy nasledovné skutočnosti: - nezisťoval jeho aktuálny zdravotný stav, - skutočnosti,
že on a jeho rodičia ovplyvňujú deti zo znaleckého posudku absolútne nevyplývajú, - maloleté deti sú
v jeho rodine od apríla 2012 a tu aj vyrastali od roku 2003 do novembra 2010, - v obci majú väzbu na
rodinu, odporcu, starých rodičov, priateľov, školu, kamarátov a voľnočasové aktivity, - majú zabezpečené
bývanie (na rozdiel od navrhovateľky), - on vie zabezpečiť deťom celodennú starostlivosť, - doposiaľ
neboli zistené žiadne závady z jeho strany, - maloleté deti sa jednoznačne vyjadrili, že chcú byť s ním a



v obci C.. V tejto súvislosti odporca poukázal na článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého
má dieťa, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názoru právo tieto názoru slobodne vyjadrovať
vo všetkých záležitostiach, ktorého sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Maloleté deti sú nadpriemerné, inteligentné a rozumné.
Ďalej odporca uviedol skutočnosti, ktoré vidí on, pre ktoré deti odmietajú navrhovateľku a nechcú ísť
bývať do D.. Maloleté deti si spájajú ich problémy s navrhovateľkou s týmto miestom. Poukázal na
vyjadrenie detí, že navrhovateľka ich nechávala v D. s inými osobami, nevenovala sa im a neučila
sa s nimi. Popisoval situáciu, za ktorej prišli deti k nemu v apríli 2012 a odmietli sa vrátiť do bydliska
navrhovateľky. Navrhovateľka žiadnym spôsobom nereagovala, nenamietala a nebránila sa proti tomu,
aby deti zostali v C.. Nepodnikla žiadne kroky vo vzťahu k škole a k nemu. O maloleté deti sa zaujímala
sporadicky.
Odporca tvrdil, že do apríla 2012 nemal ako vplývať na maloleté deti s ktorými nebýval. Tieto už cca 2
roky žijú s ním v spoločnej domácnosti, neboli zistené žiadne negatívne výchovné vplyvy, deti sú výborne
vychovávané, preto akákoľvek zmena v súčasnosti môže prispieť k zhoršeniu ich stavu nielen čo sa týka
fyzického, duševného vývinu, ale aj školských výsledkov. Navrhovateľka si od apríla 2012 nedokázala
získať deti.
Podľa odporcu pokiaľ ide o znalecký posudok znalec nemá ani pedopsychiatrickú špecializáciu (klinický
psychológ). Posudok vykonával v auguste 2013 a preto ho považoval za neaktuálny. Mal preto súd
nariadiť doplnenie znaleckého posudku tak ako to navrhol na pojednávaní. Nesúhlasil so záverom znalca
o psychickej chorobe. Na tieto dôkazy navrhol vykonať dokazovanie znalcom z odboru neurológie a na
to nadväzujúcom vyšetrení, súd však tieto dôkazy nevykonal.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.

Opatrovník detí v písomnom vyjadrení uviedol, že aj napriek tomu, že pri osobnom šetrení v rodine
sa deti vyjadrili, že chcú bývať pri otcovi, prikláňa sa k záverom znaleckého posudku, v zmysle
ktorého vhodnejšia pre výchovu a osobnú starostlivosť sa javí navrhovateľka. Odporca je odkázaný
na opatrovanie inou osobou, toho času nie je schopný sa sám o deti postarať. Stotožnil sa preto s
rozhodnutím okresného súdu a navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť v plnom rozsahu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s.
p., preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.
s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§
221 ods. 1 písm. h/, 2 O. s. p.) a to z nasledovných dôvodov:

Okresný súd v konaní rozviedol manželstvo účastníkov konania. Konanie o rozvod manželstva je ex
lege spojené s konaním o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode (§ 113
ods. 1 O. s. p.). Zároveň preto súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky,
ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, zaviazal otca
detí - odporcu prispievať výživným, upravil styk otca - odporcu s maloletými deťmi a určil dohľad nad
výchovou maloletých detí.

Odporca napadol rozsudok okresného súdu odvolaním a to ohľadom všetkých jeho výrokov okrem
výroku, ktorým súd manželstvo účastníkov rozviedol. Výrok tak nadobudol právoplatnosť spolu so
súvisiacim výrokom o trovách konania. V tejto časti preto rozsudok okresného súdu zostáva nedotknutý,
lebo nebol napadnutý odvolaním.

Pri rozhodovaní o tom, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti na čas po rozvode, majú
rodičia právo dohodnúť sa. Táto dohoda podlieha schváleniu súdom. Ak súd uváži, že dohoda je v
rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, rozhodne sám o otázke zverenia do osobnej starostlivosti. Pri
schvaľovaní dohody aj pri rozhodovaní súd zohľadňuje celé množstvo kritérií. Medzi najzákladnejšie
patria: - názor dieťa, pokiaľ je schopné samostatne ho vyjadriť s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť, - citové väzby dieťaťa, a to každému z rodičov osobitne, k súrodencom (plnorodným i
polorodným,), prarodičom a iným príbuzným každého z rodičov, k novému partnerovi rodiča, - jeho



vývinové potreby, vyplývajúce z veku, pohlavia, osobnostných vlôh, schopností, záujmov, - stabilita
budúceho výchovného prostredia, daná najmä životnými pomermi rodičov - osobnostnými (rozumový,
morálny, mravný profil, výchovné schopnosti, zodpovednosť), bytovými (titul bývania, veľkosť bytu, jeho
vybavenie, vzdialenosť od školského zariadenia dieťaťa, počet osôb v byte a pod.), pracovnými (či má
rodič stálu prácu, ako často mení prácu, aký má pracovný čas, či je nútený cestovať na služobné cesty
a pod.) a rodinnými (či žije sám alebo iný vzťah, perspektívnosť tohto vzťahu, jeho dĺžka, aký je postoj
dieťaťa k novému partnerovi, aký je postoj partnera k dieťaťu, kto môže rodičovi pomáhať s osobnou
starostlivosťou a v akej miere), - kontinuita s doterajším výchovným prostredím - pokiaľ je dieťaťu na
prospech, - schopnosť každého z rodičov akceptovať právo druhého rodiča podieľať sa na výchove
dieťaťa, a to umožňovaním styku, poskytovaním informácií o dieťati, rešpektovaním názoru na výchovu
a na spravovanie vecí dieťaťa. Pokiaľ by rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňoval styk druhého rodiča s dieťaťom, bol by to dôvod na
zmenu rozhodnutia o zverení, a to aj bez návrhu.

V zmysle článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa stojí nad všetkými inými záujmami,
vrátane záujmu rodiča. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností,
konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti,
bezpečia, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.

Štátne orgány musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a najmä na najvyšší záujem
dieťaťa jeho práva (porov. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Nuutinet/Fínsko,
Volanský/Česká republika).

Právna teória uvádza, že záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťa je
predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie,
aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických
schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektovaného jeho práva
uvedené v Dohovore o právach dieťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

Názoru maloletého dieťaťa treba venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej
vyspelosti. To znamená, že tak rodičia, ako aj súd či iné orgány môžu názor dieťaťa vziať do úvahy po
zhodnotení jeho rozumovej vyspelosti a veku.

Ak je dieťa schopné formulovať svoje vlastné názory, má právo tieto názory slobodne vyjadrovať
vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, s tým, že jeho názorom sa musí venovať patričná
pozornosť, zodpovedajúce jeho veku a úrovni. Preto sa mu poskytuje možnosť, aby bolo vypočuté
v každom súdnom alebo inom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo alebo prostredníctvom
zástupcu alebo príslušného orgánu, spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami
vnútroštátneho zákonodarstva (porov. Uznesenie Ústavného súdu ČR z 23. 06. 2010 sp. zn. IV. ÚS
1156/10).

Pokiaľ ide o rozhodnutie okresného súdu, ktorým maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, v prvom rade konštatoval, že odporca nie je spôsobilý osobnostne, v čom zohráva rolu aj
jeho zdravotný stav, na riadnu výchovu maloletých detí, lebo sám je osobou, ktorá potrebuje starostlivosť
inej osoby (touto osobou je jeho matka). V tomto smere vychádzal zo znaleckého posudku, v ktorom
bolo konštatované, že vhodnejšia pre výchovu a osobnú starostlivosť maloletých detí sa javí ich matka -
navrhovateľka, ktorá je psychicky aj telesne zdravá. Otec detí - odporca je telesne aj psychicky chorý, trpí
organickou disfunkciou mozgu, zníženou hybnosťou a je odkázaný na opatrovanie inou osobou. Okrem
toho podľa súdu taktiež vychádzajúc zo znaleckého posudku ako aj porovnajúc správy opatrovníka detí
v rodine odporcu dochádza k negatívnemu ovplyvňovaniu detí voči navrhovateľke - ich matke.

Odporca v odvolaní tvrdil, že zdravotný stav ho žiadnym spôsobom nediskvalifikuje z bežnej starostlivosti
o deti, súd túto skutočne dôsledne neskúmal, nevykonal potrebné dokazovanie znalcom neurológom,
nezisťoval jeho aktuálny zdravotný stav. V tejto súvislosti tiež uviedol, že psychické vyšetrenie pre účely
znaleckého dokazovania sa konalo dňa 21. 06. 2013. Zdravotný stav sa mu od tohto obdobia výrazne
zlepšil, o čom na pojednávaní súdu dňa 17. 01. 2014 predložil doklad od ošetrujúceho lekára a zároveň
navrhol nové znalecké dokazovanie alebo odborné vyjadrenie znalca neurológa a psychiatra. Pre
overenie týchto skutočností navrhol odvolaciemu súdu jeho osobný výsluch na odvolacom pojednávaní.



Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že odporcom navrhnuté ďalšie dokazovanie
ohľadom jeho zdravotného stavu nevykonal majúc za to, že súdni znalci z odboru psychológie a
psychiatrie (konzultant) sa vysporiadali so zdravotným stavom odporcu vychádzajúc z jeho zdravotnej
dokumentácie, ktorého súčasťou bolo aj tomografické vyšetrenie mozgu.

Oboznámením sa s obsahom spisu okresného súdu vrátane znaleckého posudku ako aj výsluchom
odporcu na pojednávaní pred odvolacím súdom (bolo možné konštatovať, že rámci výsluchu odporca
otázkam rozumel, aj keď odpovedal pomalšie) mal za to, že k zodpovednému úsudku ohľadom
zdravotného stavu odporcu sa podľa odvolacieho súdu žiadalo túto rozhodujúcu skutočnosť posúdiť
na základe odborných znalostí - znalca z odboru neurológie a psychiatrie (§ 125, § 127 O. s. p.).
Jednoznačne a bez pochýb by tak bolo uzavreté, aký je súčasný zdravotný stav odporcu z hľadiska
psychického a telesného, či zdravotný stav je alebo nie je skutočnosťou pre ktorú by nemohol
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti, ako v podstate vyplynulo z rozhodnutia okresného
súdu, prípadne len za pomoci tretích osôb a v akom smere.

V ďalšej časti odvolania odporca vytýkal súdu nevykonanie dostatočného dokazovania a jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti nesprávne skutkové a právne vyhodnotenie. Poukazoval na potrebu prihliadať na
záujem maloletých detí v zmysle ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine ako aj článku 3 Dohovoru o právach
dieťaťa a v tejto súvislosti aj na ich názor (článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa).

Odvolací súd mal z obsahu spisu ako i doplnením dokazovania preukázané, že v čase rozhodovania
okresného súdu boli maloleté deti vo veku 11 a 10 rokov. Tieto boli vypočuté v rámci nariadeného
znaleckého dokazovania. Podľa záverov znaleckého posudku majú maloleté deti k odporcovi pozitívny
vzťah (silnú citovú väzbu potvrdil aj opatrovník detí na pojednávaní pred odvolacím súdom). Maloletá
E. má k navrhovateľke - matke negatívny citový vzťah a maloletá A. má k navrhovateľke - matke
ambivalentný citový vzťah. Maloletá E. preferuje odporcu - otca, bojí sa zmeny prostredia, presťahovania
do D. (bydlisko navrhovateľky) a viní navrhovateľku za otcov zdravotný stav. Maloletá A. preferuje
skôr a je pod vplyvom názoru rodinného prostredia a sestry. Obe deti preferujú výchovné prostredie
rodiny odporcu s jeho príbuznými, ktoré je pre nich známe a kde sa cítia bezpečne. Okresný súd
dal priestor na vyjadrenie sa aj maloletým deťom aj na pojednávaní. Tieto boli vypočuté za účasti
znalca a opatrovníka detí. Obe deti uviedli, že chcú zostať s odporcom. Maloletá E. naviac uviedla,
že v C. (bydlisko odporcu). Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že maloleté deti sú od apríla
2012 u odporcu, ktorý žije v spoločnej domácnosti s rodičmi. V tejto domácnosti majú maloleté deti
samostatnú izbu. V minulosti v obci C. deti žili spolu s rodičmi pomerne dlhú dobu a to predtým
ako sa presťahovali do bydliska navrhovateľky. Odporca je s ohľadom na zdravotný stav súvisiaci s
poškodením mozgu v súčasnej dobe invalidný dôchodca. Navrhovateľka má upravený styk s deťmi
súdnym rozhodnutím - predbežným opatrením. Uskutočňuje sa aj súdny výkon tohto rozhodnutia. Z
obsahu spisu nebolo zrejmé aké rozhodnutia v tejto veci boli súdom vydané a v akom štádiu sa vec v
súčasnej dobe nachádza. S deťmi sa navrhovateľka nestretáva pravidelne, pričom je to aj z dôvodov
na jej strane. Pokiaľ k stretnutiam navrhovateľky s deťmi došlo bolo to aj za iniciatívy splnomocneného
zástupcu odporcu. Vyplynulo to z výsluchu účastníkov konania na pojednávaní pred odvolacím súdom.
Doplnením dokazovania mal odvolací súd tiež preukázané, že maloleté deti dosahujú veľmi dobré
školské výsledky, školskú dochádzku ako i správanie. Neboli zaznamenané žiadne výchovné problémy.
Odporca so školou spolupracuje. Navrhovateľka sa o školské výsledky detí zaujímala len občas. S
deťmi sa v priestoroch školy nestretávala. Čo sa týka bytových pomerov navrhovateľky tieto sa mali
podľa správy opatrovníka detí oproti zisteniam pred okresným súdom čiastočne zlepšiť a to pokiaľ ide o
nižší počet spolubývajúcich. Navrhovateľka pracuje ako čašníčka pohostinstva na zmeny, aj v nočných
hodinách. Potvrdila, že v súčasnej dobe má partnera, ktorého maloleté deti nepoznajú. Napokon aj
keď opatrovník detí v rámci vyjadrenia k odvolaniu navrhoval maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, na pojednávaní pred odvolacím súdom vyjadroval obavu z násilnej zmeny prostredia a
preto navrhoval doplnenie dokazovania.

Oboznámiac sa s obsahom spisu ako aj doplnením dokazovania v rámci odvolacieho konania dospel
odvolací súd k záveru, že okresný súd aj napriek vykonaniu rozsiahleho dokazovania v rámci záujmu detí
dôsledne nevyhodnotil všetky vyššie uvedené nemateriálne kritériá v zmysle ust. § 24 ods. 3 Zákona o
rodine. Neuviedol tiež čo ho viedlo k tomu, že neakceptoval názor maloletých detí, ktoré osobne vypočul.



Vzhľadom na to, že jednak rozsah dokazovania, ktoré je potrebné vo veci vykonať v súvislosti so
zdravotným stavom odporcu presahuje rámec odvolacieho konania a jednak je potreba vyhodnotenia
záujmu maloletých detí komplexne, odvolací súd bol nútený rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým
zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky ako aj súvisiace výroky o výživnom,
úprave styku a určení dohľadu nad výchovou maloletých detí zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .