{"guid": "0478cc49-e65a-457d-8191-f037db3e52d5:51138e8d-52e5-4e57-8a1a-31442ec25fb6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8113225484.1", "spisova_znacka": "17Co/351/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/351/2015 z 27. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. apríla 2016, sp. zn. 17Co/351/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8113225484.1", "identifikacne_cislo": "8113225484", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Jana Burešová", "sudca_id": 1313, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-buresova-1313", "datum_vydania": "2016-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/51138e8d-52e5-4e57-8a1a-31442ec25fb6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8113225484.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8113225484.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8113225484.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/351/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113225484
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113225484.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu
JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobkyne: S. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná
61, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690
904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
prešov č.k. 8C/210/2013-142 zo dňa 03.06.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo
dňa 19.01.2012, sp. zn. 3C/3586/2012. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí
vo veci samej.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 2 a 4, § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.
2 Smernice Rady 93/13/EHS, § 40 ods. 1 písm. c), § 40 ods. 1 písm. j), § 40 ods. 2, § 41 ods. 1, § 43
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

V odôvodnení uviedol cit.: „Žalobkyňa sa prostredníctvom žaloby doručenej súdu dňa 02.09.2013
domáhala, aby súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp.
zn. 3C/3586/2012 z 19.01.2012, povolil odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku.

Uznesením zo dňa 18.07.2014, č.k. 8C 210/2013 - 112 súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice voči žalobkyni až do právoplatného skončenia konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vedeného na tunajšom súde. Uznesením zo dňa 18.07.2014, č.k. 8C
210/2013 - 113 súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania.

Rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012, sp. zn. 3C/3586/2012
Arbitrážny súd uložil žalobkyni, aby do piatich dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku zaplatila
žalovanému peňažnú sumu vo výške 154,35 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur na
účet žalovaného, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok
vydal. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku v časti, v ktorej sa rozhodcovský súd zaoberal svojou
právomocou konať vo veci vyplýva, že vec spadá do právomoci rozhodcovského súdu, ak ide o typ
sporu, ktorý nemožno v rozhodcovskom konaní prejednať a zároveň v danej veci bola medzi účastníkmi
uzavretá platná rozhodcovská zmluva. Rozhodcovský súd je za takých podmienok ďalej príslušný na
rozhodovanie sporov, ak bola jeho príslušnosť vopred dohodnutá alebo, ak bol dodatočne na základe
dohody strán rozhodcovský súd na prejednanie a rozhodnutie vo veci určený. Z písomného poverenia



žalobcu z 01.01.2009, resp. z časti XV. predložených VPP vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie
všetkých sporov Arbitrážny súd Košice. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola
krytá samostatným podpisom žalobcu s tým, že tento nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku
ju podpísať.

Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 16.08.2013. Žalobkyňa podala v 30-dňovej lehote
od doručenia rozsudku žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žaloba na tunajšom súde bola
podaná dňa 02.09.2013.

Z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy č. G003582 zo dňa 17.12.2009 vyplýva, že žalobkyňa  so
žalovaným uzatvorila poistnú zmluvu č. 4523100002 so začiatkom poistenia od 18.12.2009 a koncom
poistenia 18.12.2034. Poistenie bolo dojednané na dobu 25 rokov. Výška poistného bola dohodnutá v
sume 182,20 Eur mesačne. Súčasťou poistnej zmluvy sú aj VPP (úplné znenie k 01.01.2009) a osobitné
zmluvné dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve č. 4523100002, ktoré sú súčasťou poslednej strany
formulára VPP. VPP ako aj osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve č. 4523100002
sú podpísané žalobkyňou dňa 17.12.2009.

Súd sa v prvom rade zaoberal návrhom žalovaného na zamietnutie žaloby z dôvodu, že s účinnosťou
od 01.01.2015 došlo k zmene právnej úpravy, a to prijatím § 243d Zákona č. 233/1995 Z.z.
Exekučný poriadok. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že v dôsledku ustanovenia ods. 1
citovaného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať, v prípade, ak nebolo začaté exekučné konanie na jeho podklade
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákonného ustanovenia, a teda účastníci konania stratili právny
záujem na výsledku konania. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje
výlučne na exekučné konania a svojou povahou je exekučného charakteru. Nemožno z neho vyvodiť,
že za podmienok stanovených touto zákonnou úpravou by ním bolo možné dosiahnuť nápravu všetkých
nesprávností rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní. Zamietnutie žaloby z dôvodu zmeny
zákonnej úpravy, ktorá nastala v čase po začatí súdneho konania, by bolo v rozpore s princípom
právnej istoty. Princíp právnej istoty je jedným zo základných aspektov právneho štátu, ktorý okrem
iného vyžaduje, aby súdy právoplatne rozhodli o predmete sporu a toto ich rozhodnutie nebolo
spochybňované. Z uvedených dôvodov súd návrh žalovaného na zamietnutie žaloby neakceptoval, vo
veci konal a meritórne rozhodol.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
poistnej zmluvy, ktorá má svojou povahou charakter spotrebiteľský. Súd sa nestotožňuje s tvrdením
žalovaného, že rozhodcovská doložka v danom prípade bola individuálne dojednaná. Ako to vyplýva
z časti XV. VPP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, v tejto časti sa nachádza
rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa vzájomné spory medzi žalovaným a žalobkyňou prejednajú
v rozhodcovskom konaní podľa Zákona č. 244/2002 Z.z.. Rozhodcovská doložka sa nachádza
na poslednej strane VPP, ktoré sú súčasťou zmluvy v časti - osobitné zmluvné dojednania č.
02/2008, ktoré okrem rozhodcovskej doložky obsahujú aj iné zmluvné dojednania týkajúce sa zániku
poistenia. Rozhodcovská doložka uvedená v osobitných zmluvných dojednaniach odkazuje na tú istú
rozhodcovskú doložku, ktorá sa nachádza v časti XV. ako neoddeliteľná súčasť VPP. Rozhodcovská
doložka sa stala súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej
činnosti použil v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu spotrebiteľov.
Žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala žiadnym spôsobom možnosť znenie tejto rozhodcovskej doložky
ovplyvniť. Žalovaný svoje tvrdenia, že rozhodcovskú doložku so žalobkyňou dojednal individuálne,
žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaným predložená listina Záznam o požiadavkách o potrebách
klienta k poistnej zmluve individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky nepreukazuje. Jedná sa
opätovne o predtlačený formulár vyhotovený žalovaným, ktorý nemožno považovať za dôkaz, ktorý
by potvrdzoval, že žalovaný so žalobkyňou individuálne dojednal rozhodcovskú doložku. Žalovaný
tak neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd  rozhodcovskú
doložku vyhodnotil ako neprimeranú zmluvnú podmienku a zmluvné dojednanie, ktoré dosahuje
intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj v rozpore s ustanoveniami
Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (napr. možnosť
výberu rozhodcovského súdu daná iba dodávateľovi, vytvorenie rozhodcovského súdu podľa potreby
dodávateľom, procesné pravidlá rozhodcovského súdu, ktorý rozhoduje v skrátenom konaní, pričom



lehota na podanie odporu je určená iba na 5 dní, čo je lehota kratšia ako lehota podľa O.s.p.,
zaplatenie sumy 70 Eur ako podmienka na prihliadnutie na odpor, priznaná výška trov konania je
mnohonásobne vyššia, ako náhrada trov v súdnom konaní pri vydaní platobného rozkazu a ktoré navyše
spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nepozná, ak nemá možnosť porovnať si ich prípadnú výhodnosť alebo
nevýhodnosť oproti konaniu pred súdom). Už len tieto samotné skutočnosti svedčia o neprimeranosti
arbitrážneho konania. Argument žalovaného, že procesné pravidlá Arbitrážneho súdu sú uvedené a
verejne dostupné na internete nepreukazuje, že s vynaložením odbornej starostlivosti žalobkyňu s
týmito pravidlami oboznámil a vysvetlil jej možné výhody tohto spôsobu riešenia sporov, pre ktoré by
sa žalobkyňa slobodne rozhodla a vybrala si tento spôsob riešenia vzájomných sporov. Okrem toho
spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi  predložená, nie je o individuálne vyjednanom rozhodcovskom
konaní, ale o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval
ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly tzv. neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup
dodávateľa predstavuje nekalú obchodnú praktiku (porovnaj § 8 ods. 4 Zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa). Súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprimeranú zmluvnú podmienku
a zmluvné dojednanie, ktoré dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech
spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, Zákonom o ochrane spotrebiteľa a v konečnom dôsledku aj v rozpore s ustanoveniami
Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach                                 v spotrebiteľských zmluvách
ako neprijateľné. Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust.                  § 41 písm. c) Zákona č.
244/2002 Z.z. predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil na návrh žalobkyne.

O trovách konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí, vzhľadom                k tomu, že
súd po právoplatnom zrušení rozhodcovského rozsudku bude pokračovať v konaní  vo veci v rozsahu
uvedenom v žalobe v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z..“

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd nezhodnotil podstatné okolnosti, ktoré
z predložených listín vyplynuli a ktoré mali zásadný vplyv na individuálnosť dojednania. Žalobkyňa
mala možnosť nepodpísania OZD, zároveň ich mohla v dodatočnej lehote 30 dní od podpisu zmluvy
odmietnuť. Súd prvého stupňa sa týmto vôbec nezaoberal, čím žalovanému odňal možnosť konať,
pretože sa k tomuto zásadnému argumentu nevyjadril. Poukázal na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 33/2012,
rozhodnutie NS SR 3MCdo 14/2015. Čo možno považovať za individuálne dojednanú podmienku
vymedzuje § 53 ods. 2 OZ aj smernica 93/13/EHS, pričom obe normy definujú pojem individuálne
dojednanej podmienky negatívne. Nie je podstatné, ktorá strana podmienku formulovala, ide len o to, že
existuje právo oboch strán podmienku individuálne odmietnuť, prijať alebo modifikovať, a to v dôsledku
ich osobitného dojednania. Podľa Európskych princípov zmluvného práva k individuálnemu dojednaniu
dôjde, ak rozhodcovská doložka bola predmetom rokovania a k podpisu osobitných zmluvných dojednaní
došlo práve po osobitnom rokovaní o tejto podmienke, výsledkom ktorej bolo rozhodnutie túto konkrétnu
podmienku prijať. Osobitné zmluvné dojednania boli vopred pripravené na predtlačenom formulári,
avšak boli osobitne oddelené od ostatného textu, označené hrubým nadpisom, pričom stranami nemuseli
byť podpísané. Spotrebiteľ mal možnosť ich neprijať, a v tom prípade by rozhodcovskou doložkou nebol
viazaný. Súd vec nesprávne právne posúdil, pretože neaplikoval relevantnú právnu normu - zákon č.
340/2005 a z neho vyplývajúce povinnosti sprostredkovateľa poistenia. Nevychádzal z preukázaného
skutkového stavu podloženého listinnými dôkazmi, ale namiesto toho vychádzal z ničím nepodložených
tvrdení žalobkyne, pričom sa vôbec nezaoberal jej hodnovernosťou. Dôkaz .- záznam o požiadavkách a
potrebách klienta písomne zachytil činnosť žalobkyne pred uzavretím poistnej zmluvy a potvrdzuje, že
žalobkyňa mala možnosť sa s rozhodcovskou doložkou oboznámiť a táto jej bola vysvetlená zo strany
sprostredkovateľky poistenia. Samotnému procesu uzatvárania zmluvy predchádza tzv. predzmluvná
fáza, ktorá je normovaná zákonom č. 340/2005. V zmysle tohto zákona má sprostredkovateľ povinnosť v
predzmluvnej fáze podrobne informovať občana o poistení a o všetkých s tým súvisiacich okolnostiach,
teda aj o rozhodcovskej doložke. To, že došlo k splneniu všetkých požiadaviek v predzmluvnej fáze
potvrdzuje aj stanovisko NBS ku Záznamu o potrebách klienta. Je nepochybné, že poisťovňa nemala
inú možnosť ako akceptovať tento záznam bona fidae ako pravý, verne odrážajúci skutočný priebeh
predzmluvnej komunikácie. Keďže existoval očividný rozpor medzi výpoveďou žalobkyne a listinným
dôkazom, súd sa mal týmto rozporom zaoberať s ohľadom na § 132 a 157 ods. 2 O.s.p.. Aj samotný návrh
na uzatvorenie zmluvy obsahuje vyhlásenie klienta, že bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami



pre životné poistenie (ktorých časť XV. sa týka rozhodcovského konania). Súd vyhodnotil skutkový
stav tak, že zohľadnil iba ničím nepodložené tvrdenie žalobkyne. Písomný právny úkon nemôže
byť spochybnený len na základe ústneho tvrdenia konajúcej osoby, majúcej navyše právny záujem
na rozhodnutí veci. Konanie súdu vykazuje znaky svojvôle pri nariadení dokazovania a hodnotení
dôkazov. Súd navyše v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR navodil právnu domnienku, že žalovaný
koná nedobromyseľne. Ak to však chce tvrdiť, je zaťažený dôkazným bremenom na preukázanie
tohto tvrdenia. Žalovaný súdu predostrel argument, že poistné zmluvy sú za istých podmienok na
základe 19. odseku (recitálu) smernice 93/13/EHS vyňaté z posudzovania, či ide o neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Nie je zámerom smernice posudzovať podmienky obsiahnuté
v poistných zmluvách, pokiaľ tieto vchádzajú do kalkulácie poistného, čo sa podľa NBS v prípade
využitia rozhodcovských konaní poisťovňami na základe rozhodcovských doložiek deje. Rozhodcovská
doložka preto nepodlieha prieskumu, lebo je to v priamom rozpore so zámerom smernice. Súd musí
posúdiť všetky okolnosti, za ktorých sa zmluva uzatvárala a všetky ostatné podmienky zmluvy, nemôže
izolovať len jednu a vyhlásiť ju bez všetkého za neprijateľnú. Súd sa nielenže nevyrovnal s argumentmi
žalovaného, ale ani nezdôvodnil prečo ich nepokladá za významné alebo nesprávne. Rozhodnutie
je nepreskúmateľné, pretože súd neodôvodnil splnenie predpokladov právnej normy, vôbec neuviedol
právnu normu, na základe ktorej posudzoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú. Z odôvodnenia
žalovaný nemá možnosť zistiť postup a úvahy konajúceho súdu a nemá tak možnosť zaujať k nim
stanovisko. V predmetnom prípade nemohlo nijako dôjsť k naplneniu predpokladov ust. § 53 ods. 1 OZ,
pretože účastníci mali v rozhodcovskom konaní priznané rovnaké procesné práva a povinnosti a mohli
ich uplatňovať za rovnakých podmienok, nemohlo teda dôjsť k nerovnováhe v právach a povinnostiach. K
znevýhodneniu spotrebiteľa oproti súdnemu konaniu nedošlo. Súd si nesplnil svoju procesnú povinnosť
uloženú § 118 ods. 2 O.s.p., porušená bola zároveň aj zásada iura novit curia, čo malo za následok,
že rozhodnutie súdu bolo pre strany nepredvídateľné. Súd sa v predmetnom rozhodnutí neobmedzoval
len na dôvody neprijateľnosti uvedené v žalobe (§53 ods. 4 písm. r) OZ), ale tieto dôvody rozšíril aj na
podmienky, ktoré žiadna zo strán nenamietala (procesné pravidlá rozhodcovského konania). Súd porušil
zásadu kontradiktórnosti konania, pretože strany sa o právnych dôvodoch, na ktorých  súd hodlal založiť
svoje rozhodnutie dozvedajú až v samotnom rozhodnutí. Súd zároveň nesprávne zistil skutkový stav,
pretože neprihliadol na novelu zákona č. 233/1995 Z.z. a zrušil tak rozsudok, ktorý už v tom čase nebol
pre strany záväzný. Súd mal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietnuť, keďže odpadla
vecná legitimácia účastníkov konania. Rozsudok nie je vykonateľný a predmet sporu odpadol. Vo veci
bolo preto potrebné aplikovať § 243d a žalobu zamietnuť.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na rozhodnutie NS SR vo veci 6Cdo 1/2012 a 4Cdo
41/2012. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správy potvrdiť.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10
ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade
s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli súdu ako aj na internetovej stránke a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.



Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia
spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Žalobkyňa uzatvorila dňa 17.12.2009 poistnú zmluvu so žalovaným. V konaní nebolo sporné, že
predmetná zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Pri uzavretí predmetnej poistnej zmluvy žalobkyňa podpísala vyhlásenie, že bola oboznámená so
Všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy.

Súčasťou Všeobecných poistných podmienok sú aj osobitné dojednania č. 02/2008 k zmluve č.
4523100002.

Podľa týchto osobitných zmluvných dojednaní žalobkyňa so žalovaným, okrem iného, vyjadrili svoju vôľu
v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z
dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. časti VPP
s tým, že toto ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve navrhovateľka podpísala v deň podpisu poistnej zmluvy.
V deň uzatvorenia poistnej zmluvy bol spísaný aj záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistným
zmluvám.

V záhlaví predmetného záznamu je okrem iného uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich
zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského
konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a všeobecných poistných
podmienkach platných od 21.05.2007 (XV. časť).

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa  § 52 OZ je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so
žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné
poistné podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre
veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť XV Všeobecných poistných
podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.
Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných poistných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná
a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky
v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len
opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz
dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva,
aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV všeobecných poistných
podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobkyňa osobitné
zmluvné dojednania podpísala alebo nie, jej povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných
podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo



všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako
za zavádzajúcu a mätúcu.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali
takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy a teda so vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
na mieste.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

Rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, pričom v prípade sporu
spotrebiteľa núti podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, vychádzajúc z § 53 ods. 1 OZ i zo
smernice nesporne bez ďalšieho spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou
značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v
ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná v
rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a
rozhodnutý.  Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému
súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a
všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť
zákona neospravedlňuje) uplatnením  jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto
princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať  v najvyššej
možnej miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v
konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického
života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo
strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto
oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobcovi poskytol
jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.



Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách
klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti
využitia inštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovských
a súdnym konaním. Z ďalších listinných dôkazov predložených samotným žalovaným a to zo záznamu
o požiadavkách a potrebách klienta, všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných
dojednaní nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie
dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Vykonané dokazovanie odôvodňuje urobiť záver, podľa
ktorého žalobkyni neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Vo vzťahu k dodatočnej možnosti
danej žalobkyni odstúpiť od rozhodcovskej doložky je potrebné dodať, že odstúpiť možno len od platne
uzatvorenej zmluvy. Ak je zmluva absolútne neplatná, odstúpenie od zmluvy neprichádza do úvahy.

Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa vyňatia poistných zmlúv spod posudzovania, či
ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve odvolací súd udáva. Podľa „devätnásteho
odôvodnenia“ smernice 93/13/EHS z posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok je vyňatý len
hlavný predmet zmluvy (v okolnostiach posudzovanej veci hlavným predmetom poistnej zmluvy je
poistné krytie poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru alebo dodávanej služby. Zároveň
však platí, že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby môžu byť brané na zreteľ
pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok (rozumej ostatných podmienok poistnej zmluvy). Z
citovaného odôvodnenia smernice nevyplýva preto vyňatie poistných zmlúv z vecného rozsahu smernice
en bloc a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej právomoc
rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy.

Vo vzťahu k tvrdeniu o porušení ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p.  je potrebné zdôrazniť, že takéto
porušenie samo o sebe nie je dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku. Platí totiž ustanovenie § 212
ods. 3 O.s.p., podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd,  len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ani odvolaciu námietku žalovaného, že napadnutý rozsudok je nepredvídateľný, nepovažuje odvolací
súd za dôvodnú, lebo dôvody, pre ktoré žalovaný rozsudok za takýto považuje, nemôžu objektívne
založiť následok nepredvídateľnosti rozhodnutia. Napadnutý rozsudok vychádza z náležitého právneho
aj skutkového posúdenia veci a odvolací súd konštatuje, že jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavke
náležitého odôvodnenia.

Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konanie podľa § 80 písm. c) O.s.p. a teda
sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. V predmetnom konaní sa vyhodnocuje
existencia splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie rozhodcovského rozsudku a to podľa
právnej úpravy účinnej v čase jeho vyhlásenia. Rozhodcovský rozsudok ustanovením § 243d
Exekučného poriadku, ani žiadnym iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol
formálne zrušený. Zákonodarca nepristúpil normatívnou cestou z zrušeniu rozhodcovských rozsudkov,
legislatívna úprava smerovala k strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna
zákonná prekážka na to, aby v sporovom konaní na základe riadne podaného návrhu na začatie konania
súd preskúmal existenciu zákonných podmienok na jeho vyhlásenie. Denegatio iustitiae (odopretiu
spravodlivosti) by sa rovnal stav, ak by sa na základe riadne  včas podanej žaloby podľa 3. časti
O.s.p. súd vecou nezaoberal. Neexistuje žiadny zákonný dôvod, aby konanie bolo zastavené. Na
margo argumentu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odvolací súd udáva, že dotknutou
právnou úpravou (§243d Exekučného poriadku) nedošlo uplynutím trojmesačnej doby k zániku vecnej
legitimácie, ktorá tu v čase začatia konania bola. Niet pochýb o tom, že rozhodujúci je stav v čase
vyhlásenia rozhodnutia, ale ak existujú podmienky pre prieskum zákonnosti rozhodcovského rozsudku
na základe včas podanej žaloby, bolo by neprípustné odmietnuť poskytnúť spravodlivosť len z dôvodu,
že zákonodarca zákonom sprísnil podmienky vykonania rozhodcovských rozsudkov. Ak teda stratí
záväznosť rozhodcovský rozsudok, nemali by byť pochybnosti, že exekúcia na jeho základe nemôže
prebehnúť. Uvedené opatrenie však nijako neblokuje iný ochranný mechanizmus proti nezákonnosti
rozhodcovského rozsudku, ktorým je konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku v sporovom konaní
podľa 3.časti O.s.p.. Tento ochranný mechanizmus je najštandardnejší. Dokončenie konania začatého
na základe procesne korektne začatého návrhu vrátane meritórneho rozhodnutia je aj v súlade s
princípom právnej istoty. Spotrebiteľ po späťvzatí žaloby z dôvodu straty záväznosti rozhodcovského
rozsudku by bol nútený čeliť náhrade trov konania, pretože procesne zavinil zastavenie konania.



Na základe uvedeného odvolací súd zhodnotil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny.
Žalovaný neuviedol v odvolacom konaní také relevantné odvolacie dôvody, ktoré by boli spôsobilé
spochybniť správnosť napadnutého rozsudku.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/210/2013", "guid": "65041db3-626b-4fcb-9b05-99de556b7e64:535594ef-5b1f-40b7-9a41-04386c0db377", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 351, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb"}], "citovane_v": []}