Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/146/2015 z 19. 5. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. mája 2015, sp. zn. 2CoE/146/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6714203143.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/146/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6714203143.1 | 2015-05-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, § 208 OSP, § 222 ods. 2 OSP, § 41 ods. 2 OSP, § 208 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d689f4e2-90a7-40a9-86ad-cb87e3f4dccb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6714203143.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/146/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714203143
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714203143.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Astrová 2/
A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so
sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: H. H., nar. XX.XX.XXXX,
t.č. bytom Z. M. XXX/XX, XXX XX B., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1398,07 Eur s
príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. EX 780/2014 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom,
PhD. Exekútorský úrad Rimavská Sobota, so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota,
o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 13Er/138/2014-24 zo dňa 27.
marca 2014 takto

r o z h o d o l :

S p ä ť v z a t i e návrhu oprávneného na vykonanie exekúciu p r i p ú š ť a.

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 13Er/138/2014-24 zo dňa 27. marca 2014 z r u š u j e a
konanie z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k 13Er/138/2014-24 zo dňa
27. marca 2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. zo dňa 04. januára
2013, sp. zn. IS-C/0912/0203 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Uviedol, že právny predchodca
oprávneného a povinný uzavreli dňa 18. augusta 2009 Zmluvu o úvere (ďalej len „zmluva“) v spojení
so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len „VOP“). Exekučný súd konštatoval, že zmluva
o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou, formulárového typu.
Rozhodcovská doložka je neprijateľná z dôvodu, že nebola medzi spotrebiteľom a dodávateľom
osobitne vyjednaná, nakoľko je súčasťou zmluvných dojednaní spísaných na predtlačenom formulári, v
dôsledku čoho povinný ako spotrebiteľ nemal vôbec možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah
týchto zmluvných dojednaní. Exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo
Všeobecných obchodných podmienkach napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 4
písm. r) OZ v spojení s § 53 ods. 1 prvá veta OZ. Keďže exekučný titul vydal rozhodcovský súd, ktorý
nemal právomoc prejednať a rozhodnúť danú vec, exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal
odvolacie dôvody podľa § 205 odsek 2 písm. a), d), e), f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Súd prvého stupňa vychádzal podľa názoru odvolateľa pri rozhodovaní
z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne



poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., účastník dôkazy bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa, súd odňal účastníkovi konania - oprávnenému možnosť konať
pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo
alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie. Uvedeného sa podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd
dopustil prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia,
a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
V zmysle uvedeného ustanovenia exekučný súd nemá oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr.
zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, môže skúmať len žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ďalej má za to, že rozhodnutie nie
je dostatočne zdôvodnené v tom zmysle, ako súd dospel k záverom v ňom uvedeným. V predmetnom
prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo
súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako exekučný súd. Skúmaním rozhodcovskej
doložky exekučný súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej veci. Exekučnému súdu nie je možné priznať
väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia
len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Ďalej
odvolateľ uviedol, že exekučný súd prekročil aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa §
45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZoRK“). Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom
určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka
rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného
uzavrela s povinným v súlade so ZoRK platnú rozhodcovskú doložku. Odvolateľ poukázal na to, že je
tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy
Slovenskej republiky. Poukázal ďalej na to, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný
postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Poštová banka, a.s, ako jeho právny
predchodca postupovala v súlade s § 93 b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal ďalej na to, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka a porušil § 153 ods. 1 O.s.p.. Absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery
uvedené v rozhodnutí. Exekučný súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právny názorom, ktorý majú
iné súdy tohto istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup.
V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou
oboch strán, a konanie by prebehlo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by
si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite
naplánovať. Poukázal ďalej na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom
rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu,
a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne
odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky
rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv
sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný
poriadok a ani ZoRK neposkytuje žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k
rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo
veci samej dokazovanie alebo napríklad rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Poukázal ďalej na to,
že ak by prvostupňový súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie
je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko
tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy,
ktorého priamym normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom
prípade nie interpretačný. Taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora,
nakoľko judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo na rozhodcovské doložky
v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania -
bezprostredne záväzná. Ďalej ešte odvolateľ uviedol, že teóriu o eurokonformnom výklade právnych
noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre
to dáva národná judikatúra interpretačný priestor, a to spôsobom, ktorý je zlúčiteľný s ústavnými
požiadavkami právneho poriadku, ústavnými predpismi. Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto
interpretačný priestor nedáva. Poukázal ďalej na to, že ide o porušenie právnej istoty a legitímnych
očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach v troch veciach poverenie
vydajú alebo zamietajú. Exekučný súd svojim postupom neprimerane zvýhodnil povinnú na základe



jej postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal ešte na súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných všeobecných súdov. Na základe uvedeného odvolateľ
žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 29. decembra 2014 bolo doručené exekučnému súdu podanie oprávneného zo dňa 21. decembra
2014 označené ako Návrh na zastavenie exekúcie a žiadosť o vrátenie exekučného titulu. Oprávnený
navrhol v súlade s § 57 ods. 1 c) Exekučného poriadku exekúciu zastaviť a žiada vrátiť zaplatený súdny
poplatok. Zároveň požiadal o vrátenie originálu rozhodcovského rozsudku, ktorý tvoril ako listinný dôkaz
prílohu návrhu na vykonanie exekúcie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa
§ 208 O.s.p. zrušil a konanie zastavil.

Podľa § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, ak keď je úkon nesprávne
označený.

Podľa § 222 ods. 2 O.s.p. odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na
začatie konania späť.

Podľa § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Odvolací súd posúdil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného
poriadku zo dňa 21. decembra 2014 v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. ako späťvzatie návrhu na vykonanie
exekúcie. Oprávnený svojím dispozitívnym úkonom prejavil vôľu nebyť viac účastníkom exekučného
konania a súd musí túto jeho vôľu rešpektovať. Od účastníkov nemožno žiadať, aby zotrvávali vo svojom
procesnom postavení proti svojej vôli.

Na základe dispozitívneho úkonu oprávneného, ktorý je podľa svojho obsahu späťvzatím návrhu na
vykonanie exekúcie, súd podľa § 222 ods. 2 O.s.p. pripustil späťvzatie návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie a podľa § 208 O.s.p. napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a konanie zastavil.

Navrhovateľ žiadal, aby súd zároveň rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku. Vzhľadom na to,
že vo veciach poplatkov je v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oprávnený
rozhodovať ten orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon, bude úlohou exekučného súdu
rozhodnúť o navrhovateľovej žiadosti o vrátenie zaplateného súdneho poplatku.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.