{"guid": "04744347-0ac6-40a0-84a1-4cb37d86b12a:b3c2e2e1-3b2f-4791-91af-fb79ed594b26", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2011:6209203958.1", "spisova_znacka": "43CoE/164/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/164/2011 z 25. 10. 2011", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. októbra 2011, sp. zn. 43CoE/164/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6209203958.1", "identifikacne_cislo": "6209203958", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Lubor Šebo", "sudca_id": 816, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubor-sebo-816", "datum_vydania": "2011-10-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3c2e2e1-3b2f-4791-91af-fb79ed594b26", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6209203958.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2011:6209203958.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2011:6209203958.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/164/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209203958
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Michalcová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6209203958.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Q. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. č. XXX proti povinnému W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, zastúpený JUDr.
Jozefom Veselým advokátom so sídlom Mierová 1, Veľký Krtíš vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivetou
Tóthovou na uspokojenie peňažnej pohľadávky 453,09 Eur a trov exekúcie, o odvolaní povinného proti
uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 5Er/2116/2009-46 zo dňa 7. februára 2011 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 5Er/2116/2009-46 zo dňa 7. februára 2011 zrušuje a
vec mu  vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím okresný súd ako súd exekučný zamietol návrh povinného na zastavenie
exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 18.10.2010 bolo okresnému súdu doručené podanie
povinného, ktorým žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu, že právo na výživné bolo premlčané. S poukazom
na ust. § 77 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súd návrh povinného zamietol z dôvodu, že nemal
preukázané zákonné dôvody na zastavenie exekúcie, nakoľko v zmysle uvedeného ustanovenia sa
oprávnená osoba môže bez časového obmedzenia po vzniku vyživovacej povinnosti domáhať výživného
a povinný nemôže odvrátiť tento nárok tým, že uplynula premlčacia lehota na uplatnenie práva.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal včas odvolanie povinný, ktorý namietal, že okresný súd
neodôvodnil, prečo na vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vznikla na základe právoplatných rozhodnutí
neaplikoval ust. § 77 od. 2 Zákona o rodine. V tejto súvislosti poukázal na komentár k zákonu o rodine,
podľa ktorého opakujúce plnenia sa premlčujú v troch rokoch, ak však ide o práva právoplatne priznané
alebo písomne uznané, táto premlčacia doba platí len vtedy, ak ide o opakujúce sa plnenia, splatnosť
ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po ich písomnom uznaní. Opakujúce sa pnenia
splatné do právoplatnosti rozhodnutia alebo do ich uznania podliehajú desaťročnej premlčacej dobe odo
dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Zároveň dal do pozornosti, že okresný súd sa nezaoberal
skutočnosťou, že v čase, za ktorý žiada oprávnený zmeškané výživné, žil v spoločnej domácnosti
s matkou vtedy maloletých detí a staral sa spoločne o maloleté deti. Keďže premlčanie pohľadávky
priznanej rozhodnutím, ktoré je podkladom pre exekúciu, je dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa ust.
§ 57 ods. 1 psím. g) Exekučného poriadku navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť ho okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods.1 a §214 ods. 2 OSP
bez nariadenia pojednávania.



Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie okresný súd vydal dňa
25.08.2009 poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutia Okresného
súdu vo Veľkom Krtíši č.k. P/39/81-18, P/39/81-58 a P 39/81 zo dňa 08.07.1981, 09.06.1988 a
01.06.2009  na vymoženie uloženej povinnosti zmeškaného výživného vo výške 453,09 Eur za
obdobie od 01.01.1986 do 31.07.1989. Povinný podal v zákonom stanovenej lehote námietky proti
upovedomeniu o začatí exekúcie, v ktorých vzniesol námietku premlčania jednotlivých nárokov. O
námietkach bolo právoplatne rozhodnuté uznesením okresného súdu č.k. 5Er/2116/2009-37 tak, že
súd námietky povinného proti exekúcii zamietol. Dňa 18.10.2010 podal povinný na okresný súd návrh
na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekúciu nemožno vykonať z dôvodu premlčania pohľadávky
priznanej rozhodnutím, ktoré je podkladom pre exekúciu.

Podľa § 114 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine právo právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa
posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z
nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Keďže v danom prípade právny vzťah - právo na výživné, ako aj právo na úhradu jednotlivých
platieb výživného, vzniklo za účinnosti zákona č. 94/1963 Zb. o rodine súd v zmysle interterporálneho
ustanovenia § 114 zákona č. 36/2005 Zb. na práva a povinnosti z uvedeného právneho vzťahu vzniknuté
aplikoval ustanovenia dovtedajšieho zákona, ktorým je zákon č. 94/1963 Zb. o rodine.

Podľa § 98 ods. 1 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania; pri výživnom pre maloleté deti i za dobu najdlhšie troch
rokov späť od tohto dňa.

Podľa odseku  2 citovaného ustanovenia práva na jednotlivé opakujúce sa plnenie výživného, ako aj
ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa však premlčujú.

Podľa § 104 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú vtedy, ak
tento zákon neustanovuje niečo iné.

Premlčanie je hmotnoprávny inštitút, ktorý v prípade použitia námietky premlčania má za následok zánik
nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže
povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Pri výkone
rozhodnutia možno túto námietku uplatniť len ako dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku V takomto prípade totiž nejde o zánik práva priznaného
vykonávaným rozhodnutím podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, ale o iný
dôvod, pre ktorý nemožno rozhodnutie vykonať. Súd však nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo)
skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak
túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol. Premlčanie výživného upravuje ust. § 98 zákona o rodine tak,
že výživné sa nepremlčuje, avšak premlčaniu podliehajú len jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného.
Pokiaľ súd právoplatne uložil povinnosť platiť splatné výživné (výživné za minulé obdobie), potom sa
splátky takéhoto výživného premlčujú v 10-ročnej premlčacej lehote. Splátky, ktorých splatnosť nastane
až po právoplatnosti rozhodnutia sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, pričom pri
jednotlivých splátkach premlčacia lehota začína plynúť odo dňa ich zročnosti.

S poukazom na uvedené súd prvého stupňa preto pochybil, keď právo uplatnené v exekúcii na
vymoženie zmeškaného výživného (jednotlivých mesačných platieb výživného) považoval za právo na
výživné, ktoré sa v zmysle § 98 ods. 1 zákona o rodine nepremlčuje. Neprihliadol pritom na skutočnosť,
že predmetom exekúcie nie je samotné právo na výživné, ale právo na vymoženie jednotlivých plnení
výživného, ktoré sa v zmysle § 98 ods. 2 zákona o rodine premlčuje.



Nakoľko súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd jeho uznesenie podľa § 221
ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom opätovne rozhodne o návrhu
povinného na zastavenie konania, pričom bude vzhľadom na povinným vznesenú námietku premlčania
skúmať, či nedošlo k premlčaniu v exekúcii uplatneného práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Er/2116/2009", "guid": "c8c5604a-0024-4688-ba92-529be98d5d78:198d5def-e355-4d65-8086-0e414dad88a4", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}