Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/498/2012 z 28. 11. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. novembra 2012, sp. zn. 1CoE/498/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6109227051.1
Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/498/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6109227051.1 | 2012-11-28 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: EP, § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6f445d5-3696-404c-90cc-a803f72b28a1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6109227051.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/498/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109227051
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109227051.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., AK so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, proti povinnému: C. L., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, J. J., občan SR, vedenej
pod sp. zn. EX 7310/09u, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava,
Záhradnícka 60, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.263,72 EUR s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 4Er/2066/2009-33 z 28.2.2012,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie   okresného  súdu  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd, konajúci ako súd exekučný, napadnutým rozhodnutím exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
zastavil ju. Súdnemu exekútorovi a oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal. Exekučným titulom
v predmetnom prípade bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. 04891/09 zo dňa 18.9.2009. Exekučný
súd posúdil právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným ako
vzťah spotrebiteľský (súčasťou spisu je aj Dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 6.7.2007).
Rozhodcovskú doložku (v dohode o úhrade pohľadávky), ktorá mala v predmetnom konaní založiť
legitimitu pre exekučný titul, posúdil exekučný súd ako znemožňujúcu voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Z tohto dôvodu bola neprijateľná, pretože spôsobovala hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa,
pričom spotrebiteľ si osobitne rozhodcovskú doložku nevyjednal. Exekučný súd poukázal aj na  rozpor
rozhodcovskej doložky s  neskoršie prijatým ustanovením § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho
zákonníka. Na základe uvedeného exekučný súd v zmysle § 57 ods. 1 g) Exekučného poriadku vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi nepriznal právo na náhradu trov exekúcie,
lebo si ich neuplatnil. Oprávnenému nepriznal trovy exekúcie, pretože exekúcia bola zastavená dôsledku
nespôsobilosti exekučného titulu.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, žiadal ho zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.
Namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa Exekučného poriadku
vzhľadom na  § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 159 Občianskeho súdneho
poriadku. Zdôraznil, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný
rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne
záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie.
Ďalej podrobne rozobral  § 45 ods. 1, 2  zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Súd, ktorý
koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z  čoho  vyplýva, že exekučný súd nie
je vecne príslušný vo veci ako súd vyššej inštancie. Podrobne sa zaoberal rozhodnutím Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-40/08 s poukázaním  na nutnosť garancie exekučnej fázy iných rozhodnutí
a nemožnosť vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého
by exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý



síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Oprávnený namietal, že v období do 31.12.2007
sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) len na kúpnu zmluvu,
zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva
o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku (ďalej len ObZ) a v Zákone o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z.. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť
uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa
nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých
pred 1.1.2008 (§ 879 OZ). Oprávnený zastaval názor, že namietaným postupom a rozhodovaním
súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva  oprávneného na súdnu ochranu
a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie
jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného
titulu. Zároveň oprávnený dal do pozornosti dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) z ktorej
vyplýva, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak
by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v
rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takého ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá
za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom
prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený poukázal aj na povinnosť
právneho predchodcu oprávneného na predloženie rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona § 93b
č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Poukázal aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide
o spotrebiteľské zmluvy je rozpor s dobrými mravmi (§ 45 ZoRK) viazaný na plnenie nie iba na to,
či samotná spotrebiteľská obsahuje neprijateľnú podmienku.     Oprávnený si uplatnil trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 46,01 EUR s DPH.

Povinný ani súdny exekútor  sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu
podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p..

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Napadnuté uznesenie podľa § 219  O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie; exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka (desiata hlava prechodné ustanovenia k úpravám účinným
od 1. apríla 2004) spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve
užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti
zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzavretia zmluvy)  spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. (1)



Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (2)

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3)

Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). (1)

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (2)

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (1)

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (2)

Podľa článku 3 odst. 1 93/13/EHS Smernice  platí, že zmluvné dojednanie je považované za neprimerané
či zneužívajúce vtedy, ak nebolo dohodnuté individuálne a vtedy keď v rozpore s požiadavkou
primeranosti spôsobuje významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej
zmluvy, v neprospech spotrebiteľa.

Z Exekučného poriadku vyplýva, že v každom štádiu je súd povinný zaoberať sa tým, či nie je
prekážka, pre ktorú by exekúcia  prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným
právom. Ak súčasťou exekučného titulu  predstavovaného rozhodcovským rozsudkom je aj zmluva
a dohody o úhrade pohľadávky na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť
žiadnej pochybnosti o tom, že skúmaniu súladnosti so zákonom podlieha aj takáto zmluva a dohoda
o úhrade pohľadávky. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa (právneho
predchodcu, ako aj postupníka) z obsahu zmluvy a dohody o úhrade pohľadávky je zrejmé, že
ide o zmluvu spotrebiteľskú, o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd, ktorý konal na základe
rozhodcovskej doložky a vydal rozsudok. Aj podľa odvolacieho súdu rozhodcovská doložka spôsobuje
hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Rozhodcovská doložka uvedená v dohode o úhrade pohľadávky je zmluvnou podmienkou,
u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na
jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného
práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo
preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej došlo k
delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej
doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol
vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

I podľa judikatúry súdneho dvora EU i rozsudku C-40/08 ASTURCOM, ktorý oprávnený podrobne
rozobral vo svojom odvolaní vyplýva, že základný právny akt ochrany spotrebiteľa Smernica Rady
93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05.04.1993, ktorá bola do nášho
právneho poriadku implementovaná  zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník,
sa musí v prípade neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu
vydaného bez účasti spotrebiteľa musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o
právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku,
prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby
sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok ukladá
v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku,
pričom takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že



spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušení rozhodcovského rozsudku. V prípade, že zmluvná podmienka
je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy súd má povinnosť zastaviť exekúciu (prípadne nevydať poverenie na
vykonanie exekúcie) v celom rozsahu ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo
rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy.

Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením oprávneného, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá
zmluva o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom), nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008
z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. §§ 52 až 54 OZ, keďže právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej
pred 1.1.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. ObZ spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na
povahu účastníkov a to z nasledovných dôvodov:

Ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ zaraďuje medzi obchodné záväzkové vzťahy aj vzťahy zo zmluvy o
úvere (§ 497), ktoré vzťahy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov Obchodným zákonníkom
(tzv. absolútny obchod). Skutočnosť, že sa jedná v danom prípade o zmluvu uzavretú podľa ObZ a ako
zmluvný typ je zaradená medzi tzv. absolútny obchod nevylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka vrátane ust. §§ 52 - 54 dotýkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. To, či určitá
zmluva (určitý zmluvný typ) má povahu spotrebiteľskej zmluvy sa posudzuje podľa iných kritérií, než
podľa akých ObZ rozlišuje záväzkové vzťahy na obchodné záväzkové vzťahy (absolútny obchod,
relatívny obchod, resp. fakultatívny obchod). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy,
ale jedná sa o druh (povahu) zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy
ustanovujú osobitné podmienky a náležitosti, ktorá musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv.
neprijateľné podmienky. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa
a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Označenie zmluvy o úvere (absolútny obchod)
nie je prekážkou na aplikáciu ustanovení  §§ 52-54 OZ o spotrebiteľských zmluvách, a to vychádzajúci
zo subsidiarity Občianskeho zákonníka a ust. Zákona o ochrane spotrebiteľa.

Na margo dôvodovej správy odvolací súd považuje za potrebné ozrejmiť, že oprávnený nesprávne
poukazuje na výklad zákonodarcu. V dôvodovej správe  sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ  môže
svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle  dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za  neprijateľnú“.

A to je presne to, na čo poukazuje Kristian Csach „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.“ Štandardné zmluvy, str. 214 ,Vydavateľ Aleš Čeněk). Doložku nie je
možné akceptovať, ak vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Teda  ustanovenie § 53 ods. 4
písm. r/ OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátny a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka
nenúti podrobiť sa arbitráži.

Námietka oprávneného týkajúca sa § 93b č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, ktorú odvolací súd rozoberá nižšie neobstojí, pretože je preukázateľné, že o plnení
z úverovej zmluvy vzniknutej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným rozhodoval
Stály rozhodcovský súd Spoločnosti Slovenskej rozhodcovskej, a.s. na základe rozhodcovskej doložky
ustanovenej v dohode o úhrade pohľadávky a nie rozhodcovský súd Asociácie bánk ako je uvedené v
všeobecných obchodných podmienkach predmetnej zmluvy, preto odvolací súd túto námietku vyhodnotil
ako nedôvodnú.

Podľa § 93b ods. 1 zákona § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, banky a pobočky zahraničných
bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy  o
tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.



Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

Zo zákona o bankách vyplýva pre banku jedine povinnosť ponúknuť svojim klientom - spotrebiteľom
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. V zmysle § 43a Občianskeho zákonníka má z návrhu
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa - banky, aby bola v prípade prijatia
návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná a podrobila sa
rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka mlčanie alebo nečinnosť
spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banky na uzavretie rozhodcovskej zmluvy.
Všeobecné obchodné podmienky dodávateľa v bode 11.2 však nútia spotrebiteľa neodvolateľne sa
podrobiť predloženej rozhodcovskej doložke bez alternatívnej možnosti jej odmietnutia. Uvedená
rozhodcovská doložka nie je teda ani návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako vyplýva zo
zákona o bankách v spojení s občianskym zákonníkom.

Odvolací súd mal za preukázané, že exekučný súd neposudzoval rozhodcovskú doložku ako rozpornú s
dobrými mravmi v zmysle § 45 Zákon o rozhodcovskom konaní, tak ako namietal v odvolaní oprávnený.
Exekučný súd skúmal prípustnosť rozhodcovskej doložky v rámci Občianskeho zákonníka a na základe
toho exekúciu zastavil, preto odvolací súd vyhodnotil aj túto námietku ako nedôvodnú.

Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov naplnenie cieľa vylúčiť zo života
spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí, preto
posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade s právom.
Rozhodcovský rozsudok ako nulitný právny akt je nevykonateľný, preto bolo možné s ohľadom na
Exekučný poriadok zastaviť exekúciu aj s poukázaním § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, tak
že rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Rozhodcovský rozsudok ktorý bol vydaný na základe
rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka, pretože bola  v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy sa potom nemohol stať vykonateľný a preto nemohol byť spôsobilým exekučný
titulom.  Z týchto dôvodu odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne a
zákonné potvrdil tak, ako je vo výrokovej časti tohto uznesenia uvedené.

Odvolací súd sa stotožnil aj s výrokmi súdu a trovách exekúcie, nakoľko ich oprávnený v podanom
odvolaní konkrétne nenamietal. Predmetné výroky sú v prospech oprávneného, nezaväzujú ho k žiadnej
povinnosti, preto oprávnený by ani nebol osobou oprávnenou namietať ich správnosť.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu  pomerom hlasov 3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu  pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.