Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/356/2018 z 13. 1. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 13. januára 2020, sp. zn. 6Co/356/2018, ECLI:SK:KSKE:2020:7617215536.1 Krajský súd Košice | 6Co/356/2018 | ECLI:SK:KSKE:2020:7617215536.1 | 2020-01-13 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/024d27bc-8907-4d6a-802d-88586f40756c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7617215536.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/356/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617215536
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7617215536.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudcov JUDr.
Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava,
proti žalovanej: D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, zast. splnomocneným zástupcom Mgr. Martou
Chabadovou, Špeciálna sociálna poradňa, Slovenská 30, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 1.101,27 EUR
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.09.2018, sp.
zn. 11Csp/291/2017

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.09.2018, č.k. 11Csp/291/2017-83
vo výroku IV. o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa
12.09.2018, č.k. 11Csp/291/2017-83 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 875,24 EUR s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne počnúc od 30.11.2014 do zaplatenia (I. výrok), žalovanej
povolil splácať dlh v 25,- EUR mesačných splátkach splatných vždy k 15-temu dňu v mesiaci odo
dňa právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z
nich (II. výrok), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (III. výrok), rozhodol, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania (IV. výrok) a osobitnému subjektu Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava náhradu trov konania
nepriznal (V. výrok).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia dlžnej sumy zo zmluvy
o pôžičke uzavretej dňa 14.04.2014 so žalovanou, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
Consumer Finance Holding, a.s., poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1.000,- EUR na kúpu
spotrebného tovaru.

3. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení prejednávanej veci súd konštatoval, že medzi
žalobcom a žalovanou bola dňa 14.04.2014 uzatvorená Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky, ktorú
posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ako zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná sa
dostala do omeškania so splácaním jednotlivých splátok a preto ju žalobca vyzval k úhrade všetkých
splátok jednorázovo potom ako dňa 29.11.2014 úver zosplatnil. Žalovaná žalobcovi spolu uhradila sumu
62,38 EUR, t.j. dve splátky za mesiac máj a jún 2014. V zmluve bola dojednaná fixná úroková sadzba vo
výške 32 %, ktorú odplatu súd považoval za odplatu dojednanú v rozpore s dobrými mravmi a teda za
absolútne neplatnú podľa § 39 OZ. Súd prvej inštancie poukázal na výšku ročnej úrokovej sadzby v čase
uzavretia zmluvy z internetovej stránky NBS, za ktorú za obdobných podmienok banky spotrebiteľské



úvery poskytovali, ktorá v apríli 2014 predstavovala 10,59 % pre úvery s dobou fixácie úrokovej sadzby
od 1 do 5 rokov. Konštatoval, že je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver
za cenu prevyšujúcu 200 % priemernej ceny porovnateľných úverov poskytovaných bankami a dohodu
o odplate za úver posúdil ako neplatnú podľa § 39 OZ a z uvedených dôvodov považoval úver za
bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie sa ďalej vyporiadal s námietkou premlčania žalovanej
a konštatoval, že nárok žalobcu sa u splátok splatných v mesiaci júl a august 2014 sa po troch rokoch
odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok kúpnej ceny premlčal. Všeobecná trojročná
premlčacia doba pre jednotlivé splátky začala v zmysle § 101 OZ žalobcovi plynúť dňom nasledujúcim po
splatnosti tej - ktorej splátky. Žaloba bola podaná dňa 21.09.2017 teda po uplynutí trojročnej premlčacej
lehoty u namietaných splátok, preto súd prvej inštancie žalobu v tejto časti z dôvodu premlčania splátok
splatných v mesiacoch júl a august 2014 spolu vo výške 62,38 EUR zamietol. Následne konštatoval,
že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.000,- EUR, pričom žalovaná uhradila na splatenie tohto
úveru žalobcovi sumu 62,38 EUR a to v mesiacoch máj a jún 2014. Neuhradené splátky úveru za
mesiac júl a august 2014 vo výške 62,38 EUR považoval vzhľadom na vznesenú námietku premlčania
za premlčané. Keďže súd konštatoval, že úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobe vyhovel v časti
zaplatenia istiny 875,24 EUR, ktorá činila rozdiel medzi poskytnutou čiastkou 1.000,- EUR a zaplatenou
čiastkou 62,38 EUR a premlčanou čiastkou rovnako 62,38 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Súd prvej inštancie umožnil žalovanej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 25,- EUR vzhľadom
na jej majetkové pomery.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 a § 257 v spojení s 262 ods. 1, 2 CSP a
konštatoval, že vzhľadom k tomu, že žalobca mal v spore len čiastočný úspech, prihliadnuc na sociálne
pomery žalovanej rozhodol, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu nárok. Zároveň nepriznal náhradu
trov konania ani osobitnému subjektu Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
pretože tento ostal v konaní absolútne pasívny, nevykonal žiadne úkony smerujúce k ochrane práv
spotrebiteľa na ktorého strane do konania vstúpil a to napriek opakovaným výzvam súdu i samotnej
žalovanej.

5. Proti výroku IV. rozsudku, ktorým súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak,
že odvolací súd prizná žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,96 % a
zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie podal z dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. h) CSP.

6. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie v časti výroku o trovách konania nie je správne. Vzhľadom na
to, že žalovaná mimosúdne neuhradila žalovanú pohľadávku, za účelom nepremlčania nároku, ktorého
dôvodnosť v prevažnej časti bola potvrdená napadnutým rozhodnutím, žalobcovi neostávalo nič iné, len
si uplatniť právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v súdom konaní. Žalovaná sama svojim správaním
dala príčinu na podanie žaloby, z ktorého dôvodu v súlade so zásadou zodpovednosti za výsledok
musí znášať následky svojho procesného neúspechu v spore. Nakoľko bol žalobca v prevažnom
rozsahu úspešnejší, považoval nepriznanie náhrady trov konania za nespravodlivé. Z ust. § 255 CSP
jednoznačne vyplýva, že zákonodarca v prípade čiastočného úspechu sporiacej sa strany uprednostňuje
pomerné rozdelenie náhrady trov konania pre úplným nepriznaním náhrady trov konania. Žalobca bol
názoru, že správnym zhodnotením veci a správnou aplikáciou právnych predpisov by súd prvej inštancie
musel dospieť k záveru, že mu ako prevažne úspešnejšej strane sporu prináleží v zmysle § 255 ods. 2
CSP náhrada trov konania v rozsahu 58,96 % pri priznaní sumy 875,24 EUR zo žalovaných 1.101,27
EUR.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že nesúhlasí s odvolaním žalobcu a bola
názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď ani jednej zo strán sporu nepriznal nárok na
náhradu trov konania. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď uprednostnil použitie § 257 CSP,
keďže na strane žalovanej existujú vážne dôvody hodné osobitného zreteľa a to, že je v nepriaznivej
sociálnej situácii (je vdova, vo vysokom veku, v zlom zdravotnom stave, s nízkym starobným dôchodkom,
bez akéhokoľvek hnuteľného či nehnuteľného majetku) a z dôvodu nemajetnosti bola nútená požiadať o
osobný bankrot prostredníctvom Centra právnej pomoci. Bola názoru, že žalobca požaduje náhradu trov
konania bezdôvodne a bola presvedčená, že nový žalobca vstúpil do konania zo špekulatívnych dôvodov
s cieľom navýšiť trovy konania a zisk z pohľadávky. Navrhla, aby súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a na
strane žalovanej prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania.



8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa § 34 CSP prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou
je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Súd prvej inštancie správne aplikoval pri rozhodovaní o trovách sporových strán § 257 CSP, a
správne rozhodol, s poukazom na sociálne pomery žalovanej, keď stranám sporu nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
(§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zákon pre rozhodnutie o
nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok,
a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani
výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Ide
pritom o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom
konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom
tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.

13. K aplikácii vyššie citovaného zákonného ustanovenia dochádza aj z aspektov sociálnych, kedy súd
prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, pričom si vždy
všíma aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Dôvody hodné
osobitného zreteľa teda buď spočívajú v dôvodoch na strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného
sporu.

14. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v prejednávanom spore dôvody hodné
osobitného zreteľa spočívajú v dôvodoch na strane žalovanej, konkrétne v jej majetkových, sociálnych,
osobných a zárobkových pomeroch.

15. Odvolací súd zároveň výzvou zo dňa 05.11.2019 vyzval žalovanú na zdokladovanie jej majetkových
pomerov.

16. Dňa 09.12.2019 žalovaná doručila odvolaciemu súdu tlačivo pre dokladovanie pomerov, z ktorého
odvolací súd zistil, že žalovaná je zamestnaná v spoločnosti PASS - SK, s.r.o., a jej príjem v júli
2019 predstavoval 399,31 EUR a v auguste 2019 364,58 EUR, avšak od septembra 2019 je dlhodobo
práceneschopná. Zároveň poberá starobný dôchodok vo výške 288,70 EUR a vdovský dôchodok
vo výške 130,50 EUR, iné príjmy nemá. Býva v rodinnom dome na adrese Lieskovany 57, ktorého
vlastníkom je jej syn a kde jej mesačné výdavky predstavujú sumu vo výške 200,- EUR. Nevlastní
nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Peniaze v banke uložené nemá, nemá stavebné
sporenie ani peňažné pohľadávky voči tretím osobám. Jej výdavky na cestovné do zamestnania
mesačne predstavovali 40 - 50,- EUR a jej výdavky na lieky predstavujú 40,- EUR. V tlačive na záver
uviedla, že je osoba vyššieho veku, od 02.09.2019 dlhodobo práceneschopná, nevlastní žiaden majetok,
ktorý by mohla predať a zároveň požiadala o osobný bankrot.

17. K tlačivu pre dokladovanie pomerov priložila Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 29.03.2019,
z ktorého je zrejmé, že poberá starobný dôchodok vo výške 288,70 EUR a tiež Oznámenie Sociálnej
poisťovne o výplate dôchodkov v hotovosti zo dňa 05.04.2019, z ktorého vyplýva, že spolu poberá
dôchodky v sume 419,20 EUR mesačne (starobný + vdovský). Rovnako predložila rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. 200-010330-CA02/2019 zo dňa 03.10.2019 preukazujúce, že
pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 02.09.2019 má nárok na nemocenské za obdobie od



12.09.2019 do zániku nároku na nemocenské vo výške 10,07446000 EUR za deň. Zároveň odvolaciemu
súdu predložila uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 26OdK/51/2019-21 zo dňa 06.02.2019, z
ktorého vyplýva, že Okresný súd Košice I vyhlásil konkurz na majetok žalovanej (I. výrok), zbavil
žalovanú všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú
uspokojené v konkurze (II. výrok), konkurz uznal za hlavné insolvenčné konanie (III. výrok) a ustanovil
správcu podstaty JUDr. Miroslava Vereba (IV. výrok). Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť v I.
II. a IV. výroku dňa 14.02.2019 a v treťom výroku dňa 02.03.2019.

18. Vyššie uvedené, osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovanej preukazujú, že pre aplikáciu §
257 CSP sú splnené podmienky, keďže žalovaná je osoba vyššieho veku, je dlhodobo práceneschopná
a na jej majetok bol vyhlásený konkurz. V momentálnej situácii nie je v možnostiach a schopnostiach
žalovanej zaplatiť žalobcovi trovy konania a priznanie náhrady trov konania žalobcovi by znamenalo
ďalšie zhoršenie už aj tak zlej a nepriaznivej finančnej a sociálnej situácie žalovanej.

19. Zároveň nepriznanie náhrady trov konania nebude mať nepriaznivý dopad na žalobcu, ktorý je
právnickou osobou a v konaní nedeklaroval také svoje pomery, ktoré by odôvodňovali iný záver.

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a pri rešpektovaní princípu spravodlivosti bolo namieste
nepriznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvej
inštancie.

21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách
konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a
tak nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnej žalovanej preukázateľne žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).