{"guid": "046a958f-4ab8-4667-a3aa-4b631e411905:32cfd4fe-6b26-4bd4-aa03-77876fb175d7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7814204479.1", "spisova_znacka": "15CoE/461/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/461/2015 z 12. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 12. októbra 2016, sp. zn. 15CoE/461/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7814204479.1", "identifikacne_cislo": "7814204479", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2016-10-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/32cfd4fe-6b26-4bd4-aa03-77876fb175d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7814204479.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7814204479.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7814204479.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/461/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204479
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814204479.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Mareka Kotoru v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: U. Ž., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, pre
vymoženie pohľadávky 66,82 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora,
Exekútorský úrad Bratislava, Haburská 49/A, pod sp.zn. EX 4370/14, o o d v o l a n í oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Rožňava, č.k.: 12Er/426/2014-28 zo dňa 09.01.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

Stranám sporu   n e p r i z n á v a   náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 12291/11 zo dňa 16.03.2012.
Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný u súdneho exekútora dňa 09.02.2014. Dňa 07.05.2014 doručil
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vymoženie istiny
66,82 eur a príslušenstva pohľadávky v zmysle návrhu na exekúciu. Uznesením tunajšieho súdu,
č.k. 12Er/425/2014-16 zo dňa 03.09.2014, súd vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z
vykonávania predmetnej exekúcie. Dňa 13.10.2014 oprávnený v súlade s ust. § 30 ods. 11 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len „Exekučný poriadok“) v platnom znení, navrhol vykonaním exekúcie poveriť súdneho exekútora
JUDr. Ivana Nestora, so sídlom v Bratislave. Súd citoval ust. § 44 ods. 2, § 45 ods. 1 a ods. 2
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ZRK
a uviedol, že sa oboznámil s preloženými písomnými dôkazmi (rozhodcovským rozsudkom, zmluvou
o úvere, rozhodcovskou zmluvou, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zmenkou) a v
zmysle citovaných ustanovení preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul a ich súlad so zákonom. Oprávnený sa v pôvodnom konaní domáhal, aby bol povinný
rozhodcovským súdom zaviazaný na úhradu zmenkovej sumy vo výške 264,- eur s príslušenstvom.
Oprávnený si neúplnou zmenkou zabezpečil Úverovú zmluvu s povinným, kde povinný vystupuje ako
vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Povinný a oprávnený uzatvorili úverovú zmluvu dňa 30.11.2010,
oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 350,- eur a ten sa zaviazal splatiť úver a poplatok spolu
vo výške 672,- eur v 12 mesačných splátkach. Súd taktiež poukázal na ust. § 52 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.2008 a uviedol, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda



pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný vystupuje v
zmluve  ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej
podnikateľskej činnosti. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, či označenie zmluvy, ako zmluvy o
úvere podľa Obchodného zákonníka, nie je prekážkou v aplikácii všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ sa svojej ochrany nemôže vzdať ani inak zhoršiť
svoje postavenie. Charakter vzdania sa ochrany spotrebiteľa má aj označenie, že povinný zobral úver na
výkon povolania. Strohé označenie kolónky na výkon povolania krížikom súd nepovažoval za podmienku
vylučujúcu zmluvu z režimu spotrebiteľských zmlúv. Pri posudzovaní veci sa veriteľ (oprávnený) úveru
nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere, aj s poukazom
na to, že je len poskytovateľom peňažných prostriedkov (nie aj tovaru alebo služieb, ktoré by sa mali
obstarať). Neuvedenie účelu, na ktorý boli poskytnuté peňažné prostriedky v zmluve o úvere, nemôže
bez ďalšieho zhoršiť postavenie spotrebiteľa. Aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia
§ 54 OZ, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv,
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Podľa názoru súdu dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver
bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto
tvrdí takúto výnimku. Je na veriteľovi, aby preukázal, že sa jedná o iný, nespotrebiteľský úver, úprava
ktorého by sa mala riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z úverovej zmluvy je
evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o povinnom a výške
úveru. Povinný nemal možnosť zmeniť obsah všeobecných  podmienok poskytovania úverov, ktoré
tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Povinný teda mal možnosť len akceptovať,
alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok. Uvedený záver súd potvrdzuje množstvo obdobných
vecí vedených na tunajšom súde, v ktorých oprávnený vystupuje. Rozhodcovský súd založil svoju
príslušnosť na rozhodovanie vo veci na základe podania žaloby oprávneným na rozhodcovský súd
a na základe Rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 30.11.2010, teda deň podpisu úverovej zmluvy.
V zmysle Rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ako aj
spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej úverovú zmluvu sa budú riešiť: a)
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04  Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel V., vložka č. XXXX/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok). Ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý
vznikne zo zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
rozhodcovskej doložky; toto sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba
na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Súd ďalej citoval ust. § 53 ods. 1, § 53
ods. 4, písm. r) a ods. 5 a § 54 ods. 1 a ods. 2 OZ a uviedol, že spotrebiteľská zmluva nie je samostatným
typom zmluvy (aj keď je v OZ pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä
OZ, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí
obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej
strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych
vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu,
z ktorého vychádza ochrana, ktorú OZ zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej
neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie
spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom
ktorých sa domáha  riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali
možnosti odstúpenia od zmluvy. S poukazom na obsah ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné,
a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje OZ
spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú
podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná
svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.



Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku
možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu k spotrebiteľskej zmluve možno
pripustiť, len v prípade, že by garantovala účastníkom spravodlivé konanie a rovné zaobchádzanie,
čo v spotrebiteľskom vzťahu znamená zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Praktickým dôsledkom uzavretej
rozhodcovskej zmluvy  k spotrebiteľskému úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský
súd. Vybraný rozhodcovský súd pritom vôbec neaplikoval špecifickú úpravu spotrebiteľských vzťahov.
Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na
tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu,
ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy, ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pre spotrebiteľské zmluvy
bola explicitne vyjadrená v demonštratívnom výpočte neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách v ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ od 01.01.2008. Znenie rozhodcovskej zmluvy neodporuje
síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Spôsobuje tým
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom
spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky
v zmysle § 53 ods. 1 OZ a je v súlade s § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská zmluva
na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc a príslušnosť, a ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, rozhodnutie ktoré bolo takýmto súdom vydané
nemá legitimitu a nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd na základe uvedeného  zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia pre rozpor exekučného titulu so zákonom v súlade s §44 ods.
2 EP. Keďže bolo zistené, že v exekučnom konaní chýba spôsobilý exekučný titul.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že  rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a
zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.
2 písm. c) O.s.p.). Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa
Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti
o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa
obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním
materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu,
teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd sa však musí obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský
rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok
exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to,
že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o
rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu takého rozsudku so zákonom podrobiť
ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil
rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy.
Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských
súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a
navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom
dvojinštančnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je
podľa oprávneného v konkrétnom prípade neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa,
ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská
doložka. V rámci všeobecných obchodných podmienok je dohodnutá aj rozhodcovská doložka a tieto
(VOP) sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
a na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Konajúci súd však
tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu. V prejednávanej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.



5. Krajský súd ako súd odvolací  (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379,
§ 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 2  C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením  rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp.zn. SR 12291/11 zo dňa 16.03.2012, vydaný
rozhodcom  JUDr. Miroslavom Rácom. Tento rozsudok zaväzoval povinného zaplatiť sumu 330,82 eur,
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 264,- eur od 19.11.2011 do zaplatenia, zákonný
úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej  sumy 264,- eur od 19.11.2011 do zaplatenia a trovy konania vo
výške 148,18 eur. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala
rozhodcovská zmluva k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 30.11.2010 medzi oprávneným
a povinným.

8. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

9. Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je  preskúmanie, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v
súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie
udeliť, naopak,  nesúlad i len jednej z nich so zákonom  udelenie poverenia vylučuje.

10. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi.

11. V prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe
rozhodcovskej zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o úvere. Preto základnou podmienkou
na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je
posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

12. Ako vyplýva z predmetnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 30.11.2010, zmluvné strany sa
dohodli v článku II. bod 1, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
uzavretej dňa 30.11.2010 vrátane sporov o jej platnosť, výklad  alebo zrušenie budú riešené a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

13. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to
aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku
núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len
ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej  vopred naformulovanej listine, ktorú povinný
vlastnoručne podpísal. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to
či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že  táto podmienka
je od počiatku neplatnou.



14. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“).

15. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

16. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

19. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania.

20. Predmetná zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54
Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, preto ju súd
prvej inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

21. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné
podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom.

22. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vydané dňa 09.01.2015 odvolací súd považuje za správne, pretože
bolo vydané pred 23.12.2015, teda pred nadobudnutím účinnosti novely Exekučného poriadku  -
zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a niektoré zákony,
vrátane Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa  vychádzal z platnej právnej úpravy v čase
rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

23. Uvedená novela Exekučného poriadku podľa dôvodovej správy má vo zvýšenej miere ochrániť
práva povinných  ako spotrebiteľov v exekučnom konaní keď boli zaviazaní na plnenie zo zmenky
a v základnom konaní podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nebolo prihliadnuté na 1.
neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor
s dobrými mravmi alebo so zákonom.

24. Tým, že súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pre neplatnú rozhodcovskú doložku, táto novela - zákon č. 438/2015  Z.z.
nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože súd prvého stupňa prihliadal na
neprijateľnú  zmluvnú  podmienku v spotrebiteľskej  zmluve a oprávnený už v návrhu na vydanie
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, uviedol, že uplatnený nárok zo zmenky vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a oprávnený predložil rozhodcovskému súdu, aj exekučnému
súdu spotrebiteľskú zmluvu, ktorú zabezpečovala predmetná  zmenka a exekučný súd  v napadnutom
uznesení prihliadal na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím bol naplnený účel uvedenej
novely Exekučného poriadku - ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, podľa § 243f
ods. 2 Exekučného poriadku.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.



26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej  opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.). V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí  byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Er/426/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "8e7e1236-5106-4984-893c-89c25bd8858f:53620cca-f012-42f9-842e-3d983413f8a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Er/426/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 12Er/426/2014 z 29. 9. 2016", "sud": "Okresný súd Dunajská Streda", "datum_vydania": "2016-09-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8e7e1236-5106-4984-893c-89c25bd8858f:53620cca-f012-42f9-842e-3d983413f8a0"}], "citovane_v": []}