{"guid": "046083da-dd1a-4633-8303-158ff2f4ee50:9c4a376d-8096-4ea3-a4ae-2e4114f89936", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2613203162.1", "spisova_znacka": "26Co/136/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/136/2014 z 4. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 4. mája 2015, sp. zn. 26Co/136/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2613203162.1", "identifikacne_cislo": "2613203162", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ján Baláž", "sudca_id": 1290, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-balaz-1290", "datum_vydania": "2015-05-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-33", "nazov": "§ 33 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-33", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-75", "nazov": "§ 75 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-75", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-75"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1950/191#paragraf-10", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-33", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-34", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-75"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c4a376d-8096-4ea3-a4ae-2e4114f89936", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2613203162.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2613203162.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2613203162.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/136/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613203162
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2613203162.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: CD Consulting s.r.o., so sídlom Česká republika, Praha
1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, zast. splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanému: C. L., nar. XX. E. XXXX, bytom C. XXX, o 379 eur a
príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica z 11. februára 2014 č. k.
11C/115/2013-48 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  r u š í  a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. zamietol žalobu a II. žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. čl. I § 5 ods. 1, § 11 ods. 1,
§ 33 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1 bodu 2 a § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a
šekový (ďalej len „ZZŠ“), § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., čl. 2 bodu 1, čl. 3 bodu
1 a čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007“). Vecne mal súd prvého stupňa za to, že predmetom konania je žalobkyňou voči
žalovanému uplatnená pohľadávka zo zmenky podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007. V konaní mal súd prvého stupňa preukázané, že žalobkyňa je obchodnou spoločnosťou
so sídlom na území Českej republiky, žalovaný ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej
republiky, zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom
konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007, nakoľko žalobkyňa
má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo
veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu
v Senici nepresahuje     2.000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa
čl. 2 bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, na tento spor uplatňuje
nariadenie Rady (ES) č. 861/2007. Žalovaná má bydlisko v obvode Okresného súdu Senica, ktorý je
z tohto dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci. Takto určená
právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Zmenka bola
vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území
Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania
spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky. Použitie právneho poriadku Slovenskej republiky v
súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania.
Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola. Súd prvého
stupňa preskúmal zmenku z pohľadu jej splatnosti a dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá
má uvedené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu jej neurčitosti.
Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za
túto zmenku pri predložení“ je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v



lehote 4 rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Súd nemohol považovať tento údaj za
predĺženie lehoty v zmysle § 34 ods. 1 ZZŠ, keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti
zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne znieť „na
platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal aj
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 59/2010 z 26. januára 2011, ktorý
jednoznačne skonštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a
do dvoch  rokov od vystavenia), spôsobuje to jej neplatnosť, a to s poukazom na ust.  33 ods. 2 ZZŠ.
Z uvedeného je zrejmé, že  pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus, a preto
bolo na mieste žalobu zamietnuť. Rozhodnutie o trovách konania bolo potom odôvodnené právne § 142
ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a
vecne plným úspechom žalovanej, ktorej však náhrada trov konania priznaná nebola, keďže žalovaná
si trovy konania neuplatnila a zo spisu jej žiadne nevyplývali.

Proti tomuto rozsudku podala v celom rozsahu včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu
vyhovením žalobe v celom rozsahu. Dôvodila predovšetkým tým, že napadnuté rozhodnutie je
prekvapivým rozhodnutím, ktoré spôsobilo odňatie možnosti konať pred súdom. Prvostupňový súd
dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti, ktorý má vyplývať z údajného
rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údajom
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. V zmysle čl. I § 33 ZZŠ môže byť splatnosť
zmenky určená len štyrmi spôsobmi predpokladanými zákonom, inak je zmenka ničotná (neplatná).
Jedným zo spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (tzv. vista zmenka). Zákon explicitne
neudáva, akým spôsobom sa má doložka uviesť. Spôsob uvádzania doložiek splatnosti bol zaužívaný v
zmenkovej doktríne už desaťročia, pričom rozhodujúca je doktrína a judikatúra po roku 1930, odkedy sa
datuje platná právna úprava. Je zaužívané pri vista zmenkách používať na označenie údaja zročnosti
údaj najmä nasledovanými slovnými vyjadreniami: „na predloženie“, „po predložení“, „pri predložení“,
„na videnie“. Je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „pri
predložení“, je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vista zmenke, t. j. zmenke splatnej
na videnie. V zmysle čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do
jedného roka od dátumu vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo skrátiť. Predĺženie
lehoty na platenie sa na zmenke musí uviesť. Opätovne ani v tomto prípade nie je v zákone explicitne
uvedené, ako sa má údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty uviesť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne
určitý a nevzbudzoval pochybnosti o zameniteľnosti s iným údajom. Je potrebné mať zároveň na zreteli,
že zmenka predstavuje abstraktný záväzok, stelesňuje právo samé osebe, je zo zákona prevoditeľná
indosamentom, a preto sa pri posudzovaní podstatných náležitostí vyžadujú prísnejšie kritériá, podľa
ktorých by mali byť náležitosti na zmenke uvedené tak určito, aby nezávislá priemerne vyspelá tretia
osoba, ktorá zmenku nikdy predtým nevidela, mohla posúdiť pri čítaní jej textu či ide o zmenku, ktorá
má riadne uvedené všetky náležitosti. V tejto veci je na  zmenke uvedené „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Pri jazykovom výklade uvedeného je celkom zrejmý význam slova „na platenie“,
„predložiť“. Na základe výkladových pravidiel slovenského jazyka je možné vyvodiť, že zmenka má
byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, tzn. že uvedený údaj vymedzuje časový
úsek, odkedy (od vystavenia) dokedy (uplynutím 4 rokov od vystavenia) má byť zmenka predložená
na platenie. Tento posudzovaný údaj logicky zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie
vistazmenky na platenie v súlade s čl. I       § 34 ods. 1 ZZŠ, v zmysle ktorého môže byť jednoročné
obdobie, počas ktorého má byť zmenka predložená na platenie predĺžené, čo sa stalo aj v tomto prípade
tým, že obdobie bolo predĺžené na 4 roky. Odvolateľka sa preto nestotožňuje so záverom, že v údaji
predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená doložka „do“ a to tak, že by údaj mal znieť „na
platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. Údaj „Zaplatím za túto zmenku pri predložení“ si
navzájom nekonkuruje s údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia„,pretože ide o dva
rozličné údaje s dvoma rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, teda nejde o vnútorný rozpor
zmenky. Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky, t. j. podľa neho zmenku charakterizujeme a o aký
typ ide z hľadiska zročnosti, druhý z nich určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka predložená
na platenie. Pokiaľ ide o argument v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo
59/2010             z 26. januára 2011, tak o skutkovú situáciu v ňom uvedenú sa v danom prípade nejedná
a preto nie je možné argumentovať týmto judikátom. Odvolateľka na záver poukázala na to, že záver
súdu prvého stupňa je nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 z 21. novembra 2013, ktoré bolo



vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobkyne a potvrdzuje jej závery a na uznesenie rovnakého
súdu z 13.6.2014 sp. zn. 4CoZm/3/2014.

Žalovaný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníčkou konania (§ 201        O. s. p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/            O. s. p.), preskúmal rozsudok v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobkyňa žiadala priznať uplatnenú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, preto je potrebné mať na zreteli, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu sa uplatňuje len pre spory vymedzené ako „cezhraničné“,       t. j. spory, v ktorých má aspoň
jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom, ako v členskom štáte súdu alebo
tribunálu konajúceho vo veci, na čo správne poukázal aj súd prvého stupňa, čo v danej veci bolo splnené.
Nariadenie o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu neobsahuje pravidlá týkajúce sa
súdnej právomoci, preto sa pri určovaní príslušnosti súdov a tribunálov medzi jednotlivými členskými
štátmi Európskej únie, a aj pokiaľ ide o štáty mimo Európskej únie, musia uplatňovať pravidlá ustanovené
v Nariadení Brusel I. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Rozhodným právom však nemusí byť právo členského štátu
súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci pohľadávky, v závislosti od toho, ktoré právo sa má uplatňovať
v zmysle príslušných pravidiel uvedených v nástrojoch týkajúcich sa rozhodného práva. Pokiaľ potom
ide o rozhodné právo a skutočnosť, že žalobkyňa si v konaní uplatnila zmenkovú pohľadávku, pričom z
obsahu  predloženej zmenky nevyplýva voľba rozhodného práva a na záväzky vyplývajúce zo zmeniek
nie je možné použiť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), keďže z rozsahu jeho pôsobnosti článok 1 ods. 2
písm. d/ vylučuje záväzky vyplývajúce zo zmeniek, pričom právo Európskej únie a medzinárodné zmluvy
neobsahujú kolízne normy pre oblasť zmeniek, súd prvého stupňa správne určil rozhodné právo podľa §
10 ods. 1 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom s tým, že danú vec
je potrebné riešiť podľa slovenského právneho poriadku, nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému
usporiadaniu daného vzťahu, vzhľadom na to, že osoba zmenkovo zaviazaná je štátnym občanom
Slovenskej republiky, pôvodná majiteľka zmenky je spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom na
území Slovenskej republiky, žalobkyňa ako majiteľka zmenky je osobou zo zmenky oprávnenou - má
nárok na vyplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom, na zmenke však nie je jej podpis, čím potom
spôsobilosť žalovanej a indosanta - prvého majiteľa zmenky sa spravuje slovenskou právnou úpravou,
zmenkové vyhlásenie žalovanej ako vystaviteľky zmenky bolo urobené pred indosáciou zmenky v
Slovenskej republike, teda jeho forma sa spravuje taktiež právom Slovenskej republiky, aj platobné
miesto je v zmenke uvedené: „POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 Bratislava, atď.). Odvolací súd
upriamuje pozornosť aj na to, že právna úprava zmenky vychádza v Českej republike i v Slovenskej
republike z rovnakého právneho základu, ktorým je ZZŠ.

Súdu prislúcha povinnosť zistiť celkový skutkový stav sporu vo veci pohľadávky  v rámci európskeho
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Dôvodom je to, že v zmysle príslušných ustanovení
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 článku 4 ods. 4, článku 7 ods. 1 a článku 9
ods. 1, má súd povinnosť tak konať a informovať strany sporu, aké informácie od nich súd požaduje, aby
mohol vydať rozhodnutie o sporných záležitostiach. Takto súd zodpovedá za riadenie a kontrolu konania,
pričom zámerom je, aby súd zabezpečil splnenie cieľov nariadenia, ktoré spočívajú v zrýchlenom,
jednoduchom a finančne menej náročnom konaní. Úlohou súdu je rozhodnúť, či v záujme určenia
skutkového stavu nariadi ústne pojednávanie. Vyplýva to zo zásady ustanovenej v článku 5 ods. 1, že
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je predovšetkým písomné a súd by mal nariadiť
ústne pojednávanie len ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie v niektorej zo sporných skutkových



otázok, v ktorých nevie rozhodnúť iným spôsobom, napríklad vyžiadaním doplňujúcich informácií od
jednej alebo oboch strán sporu, prípadne ak o to požiada niektorá zo strán. Nariadenie pojednávania je
potom potrebné zdôvodniť. Pri rozhodovaní o nariadení alebo nenariadení ústneho pojednávania, ako
aj v priebehu ústneho pojednávania musí súd rešpektovať právo na spravodlivé súdne konanie a na
zásadu kontradiktórnosti konania. V danej veci súd prvého stupňa nariadil ústne pojednávanie z vlastnej
iniciatívy (účastník o to nepožiadal), avšak bez zdôvodnenia prečo k tomu pristúpil, keď ani zo zápisnice o
tomto pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci, nevyplýva potreba objasňovania sporných
skutočností.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Návrhom na uplatnenie pohľadávky si žalobkyňa uplatnila
svoju pohľadávku voči žalovanému vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Žalobkyňa k návrhu pripojila zmenku vystavenú v
Senici 8. januára 2010 žalovaným, označenou na zmenke menom, priezviskom, trvalým bydliskom,
rodným číslom, ktorú zmenku žalovaný vlastnoručne podpísal. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy
202800200 a záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO 35807598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkovú sumu 379 eur a zmenkový úrok 0,25%
denne od 29. septembra 2010. Splatnosť bola dohodnutá údajom „bez protestu“ a s údajom „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na žalobkyňu, ktorá
je zahraničnou právnickou osobou, bez uvedenia dátumu. Žalovaný na zmenku žalobkyni nezaplatil
žiadnu sumu, preto si žalobkyňa uplatnila voči nemu nielen zaplatenie zmenkovej sumy, vrátane
zmenkového úroku 0,25% denne zo zmenkovej sumy, ale aj zákonný 6% úrok a zmenkovú odmenu. Po
doručení žaloby žalobkyne na tlačive „A“ spolu s tlačivom „C“ žalovanému sa tento nevyjadril a nenavrhol
ani nariadiť vo veci pojednávanie avšak prvostupňový súd považoval za potrebné ústne pojednávanie
nariadiť.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenými odvolacími dôvodmi, je posúdiť,
či boli splnené podmienky na zamietnutie žaloby z dôvodu neplatnosti zmenky, z ktorej mala vzniknúť
žalobkyni uplatnená zmenková pohľadávka, následkom viacerých lehôt splatnosti.

Podľa čl. I § 10 ZZŠ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 75 ZZŠ vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu
listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;                         2. bezpodmienečný sľub
zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu
alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 33 ZZŠ zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte
vystavenia, na určitý deň (ods. 1). Zmenky s iným časom sročnosti alebo             s postupnou sročnosťou
sú neplatné (ods. 2).

Podľa čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Zmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a obsahu. Podstatou zmenky je záväzok
určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcom            z listiny sumu určenú
zmenkou. Každá zmenka musí byť označená slovom „zmenka“, pričom uvedené označenie nie je
možné nahradiť iným slovom. Ďalšie náležitosti upravuje zákon podľa druhu zmenky, teda podľa toho,
či sa jedná o zmenku vlastnú alebo zmenku cudziu. Zmenku, ako cenný papier na rad, je možné
prevádzať rubopisom, čiže indosamentom. Základná právna úprava uvedeného inštitútu je uvedená v



ZZŠ. Zmenka má v zásade povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ
nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu.

Zmenka je záväzkom abstraktným. Zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti,
než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Je to teda záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné
vzťahy, ktoré medzi výstavcom a remitentom pri zmenke vlastnej a medzi výstavcom, remitentom a
zmenečníkom, poprípade príjemcom u zmenky cudzej, existujú. Nie je potrebné pochybovať o tom, že
zmenka vznikne z konkrétnej hospodárskej potreby z určitých právnych vzťahov. Aj keby dôvod vzniku
zmenky bol na nej vyznačený, nemá to nijaký vplyv na existenciu zmenkového záväzku. Právna úprava
zmenky od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu, abstrahuje. Zmenka je zároveň záväzkom nesporným.
Podstata je v tom, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na platenie, ani neskôr pri jej
prípadnom vymáhaní preukazovať nič iné než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie je na ňom,
aby preukazoval, že povinný zo zmenky veriteľovi zmenkovú sumu skutočne dlhuje. Zmenka sama,
samozrejme ak je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na sumu v nej uvedenú. Pripúšťajú
sa vždy určité námietky voči zmenkovým nárokom. Na tomto mieste však je možné konštatovať úplne
jednoznačne, že je na dlžníkovi zo zmenky, aby námietky vzniesol a prípadne ich veriteľovi v súdnom
konaní preukázal. Pokiaľ sa mu to nepodarí, zostane mu povinnosť zmenku zaplatiť. Je teda možné,
že proti zmenke bude platený nedlh, alebo záväzky inak nevymáhateľné, ako sú nároky premlčané,
alebo nároky z hier a sázok,          i nároky právu sa všeobecne priečiace, ako sú napríklad nároky z
úžery. Abstraktnosť a nespornosť zmenkových záväzkov spolu úzko súvisia. Je zrejmé, že obidva tieto
rysy majú svoje hranice. Zároveň je však nutné mať na pamäti, že oprávnený vlastník platnej zmenky
zásadne právo na vyplatenie zmenky má a bude to osoba povinná, ktorá sa bude musieť prípadne proti
tomuto nároku brániť a pokiaľ neunesie dôkazné bremeno, ocitne sa v dôkaznej núdzi a bude nútená
podľa zmenky plniť. V tomto smere sa nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov prejaví vždy.

Pokiaľ ide o zmenku predloženú žalobkyňou, v tomto prípade ide o zmenku vystavenú na videnie, teda
tzv. vista zmenku podľa čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ. Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia
žalovaného, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Aj keď citované ustanovenie
čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného roka od dátumu
vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil, túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu. Ide o určité
rámcove obmedzenie splatnosti tejto zmenky. Majiteľ tak môže v rámci tejto lehoty zmenku predložiť
kedykoľvek a musí mu byť ihneď pri predložení preplatená, lebo už samotným predložením sa stáva
splatnou. V tomto prípade žalovaný v zmenkovom vyhlásení podľa § 34 ods. 1 ZZŠ určil dlhšiu lehotu
na predloženie vista zmenky, a to štyri roky od vystavenia. Zmenka tak obsahuje jednoznačný údaj o
tom, že sa jedná o vista zmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť na platenie do štyroch
rokov odo dňa jej vystavenia.

Odvolací súd tak odlišne od súdu prvostupňového uzavrel, že zo zmenky predloženej žalobkyňou,
splatnej na videnie, podľa čl. I. § 33 ods. 1 ZZŠ, pretože obsahuje údaj: „Zaplatím za túto zmenku pri
predložení...“, jasne vyplýva jedna doba splatnosti 4 roky od vystavenia, ako to vyplýva z textu: „na
platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia“. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia,
pričom predložiť ju bolo možné               v súlade s čl. I. § 34 ods. 1 ZZŠ v lehote štyroch rokov od
jej vystavenia a až po jej predložení uskutočnenom v lehote štyroch rokov od vystavenia nastáva jej
splatnosť. Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že v zmenke sú
uvedené dve splatnosti, čo malo spôsobiť jej neplatnosť.

Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia viazaný uplatnenými odvolacími
dôvodmi, teda pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa môže
prihliadať len k tým dôvodom, ktoré odvolateľ v odvolaní označil, nie je viazaný rozsahom odvolania len
v prípadoch uvedených v § 212 ods. 2 O. s. p. (nejde o daný prípad), pričom však vždy musí prihliadnuť
k vadám, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, i keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 212
ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 212 ods. 3 O. s. p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.



Z citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí vždy rešpektovať
procesno-právne vady konania pred súdom prvého stupňa, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu k  nesprávnemu výsledku
konania. Kedy o takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu
O. s. p. priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď napr. rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 102/04 či rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/102/2001           a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a tým
odňal účastníkovi jeho procesné práva. Ak potom súd prvého stupňa skúmal platnosť zmenky, len z
pohľadu jej splatnosti, pričom závery súdu v tejto otázke s poukazom na vyššie uvedené neboli správne
a neskúmal zmenku zo všetkých v zmysle ZZŠ do úvahy prichádzajúcich hľadísk, dopustil sa takého
procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti konať pred súdom.

S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím
§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Aj keď s ohľadom na vytýkanú vadu konania by bolo nadbytočné (predčasné) zaoberať sa ďalšími
odvolacími dôvodmi, odvolací súd považuje za účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť
nasledovné:

V zmysle čl. I. § 11 ZZŠ je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto
prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Práve z tohto dôvodu môže žalovaný
ako priamy dlžník namietať voči žalobcovi, ako poslednému majiteľovi zmenky, jedine to, že vedome
konal na jeho škodu, čo ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka
proti platnému zmenkovému záväzku.

Po podaní zmenkového návrhu na súd, tento vo vzťahu k zmenke môže skúmať len to, či predložená
listina sa javí byť skutočne zmenkou, teda skúmať, či zmenka má zákonné náležitosti. Až keď je možné
konštatovať, že listina sa javí byť zmenkou, je možné uvažovať, či existujú dôvody k pochybnostiam o
jej pravosti. Obranou proti uplatnenému zmenkovému nároku sú potom už len námietky, ktoré musia
byť riadne odôvodnené, tzn. že zmenkový dlžník - v konaní žalovaný musí uviesť aké vecné dôvody
ho vedú k námietkam. Prísnosti             a nespornosti zmenkových záväzkov zodpovedá zásada
koncentrácie konania, v danom prípade, keďže ide o konanie podľa Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, žalovaný musí podať všetky námietky, ktoré má proti zmenkovému platobnému
rozkazu v tlačive C na odpoveď po doručení mu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky žalobcom,
ktorým je povinný odpovedať do 30 dní a zaslať ho súdu spolu so všetkými príslušnými podrobnými
dokumentmi, resp. akýmkoľvek iným vhodným spôsobom bez použitia tlačiva na odpoveď, reagovať na
doručený návrh žalobcu. V rámci odpovede môže poprieť pohľadávku z hľadiska jej vecnej podstaty
alebo nárokovanej sumy, prípadne požiadať o nariadenie ústneho pojednávania. Uvádzaná abstraktnosť
a nespornosť zmenkových alebo šekových záväzkov sa vždy prejaví v tom, že je to žalovaný, ktorý
musí námietky nielen vzniesť, ale taktiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Žalobca, ktorý
predložil zmenku, o ktorej pravosti nie je dôvod pochybovať, svoj nárok preukázal dostatočne. To mu ale
nebráni, aby proti námietkam a dôkazom žalovaného vznášal protitvrdenia a navrhoval vlastné dôkazy
k vyvráteniu námietok a dôkazov žalovaného.



Zároveň je potrebné zohľadniť spotrebiteľský charakter pôvodného zmluvného vzťahu medzi
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na postup Krajského súdu v Prešove, ktorý v skutkovo obdobnej veci pod sp.
zn. 6Co/132/2013 konanie prerušil a podľa § 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 19 ods. 3
písm. b) Zmluvy o Európskej únii, predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku  (konanie
sp. zn. C-328/14) v znení: „Či sa má článok 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4 Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o
aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou
je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z
indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu o kauze
právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona
upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla“.

V konaní o takto predloženej prejudiciálnej otázke predložila svoje stanovisko Komisia, ktorá
argumentuje tým, že Smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci, nezakazuje
používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva,
že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň
zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru Komisie je potrebné
pojem \"vhodnej ochrany spotrebiteľa\" v zmysle článku 9 smernice 87/102/EHS vykladať so zreteľom na
článok 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnou ochranou
spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej smernice je preto potrebné chápať celkový právny rámec
ochrany spotrebiteľa, ako vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry Súdneho dvora, a zahŕňa preto
aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Rešpektovanie
abstraktného charakteru zmenky v zmysle, ako to uvádza vnútroštátny súd vo svojom uznesení, by bolo
podľa Komisie neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú
zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť
právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo
potvrdzuje aj článok 14 smernice 87/102/EHS. Podľa názoru Komisie je zrejmé, že ak pri vymáhaní dlžnej
sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej
zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej
ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž
nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v
konaní o vymáhanie pohľadávky nie je možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Na tomto závere
nemení nič ani skutočnosť, že v prejednávanej veci bola zmenka indosovaná na obchodnú spoločnosť
so sídlom v Českej republike, ktorá následne svoje práva vyplývajúce zo zmenky uplatňovala pred súdmi
Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, upraveného
nariadením (ES) č. 861/2007.

Slovenská republika v konaní o takto predloženej prejudiciálnej otázke argumentuje tým, že v
prípade indosácie zmenky vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a jej nezávislosť od príčinného
(kauzálneho) vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia, umožňuje zákon č. 191/1950 Zb. vznášať
kauzálne námietky, ktoré sa zakladajú na vlastných vzťahoch k predchádzajúcim majiteľom zmenky,
len výnimočne. Zákonná prekážka prenosu kauzálnych námietok na ďalších nadobúdateľov zmenky je
pritom logickým dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzkov zo zmeniek. Navyše, ak je majiteľom
zmenky indosatár, kauzálny vzťah medzi majiteľom zmenky a zmenkovým dlžníkom spravidla ani
neexistuje. Túto zákonnú prekážku však prelamuje napríklad výnimka vyplývajúca z § 17 zákona č.
191/1950 Zb., ktorý ustanovuje, že kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Podmienkou pre uplatnenie tejto výnimky teda
je, aby majiteľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Splnenie tejto podmienky je preto zákonným
predpokladom pre prípustnosť kauzálnych námietok v prípade indosácie zmenky. Napriek tomu, že
takáto charakteristika zmeniek je daná medzinárodnými predpismi, je potrebné prihliadať aj na systém
ochrany spotrebiteľa v práve EU, ktorý vytvoril určité minimálne požiadavky, ktoré je potrebné uplatniť aj
vo vzťahu k inštitútu zmeniek. Zákonodarca EU totiž pamätal pri vytváraní rámca ochrany spotrebiteľa v
oblasti spotrebiteľských úverov aj na požiadavku zabezpečenia minimálnej úrovne ochrany spotrebiteľa



v členských štátoch, ktoré spotrebiteľovi umožňujú využívať zmenky. Uvedenú požiadavku zakotvovala
smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňovala aj v čase vystavenia zabezpečovacích zmeniek vo veci
samej. Podľa jej čl. 10, členské štáty, ktoré v spojitosti s úverovou zmluvou povoľujú spotrebiteľovi:
a) uskutočniť platbu prostredníctvom zmeniek, vrátane dlžných úpisov; b) dať záruku prostredníctvom
zmeniek, vrátane dlžných úpisov a šekov, zabezpečia, že spotrebiteľ je vhodne chránený, ak používa
tieto nástroje danými spôsobmi. Toto ustanovenie bolo v čase rozhodnom pre prejednávaný prípad
premietnuté do zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho § 4 ods. 6 v súvislosti
s poskytnutím úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Podľa názoru Slovenskej
republiky, za okolností ako vo veci samej, prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhoch
na plnenie zo zmeniek, aby okrem iného preskúmal, či boli zmenky vystavené v súlade s ustanovením
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., a teda či zmenková suma v čase vyplnenia zmeniek bola najviac vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a
iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Vnútroštátnemu súdu nič nebráni v tom, aby si za účelom takéhoto posúdenia
vyžiadal (napríklad od dlžníka) všetky potrebné podklady (vrátane zmluvy o spotrebiteľskom úvere),
pretože v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže vnútroštátny súd aj bez návrhu
vykonať dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci bude kľúčovou otázkou vyriešenie konfliktu
medzi abstraktným a prísne formálnym charakterom indosovanej zmenky na jednej strane a možnosťou
skúmania zmluvného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a dlžníkom zohľadniac pritom
spotrebiteľský charakter tohto vzťahu na strane druhej.

Odvolací súd vzhľadom na prebiehajúce konanie o prejudiciálnej otázke, dáva súdu prvého stupňa
na zváženie možnosť prerušenia predmetného konania s odkazom na § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.
Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o uvedenej prejudiciálnej otázke v konaní sp. zn. C-328/14
môže mať totiž zásadný význam pre rozhodnutie súdu v danej právnej veci. Ak Súdny dvor odpovie
na otázku kladne, bude možné posudzovať spotrebiteľskú zmluvu napriek indosácii zmenky aj napriek
prísnej formálnosti a abstraktnosti zmenkového práva, a tak sa súdu otvorí možnosť vykonať ex offo
súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok (čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13) a možnosť ex
offo kontroly, či nejde o zmluvu bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia RPMN (čl. 4 ods. 2
smernice 87/102).

V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. §
221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil, keďže takýmto postupom súdu sa odňala účastníkom možnosť konať
pred súdom, ako aj s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p., keď prvostupňový súd vec nesprávne
právne posúdil tým, že na vec neaplikoval všetky náležité ustanovenia na vec sa vzťahujúcich právnych
predpisov a nadväzne v naznačenom smere i nedostatočne zistil skutkový stav a podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude posúdiť dôvodnosť žalobného návrhu v kontexte
noriem zmenkového práva a zároveň aj v kontexte noriem práva spotrebiteľského, zvážiť dôvodnosť
prerušenia konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., zodpovedať všetky relevantné právne otázky,
na ktoré bolo poukázané vyššie, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov
konania a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods.
2 O. s. p. odôvodniť. Súd prvého stupňa bude pritom rešpektovať upravený postup a pravidlá, ktorými
sa európske konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu odlišujú od konania upraveného výlučne
Občianskym súdnym poriadkom.



V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a495f585-877e-41fe-a60d-0d74ec45e4f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 102/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 102/04 z 14. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-14", "citacie_n": 328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a495f585-877e-41fe-a60d-0d74ec45e4f9"}, {"guid": "e0439c6e-acb6-4f27-bdaf-40c19e471aa4:3a58704c-99d6-4f09-934f-10919a9e8580", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1608205304.1", "spisova_znacka": "6Co/132/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/132/2013 z 24. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-04-24", "citacie_n": 441, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1608205304.1"}], "citovane_v": []}