Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 14CoE/47/2019 z 6. 1. 2020
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 6. januára 2020, sp. zn. 14CoE/47/2019, ECLI:SK:KSTT:2020:2312214986.1
Krajský súd Trnava | 14CoE/47/2019 | ECLI:SK:KSTT:2020:2312214986.1 | 2020-01-06 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. h) EP, § 389 ods. 1 písm. b) CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a0e59ac3-434e-4a09-b9ac-f8c5a03a91c6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2312214986.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoE/47/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312214986
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2312214986.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity
Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul.
29. augusta č. 8, 10, Bratislava, pobočka Galanta, Z. Kodálya 1629/48, Galanta, IČO: 30 807 484,
proti povinnému: O. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. J. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Lukášom Liščákom, so sídlom Exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5/A, Hlohovec pod sp. zn. EX
1682/2012, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 337,98 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 15Er/966/2012 - 23 zo dňa 23.
septembra 2019, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie   r u š í   a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vedenú na Okresnom súde Galanta pod sp.
zn. 15Er/966/2012 zastavil a oprávneného zaviazal povinnosťou zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie vo výške 67,25 Eur. Rozhodnutie odôvodnil použitím ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1,
§ 200 ods. 2, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku. Vecne potom mal zato, že z obsahu exekútorského
spisu vyplýva, že súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinného a zistil, že povinný nevlastní
žiaden exekvovateľný majetok a to z dôvodu neexistencie takéhoto majetku, respektíve z dôvodu skôr
začatých exekúcií, ktoré bránia vymáhaniu pohľadávky v predmetnom exekučnom konaní. Povinný má
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti avšak je zaťažený niekoľkými záložnými právami, má založený
bankový účet v Prvej stavebnej sporiteľni a. s., ktorý je blokovaný inými exekútorskými úradmi. Povinný
nemá žiaden legálny príjem z ktorého by bolo možné vykonávať zrážky, pričom sa voči povinnému
vedie 25 exekučných konaní. Preto súd prvej inštancie exekúciu z úradnej moci v zmysle zákonného
ustanovenia v celosti zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov konania súdnemu exekútorovi.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote
odvolanie. V odvolaní uviedol, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti
ako stavu prechodného. Oprávnený svoje odvolanie odôvodnil tým, že povinný je vlastníkom
nehnuteľnosti - LV XXX, Okres Galanta, k. ú. W. J., spoluvlastnícky podiel 1/2, počet záložných
práv nemusí znamenať nevymožiteľnosť pohľadávky predajom nehnuteľnosti, nakoľko nie je známa
výška pohľadávok, ktoré sú zabezpečené exekučným záložným právom. Oprávnený taktiež poukázal,
že od júla2018 sú na účet oprávneného poukazované čiastkové úhrady pohľadávky vymáhanej v
exekučnom konaní začatom na návrh zo dňa 10.10.2013, ktoré je vedené na exekútorskom úrade
JUDr. Viery Kučerovej, a preto z uvedeného vyplýva, že povinný disponuje finančnými prostriedkami
na postupné splatenie pohľadávok oprávneného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol
zrušiť napadnuté uznesenie a pokračovať v ďalšom konaní.



3. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

4. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku)
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (§ 379 až § 381 C.s.p.,), vec prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p.), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie nie je
vecne správne.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia neuviedol náležité odôvodnenie výrokovej
časti. Napadnuté uznesenie obsahuje konštatovanie, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani
nehnuteľný majetok, bez toho, že by sa zaoberal úvahou, či nejde len o prechodný jav nemajetnosti
a či nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé,
ako sa súd prvej inštancie zaoberal právnou otázkou, či by predčasné zastavenie exekúcie upieralo
oprávnenému právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou
je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí.

9. Z napadnutého uznesenia nemožno vyvodiť akými úvahami sa súd riadil pri zastavení exekúcie a
takýmto postupom súd prvej inštancie odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, keďže tento má
podstatne sťažené právo podať opravný prostriedok a argumentovať proti uzneseniu bez jeho náležitého
odôvodnenia. Oprávnený vo svojom odvolaní poukázal, že povinný vlastní nehnuteľný majetok aj keď
je zaťažený viacerými záložnými právami tak to neprezumuje skutočnosť, že nič nevlastní. Taktiež je
potrebné skúmať opätovne všetky príjmy povinného či sa znova nezamestnal. Odňatím možnosti konať
pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných
práv, ktoré mu C.s.p. priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak
išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania
vrátane výsledku takéhoto procesu (pri rozhodovaní). Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov
sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny
rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako tieto vyplývajú z
článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd (uvedenej ústavným zákonom č. 23/1991
Zb.), ako aj článku 46 Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších ústavných zákonov). Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na riadny
proces a vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní je i povinnosť súdov odôvodniť svoje rozhodnutia (§
220 ods. 2 C.s.p.). Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa napadnuté uznesenie vôbec neodôvodnil
spôsobom vyplývajúcim z týchto ustanovení, došlo k porušeniu práva oprávneného na riadny proces so
všetkými jeho atribútmi (vrátane práva dozvedieť sa, prečo konkrétne bola exekúcia zastavená).



10. Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a § 391 ods. 1 C.s.p.
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prípade záujmu súdu
prvej inštancie opätovne rozhodnúť, bude nutné rozhodnutie náležite odôvodniť (najmä jednoznačným
uvedením, či ide o nemajetnosť prechodnú, či nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti, a
aký dopad bude mať rozhodnutia na právo oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu).

11. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
posledná veta č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).