Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23CoP/25/2017 z 15. 4. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 15. apríla 2018, sp. zn. 23CoP/25/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8116214099.1 Krajský súd Prešov | 23CoP/25/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8116214099.1 | 2018-04-15 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: CSP, CMP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/db77228e-d439-49ff-8ac4-d5d5fabdea52 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8116214099.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/25/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116214099
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116214099.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. G. M.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpenej v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny P., pochádzajúcej z rodičov P.. G. M., P.., rod M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P.,
U. XX, zastúpenej v konaní JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom v Prešove, Hlavná 111 a C.. F. P.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., K. X., zastúpeného v konaní JUDr. Jánom Slovinským, advokátom
v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 13, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 27P/338/2016-169 zo dňa 12.09.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k.
30P/123/2014-48 zo dňa 25.07.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.
13CoP/16/2014-73 zo dňa 20.11.2014 tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre maloletú G. zo sumy
120 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, počnúc od 01.08.2016 opakovane do budúcna. Dlžné
výživné za obdobie od 01.08.2016 do 31.08.2017, ktoré je vo výške 2.340 eur, povolil otcovi splácať
v 100 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu pod stratou
výhody splátok. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozsudok
odôvodnil tým, že matka podaným návrhom z 08.07.2016 žiadala zvýšiť výživné zo strany otca pre
maloletú G. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, počnúc od 01.08.2016 do budúcna.
Súd zistil, že maloletá G. pochádza z družského vzťahu rodičov P.. G. M., P. a C.. F. P.. Rozsudkom
Okresného súdu Prešov 30P/123/2014 zo dňa 25.07.2014 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu
bola maloletá G. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu
sumou 120 eur mesačne. Styk otca s maloletou nebol upravený. V tom čase matka bola na rodičovskej
dovolenke s maloletou G., poberala rodičovský príspevok. Otec bol zamestnaný vo firme N. F., a.s.
ako technológ s čistým mesačným príjmom cca. 600 eur. Maloletá G. bola v celodennej opatere a
starostlivosti matky. V súčasnosti býva matka s maloletou G. v dvojdome, ktorého je spoluvlastníčkou
so svojou sestrou. Vlastní tam samostatnú bytovú jednotku, kde platí inkaso 135 eur mesačne, spláca
hypotéku 375 eur mesačne, kontokorentný úver 22 eur mesačne, mobilný telefón 22 eur mesačne, stravu
a hygienu 200 eur mesačne, pohonné hmoty 50 eur mesačne, poistenie 30 eur mesačne. Okrem toho
platí ročne daň z nehnuteľnosti 45 eur, poistku 119 eur, poistku na dom 75 eur, daň z odpadu 20,09
eur a za maloletú G. daň z odpadu 20,09 eur ročne. Matka je od novembra 2016 zamestnaná vo firme
W. Z., s.r.o., jej príjem za toto obdobie bol 549,80 eur, čo je 183,26 eur mesačne. V súčasnej dobe
je zamestnaná vo firme B. F., s.r.o. od novembra 2016, u tohto zamestnávateľa je jej priemerný čistý
mesačný príjem cca. 600 eur. Otec maloletú osobne nekontaktuje, nestretáva sa s ňou, neprispieva
žiadnym iným spôsobom, nekupuje jej darčeky. Otec býva v podnájme v M., za prenajatý byt platí



300 eur mesačne, v predmetnom byte býva sám. Spláca úver po 115 eur mesačne, ktorý si zobral v
čase, keď ešte žili s matkou v spoločnej domácnosti a tento úver bol na rekonštrukciu domu, ktorého
matka je spoluvlastníčkou. Ohľadom vložených finančných prostriedkov prebieha na súde konanie o
bezdôvodné obohatenie. Od začiatku konania otec pracoval v O., kde mal výdavky na bývanie v sume
325 eur mesačne, výdavky na stravu 300 eur mesačne, cestovné náklady 200 eur mesačne. V O.
pracoval na turnusy v nepravidelnej dĺžke. Na pojednávaní 03.05.2017 uviedol, že ukončil práce v O.,
momentálne pracuje pre firmu F., s.r.o. M., pre ktorú pracoval aj v zahraničí, avšak prácu vykonával
doma ako správca webovej stránky, administratívny pracovník. Podľa dodatku k pracovnej zmluve z
XX.XX.XXXX bola preukázaná jeho mesačná mzda 500 eur. Otec vlastní 3-izbový byt v T., ktorý vydražil
za cenu 12.400 eur, k čomu uviedol, že tento byt zaplatila jeho matka. V byte bývajú nájomcovia, ktorí
platia iba inkaso, žiadne nájomné jeho matke neplatia. Skutočnosť, že byt v T. je prenajatý, otec nevedel
preukázať. Uviedol, že nájomnú zmluvu nemá. Je spoluvlastníkom jednej polovici 3- izbového bytu, kde
bývajú jeho rodičia. Platí mobilný telefón v sumách od 20 do 40 eur mesačne. Pracovný pomer otca vo
firme F. s.r.o. M. trval v čase od XX.XX.XXXX . do XX.XX.XXXX. Za rok 2016 za obdobie od januára
do decembra bol jeho čistý mesačný príjem vo výške 1.501,31 eur, boli mu vyplácané diéty, priemerne
1.703 eur mesačne. V roku 2015 pracoval tiež v zahraničí, jeho vyplatené diéty boli mesačne 1.562,85
eur, v roku 2017 za obdobie január až marec mu boli vyplatené diéty v celkovej sume 3.172,40 eur,
čo je priemerne mesačne 1.057,46 eur. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo 06.09.2017 bolo zistené,
že vymeriavací základ pre odvod poistného u otca za obdobie august 2016 až júl 2017 bol 1.915,47
eur. V dobe od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vykonával otec práce prostredníctvom firmy F., s.r.o. vo
X., v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vykonával prostredníctvom tej istej firmy práce v O. a
v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX takisto vykonával práce v O.. V období od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX tiež vykonával práce v O.. Maloletá G. nastúpila od septembra 2016 do štátnej materskej
škôlky, predtým navštevovala súkromnú materskú škôlku. Matka platí stravné v škôlke 26 eur mesačne,
školné 15 eur mesačne, poistenie 22 eur mesačne. Na stravu okrem materskej školy jej matka dáva 100
eur mesačne, na oblečenie a obuv 47 eur mesačne. Maloletá navštevuje tanečnú školu T., kde sa platí
poplatok 14 eur mesačne, 60 eur mesačne platí matka za plávanie, 6 eur mesačne za jazdenie na koni.
Maloletá G. navštevuje alergologickú ambulanciu, matka jej na lieky dopláca 13 eur mesačne, je liečená
na hematológii. Okrem toho matka maloletej platí ZRPŠ v materskej škole v sume 20 eur polročne, na
hygienu 20 eur, hračky, knihy 12 eur mesačne, potreby do škôlky 7 eur mesačne, má aj jednorazové
výdavky a potreby pre materskú školu, napr. tanečný kostým v sume 250 eur, obliečky na posteľ v
sume 22,90 eur. V roku 2017 má maloletá zvýšené výdavky v súvislosti so svojim zdravotným stavom,
pričom matka jej za obdobie od januára 2017 do augusta 2017 uhradila za lieky spolu 208,43 eur. Súd
prvej inštancie uviedol, že bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba necelých
troch rokov, čím došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej G., ktorá začala navštevovať
materskú školu, predtým bola s matkou na rodičovskej dovolenke. Je nepochybné, že za toto obdobie
sa u maloletej podstatným spôsobom zvýšili výdavky najmä na úhradu stravného, školného, výdavky
súvisiace so zakúpením oblečenia, obuvi, so záujmovou a krúžkovou činnosťou. Rovnako sa zvýšili
výdavky na lieky, keďže je alergička. Maloletá od poslednej úpravy výživného podrástla, zvýšili sa jej
výdavky v súvislosti s mimoškolskými aktivitami, záujmovými krúžkami. K zmene pomerov došlo aj na
strane matky, ktorá v súčasnosti pracuje, jej príjem je okolo 600 eur mesačne. Rovnako došlo k zmene
pomerov aj na strane otca, u ktorého došlo k podstatnému navýšeniu príjmu. V čase poslednej úpravy
to bolo 600 eur mesačne, v súčasnosti okolo 1.500 eur, poberá aj diéty, ktoré sa pohybujú priemerne
od 1.000 eur do 1.700 eur mesačne. Súd zistil, že výdavky otca na bývanie, stravu a cestovné sú
nižšie ako diéty. Aj keď výška cestovných náhrad nemôže byť započítaná do príjmu otca, vďaka týmto
diétam otec nemusí zo svojho príjmu vynaložiť finančné prostriedky na zabezpečenie stravy, bývania a
cestovného. Okrem toho sa od poslednej úpravy výživného zmenili majetkové pomery otca, ktorý sa stal
vlastníkom bytu, ktorú vydražil. Aj keď otec uviedol, že byt prenajíma a z prenájmu nemá žiaden príjem,
toto nepreukázal súdu. Tvrdenie, že nájomcovia sú v byte na základe ústnej dohody, nie je relevantné.
Súd mal za to, že potencionálne môže mať otec príjem aj z nájmu tejto nehnuteľnosti. Ak takýto príjem
nemá, dobrovoľne sa vzdal ďalšieho finančného príjmu. Otec je zároveň vlastníkom ďalšej nehnuteľnosti,
v podiele jednej polovice. V súčasnej dobe otec pracuje vo X., kde má pracovať až do XX.XX.XXXX, kde
je priemerná mzda podľa internetového portálu 3.500 eur. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil
aj osobnú starostlivosť matky o maloletú, ktorá je zabezpečená príkladným spôsobom. Preto považoval
súd za dôvodne navýšiť výživné zo strany otca o to viac, že došlo u neho k podstatnému nárastu príjmu.
Aj keď otec uvádzal, že ukončil práce v zahraničí, následne bolo preukázané, že si opätovne našiel prácu
v zahraničí prostredníctvom firmy, v ktorej pracoval. Súd zohľadnil aj majetkové pomery na strane otca,
kúpu nehnuteľnosti, ktorú neužíva a z ktorej nemá žiaden príjem, čo súd považoval za neodôvodnený



výdavok. Keďže od poslednej úpravy výživného sa príjem otca niekoľkonásobne zvýšil, pribudol mu
majetok, nepribudla vyživovacia povinnosť, nad rámec bežného výživného neprispieva, súd považoval
zvýšenie výživného na sumu 300 eur mesačne za primerané. Súd zároveň určil dlžné výživné na sumu
2.340 eur, 13 mesiacov po 180 eur a povolil to dlžné výživné otcovi splácať v 100 eurových splátkach
mesačne. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Uviedol, že nesúhlasí
s tvrdením matky, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého a na strane otca. Napriek tomu,
že bol v O. zamestnaný, vždy sa jednalo o zmluvy uzavreté na dobu určitú, čím poukazuje na
nestabilitu a nemožnosť spoľahnutia sa na pravidelný príjem. Vyššie príjmy v zahraničí sa spájajú aj
s jednoznačným vyššími nákladmi na život. Súd sa nevysporiadal s vysokou splátkou hypotéky, ktorú
si vzala navrhovateľka na bývanie. Keby navrhovateľka žila skromnejším spôsobom života, nežiadala
by odporcu od zvýšenie výživného práve v čase, keď sa jeho majetkové pomery výrazne zhoršili. Otec
ukončil práce v O. a jeho mesačný príjem sa výrazne znížil. Súd by mal vziať do úvahy aj to, že odporca
sa nevzdal lepšie platenej práce v O. svojvoľne, pracovný pomer sa skončil v dôsledku uplynutia doby,
na ktorú bola pracovná zmluva uzavretá. Podľa dodatku k pracovnej zmluve mesačná mzda odporcu
je 500 eur, čo je málo oproti jeho zárobku v O.. Súd nezobral do úvahy jeho výpoveď pred súdom, kde
uviedol dôvody prečo sa s dcérou nestretáva. Poukázal na to, že výživné je možné zvýšiť len v prípade
zmeny pomerov, zmena však nastala nielen na strane maloletej G., ale aj na jeho strane, lebo sa mu
výrazne zhoršili majetkové pomery. Aktuálna výška výživného zodpovedá potrebám maloletej G., ako aj
jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. V súčasnej dobe nie je schopný platiť výživné
vo výške 300 eur mesačne, zvýšením výživného na takúto sumu sa dostane do začarovaného kruhu,
čo by mohlo smerovať k tomu, že nebude schopný splácať tak vysoké výživné. Navrhol, aby odvolací
súd ponechal výživné v pôvodnej sume 120 eur mesačne.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu matka uviedla, že rozhodnutie súdu je odôvodnené, z rozsudku vyplýva, že
do XX.XX.XXXX odporca pracuje vo X.. Vymeriavacím základom za obdobie od augusta 2016 je 1.915
eur, čo sa rovná hrubému zárobku otca. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok potvrdil.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Nepochybne v danom
prípade od poslednej úpravy výživného vzrástli potreby maloletej G., ktorá začala navštevovať materskú
školu, pričom výrazne vzrástol aj príjem otca. Odvolací súd poukazuje na správne odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie príjem otca bol
vo výške cca 1.500 eur mesačne, ďalší príjem mal otec cestovných náhrad, ktoré súd do jeho príjmu
nezapočítal. Správne sú aj závery súdu prvej inštancie vo vzťahu ku kúpe bytu za 12.400 eur, ktorý
odporca neužíva a nemá z neho žiaden príjem. Výživné vo výške 300 eur je teda primeraným výživným
vo vzťahu k potrebám maloletej a možnostiam otca, správne súd prvej inštancie prihliadol aj na osobnú
starostlivosť matky. Súd prvej inštancie správne zistil aj výšku dlžného výživného. Výrazné zníženie
príjmu otca na sumu 500 eur k času rozhodovania súdu prvej inštancie konaní nebolo preukázane.
Je neodôvodnený výdavok otca 12.400 eur na kúpu bytu. Aj keď boli pracovné pomery otca vždy na
dobu určitú, nasledovali bezprostredne za sebou a súd správne vychádzal z toho, že po celú rozhodnú
dobu bol otec zamestnaný. V prípade, že otec preukáže reálne a po dlhšiu dobu zníženie príjmu, môže
byť rozhodnutie o výške výživného opätovne zmenené. V súčasnej dobe, teda v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie a v čase rozhodovania odvolacieho súdu, nebolo preukázané, že príjem otca je
reálne len vo výške 500 eur mesačne. Otec síce predložil dodatok ku zmluve, avšak zo súdom prvej
inštancie zisteného skutkového stavu vyplýva, že aj po uzavretí tohto dodatku otec pracoval pre svojho
zamestnávateľa vo X. kde nepochybne dosahoval vyšší príjem ako je 500 eur mesačne. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny postupom podľa
§ 2 ods. 1 CMP a § 387 ods. 1 CSP.

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.