Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/110/2016 z 13. 11. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 13. novembra 2016, sp. zn. 15CoE/110/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7615207766.1 Krajský súd Košice | 15CoE/110/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7615207766.1 | 2016-11-13 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8c268e3-e334-43db-a30e-37001a0e6b9b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7615207766.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/110/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207766
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207766.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov
senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Milana Končeka, v exekučnej veci oprávneného BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, právne zastúpený
JUDr. Veronikou Kubríkovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, proti
povinnému E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X C. Y.Á. G., o vymoženie pohľadávky vo výške
603,37 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k.
16Er/394/2015-22 zo dňa 03.11.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie
proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 603,37 eur s príslušenstvom, na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014-4690 zo dňa 21.11.2014. Na základe návrhu
oprávneného doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 41 ods.1 a 2, § 44 ods.2 a 3 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa § 52
a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, podľa § 2 písm.a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ako aj podľa Smernice Rady č. 73/13/EHS. Z predložených dôkazov zistil,
že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bola uzatvorená Zmluva o bežnom účte a
poskytovaní produktov a služieb k účtu č. 2073284058 a rozhodcovská doložka, ktorú súd prvej inštancie
považoval za neprijateľnú podmienku, bola súčasťou Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s.
pre depozitné produkty.

3. Súd prvej inštancie posúdil Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu
ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko zmluvnými stranami sú na jednej strane oprávnený, ktorý koná
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej subjekt, ktorý pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Na uvedenú zmluvu je preto potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke je, že spotrebiteľovi
bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený



podá žalobu na rozhodcovský súd. Súd prvej inštancie mal za to, že uzavretá rozhodcovská zmluva
je v rozpore so znením § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok jej absolútnu
neplatnosť. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená
na absolútne neplatnom právnom úkone, súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na výkon exekúcie zamietol.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie
exekúcie vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

5. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 (§ 205 ods.2
písm.a) O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods.2 písm.d) O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm.f) O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods.2 písm.e)
O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§
221 ods.1 písm.d) O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
(§ 221 ods.1 písm.f) O.s.p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods.1 písm.h) O.s.p.).
Poukázal na § 44 ods.2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd
oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny,
napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie,
kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci exekučného súdu je daný
aj § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného exekučný súd nie je oprávnený skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe
ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa
§ 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§
35 zákona o rozhodcovskom konaní); výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre
všetky orgány, čím tvorí prekážku „res iudicata“. Tiež poukázal na § 93b ods.1 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách, ktoré ukladalo povinnosť právnemu predchodcovi oprávneného (Všeobecná úverová
banka, a.s.) ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. Navyše, rozhodcovskú zmluvu vyhlásil za neplatnú bez toho, aby
riadne zdôvodnil, v čom táto spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Za týmto účelom zároveň vykonal nové dokazovanie, avšak oprávnenému
nedal možnosť sa k takto vykonaným dôkazom či nanovo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Mal
za to, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS,
nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je výlučne aktom sekundárnej
povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v
žiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda
ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne
rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným
súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods.1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 21.11.2014 pod č.
k. II/2014-4690, vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom Rajská
15/A, 811 08 Bratislava. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok
zakladala rozhodcovská doložka uvedená v článku 17 bod 17.5 Záverečných ustanovení Všeobecných
obchodných podmienok VÚB, a.s., pre depozitné produkty, ktoré boli súčasťou Zmluvy o bežnom účte
a poskytovaní produktov a služieb k účtu uzavretej dňa 31.10.2005 uzatvorenej medzi Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. (právny predchodca oprávneného) a povinným. V zmysle tejto zmluvy Všeobecná



úverová banka, a.s. poskytla povinnému služby spojené s vedením bežného účtu a poskytnutím úveru
vo forme prečerpania na účte.

8. Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.

9. Odvolací súd sa podľa § 387 ods.2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

10. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul. V danej
veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej
medzi stranami sporu. Preto základnou otázkou bolo určenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na
základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

11. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09.02.2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05.12.2012,
sp. zn. 6Cdo/135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej
rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku, okrem
iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v
uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

12. Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi právnym predchodcom
oprávneného (Všeobecná úverová banka, a.s.) a povinným, ktorý vznikol na základe Zmluvy o bežnom
účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 31.10.2005, je vzťahom spotrebiteľským riadiaci
sa zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený. Európska
únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskej únie vo
viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia
chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku
zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu
preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica
č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol
vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného
vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

13. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v článku 17 bodu 17.5 Všeobecných
obchodných podmienok VÚB, a. s. pre depozitné produkty, ktoré boli súčasťou Zmluvy o bežnom účte
a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 31.10.2005.

14. Podľa článku 17 bodu 17.5 Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že
prípadné spory vzniknuté z platobného styku alebo obchodov v zmysle Zákona o bankách, v prípade



ak nedôjde k mimosúdnej dohode, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho
rozhodcovského súdu Asociácie bánk Slovenskej republiky.

15. Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že je vylúčené a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky
priamo vyvodzovať práva a povinnosti zo Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, odvolací súd uvádza, že citovaná smernica v čl. 8 umožnila členským
štátom prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto
smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Pod takýmto opatrením
môžeme chápať inštitút neprijateľných podmienok obsiahnutý v § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka, a
konkrétne § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje danú problematiku prísnejšie ako
v samotnej smernici za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa.

16. Podľa ustanovenia § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa ustanovenia § 3 ods.1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

18. Podľa ustanovenia § 3 ods.2 citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Podľa § 53 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

20. Občiansky zákonník síce až od 01.01.2008 v ustanovení § 53 ods.4 písm.r) za neprijateľné
označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na
iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a
teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné (nepomenované) podmienky spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky
zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu
neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady
relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez
ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

21. Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva zo Všeobecný obchodných
podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej
posúdením súdom prvej inštancie a má za to, že táto nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou
predtlačeného formulára vypracovaného poskytovateľom úveru, v danom prípade Všeobecnej úverovej
banky, a.s. ako právnym predchodcom oprávneného a povinný nemal reálnu možnosť túto zmeniť, ale
mal možnosť iba zmluvu o úvere podpísať alebo nepodpísať. Rozhodcovská doložka je uvedená v
obchodných podmienkach pre úver, ktoré sú rozsiahle a predtlačené malým písmom, takže spotrebiteľ
ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej z množstva
prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným
podmienkam.

23. Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie,
v ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie" postavenie
a spotrebiteľovi ako „slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré



je v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako aj podľa §
53 ods.4 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej v obchodných
podmienkach pre úver.

24. Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj
pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami.
Ako vyplynulo z obsahu spisu, Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská
doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v nich uvedenú nie
je možné posúdiť ako platne dohodnutú v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky. Úprava obsiahnutá v
zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti
extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo/245/2010).

25. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

26. Podľa § 387 ods.1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

27. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255
ods.1 CSP tak, že povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu preukázateľne
žiadne trovy konania nevznikli.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 CSP).