Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Sp/55/2013 z 30. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. januára 2014, sp. zn. 25Sp/55/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6013201603.2 Krajský súd Banská Bystrica | 25Sp/55/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6013201603.2 | 2014-01-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 6b zákona č. 327/2005 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/49c70f24-37b8-4d9d-94c0-b7a40690b894 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6013201603.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 25Sp/55/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201603
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Škvarka
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201603.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Škvarkom v právnej veci
navrhovateľky: L.. P. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. R. XXX, XXX XX L., proti odporcovi: Centrum
právnej pomoci, Kancelária Nitra, Štefánikova trieda 88, 949 03 Nitra, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu č. 7845/2013, R.Z.: 45058/13 zo dňa 02. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu sp. zn. 7845/2013, R.Z.: 45058/13 zo
dňa 02. októbra 2013 p o t v r d z u j e .

II./ Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

III./ Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 35,- Eur v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. 7845/2013 zo dňa 02.10.2013 odporca ako príslušný správny orgán
nepriznal navrhovateľke podľa § 10 ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov nárok na poskytnutie právnej pomoci. O
poskytnutie právnej pomoci požiadala navrhovateľka žiadosťou doručenou Centru právnej pomoci,
Kancelária Bratislava dňa 23.09.2013, ktorá bola postúpená príslušnému Centru právnej pomoci,
Kancelária Nitra dňa 25.09.2013 vo veci zastupovania v rámci prebiehajúcich konaní na Okresnom súde
Bratislava I č.k. 1P/266/2010 (vec starostlivosti o maloleté deti - o nariadenie návratu maloletých detí do
krajiny ich obvyklého pobytu - USA) a č.k. 9Ecud/8/2012 (o uznanie cudzieho rozhodnutia - rozhodnutia
amerického súdu Circuid-Court for Baltimore City, USA). Odporca odôvodnil rozhodnutie s poukazom
na ustanovenia § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. i/, § 4 ods. 2, § 6, § 6a zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní
právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a § 2 zákona č. 603/2003 Z.z. o životnom minime v podstate
s tým, že navrhovateľky nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom
priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci. Podľa odôvodnenia rozhodnutia navrhovateľka mala
v posudzovanom období (marec 2013 až august 2013) priemerný čistý započítateľný príjem 1120,83 eur
a v mesiaci podania žiadosti mala čistý príjem 1154,92 eur. Započítateľný príjem navrhovateľky takto
presiahol výšku 1,6-násobku životného minima pre jednu dospelú osobu a tri spoločne posudzované
nezaopatrené deti, t.j. sumu 737,66 eur (suma platná od 01.07.2012 do 30.06.2013) a sumu 750,96 eur
(suma platná od 01.07.2013). Nesplnenie čo i len jednej podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie
právnej pomoci má podľa odporcu za následok negatívne rozhodnutie o nároku na pomoci.



Proti rozhodnutiu odporcu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a žiadala o kladné
posúdenie odvolania proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci vo veci neposkytnutia právnej pomoci
v občianskoprávnych sporoch 1P/266/2010 ohľadne návratu detí do miesta obvyklého pobytu a
9Ecud/8/2012 ohľadne uznania cudzieho rozhodnutia. V odvolaní uviedla, že v pôvodnej žiadosti
žiadala o poskytnutie právnej pomoci v dvoch právnych úkonoch a obidve majú medzinárodný dosah,
ktoré sa dotýkajú nielen jej, ale predovšetkým jej maloletých detí. Nevedela, že je treba odoslať dve
individuálne žiadosti. O pomoc žiada napriek skutočnosti, že jej príjem presahuje zákonom uvedený
limit, pretože zákon umožňuje v opodstatnených prípadoch výnimky. V jej prípade ide o spor vo veci
návratu maloletých detí do miesta tzv. obvyklého pobytu a ohľadne uznania cudzieho rozhodnutia v
tej istej kauze. Poukázala aj na to, že v prípade týchto sporov na pojednávaniach Okresného súdu
Bratislava I im neponúkla obranu americká ambasáda, pričom dve maloleté deti sú aj občania Spojených
štátov amerických. Podľa názoru navrhovateľky pri posudzovaní poskytovania finančne zvýhodnenej
právnej pomoci by sa malo prihliadnuť na materiálne menej vyčítateľné aspekty, t.j. na ochranu budúcej
generácie. Ich prípad je dôležitý aj pre ostatné rodiny, ktoré trpia perzekúciou podobného rádu. Na záver
navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že pracuje ako anesteziológ v rizikovom zamestnaní, kde sa
jej práca nedá vyčísliť hodinami. Slúži v M. 5 - 6x mesačne, t.j. je tam fyzicky 24 hodín a vykazuje prácu
16 hodín za takýto deň. Jej plat je na váhu zodpovednosti a na množstvo a úroveň vykonanej práce
smiešny. Otec maloletých detí nikdy neprevzal návrh na rozvod, otec na deti finančne neprispieva vyše
tri roky a americké súdy odmietali asistenciu vo veci starostlivosti a výživného. Myslí si, že v danom
prípade je aplikovateľný § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z..

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu, ako aj vo vyjadrení na pojednávaní zotrvával
na dôvodoch rozhodnutia a žiadal, aby súd rozhodnutie potvrdil. Poukázal na Usmernenie Centra
právnej pomoci č. 1/2012 zo dňa 05.01.2012, najmä článok III., v ktorom súd upravené podmienky v
súvislosti s postupom podľa ustanovenia § 6b ods. 1 a 2 zákona č. 327/2005 Z.z., ktoré však musia byť
splnené kumulatívne. Pri uplatnení tohto článku sa posudzuje skutočný príjem fyzickej osoby spolu s
ďalšou podmienkou pre prípad možnosti použitia ustanovenia § 6b a to, aby skutkový a právny stav,
ako aj okolnosti prípadu, nasvedčovali tomu, že neposkytnutie právnej pomoci malo vážne následky
a spôsobilo vážnu ujmu. V danom prípade odporca vyhodnotil žiadosť navrhovateľky na základe
predložených dokladov o príjme tak, že nespĺňa podmienku materiálnej núdze a odporca sa nezaoberal
postupom podľa Usmernenia č. 1/2012 v súvislosti s ustanovením § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005,
pretože navrhovateľka značne presahovala zákonom stanovenú hranicu materiálnej núdze, pričom o
takúto možnosť navrhovateľka nežiadala. Podľa odporcu zákonodarca poskytnutie pomoci v takýchto
prípadoch ponecháva na úvahe správneho orgánu. V prípade, ak by účastník požiadal o poskytnutie
právnej pomoci v zmysle § 6b citovaného zákona, tak o takomto návrhu rozhoduje riaditeľ Centra
právnej pomoci v Bratislave na návrh Kancelárie a po posúdení veci poradnou komisiou riaditeľa Centra
právnej pomoci. V danom prípade sa nič také nestalo, pretože navrhovateľka značne presahovala
mesačný príjem stanovený zákonom. Vec už bola vyhodnotená samotnou Kanceláriou s tým, že návrh
sa riaditeľovi Centra právnej pomoci nebude podávať. Odporca pritom postupoval na základe jeho
doterajšej praxe pri poskytovaní právnej pomoci tak, aby to bolo v súlade s účelom zákona č. 327/2005
Z.z.. Na otázku súdu uviedol, že účel aj pri použití ustanovenia § 6b citovaného zákona je ten, aby bola
zabezpečená ochrana takých občanov, ktorí sú v materiálnej núdzi, prípadne blízko k hranici materiálnej
núdze. Jedná sa najmä o prípady ohrozenia života a zdravia občanov, stratu obydlia, avšak vtedy, ak
príjem presahuje len mierne hranicu núdze. Na základe znenia citovaného Usmernenia možno podľa
odporcu za pravidelné nevyhnutné výdavky považovať výdavky na bývanie, ktoré uviedla navrhovateľka,
a to v sume 200 eur mesačne. Priemerný skutočný príjem fyzickej osoby v zmysle uvedeného E. po
odpočítaní nevyhnutných výdavkov by teda predstavoval sumu vo výške 920,83 eur. V prípade, ak by
považovalo Centrum aj ostatné výdavky uvedené navrhovateľkou za pravidelné nevyhnutné výdavky v
zmysle Usmernenia, tak žiadateľkin príjem by napriek tomu bolo možné považovať za dostatočný na to,
aby si žiadateľka bola schopná zabezpečiť právnu pomoc zo svojho príjmu.

Navrhovateľka sa pojednávania vo veci nezúčastnila. Zásielka s predvolaním na pojednávanie sa vrátila
dňa 15.01.2014 s poznámkou pošty, že „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Súd preto považoval
predvolanie na pojednávanie za riadne doručené v zmysle § 46 ods. 2 O.s.p..



Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu
podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) na riadnom pojednávaní v neprítomnosti
účastníka (§ 250g O.s.p.) a podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie potvrdil, ako potvrdenie
vydané v súlade so zákonom.

Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v
platnom znení; účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť
jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej
materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v
azylových veciach alebo v konaní o administratívnom vyhostení podľa osobitného predpisu a prispieť
k predchádzaniu vzniku právnych sporov.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona; tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v
občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych
veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory").

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona; fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez
finančnej účasti, ak

a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2)
a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a

c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona; ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného
minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej
pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov
právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a
c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

Podľa § 6b ods. 1 citovaného zákona; ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže
centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti.

Podľa § 6b ods. 2 citovaného zákona; ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze,
centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané
okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona; podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a)
a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ citovaného zákona; na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď
fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem
fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie
právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

U. § 4 ods. 2 citovaného zákona; do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci
(ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely
určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu
v súdnom konaní s protichodným postavením.



Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona; za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických osôb
podľa osobitného predpisu 6) po odpočítaní

a) poistného na verejné zdravotné poistenie,

b) poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné
poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti,

c) preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a

d) ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb.

Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona; za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj

a) príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, okrem prijatých
náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti
za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu,

b) sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené
osobitným prepisom,

c) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným predpisom,

d) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z príjmu fyzickej osoby.

Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona; príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v
ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných
šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.

Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení platnom do 30.06.2013; za životné
minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa
považuje suma alebo úhrn súm

a) 194,58 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

b) 135,74 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c) 88,82 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. v znení od 01.07.2013; za životné minimum fyzickej osoby alebo
fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu,

b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c) 90,42 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.



Preskúmaním veci krajský súd dospel k záveru, že odporca vec správne posúdil a vo veci rozhodol
v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákonov. Aj podľa názoru súdu navrhovateľka nespĺňa
podmienku materiálnej núdze v zmysle jej vymedzenia vyššie uvedenými ustanoveniami zákona č.
327/2005 Z.z.. Odporca zistil z dokladov predložených navrhovateľkou - potvrdenia zamestnávateľa
navrhovateľky N., n.o., F. M. B., že započítateľný priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky za
posudzované obdobie (marec 2013 - august 2013) pre jednu posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a tri
spoločne posudzované nezaopatrené deti predstavuje 1.120,83 eur (v mesiaci marec - 1.143,24 eur,
v mesiaci apríl - 1.075,32 eur, v mesiaci máj - 1.218,29 eur, v mesiaci jún - 1.274,67 eur, v mesiaci
júl - 1.062,33 eur a v mesiaci august - 1.154,94 eur). Započítateľný priemerný mesačný príjem za
posudzované obdobie (marec 2013 až august 2013) presiahol výšku 1,6-násobku životného minima
pre jednu plnoletú fyzickú osobou a tri nezaopatrené deti, t.j. sumu 737,66 eur platnú do 30.06.2013
a sumu 750,96 eur (suma platná od 01.07.2013), a preto navrhovateľka nespĺňa jednu zo základných
podmienok ustanovených pre priznanie bezplatnej právnej pomoci v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.,
a to podmienku materiálnej núdze.

Súd nemohol zohľadniť podstatnú odvolaciu námietku navrhovateľky, že správny orgán nepostupoval
podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., keď tento neprihliadol k osobitným okolnostiam jej
individuálnych prípadov, čo podľa navrhovateľky zákon umožňuje aj vtedy, keď jej príjmy presahovali
zákonom ustanovenú hranicu.

Ustanovenie § 6b ods. 2 zákona, na ktoré poukázala navrhovateľka vo svojom odvolaní, je ustanovenie,
ktorým je založené pre správny orgán - odporcu voľné uváženie vo veci rozhodovania o poskytovaní
právnej pomoci v prípade prevýšenia príjmov nad zákonom určenú hranicu materiálnej núdze. Podľa
citovaného ustanovenia „Centrum môže poskytnúť právnu pomoc“, nejde teda o zákonom stanovenú
povinnosť, ale ide o rozhodovanie správneho orgánu podľa povolenej voľnej úvahy, ktoré voľné
uváženie správneho orgánu súd nemôže nahradiť vlastným rozhodnutím, ani skúmať účelnosť vydaného
rozhodnutia. V danom prípade podľa vyjadrenia odporcu nešlo o taký prípad, na ktorý by sa mal zobrať
osobitný zreteľ pre prehodnotenie poskytovania právnej pomoci, pričom o takúto možnosť navrhovateľka
ani nepožiadala vo svojej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Konanie o nároku na poskytnutie
právnej pomoci začína podľa § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. na základe podania písomnej
žiadosti, doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti. Doklady preukazujúce,
že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. V danom
prípade navrhovateľka predložila k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci najmä doklady o príjme od
svojho zamestnávateľa (príjmy uvedené vyššie), ako aj doklady týkajúce sa súdnych konaní vedených
pred Okresným súdom Bratislava I - č.k. 1P 266/2010, 9Ecud 8/2012. Podľa úradného záznamu z
telefonického hovoru zo dňa 25.09.2013 s Centrom právnej pomoci, navrhovateľka upresnila svoju
žiadosť tak, že žiada v rámci tejto žiadosti o poskytnutie právnej pomoci len vo veci, ktorá sa týka sp.zn.
1P 266/2010. V rámci zisťovania majetkových pomerov navrhovateľka uviedla v žiadosti, že má výdavky
200 eur mesačne na nájom bytu a to, že má úver vo výške 6.000 eur. Odporca po zistení, že príjem
navrhovateľky v rozhodnom období značne prevyšuje 1,4-násobok, ale aj 1,6-násobok sumy životného
minima v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ a § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. už neskúmal ďalšie okolnosti
žiadanej právnej pomoci, pre ktoré by bolo možné poskytnúť právnu pomoc, t.j. pre prípad, keď príjmy
navrhovateľky prevyšovali zákonom určenú hranicu materiálnej núdze (§ 6b ods. 2 zákona 327/2005
Z.z.). Aj podľa názoru súdu poskytnutie právnej pomoci podľa § 6b ods. 2 citovaného zákona by bolo
v rozpore so základným účelom zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktorým je najmä poskytnutie
právnej pomoci fyzickým osobám, ktoré si v dôsledku svojej finančnej a majetkovej situácie nemôžu
dovoliť právne služby komerčného charakteru, a to najmä za účelom zvýšenia dostupnosti, odbornosti
a rozsahu služieb poskytovaných nemajetným osobám prostredníctvom Centra právnej pomoci. Zákon
č. 327/2005 Z.z. ustanovuje v § 6, § 6a a § 7 medze poskytovania bezplatnej právnej pomoci, pričom sa
prihliada predovšetkým na majetkové a nie osobné pomery žiadateľa. Ustanovenie § 6b ods. 2, ktorého
aplikácie sa domáhala navrhovateľka, predstavuje v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 332/2011
Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 327/2005 Z.z., generálne pravidlo zmiernenia tvrdosti zákona,
podľa ktorého je možné priznať právnu pomoc aj osobám, ktoré nespĺňajú podmienky materiálnej
núdze. Podľa názoru súdu použitie tohto ustanovenia je možné iba v hraničných prípadoch, keď príjem
žiadateľa presahuje iba minimálne výšku 1,6-násobku životného minima, ako aj vtedy, keď príjmy
žiadateľa preukázateľne nepokrývajú nevyhnutné výdavky (napr. na bývanie, exekúciu, úvery), prípadne
že by neposkytnutie právnej pomoci mohlo spôsobiť vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch



fyzickej osoby. Všetky tieto skutočnosti, pokiaľ ich žiadateľ preukazuje, vyhodnocuje správny orgán vo
vzájomnej súvislosti. Navrhovateľka však vo svojej žiadosti neuvádzala a ani riadne nepreukázala takéto
skutočnosti. Pokiaľ uviedla výdavky na bývanie, tak tieto výdavky vyhodnotil. Pokiaľ sa jedná o prípady
vedených konaní na Okresnom súde Bratislava I, tak z predložených dokladov vyplýva, že ide o konania,
ktoré sú vedené od roku 2010, resp. od roku 2012 (9Ecud 8/2012), ktoré sú oslobodené od súdnych
poplatkov, a v ktorých sú jej maloleté deti zastúpené advokátom a zároveň sú zastúpené aj kolíznym
opatrovníkom. V týchto konaniach teda nehrozí vznik vážnej ujmy na právach a oprávnených záujmoch
navrhovateľky a jej maloletých detí. Naviac aj súdy sú garantom poskytnutia práv maloletým deťom, a
to uplatňovaním príslušných vnútroštátnych noriem a medzinárodných právnych noriem dotýkajúcich sa
práv detí a rodiny.

Odporca preto po vyhodnotení podanej žiadosti navrhovateľky spolu s predloženými dokladmi rozhodol
správne, keď nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, aj keď sa zaoberal v rozhodnutí iba jedným
z predpokladov pre poskytnutie právnej pomoci, a to požiadavky materiálnej núdze, ktorá požiadavka
u navrhovateľky nebola splnená, keďže jej príjem v rozhodnom období značne presiahol 1,6-násobku
životného minima (v priemere cca 370 eur mesačne). Pri svojej úvahe vychádzal z doterajšej praxe pri
aplikácii zákona č. 327/2005 Z.z., ako aj z účelu citovaného zákona.

Na záver súd uvádza, že v prípade zmenených príjmových a majetkových pomerov, ako aj vzniku
skutočností, ktorú môžu spôsobiť vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch fyzických osôb, môže
navrhovateľka podať novú žiadosť, ktorú však bude potrebné doložiť príslušnými dokladmi. Taktiež súd
poukazuje aj na možnosť obrátenia sa na Slovenskú advokátsku komoru so žiadosťou o informáciu o
advokátoch, ktorí poskytujú bezplatnú právnu pomoc v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o
advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil ako vecne správne podľa
§ 250q ods. 2 O.s.p..

Navrhovateľke, ktorá v konaní nemala úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods.
1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..

Zároveň zaviazal navrhovateľku zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch v platnom znení, nakoľko je poplatníkom, keďže podala opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebola úspešná. Zákon o súdnych poplatkoch pre uvedený
typ konania neupravuje vecné ani osobné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 a § 4 ods. 2
citovaného zákona). V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona je od poplatku oslobodený iba
ten účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je
možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.