{"guid": "04531d8a-3bfc-42e1-a351-21607ecc708a:23df1c5d-1d8f-4b7f-92ce-fe8688298e4c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1113220628.1", "spisova_znacka": "4CoPr/7/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoPr/7/2015 z 28. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. apríla 2016, sp. zn. 4CoPr/7/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1113220628.1", "identifikacne_cislo": "1113220628", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2016-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-3", "nazov": "§ 224 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-224"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-74", "nazov": "§ 74 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-74", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-74"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-224", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-74"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/23df1c5d-1d8f-4b7f-92ce-fe8688298e4c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1113220628.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1113220628.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1113220628.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoPr/7/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113220628
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113220628.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: D. W., bytom H. XXX, A., zastúpený: JUDr.
Daniela Lopézová, advokátka, AK Ďatelinova 2, Bratislava, proti odporcovi: Slovenské národné divadlo,
Pribinova 17, Bratislava, IČO: 00164 763, zastúpený Fons iuris, s. r. o., Kominárska 2, Bratislava, o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8. októbra 2014 č. k. 14 Cpr 6/2013 - 120 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   z r u š u j e   a vec mu                 v r a c i
a    na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa  určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa §
68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce realizované listom                                   zn. XX/ÚRG/XXXX/
OPM/XXXXXXXX-X zo dňa 15.4.2013 dané odporcom navrhovateľovi dňa 15.4.2013,  je neplatné,
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 1994,80 Eur brutto do 15
dní od právoplatnosti rozsudku a taktiež zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške  937,45
Eur na účet jeho právnej zástupkyne. Rozhodol tak právne vec posúdiac poukazom na ust. § 81 písm.
a/, c/, e/ a f/, § 68 ods. 1 písm. b/, ods. 2, § 70 ods. 1, § 79 ods. 1, 3, § 134 ods. 1, 2 Zákonníka
práce a čl. 5 Zákonníka práce, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že podľa pracovnej
zmluvy zo dňa 30.10.2008 bol navrhovateľ zaradený ako správca siete - informačné technológie v
organizačnej zložke odbor ekonomiky a informatiky SND, pracovný pomer mal uzatvorený na dobu určitú
do 31.10.2009 so skúšobnou dobou 3 mesiace do 31.1.2009, a dohodnutou mzdou 20.000,-Sk brutto
mesačne. Zistil, že od 1.7.2010 došlo na základe dodatku k pracovnej zmluve k zmene druhu práce -
informatik a správca siete v organizačnej zložke technicko - prevádzkový úsek SND, od 1.1.2008 došlo
na základe  dodatku k zmene doby trvania pracovného pomeru na dobu neurčitú, od 1.3.2012 na základe
dodatku došlo k zmene mzdových podmienok a bola dohodnutá mzda za vykonanú prácu vo výške
860,-Eur mesačne. Dňa 15.4.2013 došlo zo strany odporcu k písomnému prejavu okamžitého skončenia
pracovného pomeru pod           zn. XX/ÚRG/XXXX/OPM/XXXXXXXX-X, s tým, že odporca ho kvalifikoval
podľa § 68 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny na
základe toho, že navrhovateľ bez súhlasu alebo príkazu nadriadeného prekročil právomoci a svojvoľne
a protiprávne nakladal s osobnými údajmi a korešpondenciou zamestnancov, keď podľa odporcu a
podľa odseku 1/ okamžitého skončenia pracovného pomeru  kontrolou skončenou dňa 15.4.2013 bolo
zistené, že dňa 12.11.2012 o 14.39 hod. sa navrhovateľ za prítomnosti svedkov v kancelárii pani N.
prihlásil do osobného počítača menovanej, kde si mal nastaviť právomoci k jej dátam, celú pracovnú
agendu bez oprávnenia cielene kopírovať na DVD a následne zmazávať, pričom bol priamo pri tomto
procese vyrušený a následne od 16.19 hod. do 16.37 hod. sa mal k uvedenému PC vzdialene prihlásiť.
V uvedený deň mal bez oprávnenia zmazávať pracovné údaje z tohto počítača. Uviedol, že podľa
odporcu a podľa ods. 2 okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo zistené, že v navrhovateľovi
pridelenom PC sa nachádza vnorená Archív Microsoft Outlook (PST), ktorý prináleží jeho meilovej
schránke a v ňom mala byť vnorená odoslaná pošta p. V., p. G. a p. H., a je nepochybné, že si mal



neoprávnene v Active- Directory nastaviť právomoc prístupu k emailovej schránke uvedených osôb
a zároveň preberať ich kompletnú emailovú komunikáciu. Podľa odporcu a podľa ods. 3 okamžitého
skončenia pracovného pomeru tak svojím konaním závažne porušil pracovnú disciplínu, interné predpisy
SND, pracovný poriadok SND a všeobecne záväzné právne predpisy, nakoľko prekročil právomoci dané
a určené v pracovnej náplni, svojvoľne a protiprávne nakladal s osobnými údajmi a korešpondenciou
zamestnancov (porušenie zákona o ochrane osobných údajov a porušenie základných povinnosti v
ust. § 81 ZP). Odporca navrhovateľa poučil, že doručením výpovede, hoci podľa obsahu sa jedná o
okamžité skončenie pracovného pomeru, sa končí pracovný pomer okamžite. Zistil, že na druhej strane
okamžitého skončenia pracovného pomeru je uvedené prerokované 15.4.2013 a nečitateľný podpis.
Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi doručené 15.4.2013 na pracovisku,
navrhovateľ vyjadril svoj nesúhlas, čo uviedol písomne priamo na toto okamžité skončenie pracovného
pomeru.  Z podania navrhovateľa zo dňa 9.5.2013 adresovaného odporcovi zistil, že navrhovateľ
považoval okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné, majúc za to, že pracovnú disciplínu
neporušil a odporcovi oznámil, že netrvá na ďalšom zamestnávaní.

Z výsluchu navrhovateľa súd prvého stupňa zistil, že od 1.11.2008 pracoval u odporcu ako správca siete,
na starosti s kolegom mal 160 počítačov, jeho nadriadeným bol p. G.. Dňa 12.11.2012 bol požiadaný
p. G. sprístupniť PC p. N., ktorá je PN, kvôli zverejneným zmluvám na internete.  Jeho úlohou bolo
sprístupniť počítač a nájsť konkrétne súbory zmlúv, tieto preposlať kolegyni p. C. na ďalšie spracovanie.
S p. G. došiel do kancelárie p. N., prihlásil sa ako administrátor do jej PC, našiel tam súbory a preposlal
kolegyni, avšak nevedel uviesť, cez ktoré konto. Následne ho oslovila                   p. W. - personalistka,
aby sprístupnil PC p. N., vyžiadal si žiadanku, ktorá mu bola dodaná a podpísaná generálnym riaditeľom
odporcu.  Na základe uvedeného dal        p. W. heslo, ktoré jej umožnilo vstup do PC p. N., pričom
sa dohodli, že on následne uzatvorí PC a zmení heslo. Pred koncom pracovnej doby skontroloval,
či sa na PC pracuje a odišiel domov. Nemal vedomosť o tom, že by sa v jeho schránke nachádzala
odoslaná pošta p. V., p. G. a p. H.Č..  Nikdy si nenastavil                 Active - Director právomoc a
nepreberal emailovú komunikáciu, hoci ako správca siete mal právomoc na všetko. Z výsluchu svedka
p. G. súd prvého stupňa, riaditeľa         technicko - prevádzkového úseku odporcu, zistil že, navrhovateľ
bol jeho podriadený, nemal vedomosť o kontrole osobných počítačov. Od generálneho riaditeľa mal
povinnosť zabezpečiť pracovníkov IT z dôvodu podozrenia ohľadom narábania s údajmi. Vec sa podľa
neho rozhodol riešiť generálny riaditeľ radikálne z dôvodu, že mal zistené odborníkom IT o zásahu
do osobných údajov. Uviedol, že na požiadanie p. R.A. sa s navrhovateľom mali prihlásiť do PC p.
N. za účelom ďalšieho spravovania p. C.. Súd prvého stupňa taktiež zistil, že dňa 12.11.2012 bola
vystavená žiadanka na prístup k PC                 Ing. N.L., podpísaná žiadateľom a riaditeľom
organizačnej zložky, s tým, že podľa vyjadrenia odporcu tam nie je jeho podpis a podpis žiadateľa
je nečitateľný. Ďalšia žiadanka zo dňa 12.11.2012 bola podpísaná riaditeľom organizačnej zložky a
schválená generálnym riaditeľom, s tým, že odporca podpis tejto žiadanky nenamietal.  Zo správy -
kontroly osobných počítačov zo dňa 14.4.2013 zistil, že kontrola osobných počítačov bola vykonávaná
v mesiaci apríl 2013 na základe pokynu generálneho riaditeľa, s tým, že screenshpoty             p. L.A. a
p. W. preukazujú ich počítače opatrené heslom administrátora a domény obsahujú na disku kompletné
dokumenty iných zamestnancov. Zo správy vyplýva neautorizované preberanie pošty generálneho
riaditeľa navrhovateľom vnorením pod jeho Outlook cez svojvoľné nastavenie k právomoci k emailovej
schránke generálneho riaditeľa cez active directory.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom
navrhovateľovi dňa 15.4.2013 je neplatné, nakoľko navrhovateľ neporušil pracovnú disciplínu spôsobom
formulovaným odporcom. Vyjadril názor, že skutok tak ako je formulovaný v prejave okamžitého
skončenia pracovného pomeru je nepreskúmateľný, keď samotné skutkové vymedzenie dôvodu
okamžitého skončenia pracovného pomeru je nedostatočne špecifikované,  je nejasné a neurčité.  Mal
za to, že samotný skutok je nejasne formulovaný, nie je časovo a skutkovo vymedzený tak, aby ho
nebolo možné meniť a je všeobecný, nie je z neho možné zistiť, v čom sa mal navrhovateľ dopustiť
závažného porušenia pracovnej disciplíny, vymedzenie konania navrhovateľa mal za neurčité. Prejav
jednostranného okamžitého skončenia pracovného pomeru mal za včas realizovaný, nakoľko porušenie
pracovnej disciplíny bolo zistené až kontrolou dňa 14.4.2013. Skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého
skončenia pracovného pomeru odporcom mal za nepreskúmateľné. Vyhodnotil ho teda za neplatné z
formálnych dôvodov. Dôkaz, o ktorý odporca dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
opiera, a to správu z kontroly osobných počítačov zo dňa 14.4.2013, mal za dôkaz vypracovaný
neoprávnenou osobou. Zo správy nie je zrejmé, aké konkrétne pracovné povinnosti  mal navrhovateľ



porušiť. Súd prvého stupňa dôvodil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočný typ
rozviazania  pracovného pomeru, keď vytýkané skutky nie sú časovo a skutkovo dostatočne vymedzené.
Mal za to, že vstup do PC p. N. vykonával na základe pokynu nadriadených, čo vyplýva z predložených
žiadaniek a z výsluchu svedka G.. Skutok uvedený v odseku 2 mal za nepreskúmateľný, nakoľko
i prítomnosť pošty p. V., G. a H. neznamená porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom.
Taktiež rozhodol o  povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy za dva mesiace brutto,
nakoľko navrhovateľ netrval na ďalšom zamestnávaní, pričom priemernú mesačnú mzdu navrhovateľa
mal za preukázanú vo výške 997,41 Eur za 1. štvrťrok 2013. O trovách konania rozhodol v zmysle
zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie odporca
a žiadal napadnutý rozsudok  zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať mu náhradu trov
prvostupňového i odvolacieho konania. Výrok napadnutého rozsudku mal za nevykonateľný, nakoľko v
ňom absentuje špecifikácia rozhodnutia, od ktorého právoplatnosti má navrhovateľovi  plniť. Súdu prvého
stupňa vytkol nevykonanie navrhnutého dôkazu - výsluch svedka Š.  za účelom preukázania skutočnosti,
že Správu o kontrole osobných počítačov v SND zo dňa 14.4.2013 vypracovala kompetentná osoba,
ako i za účelom vysvetlenia odbornej a technickej stránky konania navrhovateľa. Mal za to, že súd
prvého stupňa tak nekonformným spôsobom odkazuje na nevykonanie dôkazu, ktorý bol navrhnutý,
ale odmietol ho vykonať.  Namietal taktiež správnosť záverov súdu prvého stupňa o nejasnosti a
nezrozumiteľnosti formulácie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď podľa jeho
názoru je táto formulácia zrejmá a zrozumiteľná i pre navrhovateľa ako zamestnanca, ktorej bol písomný
právny úkon doručený.  Navyše predmetný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol totožný
s dôvodom uvedeným v Správe z kontroly. Taktiež súdu prvého stupňa vytkol nevykonanie dôkazu - hard-
disku navrhovateľa. Dal do pozornosti, že i navrhovateľ uviedol, že sa nedopustil skutkov uvedených
v okamžitom skončení pracovného pomeru, z čoho je zrejmá zrozumiteľnosť týchto dôvodov a táto je
zrejmá i z jeho výsluchu.  Prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov mal za preukázané i
napriek nečitateľnosti podpisu príslušného člena odborovej organizácie. Vyjadril porušenie jeho práva
vyjadriť sa  k vykonanému dôkazu - žiadanke vystavenej navrhovateľovi , o ktorý dôkaz súd prvého
stupňa svoje rozhodnutie oprel, hoci na uvedenom dôkaze bol taktiež nečitateľný podpis osoby žiadanku
vystavujúcej.  Uvedeným postupom mu bola podľa jeho názoru odňatá možnosť konať pred súdom a
bola tiež porušená zásada rovnosti zbraní, keď súd prvého stupňa podľa jeho názoru v rámci rozhodnutia
prebral nepodložené tvrdenia navrhovateľa. Poukázal na rozpory vo výpovedi navrhovateľa o tom, že
pokyn na zásah do osobných počítačov mu dal p. G.. Keď žiadanky sú podpísané pravdepodobne p.
G., ako aj na ďalšie rozpory jeho výpovede s inými výsledkami vykonaného dokazovania.  Uviedol, že
navrhovateľ sa počas pracovnej doby zaoberal stránkami bazos.sk, čo dokazuje, že jeho súkromná
stránka bola začlenená do MS OUTLOOK v práci, kde v rovnakej schránke bola vnorená aj pošta
generálneho riaditeľa. K uvedenému sa taktiež mal vyjadriť navrhnutý svedok Š..  Mal za to, že
oboznámením sa s poštou generálneho riaditeľa navrhovateľ ohrozil záujmy SND, pričom na základe
týchto skutočností boli porušené práva osôb v rámci komunikácie, ktorú navrhovateľ prevzal a práva
osôb podľa Zákona o ochrane osobných údajov, čo bolo spomenuté i v okamžitom skončení pracovného
pomeru.  Navrhovateľ tak postupoval v rozpore s internými predpismi SND (Smernica č. 4/2010, čl.
III). Namietal nevyhodnotenie dôkazov - SCREENSHOTOV po odbornej stránke,  ako aj vyhodnotenie
výpovede svedka G..  Odôvodnenie napadnutého rozsudku mal za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.
Mal za to, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy dôkazy v ňom prezentované, nepripustil ich vykonanie
a napadnuté rozhodnutie je tak arbitrárne a v rozpore s judikatúrou týkajúcou sa zákonných náležitostí
odôvodnenia súdneho rozhodnutia.  Pokiaľ ide o časť napadnutého rozsudku týkajúcu sa náhrady mzdy,
uviedol, že nikdy nedošlo k pripusteniu zmeny petitu návrhu na začatie konania, preto súd prvého stupňa
rozhodol neprípustne nad jeho rámec, keď pôvodne navrhovateľ žiadal priznať náhradu mzdy vo výške
1720,-Eur brutto. Príčina výšky náhrady mzdy pôvodne zrejmá nebola a navrhovateľ taktiež nežiadal
o opakované plnenie. Za procesné pochybenie mal  i nevydanie uznesenia o nevykonaní navrhnutých
dôkazov, na ktoré sa pri tom v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa odvoláva
Namietal i správnosť priznanej výšky trov právneho zastúpenia navrhovateľa, keď došlo k priznaniu i
neúčelne vynaložených trov a vo výške vychádzajúcej z neskôr priznanej sumy, hoci k ich vykonaniu
došlo skôr. Dal do pozornosti, že výška náhrady mzdy pôvodne zrejmá nebola a navrhovateľ taktiež
nežiadal o opakované plnenie. Pre prípad nevyhovenia odvolaniu žiadal pripustiť vo veci dovolanie
vzhľadom na existenciu závažnej otázky právneho významu z hľadiska porušovania procesných práv
účastníka konania.



Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu podanom prostredníctvom svojho
právneho zástupcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania.  Mal za to, že z výroku napadnutého rozsudku je jednoznačne
zrejmé, že súdom určená povinnosť sa týka predmetného rozsudku, ktorý je preto vykonateľný, tento
riadne zistil a aj vyhodnotil skutkový stav, ktorý správne  právne posúdil. Uviedol, že súd prvého
stupňa nebol viazaný návrhmi na vykonanie dokazovania, keď výsluch svedka Š. bol len jedným
z dôkazných prostriedkov a súd bol oprávnený svoje rozhodnutie oprieť i o iné vykonané dôkazy.
Pokiaľ ide o vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, mal za to, že dodatočné
vysvetlenie k Správe zo dňa 14.4.2013 nie je prípustné a skutky uvedené v tejto správe a v okamžitom
skončení pracovného pomeru nie sú totožné. Dôvodil, že vykonaným dokazovaním došlo k preukázaniu
skutočnosti, že navrhovateľ konal na základe pokynu nadriadeného a teda neporušil pracovnú disciplínu,
keď v okamžitom skončení pracovného pomeru podľa jeho názoru absentuje časové zasadenie
porušenia pracovnej disciplíny formuláciou, že na počítači navrhovateľa je vnorená odoslaná pošta
iných zamestnancov.  Skutkové vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru mal za neurčité
a teda nezodpovedajúce zákonu, keď uvedenú neurčitosť nemožno odstraňovať dodatočne, a to ani
výsluchom svedka.  Skutok , ktorý bol dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, považoval
za nepreskúmateľný.  Nesúhlasil s argumentáciou odporcu, že skutok bol zrozumiteľný pre navrhovateľa.
Skutok uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru nezodpovedá ani  textu Správy o kontrole
zo dňa 14.4.2013.  Namietal porušenie práva odporcu na možnosť konať pred  súdom, keď žiadanky
mu boli predložené za účelom vyjadrenia sa k nim. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia mal za
dostatočné a zodpovedajúce zákonným požiadavkám, keď súd prvého stupňa podľa jeho názoru vzal do
úvahy aj dôkazy predložené odporcom. Pokiaľ ide o výšku náhrady mzdy uviedol, že si uplatnil náhradu
mzdy vo výške 1994,80 Eur, t. j. vo výške priemerného zárobku, ktorú zistil odporca. Podľa jeho názoru
ak v súdnom konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy upresnil v priebehu
konania výšku uplatneného nároku tým, že uviedol výšku zodpovedajúcu v súdnom konaní zistenému
priemernému zárobku, nejedná sa podľa neho o zmenu petitu návrhu na začatie konania, ktorú by bolo
nutné pripustiť súdnym rozhodnutím.  Náhradu trov konania podľa neho súd prvého stupňa priznal v
správnej výške, keď bola priznaná  z výšky v súdnom konaní zistenej a súd prvého stupňa podľa jeho
názoru správne vyhodnotil i účelnosť vynaložených trov konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa       § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
odporcu je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
právnymi úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva, v tomto  prípade právo
na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko jeho absenciou sa účastníkovi konania
odníma právo brániť sa proti právnym záverom súdu prvého stupňa v rámci konania odvolacieho v rovine
polemiky s nimi. Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. stanovuje povinnosť riadne a presvedčivo odôvodniť
rozsudok. Nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka
na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť vnímať rozsudok ako logicky
pochopiteľný celok a súčasne možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia opravných prostriedkov, a teda možnosť riadne konať pred súdom v štádiu
odvolacieho konania. Presvedčivosť odôvodnenia znamená, že premisy zvolené v rozhodnutí a rovnako
aj závery, ku ktorým súd na základe týchto premís dospel, sú pre širšiu právnickú , ale aj laickú verejnosť
predovšetkým pochopiteľné a zároveň prijateľné, racionálne a spravodlivé.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru o takej jeho celkovej
neprehľadnosti a zmätočnosti, že jeho odôvodnenie nespĺňa požiadavku presvedčivosti a vzhľadom
na v ňom vyslovené navzájom odporujúce závery, ktoré viedli súd prvého stupňa k vyhoveniu návrhu,
je aj nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa totiž podľa odôvodnenia rozsudku najskôr vyhodnotil, že



okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi je neplatné pre nenaplnenie
formálnych predpokladov platnosti tohto právneho úkonu pokiaľ ide o skutkové vymedzenie dôvodov
tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby boli nezameniteľné s iným skutkovým konaním
zamestnanca, následne však právnym názorom prezentovaným v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku,
ktorým vyslovil, že navrhovateľ pracovnú disciplínu neporušil, a vôbec nie závažným spôsobom, keďže
plnil príkazy a pokyny nadriadených,  vyvrátil svoj vlastný skôr vyslovený právny názor o nenaplnení
formálnych predpokladov pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Vychádzajúc z príslušných ustanovení  Zákonníka práce viažucich sa k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru daného z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny totiž vyplýva, že v
rámci súdneho konania o určenie jeho neplatnosti a náhrady mzdy je potrebné prioritne sa zaoberať
skúmaním naplnenia formálnych predpokladov požadovaných zákonom pre jeho platnosť, ktorými sú
písomný prejav tejto vôle zamestnávateľa, jeho riadne doručenie zamestnancovi v zmysle zákonníka
práce, realizácia tohto právneho úkonu v lehote dva mesiace odo dňa, kedy sa o dôvode skončenia
pracovného pomeru dozvedel a v lehote do jedného roka od skutku, ktorý je dôvodom tohto okamžitého
skončenia pracovného pomeru, prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami
zamestnancov. Zistenie nenaplnenia čo i len jedného formálneho právneho predpokladu pre platnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru je dôvodom pre  vyhovenie návrhu na určenie neplatnosti
tohto právneho úkonu bez ďalšieho, preto až po zistení naplnenia uvedených formálnych predpokladov
súd dokazovaním zisťuje naplnenie predpokladov materiálnych, a to, či sa skutok vymedzený v
písomnom prejave zamestnávateľa o okamžitom skončení pracovného pomeru  stal a či ho možno
kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny, a to v intenzite závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku  potom pri absencii jednoznačného záveru o právnom dôvode
vyhovenia návrhu a určení, že okamžité skončenie pracovného pomeru v danom prípade je neplatné,
spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého súdneho rozhodnutia, nakoľko z jeho odôvodnenia nie
je možné ustáliť, či súd prvého stupňa návrhu vyhovel z dôvodu, že skutkové vymedzenie dôvodu
okamžitého skončenia pracovného pomeru nespĺňa zákonné požiadavky, alebo z dôvodu, že podľa jeho
názoru navrhovateľ neporušil závažným spôsobom pracovnú disciplínu. Odvolací súd konštatuje, že oba
závery súdu prvého stupňa nemôžu byť zároveň správne a popri sebe neobstoja, čo robí rozhodnutie
súdu prvého stupňa nepreskúmateľným, a teda odnímajúcim účastníkom možnosť konať pred súdom.
Jednou zo základných požiadaviek racionálnej právnej argumentácie je, že táto musí byť vnútorne
nerozporná a logicky konzistentná. Ide o to, aby sa v odôvodnení rozhodnutia súdu nenachádzal
súčasne určitý právny záver a zároveň aj jeho negácia. Odôvodnenie napadnutého rozsudku tak
odvolací súd považoval za vnútorne rozporné. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že účastníci
konania majú právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Úvahy
súdu o skutkových a právnych záveroch musia byť riadne, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnené tak,
aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia najmä zo strany účastníkov konania, ktorým je
takéto rozhodnutie určené.

V záujme hospodárnosti konania je potrebné dať do pozornosti súdu prvého stupňa, že v danej veci ako
nesporné je naplnenie formálnych predpokladov pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
pokiaľ ide o jeho písomný prejav a zákonné doručenie navrhovateľovi.  Zachovanie lehoty pre jeho
realizáciu v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce bolo taktiež v rámci konania pred súdom prvého stupňa
preukázané, keďže o skutku, ktorý sa stal predmetom okamžitého skončenia pracovného pomeru, sa
odporca dozvedel z kontroly a správy o jej výsledku zo dňa 14.4.2013, skutok kladený navrhovateľovi za
vinu pod prvým bodom okamžitého skončenia pracovného pomeru sa stal dňa 12.11.2012 a pokiaľ ide o
prítomnosť pošty iných zamestnancov odporcu  v emailovej schránke navrhovateľa, táto je aktuálna ku
dňu realizácie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zachovanie subjektívnej i objektívnej lehoty
v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce  na uplatnenie nároku, ktorý bol uplatnený návrhom na začatie
konania zo dňa 14.6.2013,  je teda jednoznačná.

Odvolací súd sa však nestotožnil s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa o nedostatočnom
a nejasnom skutkovom vymedzení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý vo
svojich dvoch odsekoch je vymedzený dostatočne zrozumiteľne a jednoznačne tak, aby bol prioritne
navrhovateľovi zrejmé, ktorý skutok je mu za vinu kladený, a taktiež aby bol dostatočne nezameniteľný s
iným prípadným porušením pracovnej disciplíny. Odvolací súd je toho názoru, že skutkové vymedzenie
dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru v danom prípade napĺňa uvedenú zákonnú



požiadavku, keď  je v ňom presne uvedené, v čom sa porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom vidí,
a nie je rozhodujúce, že toto nekorešponduje presne so Správou o výsledku kontroly zo dňa 14.4.2013.

Úlohou súdu prvého stupňa bolo potom náležite sa vysporiadať s otázkou naplnenia ďalšieho
formálnoprávneho predpokladu platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v danom prípade,
a to naplnením požiadavky v zmysle § 74 Zákonníka práce o okamžitému skončeniu pracovného
pomeru predchádzajúcom jeho prerokovaní so zástupcami zamestnancov, keď závery súdu prvého
stupňa v tomto smere sú doposiaľ predčasné. Z dikcie uvedeného ustanovenia vyplýva, že prerokovať
treba okamžité skončenie pracovného pomeru, a to vopred pred jeho realizáciou. V praxi ide o
doručenie žiadosti zamestnávateľa zástupcovi zamestnancov o prerokovanie do úvahy prichádzajúceho
okamžitého skončenia pracovného pomeru, alebo doručenie samotného právneho úkonu okamžitého
skončenia pracovného pomeru na jeho posúdenie. Účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa
nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie alebo priložený návrh na skončenie
pracovného pomeru obsahujú náležitosti tohto právneho úkonu (A. XX/XXXX). Uvedená hmotnoprávna
podmienka platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru smeruje k ochrane zamestnanca, aby
zamestnávateľ nezneužil formu prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru. V danej veci
z listinného dôkazu - okamžitého skončenia pracovného pomeru - splnenie zákonných podmienok
pre prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 74 zákonníka práce v zmysle
vyššie uvedeného  zrejmé nie je, keď z neho nevyplýva, akým spôsobom k prerokovaniu došlo, aký
materiál bol zástupcom zamestnancom predložený a hlavne kedy, keďže ust. § 74 Zákonníka práce
hovorí o prerokovaní predchádzajúcom právnemu úkonu okamžitého skončenia  pracovného pomeru. Z
uvedeného dôvodu záver súdu prvého stupňa o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru
zákonu zodpovedajúcim spôsobom je predčasný.

Vzhľadom na uvedené až po vykonaní dokazovania o naplnení posledného formálnoprávneho
predpokladu platnosti predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru  bolo potrebné zaoberať
sa poúdením, či skutok tak ako je presne vymedzený v právnom úkone okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo dňa 5.4.2013 sa stal, a či takto realizované konanie navrhovateľa bolo porušením
pracovnej disciplíny a to v takom rozsahu, že ho možno kvalifikovať za porušenie disciplíny závažné.

V sporovom konaní, o ktoré ide i v prejednávanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia.
Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne
vecou účastníkov konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov  teda leží zásadne na účastníkoch
a ukladá im označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník má teda povinnosť tvrdenia
(§79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení (§
120 ods. 1 O.s.p.). K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný každý účastník, i keď v sporovom konaní
ohľadom pracovnoprávneho nároku je dôkazná povinnosť ohľadom tvrdenia o tom, že zamestnanec
pracovnú disciplínu porušil prenesená na zamestnávateľa, nakoľko oprávnenie uplatniť nárok na určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy je zamestnancovi daná zo
zákona. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného  bremena v konkrétnom sporovom konaní teda určuje
hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná.

V zmysle vyššie uvedeného je v rámci preskúmavaného konania úlohou odporcu pre účely  jeho
úspešnosti preukázať, že navrhovateľ skutok za vinu mu kladený realizoval a že v realizácii
uvedeného skutku ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd prvého stupňa však odporcom
navrhnuté dôkazy nevykonal a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa dôvodom ich nevykonania
nevysporiadal, ktorá skutočnosť odporuje ust. § 157 ods. 2 O.s.p. o zákonných požiadavkách
odôvodnenia súdneho rozhodnutia.  Uvedeným postupom teda došlo k odňatiu možnosti konať pred
súdom odporcovi, nakoľko došlo k znemožneniu realizácie jeho procesných práv. Je pravdou, že v
zmysle ustálenej judikatúry ÚS SR do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka na to,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (B..
Ú. XXX/XX), nepatrí sem ani právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého hodnotenia vykonaných
dôkazov             (B..Ú. XX/XX), avšak právo účastníka na spravodlivý proces rozhodne zahŕňa jeho
právo vysporiadať sa v odôvodnení súdneho rozhodnutia s dôvodmi nevykonania navrhnutých dôkazov,
ktorými mal účastník záujem svoju dôkaznú povinnosť uniesť sa vysporiadať sa s argumentmi použitými
v rámci obrany či uplatňovania práva vychádzajúc z hmotnoprávnej normy na daný spor aplikovanej. Súd
prvého stupňa založil tiež svoje rozhodnutie na listinných dôkazoch, z ktorých ani jeden nebol vykonaný
zákonu zodpovedajúcim spôsobom.



Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dôkazy na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na
vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť  sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.

Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmú výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 129 ods. 1 O.s.p. účinného do 16.4.2015, dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu
alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah., to neplatí, ak
súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

Z obsahu zápisníc v preskúmavanej veci však dodržanie uvedeného zákonom určeného spôsobu
vykonania všetkých listinných dôkazov nevyplýva, resp. z ich obsahu nie je zrejmé. Konanie, ktoré
vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo, tak trpí procesnou vadou, ktorá môže mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a týmto postupom súdu prvého stupňa v rozpore
so zákonnou normou upravujúcou procesný postup pri vykonávaní dôkazu listinou došlo zároveň k
porušeniu ust. § 123 O.s.p. o práve účastníkov vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, keďže tieto
ani vykonané neboli, v dôsledku ktorej skutočnosti im tak bola znemožnená realizácia ich procesných
práv.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, a to i v časti
závislých výrokov o náhrade mzdy a náhrade trov konania, nakoľko účastníkom konania boa jeho
postupom v konaní, ktoré vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo, odňatá možnosť konať pred
súdom (§ 221 ods. 1, písm. f/ O.s.p.). V zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v
ktorom bude súd prvého stupňa viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.)
a bude jeho úlohou vec opätovne prejednať so zachovaním práva účastníkov na realizáciu všetkých
procesných oprávnení, vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby právne závery vyslovené v odôvodnení
nového rozhodnutia spĺňali požiadavku konzistentnosti, jednoznačnosti, zrozumiteľnosti a presvedčivosti
(§ 157 ods. 2 O.s.p.), t. j. aby účastníci konania mohli naň náležite skutkovo a právne reagovať             a
argumentovať a aby ho bolo možné odvolacím súdom preskúmať.

Pokiaľ ide o časť uplatneného nároku týkajúceho sa náhrady mzdy  odvolací súd prisvedčil odvolacej
námietke odporcu ohľadom potreby pripustenia zmeny petitu návrhu na začatie konania, keďže v
pôvodnom návrhu na začatie konania bola výška uplatnenej náhrady určená konkrétnou sumou, ktorá
bola následne navrhovateľom menená, na čom nič nemení ani skutočnosť, že k tejto zmene uplatňovanej
výšky došlo až po výpočte priemerného  mesačného zárobku navrhovateľa odporcom. Navrhovateľ
ako účastník konania disponujúci návrhom na začatie konania i v časti jeho petitu rozhoduje o výške
sumy, ktorú žiada priznať a jeho požiadavky vyjadrené v petite návrhu,  ktorý určuje rozsah súdnej
ochrany, nesmú byť súdnym rozhodnutím prekročené. Inak by tomu bolo v prípade, keby navrhovateľ
v petite návrhu na začatie konania požadovanú sumu nevyčíslil presne, ale slovným vyjadrením, keď v
takom prípade by uvedenie konkrétnej výšky uplatnenej náhrady mzdy bolo len úpravou petitu návrhu
na začatie konania. V danom prípade však  k takejto procesnej situácii nedošlo.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Cpr/6/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "e1620ab0-9bae-4a5c-aedc-a06574df987f:d46657a3-db7e-47b9-bf18-65edf703ee23", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Cpr/6/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 14Cpr/6/2013 z 13. 2. 2014", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2014-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e1620ab0-9bae-4a5c-aedc-a06574df987f:d46657a3-db7e-47b9-bf18-65edf703ee23"}], "citovane_v": []}