Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 3CoE/170/2014 z 18. 3. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 18. marca 2015, sp. zn. 3CoE/170/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5614204685.1 Krajský súd Žilina | 3CoE/170/2014 | ECLI:SK:KSZA:2015:5614204685.1 | 2015-03-18 | Uznesenie Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2f9c7e4-5e41-4f5e-9369-8ae22e94af2c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5614204685.1 Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 3CoE/170/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204685 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Juraj Krupa ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614204685.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: U. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G. U., M. XXXX/X, o vymoženie 1.089,17 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu V., K. XX, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6Er/777/2014-28 z 29.7.2014 r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6Er/777/2014-28 z 29.7.2014 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v nadväznosti na § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 17 ods. 3 a § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a § 52 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tým, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, oprávnený vystupuje ako dodávateľ, keď jedným z jeho predmetov činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a povinný vystupuje ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Rozhodcovský súd tým, že pri rozhodovaní o návrhu oprávneného neaplikoval ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľa, zaviazal povinného k plneniu, ktoré nie je možné vymáhať. V danom prípade rozhodcovský súd priznal zákonom nedovolené plnenie plynúce zo zmenky, pričom priznal aj príslušenstvo pohľadávky, na ktoré oprávnenému nevznikol nárok. Okrem toho rozhodca de facto zaviazal povinného aj k povinnosti zaplatiť príslušenstvo úveru, a to napriek tomu, že úver sa podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve o úvere absentuje údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, nie sú v nej uvedené podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčná úroková sadzba, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako ani časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny a údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako ani údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov platnej ku dňu podpisu spotrebiteľskej zmluvy. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vyjadril presvedčenie, že v danom prípade exekučný súd prekročil rámec právomoci, ktorú mu zveruje Exekučný poriadok. Exekučný súd môže preskúmavať predložený exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd však nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa opiera exekučný súd v napadnutom rozhodnutí, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Uvedená požiadavka znamená, že súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Postupom exekučného súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov. Odvolateľ okrem toho namietal, že k právnemu názoru okresného súdu mohol zaujať stanovisko až v podanom odvolaní. Mal tiež za to, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže tvrdil, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská doložka. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Takisto vyjadril nesúhlas s výkladom ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktorý zaujal okresný súd. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 159 O.s.p. sa u rozsudkov rozlišuje formálna a materiálna právoplatnosť. Formálnu právoplatnosť nadobúda rozsudok vtedy, ak ho už nemožno napadnúť odvolaním. Materiálnou právoplatnosťou sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní však dáva exekučnému súdu oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol a z hľadiska ustanovenia § 159 O.s.p. nie je ním viazaný. Exekučný súd teda môže skúmať (podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu), či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo ak odporuje dobrým mravom. Nedovolenosť priznaného plnenia v žiadnom prípade nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia. Priznané plnenie totiž navonok vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti; spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť pochybenia v aplikácii hmotného, či dokonca aj procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor s dobrými mravmi sú pojmami hmotného práva a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučného titulu má exekučný súd plné oprávnenie „vstúpiť“ do rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery. Takýto postup vyplýva aj z aktuálne ustálenej judikatúry slovenských súdov, od ktorej sa odvolací súd nemal dôvod odchýliť. Spôsobilý exekučný titul je základnou podmienkou toho, aby mohol nútený výkon rozhodnutia riadne prebehnúť. Pri zistení vád exekučného titulu, ktoré majú za následok jeho nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný na uvedené okolnosti prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania a z úradnej povinnosti. Okresný súd vo svojom rozhodnutí použil príslušné zákonné ustanovenia a vyložil ich tak, že tu nie je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský súd opomenul aplikovať ustanovenia zakazujúce zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou. Argumentácia odvolateľa o tom, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v zákonnej forme a že tu bolo nesprávne aplikované ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, neobstoja, nakoľko na takýchto záveroch okresný súd svoje rozhodnutie nezaložil. Odvolateľ neprezentoval konkrétne výhrady k úsudku prvostupňového súdu, že tu nebolo dodržané znenie § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolacie námietky sa nijako nedotkli podstaty prvostupňového rozhodnutia. Preskúmavanie napadnutého rozhodnutia nad rámec vznesených odvolacích námietok nebolo prípustné (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preto krajský súd nemal inú možnosť ako uznesenie okresného súdu potvrdiť. Ak odvolateľ namietal, že boli porušené jeho procesné práva, nakoľko sa mohol k myšlienkovému postupu exekučného súdu vyjadriť až v podanom odvolaní, krajský súd dodáva, že v danom prípade (keďže nešlo o rozhodnutie vo veci samej) bolo oprávnenie odvolateľa argumentovať proti napadnutému rozhodnutiu z hľadiska obsahového neobmedzené (§ 205a ods. 1 O.s.p. a contrario). Jeho odvolacie námietky boli v celom rozsahu predmetom preskúmania druhostupňovým súdom, z ktorého dôvodu boli práva účastníka na spravodlivý proces plne rešpektované. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.