Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoP/3/2016 z 26. 1. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 26. januára 2016, sp. zn. 25CoP/3/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4114232880.1 Krajský súd Nitra | 25CoP/3/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4114232880.1 | 2016-01-26 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e1a4188-5900-42ed-819c-66b5ccbe4d25 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4114232880.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114232880
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114232880.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Soni Vackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. M., nar.
XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny L., dieťa rodičov: matka: C.. S.. X. M., bytom L., I. T. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Gabrielou
Strýčekovou, advokátkou so sídlom Nitra, Coboriho 2 a otec: W. M., bytom L., W. XXX/XX, o návrhu
otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 19. augusta
2015 č.k. 24P/431/2014-157, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti
na maloletého W. M., nar. XX. XX. XXXX a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami
§ 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona číslo 36/2005 Z.z.
o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že posledná úprava vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu bola rozsudkom
Okresného súdu Nitra zo dňa 27. 07. 2010 č.k. 15C/144/2010-29, ktorým rozsudkom bolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 200
eur. V tom čase matka bola živnostníčka v oblasti realít s hrubým príjmom približne 180 000 Sk. Otec
dieťaťa bol spolumajiteľom troch spoločností, vykazoval čistý mesačný príjem 460 eur. V súčasnej dobe
je otec dieťaťa spoločníkom v spoločnosti Invest s.r.o., ďalej spoločnosti Nr-Tex, Tomdvor s.r.o., Lodging
s.r.o., ktoré spoločnosti podľa vyjadrenia otca nevykonávajú žiadnu činnosť a nemá z nich žiadny príjem.
Nevlastní žiadne motorové vozidlá, používa motorové vozidlo BMW Combi rad 5., ktoré má požičané
bez existencie zmluvy, na pohonné hmoty mu požičiava otec. Je spoluvlastníkom domu v Nitre, ktorý
získal titulom dedenia po matke v podiele 1. Býva buď u svojho otca alebo v hoteli Xavax v Lužiankach,
pričom za ubytovanie nič neplatí. Uviedol, že s maloletým synom mal výdavky súvisiace s jeho účasťou
na filmovaní rozprávky Sedem zhavranelých bratov, kvôli čomu cestoval do Zuberca, Českej republiky,
bol so synom v lete 2015 na dovolenke v Egypte, ktorú podľa jeho vyjadrenia financoval jeho otec. Matka
maloletého dieťaťa podniká v dvoch obchodných spoločnostiach Real Progres s.r.o. a Real Progres 1
s.r.o., z ktorého podnikania dosahuje príjem 600 eur mesačne. Je vlastníčkou trojizbového bytu v Nitre,
nevlastní žiadne motorové vozidlo, na spoločnosť Real progres s.r.o. je evidované auto Toyota Lexus,
rok výroby 2008. Výdavky na maloleté dieťa súvisia so stravovaním v škole, doma, potrebou ošatenia,
obvi, doučovaním. V konaní špecifikovala napríklad náklady na trekové topánky pre syna v sume 75
eur, tenisky v sume 50 eur, zimné topánky 60 eur, lyžiarsku prilbu 150 eur, zimnú vetrovku 90 eur,



okrem toho financuje maloletému detské tábory, dovolenku. Súd prvého stupňa návrh otca na zníženie
výživného považoval za nedôvodný. U maloletého dieťaťa došlo od poslednej úpravy k zmene pomerov,
nakoľko dieťa je staršie, navštevuje vyšší stupeň základnej školy, matka má s jeho starostlivosťou bežné
výdavky a tiež pokrýva jeho výdavky súvisiace s voľnočasovými aktivitami a doučovaním. Krytie týchto
potrieb dieťaťa zabezpečuje z podnikania. Otec na syna v súčasnej dobe výživné riadne neplatí, podniká
aj ako fyzická osoba a tiež ako aktívny spoločností spoločnosti imvest s.r.o., ktorá bola zapísaná do
obchodného registra dňa 08. 11. 2014, teda krátko predtým, ako otec dieťaťa podal návrh
na zníženie výživného na maloletého syna. Spoločnosť organizovala letný festival, a organizáciu tohto
festivalu má zazmluvnenú aj na ďalší kalendárny rok. Otec dieťaťa realizuje úspešne svoju podnikateľskú
činnosť, jeho spôsob života a majetkové pomery zistené v priebehu konania svedčia o tom, že otec
dieťaťa má finančné prostriedky, z ktorých sa môže na výžive syna podieľať, resp. má podmienky
preto, aby tieto získal. Poukázal na vyplatenú kúpnu cenu z odpredaja obchodného podielu spoločnosti
Lodging s.r.o., ďalej na stav jeho peňažných vkladov do viacerých spoločností, v ktorých je vedený ako
spoločník a konateľ, jeho podiel na domovej nehnuteľnosti titulom dedenia, pričom využíva i ubytovanie
hotela Xavax, za ktoré neplatí, používa a v minulosti i používal motorové vozidlá drahších značiek, v
súvislosti s nimi musí financovať spotrebu pohonných hmôt a to za situácie, že deklaruje, že príjem
z podnikania nemá. Má dosiahnuté vzdelanie na strednej priemyselnej škole stavebnej, ktoré mu
umožňuje zaradiť sa na trhu práce, jeho zdravotný stav ho nelimituje v pracovnom zaradení, pričom má
dostatok skúseností a zručností, aby pôsobil na trhu práce. Podnikateľskú činnosť aj v súčasnej dobe
vykonáva dobrovoľne, na základe jeho vlastného rozhodnutia a je predpoklad, že ju vykonáva za účelom
dosiahnutia zisku. Súd prvého stupňa konštatoval, že aj keď otec dieťaťa, ktorý tvrdí, že nemá finančné
prostriedky na platenie výživného, má možnosti, schopnosti a majetkové pomery, podnikaním získané
skúsenosti a zručnosti, ktoré mu dovoľujú, aby sa na výžive syna podieľal sumou určenou rozhodnutím
súdu z roku 2010. Jeho životná úroveň dosahuje úroveň, na ktorej má právo podieľať sa i jeho syn
a nemožno hovoriť o stave, že by na strane otca životná úroveň v porovnaní s jeho stavom v čase
poslednej úpravy, poklesla. Z týchto dôvodov návrh otca na zníženie výživného zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963
Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním otec maloletého dieťaťa domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýka súdu prvého stupňa nesprávne skutkové
zistenia. Dôvodí tým, že matka dieťaťa má nepomerne vyšší príjem ako on, súd nezistil dostatočne
skutočný príjem matky dieťaťa, ak by dosahovala príjem 600 eur mesačne, ako tvrdí, nezazmluvňovala
by toľkých realitných maklérov, nezabezpečila by si právne zastúpenie v tomto konaní prostredníctvom
advokáta, nesprávne vyhodnotil jeho podnikanie ako úspešné. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
v podnikaní bol stratový, všetok čistý príjem z letného festivalu použil na vyplatenie svojich dlhov. Je
presvedčený, že miera životnej úrovne matky dieťaťa je podstatne vyššie ako jeho. Opätovne uviedol,
že jeho vzťah so synom je veľmi dobrý a ak by mal príjem, ako v minulosti, bol by ochotný platiť synovi
výživné aj vo vyššej sume. Jeho finančná situácia sa podstatne zmenila, čo ovplyvňuje aj jeho možnosť a
schopnosť prispievať synovi na výživné, súčasná výška výživného spôsobuje, že skoro celý jeho príjem
musí poukazovať na vyživovaciu povinnosť, je momentálne schopný platiť výživné na maloletého W.o
výške 30% zo sumy životného minima.

Matka maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Kolízny opatrovník k odvolaniu otca dieťaťa uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
považuje za vecne správny a navrhuje odvolaciemu súdu potvrdiť ho. Dôvodil tým, že z vykonaného
dokazovania vyplýva, že otec dieťaťa podniká, je spoločníkom a konateľom v troch spoločnostiach, má
živnosť, ktorú vykonáva už niekoľko rokov a aj napriek tomu, že uvádza, že nemá žiadny príjem, je toho
názoru, že ak by finančná situácia otca bola nepriaznivá, bol by živnosť dávno zrušil a zaevidoval sa na
úrade práce, čo neurobil. Stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný dôvodmi odvolania otca (§ 212 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP),
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným
vyhlásením rozsudku, pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní
veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolanie otca nie je



opodstatnené. Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Keďže odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a
dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za potrebné, v súlade s ustanovením § 219
ods. 2 OSP, opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí.
Súd prvého stupňa sa dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu a to aj z hľadiska príslušnej
hmotnoprávnej úpravy v Zákone o rodine, dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, keď zisťoval
majetkové pomery rodičov maloletého W., príjem otca, matky v súčasnej dobe a na základe takto
vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru.

Odvolací súd na doplnenie iba dodáva, že súd pri rozhodovaní o určení výšky výživného prihliada
nielen na oprávnené a odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ale aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinnej osoby, ktoré schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu
vyživovacej schopnosti, ktoré sú dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej povinnej osoby,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Za
situácie, že otec maloletého dieťaťa je spoločníkom a konateľom troch spoločností, vlastní živnostenské
oprávnenie na podnikateľskú činnosť, odpredal podiel v spoločnosti, založil novú spoločnosť s vložením
vkladu (v období od poslednej úpravy výživného, do rozhodnutia súdu prvého stupňa) a napriek jeho
tvrdeniu, že nemá žiadny príjem z tejto podnikateľskej činnosti, vedie však pomerne nákladný spôsob
života (jazdí na vozidle vyššej triedy, je spoluvlastníkom rodinného domu, chodí so synom na zahraničné
dovolenky), jeho návrh na zníženie výživného na sumu zodpovedajúcu výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené dieťa, je potrebné vyhodnotiť ako účelový a absolútne neopodstatnený. Navyše
jeho návrhu nezodpovedá ani zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorý od roku 2010,
kedy bola určená vyživovacia povinnosť otca, dosiahol vyšší vek súvisiaci s vyššími nákladmi na
zabezpečenie jeho výživy a starostlivosti. Námietku otca dieťaťa o nedostatočne zistenom skutkovom
stave, týkajúcom sa nedostatočne zisteného príjmu matky dieťaťa, nesprávnom vyhodnotení životnej
úrovne matky, považoval odvolací súd za neopodstatnenú a účelovú. Súd prvého stupňa dostatočným
spôsobom zistil majetkové pomery matky dieťaťa, jej príjem a tiež jej úhrady nákladov súvisiace so
zabezpečovaním starostlivosti o maloleté dieťa, aj keď v tomto smere je možné hovoriť o pomerne
nadštandardných nákladoch na voľnočasové aktivity maloletého dieťaťa, ktoré matka uviedla v priebehu
dokazovania pred súdom prvého stupňa (trekové topánky za 75 eur, tenisky 50eur, zimné topánky 60
eur, lyžiarska prilba 150 eur, zimná vetrovka 90 eur a pod.). Možnosti a schopnosti matky zabezpečovať
nielen bežnú starostlivosť maloletému dieťaťu, ale aj možnosť hradiť aj takéto nadštandardné výdavky
maloletému synovi, nasvedčuje jej vyššiemu príjmu, avšak táto okolnosť a skutočnosť v žiadnom
prípade neodôvodňuje záver o tom, že otec dieťaťa nie je povinný sa podieľať na výžive a starostlivosti
o maloleté dieťa. Výživné, zodpovedajúce výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené
dieťa je v súčasnej dobe 27,126 eura (z vymeriavacieho základu vo výške 90,42 eura), je povinný
platiť každý rodič bez ohľadu na jeho príjem (t.j. aj osoba, ktorá žiadny príjem nevykazuje), pričom otec
maloletého dieťaťa túto podmienku nespĺňa, keďže jeho majetkové pomery, jeho schopnosť zabezpečiť
si dostatočný príjem (čo preukázal aj v minulom roku, keď uviedol, že príjem, ktorý dosiahol, použil na
úhradu dlhov), za situácie, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek ostatnými výdavkami, s výnimkou
výdavkov súvisiacich so zabezpečením živobytie povinnej osoby, odôvodňujú platenie výživného na
syna v doteraz určenej výške.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka maloletých detí,
ktorý sa stotožnil s výškou výživného určenej súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku, odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s
ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.