Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/569/2013 z 20. 5. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 20. mája 2015, sp. zn. 2Co/569/2013, ECLI:SK:KSKE:2015:7813204759.1 Krajský súd Košice | 2Co/569/2013 | ECLI:SK:KSKE:2015:7813204759.1 | 2015-05-20 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a8df38e-0bee-407c-a4cc-b7e664ba2f50 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7813204759.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/569/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813204759
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813204759.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr.
Ľuboša Kuanya a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35717769,
so sídlom Staré Grunty č. 7 v Bratislave, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom
Na vŕšku 12 v Bratislave, proti žalovanému F. R., bývajúcemu v L. Č.. XX, o zaplatenie 269,50 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Rožňave, č.k. 12C/230/2013-27
zo dňa 14.8.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 252,- Eur s úrokom z omeškania
z uvedenej sumy vo výške 9,25 % ročne za čas od 08. 05. 2011 do zaplatenia, v lehote do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal
nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 51,97 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku
na účet právneho zástupcu žalobcu. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 269,50 Eur a úroku z omeškania 9,25% ročne z tejto sumy od 08.05.2011 do zaplatenia,
zmluvnej pokuty v sume 43,40 Eur a náhrady trov konania. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo dňa 22.8.2010 k uzatvoreniu zmluvy o úvere.
Touto zmluvou poskytol žalobca žalovanému bezúčelový hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 350
€, ktorý sa mal pre prípad úveru poskytnutého na 7 mesiacov úročiť úrokom vo výške 14 %. V článku II
zmluvy bola dohodnutá odplata úveru v sume 66,50 Eur. V bode III obchodných podmienok sa zmluvné
strany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa článku II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený
požadovať zmluvnú pokutu za omeškanie 3,1 % istiny z úveru, za každý začatý mesiac omeškania
až do zaplatenia a zároveň je oprávnený účtovať dlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov
za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho konania alebo rozhodcovského
konania vo výške 20% z poskytnutej istiny, najmenej však 67 €. Z tejto zmluvy súd prvého stupňa
usúdil, že ide o zmluvu spotrebiteľskú a žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov. Povinný vystupuje v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ. Zmluva bola pripravená
na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemal možnosť zmeniť
obsah obchodných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzavretej zmluvy.
Nemohol o nich vyjednávať a jedinou jeho alternatívou bolo prijatie, resp. odmietnutie návrhu ako celku.
Potom vychádzajúc z ust. § 53 a 54 OZ skonštatoval, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv
je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej
neplatnosti takejto podmienky. V časti zmluvných podmienok dohodnutých v bode 3 obchodných



podmienok uzavretej zmluvy, t.j. zmluvnej podmienky, ako aj možnosti dodávateľa účtovať spotrebiteľovi
paušalizované náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, ide podľa súdu prvého stupňa o neprijateľné
podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Uvedené dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, keď viaže veľkosť zmluvnej pokuty, ako aj výšku paušalizovaných
nákladov na veľkosť poskytnutej istiny úveru. Je rozdiel, či sa spotrebiteľ dostal do omeškania s platením
celej istiny úveru alebo iba jeho nepatrnej časti, pričom výška úroku veriteľa na zmluvnú pokutu, ako aj
paušál nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky ostáva podľa tejto zmluvy nezmenená. Samotná
zmluvná pokuta má mať za úlohu okrem sankčného pôsobenia na dlžníka aj uspokojovanie spôsobených
nákladov veriteľa, preto sa javí ďalšie ustanovenie paušalizovaných nákladov na vymáhanie dlhu za
duplicitné trestanie spotrebiteľa. Zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané a požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu, ako aj sankciu spojenú s
nesplnením jeho záväzku, preto uvedené zmluvné podmienky súd prvého stupňa hodnotil ako absolútne
neplatné. Pokiaľ išlo o istinu, dospel k záveru, že v časti dlžnej sumy vo výške 252 € a úroku z omeškania
je žaloba dôvodná. Žalovaný mal uhradiť žalobcovi úver s úrokom spolu vo výške 399 €. Do zosplatnenia
úveru dňa 7.5.2011 však zaplatil len 147 €. Po zosplatnení úveru dňa 8.5.2011 sa dostal do omeškania
so zaplatením peňažného dlhu v sume 252 €. Výšku úroku určil podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. a v prevyšujúcej časti nad sumu 252 € z dôvodu nezrovnalostí samotnej úverovej zmluve a
v časti zmluvnej pokuty pre jej absolútnu neplatnosť v zmysle ustanovení o ochrane spotrebiteľa žalobu
zamietol. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď vychádzal z toho, že žalobca mal v konaní
len čiastočný úspech a to do výšky 81 %. Žalovaný mal úspech vo výške 19 %, preto konečný úspech
žalobcu bol 62 %. Trovy právneho zastúpenia predstavovali 2 úkony právnej pomoci, spolu v hodnote
46,48 € a režijný paušál za tieto úkony, spolu vo výške 15,62 €, z čoho vyčíslil súd 20 % DPH vo výške
11,22 €, takže celkove priznal trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z. vo výške
83,82 €. Tieto potom znížil na 62 %, čo predstavuje 51,97 €. Tieto trovy zaviazal podľa § 149 ods. 1
O.s.p. zaplatiť na účet advokáta žalobcu.

Proti rozsudku a to jeho zamietavej časti podal odvolanie žalobca. V tejto časti považuje rozsudok za
zmätočný, nedostatočne odôvodnený, založený na nepodložených subjektívnych úvahách sudkyne a
z týchto dôvodov za nepreskúmateľný. Zdôraznil, že navrhovateľ sa žalobou nedomáhal zaplatenia
paušálnych náhrad účelne vynaložených nákladov a prvostupňový súd bez akéhokoľvek právneho
základu zle vyhodnotil dojednanie zmluvnej pokuty spolu s paušálnou náhradou nákladov ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takýto postup súdu sa javí ako prejav bezprecendetnej a neprimeranej
snahy súdu o jednostrannú ochranu spotrebiteľa bez adekvátnej podpory postupu súdu v platných
zákonoch SR. Rozsudok je založený na subjektívnych úvahách súdu a nerešpektoval zásady stanovené
v § 157 ods. 2 a § 132 O.s.p., preto navrhol zrušiť rozsudok v napadnutej časti a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p., v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania preskúmal rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania a
dospel k záveru, že neboli dôvody ani pre zmenu, ani pre zrušenie rozsudku.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím aj odôvodnením napadnutého rozsudku,
pretože aj podľa odvolacieho súdu zmluvné podmienky dohodnuté v bode 3 Obchodných podmienok
uzavretej zmluvy sú neprijateľnými podmienkami. Neboli individuálne dojednané a požadujú od
spotrebiteľa, aby v prípade nesplnenia záväzku zaplatil paušalizované náklady bez ohľadu na veľkosť
nesplatenej istiny úveru. Dohodnutá zmluvná pokuta je aj podľa odvolacieho súdu neprimerane vysoká
a zmluva v tejto časti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Touto časťou zmluvy bol dohodnutý finančný záväzok za plnenie, ktoré po materiálnej stránke nebolo
spotrebiteľovi dodané a slúži v skutočnosti len záujmom dodávateľa. K námietke odvolateľa, že súd



neprimerane obhajoval záujmy spotrebiteľa, odvolací súd udáva, že s ohľadom na relevantnú judikatúru
Súdneho dvora EÚ by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej
zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov. Je preto povinnosťou súdu skúmať neprijateľné
podmienky a pri ich zistení považovať ju v zmysle § 53 ods. 5 OZ za absolútne neplatnú časť zmluvy.
Preto podľa odvolacieho súdu správne postupoval súd prvého stupňa, keď v časti zmluvnej pokuty a
paušalizovaných nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky žalobu zamietol. Správne rozhodol aj o
trovách prvostupňového konania, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok v jeho
napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách prvostupňového konania.

V odvolacom konaní žalobca nemal úspech a žalovaný náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil,
preto odvolací súd rozhodol, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.