{"guid": "04440d7d-80d6-4655-ba76-cab778a9d24f:3e1b1d9d-2f4e-4188-9d1c-1fe16a3aa781", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8812204743.1", "spisova_znacka": "1Co/7/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/7/2013 z 19. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 19. marca 2013, sp. zn. 1Co/7/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8812204743.1", "identifikacne_cislo": "8812204743", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Táňa Rapčanová", "sudca_id": 1300, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tana-rapcanova-1300", "datum_vydania": "2013-03-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e1b1d9d-2f4e-4188-9d1c-1fe16a3aa781", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8812204743.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8812204743.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8812204743.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/7/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812204743
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8812204743.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Branislava Brezu vo veci žalobcu: Slovanet, a.s., so sídlom Zahradnícka
č. 151, Bratislava, zastúpenému Staněk, Vetrák & Partneri, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ul. Vlčkova č.
18, proti žalovanej: Z. S., bytom K. Z. č. XXX, o zaplatenie 232,90 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Vranov n/Topľou č.k. 4 C 85/2012 - 39 z 31.7.2012 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 107,37  Eur s prísl.
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o pripojení, ktorá je zmluvou
spotrebiteľskou, na základe čoho boli žalovanej poskytnuté dohodnuté služby, no táto sumy za služby,
tak ako jej boli vyčíslené neuhradila. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že návrh žalobcu
na zaplatenie ceny za poskytnuté služby a za zriadenie služby, ako aj na poplatky za upomienky je
opodstatnený, preto žalovanú zaviazal na ich zaplatenie.

Čo sa týka nároku žalobcu v sume 125,53 Eur z titulu zmluvnej pokuty za porušenie právnej povinnosti
uplatnenej žalobcom podľa bodu E1/2 Tarify na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby platnej
od 15.6.2011 spojený s článkom IX. bod 16 Všeobecných obchodných podmienok, žalobca toto svoje
právo na zaplatenie odvíja od zmluvy o pripojení a všeobecných podmienok, ktoré sú jej neoddeliteľnou
súčasťou, ktorá zmluva ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch, právo na zaplatenie
finančného vyrovnania bolo dojednané vo Všeobecných podmienkach, žalovaná teda nemala možnosť
takéto dojednanie žiadnym spôsobom ovplyvniť, a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné
ustanovenie, predmetné dojednanie nebolo medzi účastníkmi právneho vzťahu osobitne vyjednané.
Predmetný vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už
transformovala do právneho poriadku Smernice Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa.



Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý bola zmluva uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie
služieb, pričom cena za poskytované služby bola stanovená tarifou a zmluva bola uzavretá na dobu
neurčitú s viazanosťou na 18 mesiacov. Sankcia v podobe finančného vyrovnania bola dojednaná pre
prípad skončenia zmluvy z dôvodu porušenia zmluvy na strane účastníka, ktoré ustanovenie je široko
koncipované a zahŕňa rôzne zo zmluvy vyplývajúce možné porušenia žalovanou ako účastníčkou. Súd
bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď
zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti,
aj keď žalovaná ako účastníčka vyhlásila, že si je vedomá, že vzájomné práva a povinnosti sa
spravujú aj Všeobecnými obchodnými podmienkami. Súd bral zreteľ na to, že výška finančného
vyrovnania predstavovala súčet cien za služby za obdobie od skončenia zmluvy do konca obdobia
viazanosti, v danom prípade predstavovala súčet cien za obdobie 13 mesiacov, ako to uviedol žalobca
v žalobe, pričom je zrejmé, že došlo ku skončeniu zmluvy, a preto účastníkovi už neboli žiadne služby
poskytované, takže z pohľadu spotrebiteľa by tento bol povinný zaplatiť za služby, ktoré už nevyužíval,
a to za niekoľko mesiacov až rokov.

Pokiaľ ide o náklady žalobcu súvisiace so zriadením a poskytovaním služby, súd žalovanú zaviazal na
úhradu zriaďovacieho poplatku, ktorý považoval za dôvodný, iné náklady žalobca nepreukázal. Zmluvnú
pokutu vo forme vyrovnania vo výške zodpovedajúcej súčtu cien za služby za obdobie odo dňa skončenia
zmluvy do konca obdobia viazanosti zmluvy súd považuje za neprimeranú, nielen s ohľadom na jej výšku,
ale aj s ohľadom na príliš široko koncipovanú sankciu. Preto súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.

Poukázal na to, že vec nesprávne právne súd prvého stupňa posúdil, pretože zmluvná pokuta
za porušenie povinnosti žalovanej konať tak, aby bola dodržaná dojednaná doba viazanosti, je vo
Všeobecných obchodných podmienkach (VOP) koncipovaná tak, že právo žalobcu na uplatnenie
zmluvnej pokuty nie je spojené s porušením akejkoľvek povinnosti, ku ktorej sa žalovaná zmluvou
zaviazala. Zmluvnú pokutu si žalobca môže uplatniť výlučne vtedy, ak ide o porušenie takej povinnosti,
ktoré samo o sebe zakladá taký závažný dôsledok, akým je možnosť žalobcu ukončiť zmluvu, t.j. odstúpiť
od zmluvy. Zmluvná pokuta v danom prípade je priamym následkom len určitého druhu konania alebo
nečinnosti žalovanej, ktoré zakladá žalobcovi možnosť ukončiť zmluvu odstúpením od nej, pretože za
danej situácie je ďalšie zotrvanie v zmluvnom vzťahu pre neho zjavne nevýhodné, alebo dochádza
ku vzniku škody na strane žalobcu. Základným cieľom dojednania zmluvnej pokuty bolo zabezpečenie
pre žalobcu tej najzákladnejšej povinnosti žalovanej, a to povinnosti platenia riadne a včas. Uvedená
koncepcia zmluvnej pokuty vylučuje možnosť jej viacnásobného uplatnenia.

Formuláre sa v obchodnom styku používajú na uľahčenie komunikácie a následnej realizácie založenia
zmluvného vzťahu. Súd považuje použitie formuláru za poškodzujúce veriteľa a nezohľadňuje možnosť
spotrebiteľa sa oboznámiť so zmluvnými podmienkami v dostatočnom časovom predstihu a slobodnému
výberu poskytovateľa, a to najmä vďaka existencii návrhu zmluvy v podobe formulára.

Pokiaľ ide o spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty, žalobca zvolil spôsob, ktorý je plne závislý od
dĺžky plnenia zmluvných povinností žalovanou, čo zodpovedá princípu primeranosti a nijakým spôsobom
nesankcionuje dotknutého za niečo, za čo nenesie zodpovednosť, keďže sankcia je úmerná porušenému
záväzku. Súd zohľadnil len fakt, že žalovanej zostávalo do konca viazanosti 13 mesiacov, ale nezohľadnil
znenie ustanovenia, ktoré výšku pokuty robí závislým od doby, ktorá má uplynúť do konca doby
viazanosti od ukončenia zmluvy.



Tento spôsob určenia zmluvnej pokuty zohľadňuje ekonomický výnos, ktorý žalobca legitímne pri
uzatváraní zmluvy očakával a ktorý by bol dosiahol pri riadnom plnení zmluvných povinností žalovanou
počas dohodnutej doby viazanosti. Súd neprihliadol na skutočnosť, že k splneniu hospodárskeho účelu,
pre ktorý žalobca uzatvoril zmluvu so žalovanou, dochádza až momentom uplynutia dohodnutej doby
trvania zmluvy a že hospodársky účel tak zásadným porušením zmluvy zo strany žalovanej naplnený
nebol. Výška zmluvnej pokuty nie je stanovená neprimerane a jej zaplatením sa žalobca neobohatí na
úkor žalovanej.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (4 ÚS. 55/2011) nie každá zmluvná podmienka,
ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná.

Zmluvnou pokutou je sankcionovaný spotrebiteľ, pričom pri komplexnom posúdení dôvodov
zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy neobstojí záver, že ide o nepomer v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 42 ods. 3 zákona č. 630/2001 Z.z., žalobca je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým
záujemcom o poskytovanie verejnej služby. Nakoľko v podmienkach Slovenskej republiky neexistuje
centrálna evidencia neplatičov, žalobca ako poskytovateľ služieb nemá možnosť preveriť si, či záujemca
o uzavretie zmluvy nedáva záruku, či bude zmluvu plniť, no napriek tomu je zo zákona povinný zmluvu
o pripojení uzavrieť.

Prípadná jednostrannosť zmluvnej pokuty je na jednej strane výrazom rizika, ktoré žalobca pri uzatváraní
zmluvy podstupuje a zároveň zohľadňuje technické, personálne a administratívne náklady žalobcu
vznikajúce už v počiatku zmluvného vzťahu.

Zmluvná pokuta slúži na zabezpečenie len určitého okruhu zmluvných povinností žalovaného, neplnenie
ktorých má za následok stratu účelu, pre ktorý žalobca zmluvu uzavrel, prípadne vznik škody na
strane žalobcu. Výška zmluvnej pokuty alebo spôsob určenia jej výšky priamou úmerou závisí od dĺžky
plnenia povinnosti spotrebiteľom, zohľadňuje náklady vynaložené žalobcom za účelom plnenia si jeho
zmluvných povinností. Posúdenie ustanovenia zmluvy o zmluvnej pokute  ako neprijateľnej podmienky
je možné až po komplexnom zhodnotení všetkých okolností konkrétnej veci, k čomu v predmetnom
prípade nedošlo.

V predmetnej veci došlo tiež k odňatiu účastníkovi možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočného
odôvodnenia rozhodnutia. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je umožniť preskúmateľnosť rozhodnutia a
zároveň tiež výchovná a preventívna funkcia súdneho rozhodnutia. Ak súd prvého stupňa tvrdí, že určité
zmluvné dojednanie je neprijateľnou podmienkou, je jeho povinnosťou uviesť presvedčivé dôvody, ktoré
ho k takémuto záveru viedli. Absencia uvedenia týchto úvah a teda zdôvodnenie, prečo sa súd prvého
stupňa pri posudzovaní zmluvného ustanovenia zameral na hypotetickú domnienku, robí rozsudok v
tejto časti nepreskúmateľný, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu a zároveň
znamená odňatie práva žalobcu na súdne konanie. Súd posúdil zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute
jednostranne a nevyvážene a svoje rozhodnutie neodôvodnil. V priebehu celého konania súd nenaznačil,
že predmetné ustanovenie plánuje posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a takýmto postupom
zbavil žalobcu procesnej argumentácie na obhájenie uplatneného nároku, čím taktiež došlo k odňatiu
práva konať pred súdom.

Žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, ktorá vo svojej podstate predstavuje paušalizovanú náhradu
škody. Jediným predpokladom pre vznik nároku na zmluvnú pokutu je porušenie povinnosti bez ohľadu
na to, či v dôsledku porušenia povinnosti dôjde aj ku vzniku škody. Pre uplatnenie zmluvnej pokuty
neexistuje povinnosť preukazovania vzniku škody a jej výšky v dôsledku porušenia povinnosti, túto



povinnosť by žalobca mal iba vtedy, ak by si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody. Ak súd
z dôvodu spotrebiteľského charakteru zmluvy uznal za potrebné prihliadnuť na výšku nákladov, ktoré
žalobcovi v súvislosti so zriadením a poskytovaním služby vznikli, bol povinný žalobcu vyzvať na ich
preukázanie. Takto súd prvého stupňa nepostupoval a automaticky a svojvoľne usúdil, že všetky náklady
boli zahrnuté v zriaďovacom poplatku. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

V odvolacom konaní bol so zreteľom na obsah odvolania žalobcu preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku o zamietnutí žaloby, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok, ktorým bolo
žalobe vyhovené, ktorý odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako
taký nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).

Pokiaľ ide o napadnutú časť rozsudku, ktorou bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, je potrebné
konštatovať, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe
ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa
zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového
stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania.

Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných stráv v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné podmienky sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V predmetnej veci je predovšetkým potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa správne aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv v predmetnej veci, teda
v právnom vzťahu účastníkov konania, aj keď Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré
sú súčasťou predmetnej Zmluvy o pripojení, definujú tento vzťah ako obchodný vzťah riadiaci
sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z povahy veci, teda z obsahu predmetného právneho



vzťahu, v ktorom žalobca ako dodávateľ dodával žalovanej služby v podobe pripojenia a ďalších
služieb elektronickej povahy, nepochybne vyplýva, že ide o vzťah dodávateľa a odberateľa, teda
vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ktorého občianskoprávna povaha spotrebiteľského charakteru je
nespochybniteľná.

Pokiaľ ide o výšku predmetnej zmluvnej pokuty účtovanú podľa písm. E 1/2 Tarify za poskytovanie
elektronickej komunikačnej služby v spojení s článkom IX. bod 16 Všeobecných obchodných podmienok,
aj odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa konštatuje, že táto je neúmerne vysoká
so zreteľom na charakter poskytnutej služby a ako aj so zreteľom na výšku istiny, ktorá je v tomto
konaní uplatňovaná. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že pokiaľ ide o ustanovenie
o zmluvnej pokute, je potrebné vyvodiť v zmysle § 53 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, že ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože žalobca nepreukázal, že zmluvná pokuta bola so žalovanou
individuálne dojednaná, naviac ide o zmluvné ustanovenie, ktoré je medzi účastníkmi platné na základe
predtlačenej formulárovej zmluvy, to znamená, že v každom prípade nejde o individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku a v danom prípade neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Súd prvého stupňa správne zistil, že výška zmluvnej pokuty v podobe finančného vyrovnania
predstavovala súčet cien za služby až do momentu skončenia zmluvného vzťahu, teda tak, ako keby
zmluva a zmluvný vzťah vo vzťahu medzi účastníkmi naďalej trvali. Takáto výška zmluvnej pokuty je
nepochybne neúmerne vysoká a stanovená jednostranne v neprospech spotrebiteľa, čím spôsobuje
závažnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi, tak ako to predpokladá aj judikatúra Ústavného súdu
SR (najmä 4 ÚS 55/2011). Ide skutočne o spôsobenie hrubej nerovnováhy, pokiaľ je zmluvná pokuta za
nedodržanie zmluvy a dĺžky trvania zmluvného vzťahu koncipovaná v takej výške, že spotrebiteľ zaplatí
cenu služby v rovnakej výške ako keby táto služba bola poskytovaná a zmluvný vzťah medzi účastníkmi
trval, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Zmluvná pokuta nemôže mať za následok a nemala by mať
charakter úplnej kompenzácie profitu, ktorý by mal žalobca ako poskytovateľ služby docieliť pri danej a
dojednanej dĺžke trvania zmluvného vzťahu.

Pokiaľ ide o eventuálne náklady, ktoré žalobca mal v súvislosti so zriadením predmetnej služby a so
zriadením pripojenia žalovanej k predmetným elektronickým službám, je potrebné konštatovať, že týmito
sa súd prvého stupňa zaoberal, pretože žalobca tieto vyčíslil v podobe poplatku za pripojenie a za
zriadenie služby, avšak nie je dôvod, aby takýto poplatok bez jeho preukázania mal byť premietaný do
zmluvnej pokuty.

Na základe toho je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa nepochybil, pokiaľ predmetnú
zmluvnú pokutu posúdil ako neúmerne široko koncipovanú a stanovenú v zmluve a vo Všeobecných
obchodných podmienkach žalobcu spôsobom, ktorý je zjavne nevýhodný pre spotrebiteľa a spôsobuje
nerovnovážnosť v postavení účastníkov v právnom vzťahu. Na tejto okolnosti nemôže meniť nič ani
povinnosť žalobcu ako dodávateľa predmetnej služby uzavrieť zmluvu o pripojení v zmysle § 42 ods. 3
zákona č. 630/2001 Z.z. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že pre všetkých poskytovateľov
služieb je stanovená povinnosť túto službu poskytnúť, pokiaľ je predmetom ich činnosti a podnikania, to
znamená, že takáto povinnosť uvedená v § 42 ods. 3 citovaného zákona nie je vo vzťahu k žalobcovi
ničím výnimočná a nemôže odôvodniť dojednanie neprijateľnej zmluvnej podmienky, v danom prípade
vo vzťahu k zmluvnej pokute, ako sa to stalo v predmetnej veci.

Z uvedeného vyplýva, že posúdenie ustanovenia zmluvy o zmluvnej pokute ako neprijateľnej podmienky
zo strany súdu prvého stupňa je správne a náležite odôvodnené.

V tejto súvislosti je potom potrebné konštatovať, že neobstojí ani druhá zásadná námietka žalobcu proti
rozsudku súdu prvého stupňa uvedená v odôvodnení jeho odvolania. Totiž nemožno konštatovať, že
by došlo k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je
náležite odôvodnené a to tak z pohľadu citácie právnych predpisov, o ktoré sa súd prvého stupňa pri



rozhodnutí opieral, ako aj z pohľadu záverov, ktoré v závislosti od zisteného skutkového stavu z tejto
aplikácie právnych predpisov vyvodil. Nemožno preto konštatovať, že by pre absenciu odôvodnenia
rozhodnutia bol rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný a že by tak bolo došlo k odňatiu
účastníkovi v možnosti konať pred súdom.

Ako už bolo vyššie naznačené, náklady za zriadenie služby a za pripojenie žalovanej nemožno
premietať do zmluvnej pokuty, pretože na to slúži poplatok za zriadenie služby a zároveň je potrebné
konštatovať, že skutočné náklady, ktoré žalobcovi údajne vznikli v súvislosti so zriadením pripojenia
a poskytovania predmetnej služby, neboli zo strany žalobcu nijakým spôsobom preukázané. V tejto
súvislosti niet najmenšieho dôvodu na to, aby súd prvého stupňa upozorňoval vopred účastníkov
konania, vrátane žalobcu na nutnosť predkladania dôkazov ohľadom toho, akými úvahami sa žalobca
spravoval pri koncipovaní zmluvnej pokuty v predmetnej zmluve a naviac, ak sú tieto náklady dôvodné,
nič nebránilo žalobcovi, aby si bol dojednal návratnosť týchto nákladov po ukončení (predčasnom
ukončení) zmluvného vzťahu medzi účastníkmi.

Preto neobstojí ani táto námietka žalovaného v podobe odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom,
či už pre absenciu náležitého odôvodnenia, alebo pre nevyžadovanie preukázania určitých skutočností
zo strany žalobcu, tak ako je to namietané v odvolaní.

Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvého stupňa v naznačenom smere vecne správne, odvolací
súd poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktoré na základe uvedeného bolo potrebné postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdiť, so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania a to v súlade
s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. (čiastočný úspech účastníkov v konaní). O trovách odvolacieho
konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalobca ako
neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej žiadne preukázateľné
trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto táto náhrada nebola priznaná žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/85/2012", "guid": "be577aa1-f966-4e10-8fa3-d49c9df66192:71e08bf6-8fcf-464d-aaec-0d58363a4f1d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}