{"guid": "0443f51b-8e48-4b10-bf4e-1c63dfd66966:d4d390f9-797a-4bf8-bef6-c48c53193dea", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6104115782.1", "spisova_znacka": "2CoE/93/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/93/2019 z 11. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 11. decembra 2019, sp. zn. 2CoE/93/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6104115782.1", "identifikacne_cislo": "6104115782", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Peter Chovanko", "sudca_id": 399, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-chovanko-399", "datum_vydania": "2019-12-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. h) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200.odsek-1", "nazov": "§ 200 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-200"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58.odsek-1", "nazov": "§ 58 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-200", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-58", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4d390f9-797a-4bf8-bef6-c48c53193dea", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6104115782.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6104115782.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6104115782.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/93/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6104115782
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6104115782.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. so
sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO 35 942 436 (pôvodne Chemická zdravotná poisťovňa
APOLLO zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Martina Čulena 5, 810 11 Bratislava, pobočka Banská
Bystrica, Partizánska 3, 974 01 Banská Bystrica), proti povinnému: N. Q., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom
O. XX, XXX XX G. G., občan Slovenskej republiky, na vymoženie pohľadávky vo výške 841,86 Eur (25
362 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad
Zvolen, so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 1941/2004, o odvolaní oprávneného
proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/677/2004-22 zo dňa 18. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/677/2004-22 zo dňa 18. októbra 2018  vo výroku
I.   p o t v r d z u j e .

II.  Odvolanie oprávneného proti výroku II. Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica  č. k.
3Er/677/2004-22 zo dňa 18. októbra 2018   o d m i e t a  .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
uznesením č. k. 3Er/677/2004-22 zo dňa 18. októbra 2018 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom
II. oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 22,66 Eur v lehote
troch dní od právoplatnosti daného uznesenia. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým,
že právny predchodca oprávneného podal dňa 14. mája 2004  návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 841,86 Eur (25 362,- Sk) s príslušenstvom a to
na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - Platobného výmeru Chemickej zdravotnej
poisťovne APOLLO zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava č. B. zo dňa 23. apríla 2002 a č. B. zo
dňa     16. februára 2004. Poverením č. 5601 009658 * zo dňa 27. mája 2004 exekučný súd poveril
vykonaním exekúcie súdneho exekútora, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 1941/2004. Podaním doručeným
exekučnému súdu dňa 23. januára 2018 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v súlade
s § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“), nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si
uplatnil trovy exekúcie vo výške 30,62 Eur s DPH a predložil exekučný spis EX 1941/2004. Exekučný
súd z predloženého exekútorského spisu, zo správy o stave exekúcie, ako aj z predložených fotokópií
lustrácií majetku povinného mal preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za
spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula
neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor zistil, že povinný nevlastní žiadny
hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nedisponuje žiadnym bankovým účtom. Zároveň súdny exekútor zistil,
že povinný nie je vlastníkom, ani držiteľom žiadneho motorového vozidla. Podľa oznámenia Sociálnej
poisťovne povinný nie je poberateľom dôchodkovej dávky, úrazovej dávky, ako ani poberateľom dávky
v nezamestnanosti. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov
vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť



povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii prebiehajúcej už viac ako 10 rokov by bolo v
rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania. Exekučný súd preto exekúciu v zmysle § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil a rozhodol o náhrade trov exekúcie.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal,
že v prípade povinného sa jedná o fyzickú osobu v produktívnom veku (rok narodenia XXXX), a teda je
daný predpoklad, že kedykoľvek môže dôjsť k zmene majetkových pomerov povinného, napr. tým, že
sa zamestná, zdedí majetok, začne poberať dôchodok, atď. Oprávnený voči povinnému vedie viacero
exekučných konaní, pričom v troch exekučných konaniach  vedených Exekútorským úradom JUDr.
Stanislavy Kolesárovej a JUDr. Marcela Kroupu eviduje prijaté finančné plnenie v roku 2018 v celkovej
výške 1 554,71 Eur. Oprávnený má za to, povinný nie je nemajetný a je predčasné zastaviť exekúciu
pre nemajetnosť povinného. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiada odvolací súd, aby napadnuté
uznesenie exekučného súdu zrušil v plnom rozsahu.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred                 1. novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučný súd dňa 27. mája 2004 udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5601 009658 * proti povinnému. Podkladom na
udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu
s návrhom na vykonanie exekúcie od právneho predchodcu oprávneného a exekučným titulom, ktorým
je Platobný výmer Chemickej zdravotnej poisťovne APOLLO zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava č.
B. zo dňa 23. apríla 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27. mája 2002 a č.
B. zo dňa 16. februára 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9. marca 2004.
Z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie vyplynulo, že lustráciou majetkovej podstaty
povinného nebol zistený žiadny majetok. Súdny exekútor zároveň spolu s podnetom na zastavenie
exekúcie predložil aj kompletný spisový materiál, ktorý obsahoval vykonané úkony v danej veci.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí
exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a
má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov
predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí
zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012,
III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie
tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverený súdny exekútor doručil
exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinného nebol zistený
žiadny taký majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného, pričom pripojil aj svoju
kompletnú spisovú dokumentáciu, z ktorej exekučný súd vychádzal pri svojom rozhodnutí. Odvolací súd
je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným
podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej



zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou
hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných
povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je
oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu
ako orgán verejnej moci predkladá.

11. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto
zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného. Navyše
tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v podaní uviedol
len nepreukázané tvrdenia o údajnom prijatí plnenia od povinného v r. 2018 a svoje predpoklady a
domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinného.

12. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom, že nemajetnosť povinného je len prechodná,
pričom nie je vylúčené, že povinný v budúcnosti bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, odvolací
súd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci
skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak teda v uvedenom čase
mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu
zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu
bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§
57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú
splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v
prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí
vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané,
súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na základe
zistených skutočností.

13. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinného,
vyčkával na prípadné zlepšenie jeho majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k
zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného.

14. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res
iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými
účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. októbra 2011).

15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu oprávneného v rozsahu výroku I. napadnutého uznesenia
exekučného súdu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom
na §  387 ods.  1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie vo výroku I. ako vecne správne potvrdil.

16. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

17. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

18. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

19. Výrok II. uznesenia exekučného súdu, ktorým oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 22,66 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti daného uznesenia,  oprávnený



taktiež napadol odvolaním, keďže napadnuté uznesenie žiadal v odvolaní zrušiť v celom rozsahu, t. j.
aj vo výroku o náhrade trov exekúcie.

20. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu o zastavení
exekúcie platí osobitná úprava v § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorej v prípade, ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený. Trovy exekúcie tak predstavujú osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku.
Právna úprava trov exekúcie neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov
exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len
vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie
proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo
dňa 14. marca 2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením
exekúcie upravuje § 203 Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie v týchto prípadoch
je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203,
ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na
uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“

21. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a
nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a
nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať
ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného  proti výroku II.
napadnutého uznesenia exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia vo výroku II. neposudzoval.

23. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa       (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Er/677/2004", "guid": "81b99261-1b82-4852-b3c0-09478e669add:6d7903ab-e0da-43bd-b16c-4c172a2890ac", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a652b660-57ec-4da1-8d10-bebf272c6932", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a652b660-57ec-4da1-8d10-bebf272c6932"}, {"guid": "ussr:7ee5d9a4-43df-4c18-b7c3-dd588179b65e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 185/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 185/2012 z 2. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-02", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ee5d9a4-43df-4c18-b7c3-dd588179b65e"}, {"guid": "ussr:1560e07e-4744-406d-9410-fbd6fa0034bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 452/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1560e07e-4744-406d-9410-fbd6fa0034bb"}], "citovane_v": [{"guid": "0443f51b-8e48-4b10-bf4e-1c63dfd66966:2a43f619-4362-431d-ae80-bfbe1752d586", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6104115782.1", "spisova_znacka": "2CoE/93/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/93/2019 z 11. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6104115782.1"}]}