Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/36/2019 z 17. 12. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 17. decembra 2019, sp. zn. 4CoE/36/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3813219398.4 Krajský súd Trenčín | 4CoE/36/2019 | ECLI:SK:KSTN:2019:3813219398.4 | 2019-12-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a88a6a01-db0b-4f27-98dc-e7b5099b81f6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3813219398.4 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/36/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813219398
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3813219398.4

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávnených 1/ mal. N. S., nar. XX.X.XXXX, 2/
mal. A. Grajcara, nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u starých rodičoch, zastúpených starými rodičmi A. J.,
nar. XX.XX.XXXX a A. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom I., M. X. XXX/XX, proti povinnému I. S., nar.
XX.X.XXXX, bytom J., N. F. XXXX/XX, t. č. Y. N. nad G., M. F. XX, o vymoženie výživného, o odvolaní
povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. mája 2019, č. k. 16Er/3663/2013-155
takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
V odôvodnení uviedol, že dňa 14.01.2019 predložil súdny exekútor návrh povinného na zastavenie
exekúcie, z dôvodu, že exekúcia je vyplatená, je neplatná z dôvodu, že deti prešli do starostlivosti
starých rodičov a poctivo každý mesiac platí výživné do pokladne ÚPSVaR. Súd vyzval starých rodičov
oprávnených, súdneho exekútora a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, aby sa vyjadrili
k predmetnému návrhu. Dňa 19.02.2019 bolo doručené vyjadrenie ÚPSVaR Prievidza, v ktorom je
uvedené, že povinný platí na obe deti nepravidelne a nie vždy v súdom určenej výške, a teda má
za to, že nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie a žiada súd zamietnuť návrh povinného. K
31.01.2019 evidovali dlh na výživnom spolu na obidve deti 575,06 eur. Dňa 29.04.2019 bolo oznámené
súdu, že dlžné výživné evidované ÚPSVaR je uhradené v celej výške, z vykonaných zrážok zo mzdy
povinného, ktoré poukázal na účet ÚPSVaR Prievidza súdny exekútor JUDr. B. N.. ÚPSVaR neevidoval
dlh na výživnom. Starí rodičia oprávnených sa vyjadrili dňa 25.02.2019, že neevidujú žiadne čiastočné
úhrady od povinného. Súdny exekútor dňa 20.02.2019 a rovnako aj dňa 29.05.2019 informoval súd
o výške neuhradeného nároku oprávnených, ktorý je k 2563,70 eur bez príslušenstva pohľadávky
spolu s bežným výživným. Súd uviedol, že ustanovenie § 80 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 21.03.2017 umožňuje zastaviť exekúciu na návrh povinného. Pre zastavenie exekúcie podľa tohto
ustanovenia musí byť splnený predpoklad, že povinný bude ďalej bežné výživné plniť dobrovoľne
a pravidelne. Pri posudzovaní splnenia tohto predpokladu súd berie do úvahy celkové správanie
povinného, jeho snahu o splatenie dlhu, súčinnosť poskytovanú v exekučnom konaní a v neposlednom
rade aj plnenie jeho ďalších platobných povinností. Je najmä na povinnom preukázať také správanie,
že bude možné očakávať dobrovoľné plnenie výživného. Povinný súdu nepreukázal, že má uhradené
zameškané výživné na každé maloleté dieťa a rovnako nepreukázal, že pravidelne platí bežné výživné
na maloleté deti. Plnenie výživného je jedna z podstatných rodičovských povinností uvedených v §
28 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rodič plnením si
vyživovacej povinnosti zabezpečuje výživu dieťaťa a malo by byť v jeho záujme, aby si svoju povinnosť
plnil dobrovoľne a pravidelne. Povinný neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod
pre zastavenie exekúcie a ani súdu nie je známy žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia
zastavená. Skutočnosťou naďalej zostáva, že exekúcia sa začala dôvodne. Nakoľko si povinný neplnil,



čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnení podali prostredníctvom zákonnej zástupkyne návrh na
vykonanie exekúcie. Exekúcia sa naďalej vedie na podklade exekučných titulov, ktorých právoplatnosť
a vykonateľnosť nebola spochybnená. Exekučné konanie je ovládané dispozičným princípom, začatie
konania iniciuje oprávnený. Pokiaľ zákonní zástupcovia, ktorí tejto exekučnej veci zastupujú maloletých
oprávnených, už nebudú trvať na pokračovaní v exekúcii, môžu podať návrh na jej zastavenie v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, pričom súd je povinný dispozičné právo oprávnených
rešpektovať. Z uvedených dôvodov súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Dôvodil tým, že exekúcia
prebiehala normálne a vyživovacia povinnosť bola platená pravidelne, no nemohol preukázať
nezaplatené čiastky, nakoľko po ôsmich rokoch nerátal, že to bude obnovené ako neuhradená
pohľadávka. Poprel, že by bol dlžný na výživnom 2563,70 eur ako uviedol exekútor, keďže mal za to,
že jeho dlh je už iba 219,71 eur. Ďalej uviedol, že má súdom stanovené platiť vyživovaciu povinnosť do
pokladne ÚPSVaR. Žiadal, aby po ukončení poslednej splátky bola exekúcia zastavená, pričom doplnil,
že vyživovaciu povinnosť si bude plniť naďalej.

3. Oprávnení v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedli, že im žiadne financie neboli
doručené, pričom povinný by sa mal preukázať dokladmi o ich úhrade.

4. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie o
tom, že povinný si plní vyživovaciu povinnosť normálne. Výživné je uhrádzané cez exekútorský úrad a
vykonáva sa formou zrážok zo mzdy. V priebehu exekučného konania došlo k zmene na strane právneho
zástupcu maloletých. V súčasnosti sa bežné výživné poukazuje na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ten má dlžné výživné vyrovnané v plnom rozsahu a poukazuje sa už iba bežné výživné pravidelne
každý mesiac formou zrážok zo mzdy. K vyplateniu dlžného výživného však došlo 03.2019 formou
zrážok zo mzdy a nie dobrovoľne zo strany povinného. Vyživovacia povinnosť na UPSVaR prešla však
k 31.12.2018 a exekučné konanie je vedené pre dlžné výživné za obdobie od 06/2009, kedy boli deti v
osobnej starostlivosti u svojej matky a tento dlh nemá povinný vyplatený v celom rozsahu. Povinnému sa
vykonávajú zrážky zo mzdy a tie sú rozpočítané na bežné výživné, ktoré sa poukazuje na UPSVaR, na
dlžné výživné a na trovy exekúcie (vyplatené v plnom rozsahu). Exekútor uviedol, že dlh na zameškanom
výživnom voči maloletým je v súčasnosti vo výške 1054,65 eur.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie na tom právnom závere, že
neboli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 80 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.03.2017, keďže povinný súdu nepreukázal, že má uhradené zameškané výživné na každé maloleté
dieťa a rovnako nepreukázal, že pravidelne platí bežné výživné na maloleté deti.

7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého uznesenia v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam povinného uvádza nasledovné:

8. Podľa § 80 zákona č. 233/1995 Z. z. súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „ Exekučný poriadok“), na
návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú
už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti
tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

9. Z uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd môže zastaviť exekúciu
vedenú na vymoženie výživného, ak: a/ to navrhne povinný, b/ exekúcia sa vykonáva pre bežné
výživné (všetky nedoplatky boli vyrovnané buď dobrovoľne, alebo exekučne), c/ existujú skutočnosti
opodstatňujúce záver, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne.



10. V predmetnej veci povinný navrhol zastaviť exekúciu, keď mal za to, že exekúcia sa vedie neprávom,
pričom výživné bolo podľa povinného už dokonca aj exekútorovi preplatené. Z obsahu súdneho spisu
však vyplýva, že povinný doposiaľ neuhradil zameškané výživné za obdobie od 06/2009, výška ktorého
podľa súdneho exekútora predstavuje sumu 1054,65 eur. Zrážky, ktoré vykonáva súdny exekútor zo
mzdy povinného nie sú len zrážkami na bežné výživné, ale aj zrážkami na dlh na zameškanom výživnom.
Z tohto dôvodu nebola splnená podmienka preto, aby súd mohol v zmysle ustanovenia § 80 Exekučného
poriadku predmetnú exekúciu zastaviť.

11. Okrem uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že zrážky zo mzdy, ktorými dochádza k úhrade
bežného výživného ako aj zameškaného výživného síce nemožno považovať za plnenie výživného
dobrovoľne, no predpoklady, že povinný bude v budúcnosti plniť vyživovaciu dobrovoľne nemožno
vzťahovať k tomu, že prebieha nútený výkon rozhodnutia určitou formou, keďže v takom prípade, by
ustanovenie § 80 Exekučného poriadku nebolo možné nikdy aplikovať. Do úvahy ohľadne toho, či
u povinného sú predpoklady, či bude v budúcnosti plniť vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, je preto
potrebné brať najmä to, čo bolo dôvodom, prečo oprávnený podali návrh na vykonanie exekúcie,
skutočnosti, či bol povinný v minulosti z dôvodu neplnenia si svojej vyživovacej povinnosti trestne
stíhaný, pravidelnosť plnenia vyživovacej povinnosti pred začatím exekúcie ako aj pravidelnosť platenia
exekúcie, čí výšku príjmu a majetkové pomery povinného. V predmetnej veci povinný súdu nepreukázal,
že u neho možno očakávať, že v budúcnosti bude riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť, pričom len
slovné vyjadrenie povinného a to, že mu súdny exekútor pravidelne nútene vykonáva zrážky zo mzdy v
tejto súvislosti nestačí, aby bolo možné konštatovať splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie podľa
§ 80 Exekučného poriadku.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).