Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoPr/3/2012 z 11. 12. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 11. decembra 2012, sp. zn. 7CoPr/3/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5612203213.1 Krajský súd Žilina | 7CoPr/3/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5612203213.1 | 2012-12-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ae45d0f-d318-4d7b-8c86-caca14d05122 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5612203213.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoPr/3/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612203213
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5612203213.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a
členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľa: STILLA, a.s.,
so sídlom Palugyayho 1/787, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 410 021, právne zastúpeného JUDr. Petrom
Jančim, advokátom, so sídlom Q. XXX, Y. W., proti odporkyni: Ing. F. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. W.,
M. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Annou Dávidekovou, advokátkou, so sídlom T. XXX, Y. W., o
náhradu škody 848,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č.k. 4Cpr/4/2012-474, zo dňa 10. júla 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 59,08
Eur na účet jej právnej zástupkyne, JUDr. Anny Dávidekovej v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal
odporkyňu zaplatiť mu sumu 848,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% zo sumy 620,-
Eur od 15.11.2011 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 228,35 Eur od 14.12.2011
do zaplatenia a náhrady trov konania. Súd priznal odporkyni náhradu trov konania, a to trov právneho
zastúpenia vo výške 413,56 Eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni na účet jej právneho
zástupcu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že okresný súd posúdil uplatnený nárok ako nárok na náhradu
škody uplatnenej zamestnávateľom voči odporkyni ako zamestnankyni v zmysle ust. § 179 Zákonníka
práce ako všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu. Predpokladom vzniku pracovnoprávnej
zodpovednosti zamestnanca za škodu je vznik škody, porušenie povinnosti zamestnanca pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a
vzniknutou škodou, zavinenie, ktoré predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu je povinný preukázať
zamestnávateľ v prípade tejto všeobecnej zodpovednosti.

Štatutárny zástupca navrhovateľa potvrdil, že podľa pôvodnej dohody s odporkyňou, mal s ňou byť
skončený pracovný pomer dohodou k dátumu 31.12.2011 (č.l. 110 spisu). Vykonaným dokazovaním
mal súd za nesporne preukázané, čo napokon odporkyňa ani nepoprela, že pokyn na zaučenie
pracovníčky p. W. na predaj jej bol daný zamestnávateľom na pracovnej porade dňa 5.10.2011 s tým,
že odo dňa nasledujúceho dňa 6.10.2011 uvedenú pracovníčku začne zaškoľovať. Už nasledujúci
deň, dňa 7.10.2011, navrhovateľ odporkyňu upozornil na porušenie pracovnej disciplíny, ktorej sa mala



dopustiť tak, že odmietla splniť úlohu č. 9 pracovnej porady (zaškolenie na predaj), plnenie ktorej
jej bolo nariadené riaditeľom spoločnosti (č.l. 107 spisu). Nakoniec pracovný pomer s odporkyňou
bol skončený Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 11.10.2011 k dátumu 31.10.2011. V
zmysle ust. § 47 Zákonníka práce podstatou pracovno-právneho záväzku je povinnosť zamestnávateľa
prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, vytvárať
mu podmienky pre plnenie pracovných úloh a povinnosťou zamestnanca je vykonávať prácu osobne
podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase, dodržiavať pracovnú disciplínu a plniť pokyny
zamestnávateľa. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ak dal zamestnávateľ zamestnancovi pokyn na
zaškolenie ďalšieho pracovníka, musel mu vytvoriť podmienky pre riadne splnenie tejto úlohy. Pokyn
na zaškolenie inej pracovníčky vzišiel v čase, keď sa predpokladalo, že pracovný pomer odporkyne
skončí u navrhovateľa dňom 31.12.2011. Teda odporkyňa mala lehotu skoro tri mesiace na to, aby na
predaj zaškolila inú pracovníčku. Až neskôr, dňa 11.10.2011, sa obaja účastníci konania rozhodli skončiť
pracovný pomer dohodou k dátumu 31.10.2011, teda už nebol ani priestor, aby si odporkyňa mohla
splniť pokyn zamestnávateľa, keď navyše bola sama, počnúc od 21.10. - 28.10.2011 práceneschopná.
Ak sa navrhovateľ rozhodol skončiť pracovný pomer s odporkyňou k skoršiemu dátumu (v prípade dania
výpovede z organizačných dôvodov by odporkyni plynula výpovedná doba) musí znášať dôsledky s
tým spojené. Svedkyňa W. potvrdila, že odporkyňa ju stihla zaškoliť ako sa vystaví objednávka, dodací
list, skladovací list a faktúra; podľa katalógu jej vysvetlila kde sa tovar nakupuje, z ktorého skladu sa
vydáva, ako sa zabezpečí doprava tovaru, ktorý od nich odchádza (č.l. 436 spisu). Prax spoločnosti
bola navyše taká, že počas neprítomnosti odporkyne na pracovisku či už z dôvodu práceneschopnosti
alebo dovolenky ju zastupovala táto pracovníčka, prípadne obchodní zástupcovia p. O., p. R., prípadne
jej priamy nadriadený Mgr. Z.. Pracovné miesto odporkyne bolo zrušené rozhodnutím o organizačnej
zmene zamestnávateľa zo dňa 12.9.2011 s tým, že obsahová náplň zo zrušeného pracovného miesta
bude rozdelená do obsadených pracovných pozícií a to generálneho manažéra, ktorú funkciu v tom čase
vykonával štatutárny zástupca navrhovateľa p. Krakovský; obchodného a výrobného manažéra, ktorú
funkciu vykonával v tom čase Mgr. Z., ktorý pracovný pomer skončil tým istým dňom ako odporkyňa
a obchodného referenta, ktorého pozícia obsadená nebola. Nie je teda ani zrejmé z akého dôvodu
to bola práve pozícia účtovníčky, ktorú mala odporkyňa zaškoliť na predaj, keď účtovníčka v pozícii
manažéra nákupu, predaja nikdy predtým, ani potom nepracovala. Po odchode odporkyne jej náplň
práce vykonávajú novoprijatí pracovníci p. K. a V..

Podanou žalobou sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia čiastky 620 eur za služby spojené
so zaškolením zamestnancov, ktoré uskutočnil Ing. L. V.. Súdu predložil podklady k faktúre č. 20110132
(č.l. 12 spisu) a to prezenčné listiny školenia, ktoré sa malo uskutočniť v dňoch 25.10. - 28.10.2011. Ako
vyplynulo z uvedených prezenčných listín (č.l. 463 - 465 spisu) témou školenia bol informačný systém QI
a školenia sa zúčastnil štatutárny zástupca navrhovateľa Emil Krakovský, Ing. F. K. - ekonómka, W. W.
- účtovníčka (podľa pokynu zamestnávateľa mala odporkyňa zaúčať len túto pracovníčku), N. K. a V. V.
- nové zamestnankyne. V zmysle čl. IX bod 9.1 Zmluvy č. LIC-2005-002-014-0003 uzavretou medzi DC
Concept Slovensko, s.r.o. a Ing. L. V., IT Partner ako implementačným partnerom zaškolenie vykonáva
implementačný partner (č.l. 34 spisu). Navrhovateľ nepreukázal porušenie povinností odporkyne
pri plnení pracovných úloh zaškoliť novoprijatých pracovníkov, navyše v systéme, na ktorý nie je
oprávnená. Podľa názoru súdu je to zamestnávateľ a nie odchádzajúci pracovník, ktorý je povinný
novým zamestnancom vytvoriť pracovné podmienky pre riadne plnenie pracovných úloh, k čomu patrí
aj prípadné zaškolenie pracovníka. Ak sa zamestnávateľ rozhodol skončiť s odporkyňou pracovný
pomer k skoršiemu dátumu, bol si zrejme vedomý všetkých dôsledkov z toho vyplývajúcich, keď ešte
počas trvania pracovného pomeru s odporkyňou (v čase, keď bola PN) uskutočňoval školenie nových
zamestnancov, za ktoré školenie v žiadnom prípade nezodpovedá a nemôže zodpovedať odporkyňa.
Preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

Ďalej sa podanou žalobou navrhovateľ domáhal zaplatenia škody za obnovu dát odporkyne z jej
emailovej adresy a@b.c . Súdu predložil obnovenú emailovú korešpondenciu, ktorá je
založená v spise na č.l. 166 - 399 spisu. Podrobným preskúmaním mal súd za preukázané, že sa
jedná o obvyklú obchodnú korešpondenciu, ktorá sa týka historicky uzavretých obchodných prípadov (zo
strany navrhovateľa nebolo preukázané iné) a ktorým odporkyňa potenciálnym zákazníkom oznamuje
aký tovar majú na sklade (napr. č.l. 173 spisu), upozorňuje na faktúry po lehote ich splatnosti (napr.
č.l. 174, 239 spisu), prílohe zasiela dobropisy (napr. č.l. 176 spisu); keď všetky faktúry, dobropisy boli
zasielané aj poštou a rovnako sú a musia byť vedené v účtovníctve navrhovateľa; emailom odporkyňa



prijímala objednávky (napr. č.l. 180 spisu), pričom vo firme navrhovateľa bola bežná prax, že objednávky
sa prijímali aj telefonicky (na základe takejto objednávky sa vystaví dodací list, faktúra, ktoré sú tiež
vedené v účtovníctve), ktorými oznamovala expedíciu tovaru (napr. č.l. 190 spisu), oznamuje kontakt na
obchodného zástupcu (napr. č.l. 210 spisu), prípadne sa jedná o emaily, ktoré odporkyňa preposielala
svojmu priamemu nadriadenému Mgr. Z. (napr. č.l. 381, 359 spisu), obchodnému zástupcovi (napr. č.l.
355 spisu), prípadne samotnému štatutárnemu zástupcovi navrhovateľa (napr. č.l. 359 spisu), prípadne,
ktorých adresátom bol Mgr. Z. a kópia bola zasielaná odporkyni (napr. č.l. 343 spisu). Súd nemal dôvod
neveriť tvrdeniam svedkov p. O. a p. Mgr. Z., že zo stany administrátora siete boli upozorňovaní na
mazanie starej pošty, keď navrhovateľ (na ňom spočíva dôkazné bremeno) nepreukázal inak. Zo strany
navrhovateľa nebolo ani tvrdené, ani preukázané, vymazaním ktorej konkrétnej emailovej pošty mu
bola spôsobená škoda. Odporkyňa konala na príkaz svojho priameho nadriadeného a žiadne povinnosti
vyplývajúce jej z pracovného pomeru si neporušila. Navyše na počítači odporkyne pracovali počas
jej neprítomnosti aj iní zamestnanci, ktorí komunikovali v jej mene a historicky uzavreté obchodné
prípady rovnako, ako odporkyňa, vymazali. Pokiaľ sa týka nákladov na obnovu emailového účtu
obchod@eurofinal.eu , keďže bol tiež vymazaný, nie sú predmetom tohto
súdneho sporu, navyše navrhovateľ ani nepreukázal, že by tento emailový účet vymazala odporkyňa.
Pokiaľ sa týka spoločne zdieľaného priečinku Moje dokumenty, teda obnovy dát na ňom uložených, ich
zaplatenie nie je predmetom tohto súdneho sporu, pretože podanou žalobou sa navrhovateľ domáhal
zaplatenia 107,90 eur + 120,45 eur, ktoré mu fakturovala firma Design d15, v.o.s. faktúrou č. 11-00131
(č.l. 11 spisu) len za obnovu emailov. Výsluchom svedka Q. bolo navyše preukázané, že všetky
dáta všetkých zamestnancov navrhovateľa v priečinku Moje dokumenty sa uchovávajú na serveri.
Navrhovateľ nepreukázal aká škoda mu vznikla tým, že odporkyňa dáta vymazala, keď všetky sú vedené
v systéme QI, v účtovníctve navrhovateľa a takisto boli vedené v notebooku jej priameho nadriadeného
Mgr. Z., čo mal súd za preukázané výpoveďou svedka Q., ktorý mal uskutočniť konsolidáciu zmazaných
dát s dátami v notebooku Mgr. Z., čím potvrdil, že dáta tam boli uložené. Svedok Mgr. Z. jednoznačne
vyvrátil naliehavosť potreby obnovy uvedených dát zo servera.

Z hľadiska naplnenia príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu nestačí
všeobecná úvaha o možných následkoch konania škodcu, či iba pripustenie možnosti vzniku škody v
dôsledku jeho protiprávneho konania, ale príčinná súvislosť musí byť naisto daná. O vzťah príčinnej
súvislosti ide vtedy, ak konkrétna majetková ujma vznikne v dôsledku konkrétneho protiprávneho úkonu
škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku (z uznesenia
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/2308/2005). Preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 Obč.súd.por. tak, že priznal odporkyni, ktorá
mala plný úspech vo veci, právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti
navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia
za sedem úkonov právnej služby (prevzatie, príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobnému návrhu,
vyjadrenie k dokumentom, ktoré boli obnovené, účasť na pojednávaní dňa 28.5.2012, 19.6.2012, účasť
pri výsluchu svedka 28.6.2012, účasť na pojednávaní 10.7.2012) 7 x 51,45 eur, 7 x režijný paušál 7,63
eur, spolu 413,56 eur, ktoré súd uložil navrhovateľovi zaplatiť odporkyni na účet jej právnej zástupkyne
- § 149 ods. 1 O.s.p. do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Podľa jeho názoru súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V časti nároku týkajúceho sa náhrady škody
spôsobenej odporkyňou tým, že vymazala e-mailovú poštu zo schránky a@b.c a a@b.c
 ako aj dáta zo zložky „moje dokumenty", uvádza, že sa nestotožňuje so závermi
súdu, že zo strany navrhovateľa nebolo ani tvrdené ani preukázané, vymazaním ktorej konkrétnej
pošty mu bola spôsobená škoda. Štatutárny zástupca navrhovateľa sa v priebehu konania viackrát
jednoznačne vyjadril, že pre navrhovateľa sú dôležité všetky dáta okrem súkromných dát zamestnancov,
ktoré sú vytvorené a uchovávané zamestnancami na počítačoch navrhovateľa. Tieto dáta môžu byť
uchovávané buď v podobe e-mailovej pošty alebo v podobe súborov na diskoch počítača. Pokiaľ sú
tieto dáta vytvorené a uchovávané na prostriedkoch zamestnávateľa, patria nepochybne do majetku
zamestnávateľa ako nehmotná zložka. Zastáva názor, že navrhovateľ nie je povinný preukazovať,
ktoré konkrétne dáta majú pre neho dôležitý význam, alebo sú strategického charakteru. Navrhovateľ



môže dáta, ako napríklad obsah e-mailov potrebovať za účelom riešenia reklamácií, uplatňovania
nárokov v súdnych konaniach, vyhodnocovania doterajšej obchodnej činnosti a podobne. Je potrebné
vychádzať z koncepcie, že zamestnanec nie je oprávnený disponovať s dátami zamestnávateľa bez
jeho súhlasu a už vôbec nie je oprávnený rozhodovať o tom, ktoré dáta sú alebo nie sú dôležité. Nie
je oprávnený vyhodnocovať ani stupeň dôležitosti dát. Len zamestnávateľ je oprávnený rozhodnúť o
tom, akým spôsobom a ktoré osoby sú oprávnené nakladať s jeho dátami a teda dokonca aj s dátami
zamestnancov súkromného charakteru, pokiaľ boli vytvorené na prostriedkoch zamestnávateľa. V
opačnom prípade by vznikol precedens, kedy by zamestnanec, prípadne aj tretia osoba, mohli vymazať
alebo meniť akékoľvek dáta patriace zamestnávateľovi aj bez jeho predchádzajúceho súhlasu, prípadne
rozhodovať o tom, ktoré dáta sú pre zamestnávateľa nie dôležité a teda spôsobilé byť odstránené.
Navyše navrhovateľ predložil súdu časť e-mailov z e-mailovej schránky a@b.c , a to z
priečinku prijatá pošta za obdobie apríl 2010 až október 2011 a z priečinku odoslaná pošta za obdobie
september 2011, ktoré sa podarilo dodatočne obnoviť a z ktorých obsahu je už na prvý pohľad zrejmé,
že e-maily obsahujú údaje obchodného charakteru. Tiež súdu predložil zoznam vymazaných súborov z
priečinku moje dokumenty, kde na základe požiadavky súdu farebne vyznačil súbory, ktoré považuje za
dôležité. Navrhovateľ vypovedal, že vydal pokyn, že žiadny e-mail, ktorý príde a týka sa práce, nesmie
byť vymazaný, čo potvrdil aj svedok W. Q.. Odporkyňa v priebehu pojednávania jednoznačne potvrdila a
priznala, že ona vymazala e-mailovú schránku a@b.c . Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že odporkyňa len z odoslanej pošty vymazala cez 3500 správ, čo je značný rozsah a pre
zamestnávateľa to znamená stratu veľkého množstva dát. Pokiaľ odporkyňa ako aj svedok Mgr. G.
Z. uvádzali, že všetky dáta vymazané odporkyňou boli zálohované takým spôsobom, že boli v kópii
doručované štatutárnemu zástupcovi navrhovateľa alebo svedkovi Z., prípadne inému zamestnancovi,
toto je účelové tvrdenie. Navrhovateľ v pozícii zamestnávateľa nie je povinný po odchode zamestnanca
dohľadávať chýbajúce dáta, pokiaľ tieto mal povinnosť uchovávať a následne odovzdať odchádzajúci
zamestnanec. Odporkyňa pri skončení pracovného pomeru dňa 31.10.2011 neodovzdala navrhovateľovi
agendu a zverený majetok a ani nevysvetlila dôvody svojho konania. To, že odporkyňa pred skončením
pracovného pomeru vymazala e-mailovú poštu zo schránky, ktorú jej na plnenie pracovných úloh pridelil
navrhovateľ, považuje za konanie v priamom rozpore s § 81 písm. e/ Zákonníka práce, podľa ktorého je
zamestnanec povinný hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho
majetok pred poškodením, stratou, zničením, zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa. Odporkyňa vymazaním dát patriacich navrhovateľovi, o ktorých vedela alebo mala
vedieť, že majú pre navrhovateľa dôležitý význam, a to navyše tesne pred skončením pracovného
pomeru, konala v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa a poškodila, resp. zničila majetok
zamestnávateľa. Vzhľadom na dôležitosť dát bol navrhovateľ následne nútený pristúpiť k ich obnove
prostredníctvom IT firmy, ktorá mu za tieto služby vyúčtovala sumu 107,90 Eur a 120,45 Eur, čo bol pre
navrhovateľa náklad, ktorý by mu inak nevznikol a predstavuje vzniknutú škodu. Tiež je daná príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou. V danom prípade boli naplnené všetky predpoklady
zodpovednosti za škodu vrátane zavinenia odporkyne. Konanie odporkyne je možné považovať za
úmyselné konanie proti dobrým mravom podľa § 179 ods. 2 Zákonníka práce.

V časti nároku týkajúceho sa náhrady škody spôsobenej odporkyňou tým, že napriek pokynu
navrhovateľa nezaškolila zamestnankyňu W. W., v konaní bolo jednoznačne preukázané, že takýto
pokyn zo strany navrhovateľa vzišiel na porade, kde bola prítomná odporkyňa pani W., ako aj
ďalší zamestnanci. Navrhovateľ žiadal od odporkyne, aby zaškolila práve pani W. z dôvodu, že táto
by následne zaškolila nových zamestnancov. Odporkyňa na účely plnenia svojich pracovných úloh
dôkladne poznala informačný systém QI najmä z užívateľského hľadiska, preto navrhovateľ trval na tom,
aby svoje poznatky a skúsenosti odovzdala pani W., ktorá pracovala u navrhovateľa ako účtovníčka.
Svedkyňa W. potvrdila, že zaškolenie od odporkyne by bolo prospešnejšie, trvalo by kratšie, pretože je
zbehlá, vie v tých veciach chodiť. Odporkyňa ju však zaškolila len čiastočne, s odôvodnením, že nemá
čas a že takáto činnosť nie je v jej pracovnej náplni. Vzhľadom na postoj odporkyne musel navrhovateľ
objednať externú firmu za účelom zaškolenia nových pracovníkov v informačnom systéme QI. Bolo
výlučne na rozhodnutí navrhovateľa ako zamestnávateľa, ktorého zamestnanca si vyberie na takýto účel,
nakoľko navrhovateľ poznal možnosti a schopnosti jednotlivých zamestnancov. K skoršiemu skončeniu
pracovného pomeru došlo na základe vzájomnej dohody navrhovateľa a odporkyne, preto ani odporkyni
nič nebránilo, požiadať navrhovateľa o úpravu podmienok vyplývajúcich z jeho pokynu zaškoliť pani W..
Odporkyňa nerešpektovala pokyn navrhovateľa, konala v priamom rozpore s citovaným ustanovením
§ 81 písm. a/ Zákonníka práce, v dôsledku čoho vznikla navrhovateľovi škoda vo forme nákladu, ktorý



vynaložil na služby externej firmy, ktorá zaškolila nových zamestnancov na používanie informačného
systému QI, nakoľko tak neurobila odporkyňa. Škoda bola vo výške 620,- Eur, ktorá výška bola v konaní
preukázaná. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie
alebo rozsudok zruší a vráti prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení poukazuje na to, že k vymazaniu pošty bežnej korešpondencie z označenej
schránky a@b.c došlo až potom ako bolo toto konanie a jeho rozsah dopredu
odsúhlasené s priamym nadriadeným Mgr. Z., obchodným riaditeľom navrhovateľa. Tento postup bol
v jej práci bežný, pretože správca siete v zastúpení pánom Q. zamestnancov na potrebu pravidelného
čistenia schránok upozorňoval a zamestnanci toto i vykonávali. Odporkyňa neurobila nič neobvyklé
a navrhovateľ v minulosti tento postup nikdy nenamietal. Ako dôkaz svedčí svedecká výpoveď pána
Z. a pána O.. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu súdu navrhovateľ nezdôvodnil a nepreukázal, že by
mu vymazaním niektorého konkrétneho e-mailu vznikla zavinením odporkyne škoda a v akej výške.
Navrhovateľ nevedel preukázať dôvodnosť obnovy dát ani výšku škody, ktorá mu mala vzniknúť úhradou
samotnej faktúry za obnovu dát. Sám vyhotoviteľ faktúry spoločnosť Desing D 15 v.o.s. Ružomberok v
písomnom podaní súdu zo dňa 23.6.2012 označenom ako „Vyjadrenie svedka", potvrdil, že fakturácia
nezodpovedá úplne skutočnosti, keď uviedol, že na faktúre je suma, ktorá bola uvedená a dohodnutá
na predbežnom odhade. Preto je čas napasovaný na potrebnú sumu. Ak navrhovateľ zastáva právny
názor, že nie je povinný preukazovať, ktoré dáta majú

pre neho dôležitý význam alebo sú strategického charakteru a trvá na tom, že je jediný

oprávnený rozhodovať o tom, ktoré dáta sú dôležité, potom nie je zrejmé, prečo danú

problematiku vo vzťahu k zamestnancom nikdy neupravil, napr. osobitnou smernicou

a nikdy nevzniesol námietky k čisteniu schránok zamestnancami v predchádzajúcom

období, ale prvýkrát tento problém riešil až po skončení pracovného pomeru odporkyne, a to v
čase, keď jej bol povinný vyplatiť odstupné. Má za to, že náhrada škody bola voči nej uplatnená
účelovo z dôvodu, aby si zamestnávateľ znížil svoj náklad na vyplatené odstupné. Odporkyňa odmieta
obvinenie navrhovateľa uvedené v odvolaní, že sa dopustila úmyselného konania proti dobrým mravom
a poukazuje na skutočnosť, že konala podľa pokynov svojho nadriadeného spôsobom, ktorý bol v
spoločnosti bežný a obvyklý. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal výšku uplatnenej
škody, ani zavinenie odporkyne a príčinnú súvislosť medzi jej konaním a spôsobenou škodu. Pokiaľ
ide o tvrdené nezaškolenie pracovníčky pani W., odporkyňa poukazuje na to, že navrhovateľ zrušil
jej pracovné miesto z organizačných dôvodov. V rozpore s prijatým rozhodnutím však ešte počas
trvania pracovného pomeru zabezpečil na jej miesto dvoch nových zamestnancov a prerozdelenie práce
odporkyne, tak ako uviedol v rozhodnutí o zrušení pracovného miesta, nikdy nerešpektoval. Predmetom
konania je náhrada za odborné školenie 5-tich zamestnancov navrhovateľa, pričom nie je zrejmý právny
vzťah odporkyne k tejto fakturácii. Odporkyňa nikdy nebola osobou , ktorá je oprávnená zaučenie a
vyškolenie v systéme QI vykonávať, s poukazom na licenčnú zmluvu, ktorá sa nachádza v súdnom
spise. Zo zmluvy je zrejmé, že takéto zaškolenie môže vykonávať len implementačný partner , ktorým
bol v tomto prípade Ing. V.. O tejto skutočnosti odporkyňa vedela, keďže ju zaškoľoval Ing. V. a
vedel o nej i navrhovateľ, ktorý takúto zmluvu dojednal a podpísal. Nie je zrejmé, prečo by odporkyňa
mala zaškoliť pani W.. Pani W. už niekoľko rokov u navrhovateľa pracovala, a to i v systéme QI,
dokonca i na počítači odporkyne v jej neprítomnosti a naviac na pani W. neprechádzala ani časť
agendy zo zrušenej funkcie. Odporkyňa akúkoľvek zodpovednosť za úhradu faktúry vo výške 620,- Eur
odmieta. Poukazuje na skutočnosť, že ak sa navrhovateľ rozhodol v pomerne krátkom období ukončiť
s ňou pracovný pomer musel vedieť a vedel, že na odovzdanie agendy a zaškolenie kohokoľvek popri
plnení si pracovných povinností nevytvoril podmienky. Štatutárny zástupca navrhovateľa s odporkyňou
nekomunikoval. Navrhovateľ nepreukázal základné podmienky pre úspešné uplatnenie náhrady škody,
výšku, zavinenie i kauzálny nexus medzi nimi a neuniesol dôkazné bremeno. Odporca preto navrhuje,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil a zaviazal
navrhovateľa na úhradu trov odvolacieho konania.



Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§214
ods. 2 O.s.p.) postupom v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil
v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vyvodil z neho správny právny záver. Krajský súd sa stotožňuje s rozsiahlym odôvodnením
prvostupňového rozhodnutia a na zdôraznenie jeho presvedčivosti dodáva:

Okresný súd správne posúdil uplatnený nárok zamestnávateľa za škodu v zmysle ust. § 179
Občianskeho zákonníka. Predpokladmi pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu,
ktoré musia byť kumulatívne naplnené, sú:

- vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením

- protiprávny úkon

- porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, alebo úmyselné
konanie proti dobrým mravom

- príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody

- zavinenie na strane zamestnanca.

Ak nie je splnený čo i len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia
nezodpovedá.

Základným predpokladom tejto zodpovednosti je protiprávne konanie, za ktoré sa pokladá konanie, ktoré
je v rozpore s objektívnym právom.

K základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru patrí osobný výkon práce
podľa pokynov zamestnávateľa a dodržiavanie pracovnej disciplíny. Dodržiavanie pracovnej disciplíny
spočíva v plnení povinností, ktoré ustanovujú právne predpisy, pracovný poriadok a iné vnútorné
predpisy zamestnávateľa, pracovná zmluva alebo pokyny vedúceho zamestnanca. Za porušenie
povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru sa nepovažuje odmietnutie zamestnanca vykonať prácu
alebo splniť pokyn zamestnávateľa, ktoré sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi
alebo s dobrými mravmi, alebo ktoré bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca
alebo iných osôb. Konanie zamestnanca v takýchto prípadoch nemožno považovať za porušenie
pracovnej disciplíny a nemožno ho postihnúť niektorým z opatrení zamestnávateľa. V takomto prípade
nemožno hovoriť ani o protiprávnosti konania zamestnanca.

V prvostupňovom konaní bolo nepochybne preukázané, že odporkyňa ako zamestnankyňa vymazala
e-mailovú poštu zo schránky a@b.c . Vymazanie dát zo schránky obchod@eurofinal.eu
 zo strany odporkyne navrhovateľ v prvostupňovom konaní nepreukázal,
čo ani v podanom odvolaní nespochybňuje. Pokiaľ však ide o vymazanie e-mailovej pošty zo schránky
a@b.c , možno konštatovať, že išlo o bežnú obchodnú korešpondenciu s obchodnými
partnermi ako aj e-maily súkromnej povahy.

Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie prípadnej zodpovednosti odporkyne ako zamestnankyne je, či
vymazaním tejto e-mailovej pošty došlo k porušeniu povinnosti odporkyne ako zamestnankyne a teda
či toto konanie možno považovať za protiprávne.



Práca s počítačom a IT technológiami je bežnou súčasťou plnenia si pracovných povinností
zamestnanca u zamestnávateľa. U navrhovateľa nebolo písomne upravené v pracovnej zmluve, v
pracovnej náplni alebo vnútornom poriadku, aký postup majú zachovávať zamestnanci, pokiaľ ide o
manipuláciu s e-mailovou poštou. Tvrdenie navrhovateľa, že dal zamestnancom písomný pokyn tieto e-
maily nevymazávať, nebolo v konaní preukázané. Toto tvrdenie nebolo podložené žiadnym vykonaným
dôkazom, a to ani výsluchom svedka Q., administrátora informačného systému. Tento svedok uviedol, že
práve on mal informovať zamestnancov, aby nevymazávali firemnú komunikáciu, a to každého osobne
s tým, že mohli vymazávať len spamy a reklamy.

Odporkyňa poprela, že by jej bol niekedy daný pokyn, aby e-maily nevymazávala. Takáto skutočnosť
vyplýva aj zo svedeckých výpovedí viacerých bývalých zamestnancov navrhovateľa, ktorí v rozhodnej
dobe pracovali spolu s odporkyňou, a to svedka Mgr. G. Z., ktorý bol priamy nadriadený odporkyne a
svedka G. O., ktoré výpovede podporujú tvrdenie odporkyne. Z výpovede svedka Mgr. Z. vyplýva, že
pán Q. bol rád, keď počítače čistili, nikdy im nedal pokyn, že nemajú nič vymazávať. Z výpovede svedka
O. vyplýva, že e-maily, pokiaľ išlo o veci, ktoré sa vybavili, sa mazali, pretože e-maily boli prepojené,
informačný technik pán Q. ich upozorňoval, že majú mazať starú poštu, aby sa tam nedostal nejaký vírus.

Z výpovede svedka Mgr. G. Z., ktorý bol priamym nadriadeným odporkyne vyplýva, že dal odporkyni
pred skončením pracovného pomeru výslovný pokyn, aby odstránila z e-mailovej pošty všetky súkromné
veci a všetky veci staršieho charakteru.

Pokiaľ potom odporkyňa vymazala e-maily zo schránky a@b.c , konala na výslovný
pokyn svojho priameho nadriadeného, a zároveň tento jej postup bol v súlade so zaužívanou praxou vo
firme navrhovateľa, keď sa poštové schránky aj v minulosti čistili a vymazávali sa neaktuálne a súkromné
e-maily.

Konanie odporkyne tak nenapĺňa znaky protiprávnosti ako základný predpoklad zodpovednosti
odporkyne za spôsobenú škodu.

Navrhovateľ sa v priebehu konania odmietol vyjadriť k skutočnosti, či niektoré z vymazaných e-mailov
boli takého charakteru, ktoré by mali podstatný význam pre fungovanie firmy navrhovateľa. Hoci
vymazanie e-mailov vo všeobecnosti nespôsobuje protiprávnosť konania, mohlo by sa jednať o konanie
odporkyne v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by medzi vymazanými e-mailami boli také, ktoré by
boli nevyhnutné na plnenie úloh zamestnávateľa v rámci jeho činností, ako napríklad nevybavené
objednávky, reklamácie a pod. Takéto skutočnosti však navrhovateľ v konaní nepreukázal, naopak z
výsluchu svedka Z. vyplýva, že takýto následok nenastal. Takisto potvrdil, že všetky veci boli zálohové
aj u neho.

Konanie odporkyne spočívajúce vo vymazaní e-mailov tak nemožno považovať za protiprávne konanie
a na strane odporkyne tak nevznikla zodpovednosť za škodu, ktorej sa navrhovateľ v tomto konaní
domáhal.

Podľa tvrdenia navrhovateľa, na základe ktorého si uplatňuje ďalšiu časť nároku, vznikla mu škoda vo
výške 620,- Eur v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporkyne, keď napriek jeho výslovnému
príkazu nezaučila na výkon svojej práce pani W., pracovníčku odporcu. Je nespornou skutočnosťou,
že zo strany zamestnávateľa v čase, keď bolo zrejmé, že dôjde k skončeniu pracovného pomeru
odporkyňou ku dňu 31.12.2011, bol jej daný pokyn na zaškolenie pani W., a to na pracovnej porade
konanej dňa 5.10.2011. Na základe nového dojednania s odporkyňou však pracovný pomer bol skončený
dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 11.10.2011 k dátumu 31.10.2011.

V tomto prípade krajský súd konštatuje, že išlo o oprávnený príkaz zamestnávateľa, ktorý bola odporkyňa
povinný uposlúchnuť. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že zo strany odporkyne došlo k



čiastočnému splneniu tohto príkazu, keď zo samotnej výpovede pani W. vyplýva, že k zaškoleniu došlo
vo vzťahu k vystaveniu objednávky, dodacieho listu, skladovacieho dokladu a faktúry.

Predmetom „zaškolenia" malo byť podľa tvrdenia navrhovateľa ako aj svedkyne W. a odporkyne
používanie informačného systému QI, ktorú úlohu určenú zamestnávateľom si odporkyňa nesplnila.

V konaní bola ako dôkaz predložená licenčná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi firmou DC Concept
Slovensko s.r.o. a navrhovateľom, predmetom ktorej je poskytnutie práva používať produkty DCC, za
ktoré sa považuje aj softvérový produkt s obchodným názvom QI. Z bodu IX tejto zmluvy vyplýva, že
zaškolenie pracovníkov pre používanie týchto produktov môže vykonávať iba poverená osoba, ktorú
písomne určí implementačný partner, t.j. firma DC Concept Slovensko s.r.o. Ako navrhovateľovi, tak aj
odporkyni bol známy obsah tejto zmluvy. Viazanosť zmluvou je základnou zásadou práva ako takého a
konanie odporkyne zaškoľovať zamestnancov navrhovateľa na prácu so systémom QI by bolo v rozpore
s uzatvorenou zmluvou.

Samotná svedkyňa pani W., ktorá mala byť školená, potvrdila, že so systémom QI pracovala, keď
zastupovala odporkyňu.

Sumu, ktorú si z tohto titulu ako náhradu škody navrhovateľ voči odporkyni uplatňuje (620,- Eur)
zaplatil svojmu zmluvnému partnerovi za zaškolenie piatich zamestnancov v systéme QI. Toto plnenie
však nemožno považovať za škodu, ktorú by spôsobila odporkyňa navrhovateľovi neuposlúchnutím
jeho príkazu zaškoliť pani W., keď išlo o zaškolenie viacerých zamestnancov navrhovateľa a na
toto zaškolenie bol oprávnený v zmysle zmluvy uzatvorenej ako jednou zmluvnou stranou práve
navrhovateľom iba jeho zmluvný partner.

Z uvedeného vyplýva, že na strane odporkyne ani v tomto prípade nie sú splnené predpoklady
zodpovednosti za škodu.

Okresný súd potom postupoval správne, keď nárok navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol a odporkyni ako úspešnej účastníčke sporu priznal náhradu trov konania spočívajúcich v
právnom zastúpení.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods.
1 O.s.p. Odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej patrí náhrada trov odvolacieho konania,
ktoré jej vznikli z titulu právneho zastúpenia vykonaním jedného úkonu právnej pomoci - vyjadrenie sa
k odvolaniu v súhrnnej výške 59,08 Eur (odmena za jeden úkon právnej pomoci 51,45 Eur + 7,63 Eur
paušálna náhrada).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.