Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoP/1/2014 z 27. 4. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. apríla 2014, sp. zn. 2CoP/1/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8111234468.1
Krajský súd Prešov | 2CoP/1/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8111234468.1 | 2014-04-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 62 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/71f0adf7-3e2d-4f0e-b029-a9e75813514a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8111234468.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoP/1/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111234468
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8111234468.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci maloletého E. E., nar. XX.XX.XXXX
a mal. J. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Prešov, za účasti matky J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. A. XXX, toho času R. X, H., zastúpenej Mgr.
Karolom Ševecom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 29 a otca E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
A. XXX, zastúpeného JUDr. Alenou Turčanovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Lúčna 22, o zníženie
výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 12.11.2013 č.k. 29P 200/2011
- 229 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 36P 30/2011 -
82 zo dňa 17.05.2011 vo výroku o určení výživného tak, že znížil výživné zo strany otca pre obe maloleté
deti zo sumy po 150 Eur mesačne na sumu po 80 Eur pre každé z detí od 08.12.2001 do právoplatnosti
rozvodového rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C 59/2011 - 193 zo dňa 06.05.2013, t.j. do
08.10.2013. V prevyšujúcej časti návrh za zníženie výživného zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že od poslednej súdnej úpravy výživného došlo
k zmene pomerov tak na strane otca, ako aj mal. E.. Návrh na zníženie výživného vyhodnotil ako
sčasti dôvodný. K zmene pomerov došlo na strane otca maloletých detí, ktorému od poslednej úpravy
výživného pribudla vyživovacia povinnosť a jeho príjem v porovnaní s obdobím poslednej úpravy
výživného je podstatne nižší. Súd prvého stupňa sa stotožnil s názorom Okresného súdu Poprad v
rozvodovom konaní rodičov maloletých detí, v ktorom s prihliadnutím na zárobkové pomery otca, ktoré
boli počas konania zistené a jeho vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu s tým, že došlo k zmene
pomerov na jeho strane, ktorá odôvodňuje zníženie výživného na sumu po 80 Eur za každé z detí.
Návrh otca na zníženie výživného až na sumu 50 Eur mesačne nepovažoval za dôvodný, návrh preto v
prevyšujúcej časti zamietol. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti podala v zákonom
stanovenej lehote odvolanie matky maloletých detí, ktorá navrhla v tejto časti zmeniť rozsudok súdu
prvého stupňa a žiadala návrh otca na zníženie výživného zamietnuť. Poukazovala na to, že otec ani



nie na ročnú dcéru, ktorá pochádza z jeho terajšieho vzťahu, prispieva matke sumou 60 Eur mesačne
a okrem toho toto maloleté dieťa žije v spoločnej domácnosti s otcom. Otec uhrádza za užívanie
bytu vrátane inkasa 170 Eur mesačne, čiže okrem bežného výživného na maloletú E. I. prispieva nad
rámec minimálne inkasom. Zdôrazňuje tú okolnosť, že otec sa zaviazal platiť výživné v sume 60 Eur
mesačne na maloletú E. I. a pritom v tom čase už vedel, že jeho zamestnávateľ NsP H. s ním ukončila
pracovný pomer, čo znamená, že jeho majetkové pomery musia byť vyššie ako ich prezentuje. Otec žije
v súčasnosti so svojou priateľkou a jej dcérou v dome, ktorý patrí spoločne jej ako aj otcovi maloletých
detí a to bez toho, že by požadoval od svojej priateľky a jej dcéry primeranú náhradu za bývanie.
Matka opätovne zotrváva na tom, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania
v spoločnosti HERBRICH SLOVAKIA, s.r.o., kde dosahoval príjem spolu s diétami 1.200 až 1.300 Eur
mesačne, keď pracovný pomer ukončil na vlastnú žiadosť. Potom krátky čas pracoval ako živnostník,
následne sa zamestnal u pána T., ktorý s ním ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. Otec nepredložil
živnostenské oprávnenie na podnikanie v F.. So spoločnosťou HERBRICH SLOVAKIA, s.r.o. ukončil
pracovný pomer dohodou. Z vyjadrenia spoločnosti BARTrade GBR vyplýva, že skúšobný pomer s otcom
ukončila v skúšobnej dobe, keď tento pomer bol uzatvorený na polovičný úväzok, kde zarábal otec 700
Eur v hrubom. U ďalších zamestnávateľov teda otec zarábal menej, preto podľa matky sa otec vzdal
výhodnejšieho zamestnania, čo by malo byť dôvodom na aplikáciu § 75 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o
jeho výkon činnosti ako taxikár, sám uvádza, že zarobí 300 až 400 Eur mesačne a k tomu treba prirátať
aj zárobok v nemocnici cca 358,83 Eur mesačne. Súd prvého stupňa sa nezaoberal tým, či otec sa vzdal
výhodnejšieho zamestnania, tak ako to uvádza § 75 Zákona o rodine. Matka zdôrazňuje, že o maloleté
deti sa stará výlučne ona, z rozsudku nie je zistiteľné, či súd túto skutočnosť pri rozhodovaní o výživnom
zohľadnil. Čestné vyhlásenie W. R. o požičaní sumy 5.500 Eur na zaplatenie dlžného výživného zo
strany otca nemožno použiť ako dôkaz. Toto čestné prehlásenie považuje matka za účelové, tak aby
otec zlegalizoval svoje príjmy čo do sumy 5.500 Eur. Matka sa nemôže zbaviť dojmu, že pred súd prvého
stupňa bolo jednoduchšie pridŕžať sa výšky výživného, tak ako ho súd určil v rozsudku o rozvode a
nezaoberal sa tými skutočnosťami, na ktoré poukazovala ona v tomto konaní. Taktiež zdôraznila, že
rozhodnutím súdu bude nútená vrátiť úradu práce náhradné výživné, ktoré jej úrad poskytol a tým budú
maloleté deti ukrátené na výživnom minimálne od marca 2013 do 08.10.2013.

K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Otec vo svojom
vyjadrení uviedol, že tento návrh podával len z toho dôvodu, že na jeho strane došlo k zmene pomerov a
pribudla mu aj ďalšia vyživovacia povinnosť. Je nezamestnaný, pracuje len na dohodu, nemôže si riadne
a v plnom rozsahu plniť vyživovaciu povinnosť ani voči jednému z jeho troch detí. Finančne a osobne mu
vypomáha priateľka. zdôrazňuje, že nevzdal sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania v
spoločnosti HERBRICH SLOVAKIA, s.r.o. Pokiaľ ide o jeho príjem v tejto spoločnosti, uvádza, že zarábal
len cca 350 Eur mesačne, avšak k tomuto zárobku poberal tzv. diéty. Zdôrazňuje, že v tejto spoločnosti
pracoval do 01.03.2010, pričom návrh na zníženie výživného podal až 08.12.2011, teda takmer po dvoch
rokoch od ukončenia pracovného pomeru v tejto spoločnosti, čo dokazuje, že nie je pravdou, že by sa
bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a že u neho nejde o špekuláciu a účelové
zníženiu príjmu. V spoločnosti BARTrade BGR pracoval na polovičnú úväzok. Zárobok bol tým nižší,
ale zároveň každý mesiac mohol prísť domov. Pracovný pomer bol následne s ním v skúšobnej dobe
rozviazaný. Pokiaľ ide o požičanie sumy 5.500 Eur v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním, otec
zdôrazňuje, že matka vedela v akej situácii sa on nachádza, že nemá z čoho tak vysoké výživné platiť,
preto podal návrh na zníženie výživného, za rozhodnutím súdu nepočkala, ale podala na neho trestné
oznámenie. Otec uvádza, že matka od roku 2008 nikde nepracuje, hoci jej v tom nič nebráni. Podľa
zistení otca od septembra roku 2013 maloleté deti už nebývajú so svojou matkou v H., ale v Obci Q.,
kde aj chodia do školy. Z akých dôvodov sa tak stalo, nie je známe, avšak z toho plynie, že o maloleté
deti sa nestará výlučne matka sama ako na to poukazuje.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2
O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.



Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, predchádzajúca úprava výživného vo vzťahu k maloletým
deťom E. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 17.05.2011 č.k. 36P 30/2011 - 82.

V tomto konaní rodičia uzavreli dohodu, podľa ktorej sa maloleté deti zverili do starostlivosti matky a
otec sa zaviazal prispievať na ich výživou sumou po 150 Eur mesačne od 01.01.2011 opakovane do
budúcna. Bolo rozhodnuté o dlžnom výživnom a o jeho splácaní zo strany povinného otca a o oprávnení
otca stretávať sa s oboma maloletými deťmi.

V tom čase bola matka maloletých detí nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny Poprad a otec pôsobil ako živnostník v F. s uvádzaným priemerným mesačným zárobkom 1.200 -
1.300 Eur. Mal. E. E. bol žiakom 3. ročníka základnej školy a mal. J. E. navštevovala 1. ročník základnej
škody.

Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zistenia pomerov ako podkladu takéhoto rozhodovania, je
vždy potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase vydania skoršieho rozhodnutia
s okolnosťami, ktoré sú dané v dobe nového rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného
rozhodnutia o výživnom je vždy výrazná a trvalá zmena okolností, teda nie zmena prechodného
charakteru na jednej či druhej strane.

Pokiaľ ide o maloleté deti, tieto podľa doterajších zistení sa naďalej nachádzajú v starostlivosti matky, u
ktorej nedošlo k zmene jej pomerov, je bez zamestnania a vedená na príslušnom úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny ako uchádzačka o zamestnanie.

Vykonané dokazovanie potvrdilo, že v júli 2011 sa otec vrátil na územie Slovenskej republiky po tom,
čo v predchádzajúcom období vykonával pracovnú činnosť v F.. Je predovšetkým potrebné zdôrazniť,
že pre toto konanie nie je bez ďalšieho právne významná okolnosť ukončenia pracovného pomeru
otca v spoločnosti HERBRICH SLOVAKIA, s.r.o., keďže je zrejmé, že v tejto spoločnosti s výkonom
práce v F. otec pracoval od 21.04.2008 do 01.03.2010, keď pracovný pomer bol obojstranne ukončený
dohodou. Predchádzajúca úprava výživného vo vzťahu k obom maloletým deťom však bola vykonaná,
ako už bolo uvádzané, rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 17.05.2011, keď výživné sa v prospech
maloletých detí určovalo účinnosťou od 01.01.2011 do budúcna v sume po 150 Eur mesačne. V tom



čase však už otec nebol zamestnancom spoločnosti HERBRICH SLOVAKIA, s.r.o., ale ako potvrdilo
vykonané dokazovanie, naďalej pôsobil pracovne v F. ako živnostník a následne v júli 2011 sa zamestnal
v spoločnosti BARTrade GBR so skúšobnou dobou 3 mesiace. Tento zamestnávateľ otca písomne
potvrdil, že po dobu trvania pracovného pomeru otec dosiahol celkový čistý mesačný príjem 1.080,72
Eur, spoločnosť s ním ukončila pracovný pomer počas skúšobnej doby bez udania dôvodu s tým že
skutočným dôvodom takéhoto postupu bola zmena štruktúry spoločnosti.

Po príchode na územie SR otec začal pracovať ako pomocný pracovník v zdravotníctve v NsP H. a to
od 15.12.2011 do 31.05.2013, keď pracovný pomer bol medzi týmito účastníkmi uzatvorený na dobu
určitú. U tohto zamestnávateľa otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 339,31 Eur. Otec je
spoločníkom a konateľom spoločnosti FaMILÝ M+S, s.r.o., F. A. s tým že podľa potvrdenia o podaní
daňového priznania za rok 2012 je daný nulový základ dane tejto spoločnosti a pre rok 2011 predstavuje
základ dane sumu 77,70 Eur.

V súčasnosti je otec zamestnaný v spoločnosti E. P., kde pracuje ako taxikár s priemernou čistou
mesačnou mzdou vykázanou v rozsahu 70,04 Eur (november 2012 - september 2013), avšak podľa
vlastných vyjadrení otca, tento zárobok u neho dosahuje 300 až 400 Eur mesačne. Otcovi zároveň od
poslednej úpravy výživného pribudla vyživovacia povinnosť k mal. E. I., ktorá sa narodila XX.XX.XXXX
a na výživu ktorej prispieva sumou 60 Eur mesačne podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
súdu (OS Poprad sp. zn. 15P 105/2013).

Je potrebné konštatovať, že takto zistené pomery na strane účastníkov konania súd prvého stupňa
dôsledne porovnal s pomermi, ktoré boli u nich dané v dobe predchádzajúcej súdnej úpravy výživného
a v závislosti od týchto zistení rozhodol správnym spôsobom o čiastočnom znížení výživného zo strany
povinného otca k maloletým deťom.

Ako správne zdôraznil súd prvého stupňa, pomery sa zmenili u maloletého E., ktorý v súčasnosti
navštevuje druhý stupeň základnej školy, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky na
zabezpečovanie jeho odôvodnených potrieb, pričom však podstatná zmena pomerov nastala aj na stane
povinného otca. Priemerný čistý mesačný príjem otca sa nepochybne znížil od doby predchádzajúcej
úpravy výživného a nebolo nepochybne preukázané, aby sa otec bez dôležitého dôvodu vzdal
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, v dôsledku čoho by bolo dôvodné
neprihliadať na takto danú zmenu jeho pomerov. Ako už bolo vyššie uvádzané, otec síce ukončil
pracovný pomer v spoločnosti HERBRICH SLOVAKIA, s.r.o., dohodou, avšak stalo sa tak ešte predtým,
ako bolo rozhodnuté o výživnom v konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. 36P 30/2011. Otec sa
následne zamestnal u iného zamestnávateľa, taktiež s pôsobnosťou v F., pracovný pomer s ním
bol následne ukončený v skúšobnej dobe a priemerný mesačný príjem otca u jeho zamestnávateľov
v Slovenskej republike sa pohybuje v rozmedzí 300-400 Eur mesačne. Otcovi tiež pribudla nová
vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu a túto okolnosť pri rozhodovaní o výživnom je potrebné
taktiež brať do úvahy. Súd prvého stupňa tak správne ustálil, že je v schopnostiach a možnostiach otca
naďalej prispievať na výživu oboch maloletých detí po 80 Eur mesačne, v dôsledku čoho znížil výživné
od 08.12.2011, teda od doby, kedy už preukázateľne pomery na strane otca boli zmenené a zároveň v
tento deň začalo aj konanie o zníženie výživného podaním návrhu na príslušnom prvostupňovom súde.

So zreteľom na všetky takto uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu
v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 219 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1
písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ako ide o konanie, ktoré sa môže začať aj bez návrhu. Takýmto konaním je aj konanie vo
veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa (§ 81 ods. 1 O.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.