{"guid": "0437329e-944e-459c-907b-6d5307478c18:fabad629-ae57-492a-a4e1-7804ba36eb38", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3714212780.1", "spisova_znacka": "19Co/583/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/583/2015 z 15. 11. 2016", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 15. novembra 2016, sp. zn. 19Co/583/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3714212780.1", "identifikacne_cislo": "3714212780", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2016-11-15", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fabad629-ae57-492a-a4e1-7804ba36eb38", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3714212780.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3714212780.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3714212780.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/583/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714212780
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3714212780.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu Q., zastúpeného JUDr. F. G.,
advokátkou, M. kancelária, so sídlom I. XXX, K., proti žalovaným: 1/ I. Y., nar. XX.XX.XXXX a 2/ D. Y., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom N. XXX/XXX, K. G., zastúpeným JUDr. H. S., advokátkou, M. kancelária so
sídlom I. N. XXX/XX, Y. Y., o určenie neplatnosti súhlasu so zmenou využitia bytu, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 20. apríla 2015, č.k. 6C/252/2014-90, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie    p o t v r d z u j e.

Žalovaný      m á    n á r o k    na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd žalobu žalobcu zamietol. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žiadal, aby
súd určil, že súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu XXXX so zmenou v užívaní
bytu č. X vo vchode č. XXX uvedeného domu na pizzeriu a cukráreň, ktorý predložili žalovaní S. K. G.
ako príslušnému stavebnému úradu so žiadosťou o povolenie zmeny užívania bytu, je neplatný. Súd
prvej inštancie rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané,
že dňa 15.10.2008 uzavreli vlastníci bytov v bytovom dome, nachádzajúcom sa na adrese V. XXXX,
so žalobcom zmluvu o výkone správy, predmetom ktorej je poverenie správcu vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov zabezpečením prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, spoločných zariadení
a príslušenstva bytového domu v K. G., V. súpisné číslo XXXX a pozemku, ktorý prináleží k tomuto domu
a zabezpečením služieb spojených s užívaním bytov. Podľa článku III 2c1 správca pri zabezpečovaní
prevádzky, údržby, opráv a správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov, je povinný v
oblasti bytovo-právnej agendy viesť zmluvy o výkone správy, zmluvy o nájme spoločných a nebytových
priestorov, vymáhanie pohľadávok, dokumentáciu súdnych sporov a ďalšiu súdnu agendu, prešetruje a
vybavuje sťažnosti, oznámenia a podnety vlastníkov nehnuteľností, ktoré súvisia so správcovstvom a
užívaním spoločného majetku, zastupuje vlastníkov pri vymáhaní škody, podáva návrhy na vykonanie
dobrovoľnej dražby a na exekučné konanie. Dňa 21.04.2011 doručili žalovaní žalobcovi žiadosť o
povolenie zmeny využívania bytu č. XXX-X, v bytovom dome XXXX, na sídlisku V. v K. G., ktorý je v
osobnom vlastníctve žalobcov aj s priľahlým pozemkom. Predtým bol byt využívaný a schválený OSBD
na účel podnikania v oblasti kozmetiky. V ten istý deň odpovedal žalobca žalovaným na ich žiadosť tak,
že nemá námietky k zmene využitia bytu na účely prevádzky pizzerie a cukrárne s tým, že upozornil
na splnenie daňových a oznamovacích povinností na príslušných orgánoch. S. K. G. vedie pod spis.zn.
Odd.SP/894/2015 TS1-A-10, spis ohľadom žiadosti žalovaných o povolenie a zmeny v užívaní stavby,
ktorú mesto prijalo 02.03.2012. S. K. G. ako príslušný stavebný úrad vydalo pod tou istou spisovou
značkou rozhodnutie o prerušení konania o dodatočnom povolení stavby a odkázaní na súd, v ktorom
odkázalo vlastníkov bytov a nebytových priestorov obytného domu súpisné číslo XXXX, na pozemku
KNC parcele č. XXXX/XXX v k.ú. K. G., vo veci občiansko-právnych námietok, o ktorých prináleží
rozhodnúť súdu a ktoré v konaní o dodatočnom povolení zmeny v užívaní časti stavby objektu bytového



domu súpisné číslo XXXX, vo vchode č. XXX na pozemku KNC parcele č. XXXX/XXX, bytu č. X s
predzáhradkou, na pozemku KNC parcele č. XXXX/XXX v k.ú. K. G. na nebytový priestor „pizzeria,
cukráreň“ uplatnili,  keďže v konaní o tejto veci sa medzi účastníkmi nedosiahla dohoda. Zároveň konanie
o dodatočnom povolení zmeny časti vyššie uvedenej stavby pre stavebníkov - žalovaných, prerušil
do doby kým rozhodnutie súdu vo veci nenadobudne právoplatnosť. Konštatoval, že aktívnu vecnú
legitimáciu na vedenie sporu majú podľa rozhodnutia mesta o prerušení konania a odkázania vlastníkov
bytov na súd, vlastníci bytov a nebytových priestorov obytného domu súpisné číslo XXXX. Pokiaľ žalobca
tvrdí, že títo na neho previedli aktívnu vecnú legitimáciu zmluvou o výkone správy, jeho tvrdenie považuje
súd prvej inštancie za nepravdivé. Uviedol, že účastníkmi konania na strane žalobcu môžu byť len
vlastníci bytov a nebytových priestorov domu č. XXXX a žalobca ich v konaní môže len zastupovať.
Pretože tí o právach a povinnostiach ktorých má súd rozhodovať nie sú účastníkmi konania, súd žalobu
zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust.
§ 14 ods. 1, 4 zák. č. 182/93 Z.z. platného v rozhodnom období. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p., keď žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní a ktorým patrí náhrada trov konania túto
priznal tak, ako je táto špecifikovaná v odôvodnení napadnutého rozsudku, vo výške 463,04 eur.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Dôvodil, že svoju aktívnu legitimáciu v
konaní vyvodzoval z ust.§ 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
v zmysle ktorého je správca  oprávnený konať za vlastníkov bytov v bytovom dome pred súdom, a to
samostatne, v mene a na účet týchto vlastníkov, pričom rovnaké ustanovenie sa nachádza aj v zmluve
o výkone správy, na základe ktorej žalobca vykonáva správu bytového domu č.s. XXXX. Na základe
tohto ustanovenia správca vykonáva správu domu síce vo svojom mene, avšak na účet vlastníkov bytov,
čo znamená, že z výkonu činností správcu sú priamo zaviazaní vlastníci bytov. Správca je povinný aj
bez výslovných príkazov vlastníkov bytov vykonávať všetky potrebné činnosti a opatrenia na ochranu
a spravovanie majetku vlastníkov. Okrem toho je v tomto ustanovení priame oprávnenie správcu konať
pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Uviedol, že nie
je definované, v akých typoch konaní je správca oprávnený konať za vlastníkov pred súdom. Jediná
podmienka je, že musí ísť o konanie, ktoré súvisí so správou bytového domu. Správa domu je definovaná
v § 6 ods. 2 zákona. Aj keď z rozhodnutia stavebného úradu o prerušení konania o dodatočnom povolení
stavby a odkázaní na súd vyplýva, že odkázaní na súd boli vlastníci bytov a nebytových priestorov
v dome, podstatný je samotný predmet stavebného konania, ktorým je dodatočné povolenie zmeny
v užívaní stavby objektu bytového domu na nebytový priestor: „ Pizzeria,  cukráreň“. Zastával názor,
že predmetom zmeny užívania teda nie je zmena užívania bytu na nebytový priestor, ale zmena časti
objektu celého bytového domu č.s. XXXX, čo považuje za rozhodujúce pri posudzovaní, či toto konanie
súvisí s výkonom správy. S poukazom na uvedené trval na tom, že je vecne aktívne legitimovaný v
konaní. Súdu prvej inštancie tak predovšetkým vytýkal nesprávne právne posúdenie aktívnej legitimácie
žalobcu v konaní.

3. Žalovaní v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli potvrdenie napadnutého rozsudku.
Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Zastávali názor, že súd prvej inštancie vec
správne právne posúdil a žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu zamietol. Citoval
ustanovenie § 22 ods. 1, § 23 Obč. zákonníka, § 8b  ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. a § 79 ods. 1
druhá veta O.s.p.  Uviedol, že v zmysle uvedených zákonných ustanovení správca vykonáva priame
zastúpenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov, t.j. vo vzťahu k tretím osobám uskutočňuje svoje
vlastné vyhlásenie vôle, ale v mene a na účet vlastníkov, v dôsledku čoho pri takomto priamom zastúpení
vznikajú práva a povinnosti priamo vlastníkovi. Pri tomto druhu zastúpenia uskutočňuje právny úkon
zástupca, ale účinky z toho vznikajú priamo zastúpenému. Z podanej žaloby vyvodil, že žalobca koná
vo vlastnom mene a nie v mene vlastníkov. Ako žalobcovia mali byť uvedení vlastníci bytov.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého
nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.



Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom účinnosti tohto zákona
zostávajú zachované.

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie vo veci samej na nedostatku vecnej aktívnej
legitimácie na strane žalobcu. Mal za to, že účastníkmi konania (stranami sporu) v spore o určenie, že
súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č.s. XXXX so zmenou v užívaní bytu
č. X vo vchode č. XXX domu na pizzeriu a cukráreň, ktorý predložili žalovaní S. K. G. ako príslušnému
stavebnému úradu so žiadosťou o povolenie zmeny užívania bytu je neplatný, môžu byť len vlastníci
bytov a nebytových priestorov domu a žalobca ich v konaní môže len zastupovať.

7. Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie stotožňuje.

8.  Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo
pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania
(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

9. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy
iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že
ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie  je nositeľom toho
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak
vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

10. V preskúmavanej veci sa žalobca domáha určenia, že súhlas vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu s.č. XXXX so zmenou v užívaní bytu č. X vo vchode č. XXX uvedeného
domu, na pizzeriu a cukráreň, ktorý predložili žalovaní S. K. G. ako príslušnému stavebnému úradu so
žiadosťou o povolenie zmeny užívania bytu, je neplatný. O. tým, že rozhodnutím S. K. G. ako príslušného
stavebného úradu boli odkázaní vlastníci bytov a nebytových priestorov obytného domu na súd vo
veci občianskoprávnych námietok , o ktorých prináleží rozhodnúť súdu, pretože medzi účastníkmi sa
nedosiahla dohoda. Dôvodil, že vlastníci bytov a nebytových priestorov ho prostredníctvom písomného
hlasovania poverili ako správcu bytového domu, aby v ich mene a na ich účet vo veci o určenie
neplatnosti súhlasu so zmenou užívania bytu vo vlastníctve žalovaných konal pred súdom. Trval na
svojej aktívnej legitimácii v tom smere, že poukazoval na § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov.

11.  Podľa § 8b ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. správca je povinný vykonávať správu domu samostatne
v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe
domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

Podľa § 6 ods. 2 cit. zákona správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo
spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu,
opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a
príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu
v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov dome.

12. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že žalobca v predmetnom
konaní nepreukázal, že je vecne legitimovaný na podanie žaloby.

13. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu vo vzťahu k uplatnenej žalobe odvodzoval z ustanovení zákona č.
182/93 Z.z. s tým, že podanie predmetnej žaloby považoval za súčasť výkonu správy bytového domu v
zmysle § 6 ods. 2 písm. e) zák. č. 182/1993 Z.z. Postavenie žalobcu ako správcu, jeho práva a povinnosti
sú upravené v zákone č. 182/1993 Z.z. Predstavuje jednu z foriem správy bytového domu v zmysle §6



ods. 1 cit. zákona, pričom môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Základným účelom
žalobcu ako správcu bytov a nebytových priestorov je vykonávanie správy bytového domu.

14. Správa domu je pritom definovaná v § 6 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. ako obstarávanie služieb a
tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome: a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c)
vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a
iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

15. Pokiaľ žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu práve z § 6 ods. 2 písm. e) zák. č. 182/1993
Z.z. potrebné je uviesť, že „iné činnosti bezprostredne súvisiace s užívaním domu ako celku jednotlivými
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov“ je potrebné v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
vykladať v kontexte pojmu správa domu, vymedzenému v prvej vete § 6 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z.
ako „obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome....“. Za „iné činnosti“ v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
a teda za súčasť pojmu „správa domu“ nemožno podľa názoru odvolacieho súdu považovať konanie
za vlastníkov bytov a nebytových priestorov pred súdom, resp. uplatnenie nároku za vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, ak predmetom konania je uplatňovanie subjektívnych vlastníckych práv
jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobca v postavení správcu nie je subjektom,
ktorému by z ustanovení zák. č. 182/1992 Z.z. vyplývalo oprávnenie za vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, resp. v jeho vlastnom mene uplatniť právo - domáhať sa určenia, že súhlas vlastníkov bytov
a nebytových priestorov predmetného bytového domu je neplatný, a to s poukazom na spochybnenie
súhlasu vlastníkov, ktorý súhlas mali žalovaní doložiť  v rámci stavebného konania, keď vlastníci
rozporujú samotný obsah súhlasu a tvrdia, že text uvedený v záhlaví nezodpovedá tomu, čo niektorí
vlastníci podpisovali, popierali, že by udelili súhlas s prevádzkou pizzerie, ktorá prevádzka bola a je
pre nich neprijateľná. Žalobca v podanej žalobe okrem iného poukazoval na to, že vlastníci boli zo
strany žalovaných uvedení do omylu, keďže súhlas podpisovali v presvedčení, že ide o cukráreň a
nakoniec bol súhlas použitý na zmenu užívania bytu na nebytový priestor                    „Cukráreň
a pizzeria“. Zároveň tvrdil, že na podpisovom hárku sú podpisy ľudí, ktorí ho nepodpísali, nachádzajú
sa tam podpisy osôb, ktoré neboli v tom čase vlastníkmi bytu a pod. V uvedenej súvislosti odvolací
súd zdôrazňuje, že žalobca v postavení správcu nie je subjektom, ktorému by z ustanovení citovaného
zákona vyplývalo oprávnenie za vlastníkov bytov a nebytových priestorov podať predmetnú žalobu. S
poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru totožnému so súdom prvej inštancie o
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k  uplatnenej žalobe.

16. Na základe uvedených skutočností potom nie je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu na podanie
predmetnej žaloby.
17.  Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

18.  O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1, § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V
zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku.

19.  Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e  : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/252/2014", "guid": "96b05c11-bdfd-4264-86b2-e1d3bbc1fd32:7fd79792-af8e-46e3-b9dc-7c4121ede6bf", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}