{"guid": "0433adad-b627-44fc-9f02-e1abedee0306:218bd82c-1ae5-4955-abcf-b1a6e5165d69", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6114211203.2", "spisova_znacka": "12Co/255/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/255/2018 z 23. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. apríla 2019, sp. zn. 12Co/255/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6114211203.2", "identifikacne_cislo": "6114211203", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Juraj Seman", "sudca_id": 568, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-seman-568", "datum_vydania": "2019-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-7b.odsek-1", "nazov": "§ 7b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-7b.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-7b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-8b.odsek-1", "nazov": "§ 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-8b.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-8b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1993/182#paragraf-7b", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-8b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/218bd82c-1ae5-4955-abcf-b1a6e5165d69", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6114211203.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6114211203.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6114211203.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/255/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114211203
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6114211203.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu Stavebné bytové družstvo
Hriňová so sídlom Školská 1567/27, 962 05 Hriňová, IČO: 00 648 736, zastúpeného advokátom JUDr.
Mariánom Gőrčim so sídlom Námestie SNP 50, 960 01 Zvolen, proti žalovanému VARES, s. r. o., so
sídlom Chalupkova 25, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 635 709, v konaní zastúpenému Kováč |
Krpčiarová & partners - advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom M. Bela 2, 984 03 Lučenec, IČO: 47
253 975, o zaplatenie 5.328,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 14C/97/2014-183 zo dňa 16.10.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnom rozsahu (druhý výrok) a vo
výroku o trovách konania (tretí výrok)   p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný  m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania   v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo
dňa 16.10.2017 zastavil konanie o sumu 3.120,- Eur (prvý výrok), vo zvyšnom rozsahu žalobu zamietol
(druhý výrok) a rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% (tretí výrok). Predmetom konania začatého 22.05.2014 bolo zaplatenie dlžného nájomného 5.328,-
Eur za užívanie jednej miestnosti spoločných priestorov v bytovom dome v D. na ul. F. súp. č. XXXX, vo
vchode č. XX za obdobie od 01.01.2005 do 31.03.2014 spolu s úrokom z omeškania 9,5 % od 10.04.2014
a trovami konania.

1.1 Z dôvodov rozsudku okresného súdu vyplýva, že rozsudkom zo dňa 20.03.2015 (v poradí prvým) č. k.
14C/97/2014-76 okresný súd žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. Krajský súd v
Banskej Bystrici uznesením č. k. 12Co/275/2015-95 zo dňa 29.12.2016 rozsudok okresného súdu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie sa má v konaní zaoberať v
prvom rade aktívnou legitimáciou žalobcu, ktorú skúma aj bez návrhu. Následne, za predpokladu zistenia
žalobcovej aktívnej legitimácie má okresný súd podrobne zisťovať okolnosti, za ktorých žalovaný získal
možnosť užívať nebytový priestor v bytovom dome na ul. F. súp. č. XXXX v D., kedy sa tak stalo, odkedy
má k dispozícii kľúče od nebytového priestoru aj dohodnuté podmienky tohto užívania.

1.2 Žalobca vzal počas konania podaním z 30.05.2017 žalobu čiastočne o sumu 3.120,- Eur späť z
dôvodu premlčania. Žiadal tak aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.208,-
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 10.04.2014 do zaplatenia. Žalovaný s
čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil. V dôsledku späťvzatia žaloby okresný súd konanie o sumu
3.120,- Eur zastavil (§ 145 v spojení s § 146 Civilného sporového poriadku, ďalej aj „C. s. p.“).



1.3 Po citácii § 7b ods. 1 poslednej vety a § 8b ods. 1  zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov účinného do 30.09.2014 súd prvej inštancie konštatoval, že pri posudzovaní
aktívnej legitimácie žalobcu vychádzal z ustanovení zák. č. 182/1993 Z. z. účinného v čase podania
žaloby (22.05.2014), upravujúcich konanie správcu pred súdom pri správe domu (§ 8b ods. 1);
vymáhanie úhrady za užívanie spoločného zariadenia (§ 2 ods. 5) považoval za výkon správy domu
(§ 6 ods. 2 písm. d) s použitím analógie § 8b ods. 2 písm. c)). Správca je oprávnený konať pri
správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom (§ 8b ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z. z.). Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov môže v súdnych konaniach
konať vo vlastnom mene a byť stranou sporu, ale správca nie je stranou sporu, môže v súdnom
konaní iba zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí musia byť v žalobe označení
jednotlivo všetkými identifikačnými údajmi fyzickej alebo právnickej osoby. Splnomocnenie správcu v
článku III zmluvy o výkone správy č. 14/2007 z 27.11.2007 vychádza z vtedy účinného § 8b zák. č.
182/1993 Z. z. (konanie správcu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom,
vykonávanie správy v mene vlastníkov, ich zastupovanie pri vymáhaní škody, vymáhanie vzniknutých
nedoplatkov aj súdnou cestou, podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby, uzatváranie zmluvy
o nájme spoločných priestorov a spoločných zariadení v mene vlastníkov). Žalobca odvodzoval svoje
procesné právo uplatňovať žalovaný nárok od svojej aktívnej legitimácie na uzatvorenie nájomnej zmluvy
so žalovaným ústnou formou dňa 01.01.2005 vo svojom mene namiesto vtedajších vlastníkov, medzi
ktorými mal prevažnú väčšinu. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ ide o vyvodenie aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v konaní z jeho aktívnej legitimácie na uzavretie nájomnej zmluvy, ktorá pre
svoju platnosť nevyžadovala písomnú formu (§ 1 písm. a/ zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov), nemá za to, že by žalobca mohol prenajať spoločné zariadenie domu vo
svojom mene. Ustanovenie § 7b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., na ktoré vo svojej argumentácii žalobca
poukázal hovorí o oprávnení spoločenstva prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu
a zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok v mene vlastníkov. Za danej situácie, keď v bytovom
dome súp. č. 1766 boli okrem žalobcu vlastníkmi bytov aj iné subjekty nemohol správca konať pri
uzatváraní nájomnej zmluvy týkajúcej sa spoločných zariadení vo svojom mene (napriek ustanoveniu §
8b účinnému do 30.06.2007, podľa ktorého bol správca povinný vykonávať správu majetku vlastníkov
samostatne, vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome), ani keby ho
na to vlastníci pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnými priestormi oprávnili - vlastníci disponujú
užívacím právom k spoločným priestorom, ktoré môžu prenechať nájomcovi v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka a sú (ak sa nezriaďuje spoločenstvo) zaviazaní z právnych úkonov týkajúcich
sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku (§ 9 ods. 2 zák.
č. 182/1993 Z. z.). Zmluva o výkone správy zo 07.07.2004 obsahuje splnomocnenie správcu vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov na právne úkony v ich mene a zaviazanosť z týchto úkonov správcu
priamo vlastníkov (článok IX). Ak by okresný súd vyvodzoval aktívnu legitimáciu žalobcu z mandátnej
zmluvy zo 07.01.2005, ktorú uzatváral so žalovaným vo svojom mene, z tejto pre žalovaného nevyplýval
záväzok hradiť odplatu žalobcovi za užívanie priestorov, nachádzajúcich sa v domoch spravovaných
žalobcom, v ktorých mal žalovaný umiestniť technológiu na splnenie svojich záväzkov vyplývajúcich z
uzatvorených abonentských zmlúv s abonentmi bývajúcimi v týchto domoch. Zmluva zaväzovala žalobcu
ako mandatára zabezpečiť pre žalovaného ako mandanta vyberanie poplatkov za telekomunikačné
služby poskytované týmto abonentom,na základe zoznamu predkladaného mandantom. Aj keby zmluva
takýto záväzok žalovaného obsahovala, boli by na jeho vymáhanie oprávnení jednotliví vlastníci
zastúpení správcom s poukazom na § 8b ods. 1 zák. účinného v čase podania žaloby. Žalobca bol
potom povinný v žalobe označiť ako žalobcov jednotlivých vlastníkov bytov v bytovom dome súp. č. X.X
Oon mal žalobu ako ich zástupca podpísať. Vychádzajúc z titulu nadobudnutia na predloženom liste
vlastníctva č. XXXX, ako aj z predloženého zoznamu vlastníkov bytov ku dňu 01.01.2005 boli ku dňu
podania žaloby na okresný súd vlastníkmi bytov aj iné subjekty ako žalobca. Zo zákona ani zo zmluvy
o výkone správy nevyplývalo žalobcovi právo podať žalobu vo svojom mene.

1.4 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu vzhľadom na
procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby v časti žalovanej
pohľadávky (§ 256 ods. 1 C. s. p.) aj na jeho neúspech vo zvyšnej časti žaloby (§ 255 ods. 1 C. s. p.).
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením s
poukazom na § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.



1.5 Okresný súd napokon v dôvodoch rozsudku uviedol, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo po
prvom pojednávaní vo veci, pričom zrušenie rozsudku odvolacím súdom na tejto skutočnosti nič nemení.
Žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie alikvotnej časti súdneho poplatku v zmysle § 11 ods. 3 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

2. Proti druhému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) v
zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f), h) C. s. p. a s návrhom, aby
odvolací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť čiastku 2.208,- Eur spolu s úrokmi z omeškania zo
sumy 2.208,- Eur vo výške 9,5 % ročne od 10.04.2014 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku a uložil mu povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

2.1 Odvolateľ poukázal na záver súdu prvej inštancie, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku
nájomného vzťahu, a to ústne alebo konkludentne. Keďže ide o spoločný priestor v bytovom dome,
uzatvorenie nájomnej zmluvy sa malo riadiť Občianskym zákonníkom, nie zákonom č. 116/1990 Zb.
o nájme a podnájme nebytových priestorov. Nepreukázanie výšky dohodnutého nájomného nájomnú
zmluvu nerobí neplatnou; v tomto prípade má prenajímateľ nárok na nájom v čase a mieste obvyklý.

2.2 Žalobca súdu prvej inštancie vytkol, že sa nezaoberal vlastníckymi vzťahmi v prenajatej
nehnuteľnosti. Len na základe ozrejmenia vlastníctva bolo možné správne právne posúdiť uzatvorenie
nájomnej zmluvy v zmysle zákona, či bola uzatvorená oprávneným subjektom.

2.3 Pri posudzovaní vecnej legitimácie sa mal súd prvej inštancie podľa odvolateľa zaoberať tým,
či žalobca mohol žalobu podať ako správca za všetkých spoluvlastníkov, alebo ju mohol podať aj
ako podielový väčšinový spoluvlastník nehnuteľnosti. Okresný súd posudzoval aktívnu legitimáciu
žalovaného len z pozície správcu, nerešpektoval splnomocňujúce ustanovenia zmluvy o výkone správy
ani príslušné ustanovenia zák. č. 182/1993 Z. z.. Žalobca vo vyjadrení z 24.05.2017 uviedol, o čo
opiera svoju vecnú legitimáciu aj oprávnenie na uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalovaným. Ku dňu
uzatvorenia nájomnej zmluvy mal žalobca vo vlastníctve XXX z celkového počtu XXX bytových jednotiek,
zostávajúcich 10 bolo vo vlastníctve iných subjektov, z ktorých 7 čestným prehlásením potvrdilo, že
súhlasilo s prenajatím bytového (správne má byť zrejme uvedené nebytového, pozn. odvolacieho súdu)
priestoru. Ku dňu podania žaloby mal žalobca vo vlastníctve 88 bytov, z ktorých 48 bolo vo vlastníctve
bývalých nájomcov. I v čase podania žaloby bol žalobca majoritným spoluvlastníkom prenajatého
priestoru; k dnešnému dňu vlastní 64 bytov.

2.3.1 Aj keby súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemal oprávnenie podať žalobu ako
správca, mal ex lege skúmať, či jeho vecná legitimácia nevyplýva z iných právnych skutočností, najmä
z vlastníckych resp. spoluvlastníckych vzťahov, ktoré sú riešené v § 11 a 15 zák. č. 182/1993 Z. z.
a v súlade so všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Podieloví spoluvlastníci majú vo
vzťahu k tretím osobám postavenie solidárnych veriteľov a dlžníkov. Každý zo spoluvlastníkov má
právo požadovať od tretích osôb celé plnenie, ktoré sa týka spoločnej veci. Dlžník sa týmto splnením
zbaví svojho záväzku voči všetkým ostatným spoluvlastníkom. Solidárna zodpovednosť spoluvlastníkov
znamená, že poškodený môže požadovať celú náhradu plnenia od jedného spoluvlastníka, ktorí sa
následne medzi sebou vyporiadajú podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Z uvedeného vyplýva právo
žalobcu i samostatne podať za všetkých spoluvlastníkov žalobu a požadovať celé plnenie. Ak by žalobca
nemal právo na podanie žaloby vo svojom mene za všetkých spoluvlastníkov zo zákona ako správca,
určite mu patrilo právo podať žalobu ako podielový spoluvlastník. K odvolaniu žalobca pripojil zoznam
aktuálnych nájomcov bytov k 22.05.2014 a výpis z listu vlastníctva č. 6051 zo dňa 19.05.2017 pre
katastrálne územie D., týkajúci sa stavby obytného domu súpisné č. X. Žalovaný, postavenému na
pozemku CKN parc. č. XXXXX/XX vyhotovený prostredníctvom webovej domény www.katasterportal.sk
<http://www.katasterportal.sk>.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne
správneho. Zdôraznil, že medzi stranami sporu nebolo spochybnené uzatvorenie zmluvy o nájme.
Žaloba nebola podaná o neplatnosť zmluvy, okresný súd nemal dôvod skúmať jej platnosť. Nie je preto
jasné, čo mienil žalobca svojím tvrdením, že „prvostupňový súd sa nezaoberal vlastníckymi vzťahmi
prenajatej nehnuteľnosti a len následne bolo možné právne správne posúdiť, či nájomná zmluva bola
uzatvorená v zmysle zákona“. Ani z vyjadrenia o solidárnej zodpovednosti spoluvlastníkov nie je jasné,



aplikácie ktorého právneho predpisu sa žalobca domáha. Spoluvlastníci bytov žiadnu škodu, na náhradu
ktorej odvolateľ poukazuje, nespôsobili.

4. Odvolateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie sa v zmysle
pokynu odvolacieho súdu čiastočne zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu, no zo zisteného stavu
vyvodil nesprávny právny záver. Súd prvej inštancie sa zameral na dokazovanie aktívnej legitimácie
žalobcu len ako správcu bytového domu, vôbec sa nezaoberal jeho vecnou legitimáciou ako vlastníka
resp. majoritného spoluvlastníka predmetu nájmu. Okresný súd sa mal zaoberať tým, či aktívna vecná
legitimácia na vymáhanie zameškaného nájomného žalobcovi nevznikla zo zákona ako spoluvlastníkovi
spoločného priestoru v bytovom dome, teda ako prenajímateľovi.

5. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že žalobca vo vyjadrení poukázal na to, že „Prvostupňový súd
sa vôbec nezaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu ako vlastníka resp. spoluvlastníka predmetu nájmu“,
teda sa dovoláva nových skutočností, ktoré neboli predmetom žaloby. Tvrdenie žalobcu je zmenou
žaloby podľa § 139 a nasl. C. s. p., ktorá však podľa § 142 ods. 1 C. s. p. už v tomto konaní nie je
možná. Žalobca v konaní nikdy nevystupoval ako vlastník bytov a nebytových priestorov, vystupoval ako
správca bytov v mene všetkých vlastníkov.

5.1 Pojem postavenia solidárneho veriteľa využitý žalobcom v odvolaní nie je jasný, § 438 a
nasl. Občianskeho zákonníka pozná pojem solidárna zodpovednosť dlžníka. Pojem solidárny veriteľ
nepoznajú ani § 11 - § 15 zákona č. 182/1993 Z. z., ako tvrdí žalobca. Navrhol potvrdenie rozsudku súdu
prvej inštancie ako vecne správneho, uplatnil si trovy konania.

6.    Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v rozsahu určenom
ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za
použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania sa pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v
konaní nedošlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).
Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387
ods. 1, 2 C. s. p. v odvolaním napadnutom druhom a treťom výroku ako vecne správny potvrdil. Odvolací
súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, ktoré je síce stručné, ale
logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti
rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní
odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

7. Súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu s poukazom na
§ 7b ods. 1 poslednej vety a § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. účinného v čase podania žaloby
22.05.2014. Odvolací súd iba pre upresnenie dopĺňa, že ustanovenie § 8b ods. 1 tejto právnej úpravy
zverilo správcovi oprávnenie konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
pred súdom, nie konať samostatne v ich mene tak, ako bol oprávnený podľa prvej časti tohto zákonného
ustanovenia postupovať pri správe domu. Na podanie žaloby boli aktívne legitimovaní jednotliví vlastníci
bytov a nebytových priestorov bytového domu, nie žalobca ako správca. Aj podľa zákona účinného v
čase uzatvorenia zmluvy, a to § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. (v znení účinnom od 01.07.2004 do
30.06.2007) bol správca síce povinný vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne vo svojom mene
a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, najmä realizovať oprávnenia dané v odseku
2 tejto právnej úpravy (hospodáriť s majetkom s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami
zmluvy o výkone správy, dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a
uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými, zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb, vykonávať práva k majetku vlastníkov
len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, sledovať úhrady za plnenia a úhrady
preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a vymáhať vzniknuté nedoplatky, umožniť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome na
požiadanie nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby
a opráv, zvolať schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa potreby, najmenej raz
za rok, alebo keď o to požiada najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.).



Medzi tieto oprávnenia nepatrí oprávnenie vo vlastnom mene konať za vlastníkov bytov a nebytových
priestorov samostatne pred súdom, ktoré však mohlo byť upravené v zmluve o výkone správy. V súdnom
konaní bola predložená len zmluva o výkone správy účinná od 01.01.2008. V jej článku III je zverené
správcovi oprávnenie konať pred súdom pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
nie oprávnenie konať samostatne v ich mene. Preto ani podľa právnej úpravy účinnej v čase uzavretia
zmluvy žalobca oprávnenie samostatne konať pred súdom ako správca bytového domu nemal.

8. Podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného ku dňu 01.01.2005, kedy bola
uzatvorená nesporná nájomná zmluva, mal žalobca ako správca bytového domu v zmysle § 8b ods.
1 tejto právnej úpravy povinnosť vykonávať správu majetku samostatne vo svojom mene a na účet
vlastníkov bytov. Medzi oprávnenia, ktoré mu boli zákonom zverené nepatrí oprávnenie uzatvárať
nájomné zmluvy (ktoré bolo zverené v ust. § 7b ods. 1 uvedeného zákona poslednej vety spoločenstvu).
Vzhľadom na taxatívne vymedzenie oprávnení správcu je možné dôjsť k záveru, že oprávnenie uzatvárať
zmluvy o nájme spoločných zariadení bytového domu mu mohlo byť zverené zmluvou o výkone
správy. V jej článku III. bod 3 je zakotvené oprávnenie správcu uzatvárať zmluvy o nájme spoločných
priestorov a spoločných zariadení v dome v mene vlastníkov zmluvy, nie vo svojom mene (obdobie
pred účinnosťou tejto zmluvy 01.01.2008 je irelevantné vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a
čiastočné zastavenie konania). V zmysle právnej úpravy účinnej od 01.07.2007 správca bytového domu
nebol oprávnený vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne vo svojom mene.

9. Z prednesov odvolateľa počas konania pred súdom prvej inštancie nevyplýva argumentácia
nasvedčujúca tomu, že žalobu podal ako jeden zo spoluvlastníkov bytov (a teda aj spoločných zariadení
a spoločných priestorov bytového domu) v bytovom dome na ochranu svojich nárokov vyplývajúcich zo
spoluvlastníckeho vzťahu. Poukazoval síce na svoj spoluvlastnícky vzťah, z čoho ale nemožno vyvodiť,
že žalobu nepodal ako správca bytového domu.

10. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku o uložení povinnosti vypratať byt (prvý výrok)  zostal
nedotknutý  (§ 367 ods. 3 C. s. p.).

11. Odvolateľ podal odvolanie voči druhému aj tretiemu výroku rozsudku, teda formálne spochybnil aj
výrok o trovách konania bez toho, aby uviedol relevantné odvolacie dôvody. Od rozhodnutia o odvolaním
napadnutom druhom výroku však závisí aj odvolaním nedotknutý výrok o trovách konania (§ 379 písm.
a) C. s. p.), preto ho odvolací súd po zistení jeho vecnej správnosti potvrdil.

12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania  vychádzal  odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262  ods. 1 C. s. p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“.  Odvolací súd pri svojom rozhodovaní  aplikoval
zásadu  zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z  ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p..
V spore bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd podľa vyššie uvedených
ustanovení priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením s
poukazom na § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa  (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,



d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/97/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}