Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/67/2013 z 25. 6. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 25. júna 2014, sp. zn. 3Cob/67/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7911213006.1 Krajský súd Košice | 3Cob/67/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7911213006.1 | 2014-06-25 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 120 ods. 1 OSP, § 132 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dcb6763f-0c2c-4ea5-ae5d-e1d77f8ab67e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7911213006.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/67/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911213006
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7911213006.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci navrhovateľa: A. s. r. o., so sídlom
A., IČO: XXXXXXXX, zast. M.. O. B., advokátom, C. XXXX/X, XXX XX H., proti odporcovi: A. S., XXX
XX A. č. XXX, IČO: XXXXXXXX, zast. M.. O. C., advokátom, so sídlom H. 2, A., o zaplatenie 1.665,13
eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 6Cb/25/2011-63 zo dňa
23.11.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 1
665,13 eur, 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1 665,13 eur od 31. 8. 2009 do zaplatenia, a trovy
konania v sume 632,60 eur, priamo na účet právneho zástupcu, M.. O. B., do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa domáhal proti
odporcovi zaplatenia žalovanej sumy spolu s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že eviduje voči
odporcovi pohľadávku v sume 1 665,13 eur na základe neuhradenej faktúry č. XXXXX, splatnej 30.
8. 2009 za poskytnuté služby a keďže medzi účastníkmi nebola dohodnutá výška úroku z omeškania,
uplatnil si úrok v zmysle ust. § 369 Obchodného zákonníka.

Konštatoval prvostupňový súd, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 6Rob/47/2011 - 7 dňa 20.
9. 2011, proti ktorému podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že
navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi svoju neexistujúcu pohľadávku, aj napriek tomu, že navrhovateľ
s odporcom si vzájomné záväzky dohodli vysporiadať vzájomnými plneniami a to tým, že odporca
dodal - zapožičal navrhovateľovi kontajner na T - 148 za dohodnutý prenájom vo výške 1 665,13
eur. Poukázal nato, že s navrhovateľom sa dohodli , že predmetný nájom vo výške 1 665,13 eur bude
medzi odporcom a navrhovateľom vyfakturovaný a týmto malo dôjsť k vzájomnému zápočtu vzniknutých
vzájomných pohľadávok. Mal zato, že vzájomným započítaním pohľadávok došlo k zániku uplatnenej
pohľadávky navrhovateľom a z toho dôvodu je návrh nedôvodný.

Listom zo dňa 19. 10. 2011 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil súdu, že
žiadnu faktúru odporcu, ktorú uvádza vo svojom odpore, neeviduje a nedošlo k započítaniu pohľadávok.
Navrhovateľ prehlásil, že nemá a ani nemal záväzok voči odporcovi, ktorý odporca uvádza.



Vykonaným dokazovaním a to z výpovede konateľa navrhovateľa L.. M. B. súd zistil, že navrhovateľ
vykonal pre odporcu práce, vymlátil viac ako 20 ha pôdy obilia, ktoré aj odviezol a následne za
tieto práce fakturoval odporcovi žalovanú pohľadávku. Po viacnásobnej výzve na úhradu pohľadávky
odporca nereagoval. Asi 2 x odporca vyhľadal navrhovateľa s tým, že nemá dostatok finančných
prostriedkov, ale akonáhle bude mať peniaze, faktúru uhradí. Dohodli sa na nejakom termíne, do kedy
vyplatí odporca žalovanú sumu, avšak lehotu odporca nedodržal a pohľadávku neuhradil. Až potom,
keď dostal odporca predvolanie na pojednávanie, zaslal navrhovateľovi faktúru za kontajner. Pokiaľ sa
jedná o kontajner, navrhovateľ uviedol, že odporca ponúkol kontajner, ako jemu nepotrebný, pretože oni
v tom čase kontajner nepotrebovali, tento bol aj vrátený na hospodársky dvor O.. Poznamenal, že ešte
predtým predali odporcovi rezačku za šrotovnú cenu. Na cene kontajnera sa nedohodli. Navrhovateľ
prehlásil, že nemali záujem o kontajner. Kontajner bol nepoužiteľný, preto bolo treba vykonať menšie
opravy.

Zo svedeckej výpovede M. S. súd zistil, že je zamestnancom navrhovateľa a odporca spomínal, že
mohli by zobrať kontajner pre firmu A. za šrotovnú cenu. Suma konkrétna sa neuviedla. Kontajner
zobral pán T., ktorého pre kontajner poslal svedok S.. Bolo to v mesiaci marec v roku 2011. Kontajner
bol vo veľmi zlom stave, preto ho bolo treba opraviť. Vystužovali bočnice, tvarovali ich a po stranách
opravili zvary. Boli pohnité dosky, ktoré museli odstrániť. Jedna nadstavba bola z dreva, ktorá bola
prehnitá a tú odstránili. Kontajner bol neskôr vrátený odporcovi. Odviezol ho pán T. späť do O. na farmu
odporcu. Kontajner vo firme A. nebol používaný. Svedok nevedel o žiadnych podlžnostiach odporcu .

Zo svedeckej výpovede M. T. súd zistil, že jeho priamym nadriadeným vo firme A. je pán S., ktorý
mu prikázal , aby išiel na hospodársky dvor do O. a priviezol kontajner do firmy A.. Bolo to na jar v
roku 2011. Kontajner bol poškodený. Bočnice boli popraskané v rohoch. Vo firme A. sa kontajner
opravoval. Kontajner sa vystužoval. Jedna doska bola zhnitá, ktorú odstránili a vykonala sa nadstavba
na kontajnery. Neskôr mu pán S. povedal, že kontajner má svedok vrátiť naspäť na hospodársky dvor
do O., preto ho odviezol naspäť a zložil ho na to miesto, odkiaľ kontajner zobral. Kontajner na vývoz
odpadu v obci A.y sa nepoužíval. Svedok uviedol, že iba niekoľkokrát použil kontajner na prevoz sena
z N.. S kontajnerom robil iba svedok, preto vie s určitosťou povedať, že kontajner stál vo firme A.
a nepoužíval sa.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania prvostupňový súd citujúc ust. § 448 ods. 1/
Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ako aj ust. § 3 Nar. vlády č. 87/1995
Zb., účinného do 31. 12. 2008 uzavrel, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že nárok
navrhovateľa je čo do výšky a základu dôvodný. Navrhovateľ vykonal pre odporcu poľnohospodárske
práce, ktorých cenu vyfakturoval odporcovi faktúrou č. XXXXX dňa 30.7.2009, splatnej 30.8.2009,
celkom v sume 1.665,13 eur, pričom odporca v lehote splatnosti faktúru neuhradil.

Zdôraznil, že v konaní odporca nepreukázal, že došlo medzi ním a navrhovateľom k dohode, že
vzájomné záväzky vysporiadajú vzájomnými plneniami, konkrétne, že odporca dodal navrhovateľovi
kontajner T-148 za dohodnutý prenájom vo výške 1 665,13 eur. Túto dohodu odporca v konaní
nepreukázal. Výpoveďami svedkov pána S. a pána T., súd mal za preukázané, že kontajner ponúkol
navrhovateľovi sám odporca. Tento kontajner bol vo veľmi zlom stave, na ktorom museli vykonať aj určité
opravy. Kontajner sa však vo firme navrhovateľa nepoužíval. Bol vrátený odporcovi na hospodársky
dvor O.. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd má zato, že nedošlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok.
Odporca za služby, ktoré mu poskytol navrhovateľ nezaplatil, preto ho súd v predmetnej veci zaviazal na
zaplatenie žalovanej sumy tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Odporca sa dostal do omeškania
s peňažným plnením a medzi účastníkmi nebola dohodnutá výška úroku z omeškania, preto súd priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania v zmysle ust. § 369 Obchodného zákonníka v sadzbe 9,25 % ročne,
ktorá je v súlade s ust. § 3 Nar. vlády 87/1995 Zbierky, účinného od 1. 1. 2009.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1/ O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov
konania v sume 632,65 eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 99,50
eur a z trov právneho zastúpenia v sume 533,10 eur, / 6 úkonov právnej pomoci po 81, 33 eur, t. j.



prevzatie - príprava zastúpenia, návrh, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaniach dňa 17. 2. 2012,
4. 5. 2012, 23. 11. 2012/ čo činí 487,98 eur + 3 x režijný paušál po 7,41 eur, t. j. 22,23 eur + 3 x režijný
paušál po 7,63 eur, t. j. 22,89 eur/, v súlade s vyhl.č. 655/2004 Z.z. .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to z dôvodu, že súd dospel
k predmetnému rozhodnutiu na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odvolaní uviedol, že pokiaľ sa navrhovateľ domáhal v predmetnom konaní uhradenia sumy 1 665,13
eur na základe ním vystavenej faktúry č. XXXXX splatnej 30.8.2009 za poskytnuté služby, odporca
túto fakturáciu a ani poskytnutie služieb zo strany navrhovateľa nikdy nespochybňoval. Mal však za
to, že pohľadávka navrhovateľa uplatnená v súdnom konaní bola už neexistujúca a to z dôvodu,
že odporca dodal - zapožičal navrhovateľovi plechový kontajner na T -XXX, pritom mal za to, že
výška odplaty za poskytnutie predmetného kontajnera, ktorý navrhovateľ užíval od cca marca 2009 je
započítaná na úhradu jeho pozdĺžnosti voči navrhovateľovi a teda, že nie je dlžníkom voči navrhovateľovi
vo vzťahu k povinnosti uhradiť požadovanú dlžnú sumu za úhradu fa č. XXXXX. Súd napriek týmto
tvrdeniam odporcu uzavrel, že odporca nepreukázal, že došlo medzi ním a navrhovateľom k dohode,
že vzájomné záväzky budú vysporiadané vzájomnými plneniami a to na záväzok odporcu uhradiť dlžnú
sumu 1665,13 eur bude navrhovateľovi dodaný zo strany odporcu kontajner na T-XXX. Skutočnosť,
že došlo k prevzatiu kontajnera od odporcu na základe dohody medzi sporovými stranami, bola podľa
názoru odvolateľa preukázaná aj svedeckými výpoveďami a svedok M. T. - zamestnanec navrhovateľa
na pojednávaní potvrdil opakované používanie predmetného kontajnera, pričom tento kontajner užíval
za účelom svojich potrieb. Je namieste pochybovať o deklarovanom resp. predpokladanom „bezplatnom
užívaní kontajnera" zo strany navrhovateľa, s prihliadnutím na skutočnosť, že aj tzv. šrotová cena
kontajnera, vzhľadom na jeho hmotnosť by bola nie malá, pričom navrhovateľ svojím konaním prejavil
vôľu predmetný kontajner užívať, dokonca si ho prispôsobil pre výkon svojich prác a následne ho aj
opakovane použil nezanedbateľnú dobu cca 6 mesiacov. K vráteniu kontajnera odporcovi došlo až
potom, čo medzi sporovými stranami došlo k rozporom ohľadne vysporiadania vzájomných vzťahov.
Podľa názoru odporcu súd nedostatočne skúmal a zjavne sa nesnažil odstrániť tieto nezrovnalosti,
týkajúce sa hore uvedených okolnosti ohľadne nárokov odporcu voči navrhovateľovi z predmetného
titulu ako aj samotnú podstatu jeho započítacej námietky. Súd vo svojej myšlienkovej úvahe uvedenej
v odôvodnení rozsudku vôbec nezobral do úvahy skutočnosti, ktorými argumentoval odporca, dokonca
sa ani nezapodieval s dôkazmi odporcu, ktoré predložil na pojednávaní dňa 23.11.2012 ohľadne výšky
úhrady za nájom kontajnerov, ktoré platí obec A., pričom vychádzajúc z uvedeného, by si mohol urobiť
záver o primeranosti protinárokov odporcu voči navrhovateľovi z titulu užívania kontajnera. Mal zato,
že započítaním pohľadávok, resp. dohodnutým plnením zo strany odporcu - t.j. poskytnutím kontajnera
došlo k zániku uplatnenej pohľadávky navrhovateľom a z tohto dôvodu je návrh navrhovateľa nedôvodný.
Z vykonaného dokazovania je podľa názoru žalovaného zrejmé, že žalobcov nárok na úhradu faktúry
č. XXXXX vo výške 1665,13 eur zanikol a to prejavom vôle - prevzatím kontajnera od odporcu a jeho
užívaním a tým došlo k vzájomnému plneniu. Keďže súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkový zisteniam žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v predmetnej
veci zrušil ako nesprávny a následne aby súd návrh žalobkyne zamietol ako bezdôvodný a zaviazal
žalobcu na náhradu trov konania resp. aby vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že s námietkami, ktoré žalovaný uvádza vo svojom odvolaní, sa súd vyporiadal v
napadnutom rozsudku. Opakovane poukázal na skutočnosť, že žalovaný začal argumentovať svojou
domnelou pohľadávkou až po začatí súdneho konania. Žalovaný svoju pohľadávku nepreukázal, ani
následné započítanie pohľadávok, pretože pohľadávka nevznikla a k žiadnemu započítaniu nedošlo.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.



Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca a žalovaný, majú
procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz
súdu predložiť.

Podľa § 132 ods. 1 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa z toho, čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne
skutkové a právne závery a vo veci správne rozhodol.

Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania (ale aj z obsahu spisu a vykonaného dokazovania pred
súdom prvého stupňa) odporca navrhovateľom uplatnený peňažný nárok vo výške 1.665,13 eur s
príslušenstvom v zmysle vystavenej faktúry č. XXXXX, splatnej dňa 30.8.2009 nenamietal, keď uviedol,
že uvedenú faktúru ani poskytnutú službu zo strany navrhovateľa nikdy nespochybňoval. Namietal
však, že súd prvého stupňa nesprávne vo veci rozhodol, pokiaľ neuznal jeho obranu uplatnenú do
výšky navrhovateľom uplatneného nároku, keď neprihliadol prvostupňový súd na jeho tvrdenie, že
pohľadávka navrhovateľa uplatnená v súdnom konaní bola už neexistujúca a to z dôvodu, že odporca
dodal navrhovateľovi plechový kontajner a mal za to, že výška odplaty za poskytnutie kontajnera je
započítaná na úhrady jeho pozdĺžnosti voči navrhovateľovi, teda, že došlo k dohode, že vzájomné
záväzky budú vysporiadané vzájomnými plneniami. Zároveň tiež namietal, že sa súd prvého stupňa
nezapodieval s dôkazmi odporcu, ktoré predložil na pojednávaní dňa 23.11.2012, ohľadne výšky úhrady
za nájom kontajnerov, ktoré platí Obec A..

Odvolací súd s prihliadnutím na obsah spisu, rozsah vykonaného dokazovania ako aj na dôvody
napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje a na ktoré poukazuje, len dodáva, že súd prvého
stupňa sa dostatočným spôsobom zaoberal návrhom odporcu, a keďže uplatňoval pohľadávku len do
výšky žalobcom uplatneného nároku, správne tento prejav odporcu posudzoval len ako jeho obranu
proti návrhu navrhovateľa a dostatočne sa s ňou vyporiadal aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Po vykonaní dokazovania aj výsluchom svedkov správne uzavrel, že vykonaným dokazovaním nebolo
zo strany odporcu preukázané tvrdenie o uzavretí dohody, že vzájomné záväzky budú vysporiadané
vzájomnými plneniami a to, že na záväzok odporcu uhradiť dlžnú sumu 1.665,13 eur bude navrhovateľovi
dodaný zo strany odporcu za dohodnutý prenájom kontajner, vrátane dohody o nájme kontajnera. Tieto
tvrdenia odporca žiadnym spôsobom nepreukázal a k tomuto tvrdeniu nepredložil žiadny relevantný
dôkaz. Jeho tvrdenia, ktoré sa rozporovali s tvrdením navrhovateľa, zostali len v rovine tvrdenia.
Uzavretie vyššie uvedenej dohody, vrátane dohody o nájme kontajnera, nepotvrdili ani vypočutí
svedkovia, pričom odporca vrátane jeho právneho zástupcu výpovede svedkov nerozporovali. Z
výpovede svedkov totiž len vyplýva, že odporca spomínal, že má kontajner nepotrebný, že by ho mohli
zobrať pre firmu A. za šrotovnú cenu, avšak konkrétna suma sa nehovorila, že kontajner zobral svedok
T. na pokyn svedka S. v mesiaci marec 2011 (nie v roku 2009 ako uvádza v odvolaní odporca), že bol vo
veľmi zlom stave a bolo ho treba opraviť. Z výpovede oboch svedkov tiež vyplýva, že kontajner firma A.
nepoužívala, že niekoľkokrát ho použil len svedok T., tak ako to uviedol aj odporca vo svojom odvolaní,
len za účelom svojich potrieb, pričom uvedený kontajner bol vrátený späť na hospodársky dvor odporcu
a to na miesto, odkiaľ ho svedok zobral. Z uvedených výpovedí svedkov, teda nemožno vyvodiť záver,
že medzi účastníkmi konania došlo k dohode o nájme kontajnera, tomuto nasvedčuje aj jeho značné
poškodenie a je nepravdepodobné, aby takto poškodený kontajner bol vôbec prenajímaný, resp. že by
si ho niekto prenajal. Taktiež nebolo potvrdené užívanie tohto kontajnera firmou A. s.r.o. a to ani po jeho
oprave, a keďže došlo k jeho vráteniu odporcovi, nebola preukázaná ani kúpa kontajnera za šrotovné.



Správne teda súd prvého stupňa uzavrel, že v dôsledku nepreukázania zmluvného vzťahu účastníkov
nevznikla navrhovateľovi povinnosť na peňažné plnenie na základe odporcom tvrdených zmluvných
záväzkov, resp. dohôd a v nadväznosti na to pre neexistenciu pohľadávky odporcu vo vzťahu k
navrhovateľovi, ani možnosť započítania, keďže započítať možno len vzájomné pohľadávky.

K tomuto záveru odvolací súd len dodáva, že pokiaľ by mal skutočne odporca úmysel prenajať uvedený
kontajner (z vykonaného dokazovania však skôr vyplýva, že mal záujem predať kontajner za šrotovné, k
čomu však nedošlo), nebol by dôvod zo strany odporcu neuzavrieť s navrhovateľom písomnú nájomnú
zmluvu a tým aj dostatočným spôsobom a korektne zabezpečiť svoje práva a tiež prípadné povinnosti
navrhovateľa. Pokiaľ tak teda neučinil a tento vzťah nezazmluvnil, javí sa jeho konanie len ako účelové,
ktoré je zrejme dôsledkom narušenia vzájomných vzťahov.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje s poukazom aj na vyššie uvedené za potrebné uviesť, že dôkazné
bremeno vo vzťahu k určitým skutočnostiam leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, je to teda ten účastník, ktorý existenciu
týchto skutočností tvrdí. Dôkazné bremeno znamená procesnú zodpovednosť účastníka konania za to,
že v konaní nepreukázal svoje tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takom prípade,
keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už pre nečinnosť
účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej mu podľa § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p.) alebo
vôbec (objektívne), nemohla byť preukázaná.

Keďže odporca napriek vykonaniu rozsiahleho dokazovania neuniesol dôkazné bremeno na skutočností
ním uvádzané, teda, že navrhovateľ užíval v ním tvrdenom období kontajner, že došlo k dohode o nájme
resp. k dohode, že vzájomné záväzky budú vysporiadané vzájomnými plneniami, správne prvostupňový
súd po vyhodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti neprihliadol na obranu odporcu
a návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na to, že navrhovateľom uplatnená
pohľadávka, čo do základu a výšky nebola sporná.

Z vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok ako vecne správny vrátane výroku o
priznaní úroku z omeškania a výroku o trovách konania, o ktorých súd prvého stupňa rozhodol v súlade
s platnou právnou úpravou.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože odporca nebol v
odvolacom konaní úspešný a navrhovateľ si trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.