Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoE/90/2015 z 27. 10. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 27. októbra 2015, sp. zn. 25CoE/90/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4614207705.1 Krajský súd Nitra | 25CoE/90/2015 | ECLI:SK:KSNR:2015:4614207705.1 | 2015-10-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, § 251 ods. 4 OSP, § 103 OSP, § 104 ods. 1 OSP, § 159 ods. 3 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/89f25ca3-fb58-435b-8300-294682314704 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4614207705.1 Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25CoE/90/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614207705 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4614207705.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému: Y. Y., narodený XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX T., U. XX/XX, o vymoženie sumy 204,49 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu Okresného súdu Topoľčany z 19. marca 2015 č.k. 7Er/1026/2014-37, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odvolací súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa odvolaním napadnutým uznesením zastavil konanie a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tiež, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením. Vychádzal zo skutočnosti, že oprávnený podal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp.zn. SR 3794/06 zo dňa 08.09.2006. Súdny exekútor na základe návrhu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 OSP, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Preverením predchádzajúcich spisov zistil, že v konaní vedenom pod sp.zn. 11Er/26/2007 súd rozhodol o návrhu toho istého oprávneného voči tomu istému povinnému, na základe toho istého exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 08.09.2006 sp.zn. SR 3794/06, keď po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie uznesením zo dňa 09.05.2012 č.k. 11Er/26/2007-21 bola exekúcia zastavená, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2012. Okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti exekučného titulu, na základe ktorých bola exekúcia zastavená, zostali nezmenené. Ide tak o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a preto pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, nebol daný dôvod postupovať podľa § 44 EP a rozhodnúť o žiadosti exekútora o udelenie poverenia a následne rozhodovať o zastavení exekučného konania. V poučení o odvolaní uviedol, že proti uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa pri vydaní rozhodnutia, ktorým exekúciu zastavil, použil ustanovenie zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré predmetný predpis v čase vydania rozhodnutia neobsahovalo. Svoje rozhodnutie založil na neplatnom ustanovení ZoRK, konkrétne na ustanovení § 45 ZoRK. Toto ustanovenie bolo zák. č. 336/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní s účinnosťou od 01.01.2015 zrušené. Ďalej oprávnený uviedol, že všeobecný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Exekučný súd nie je súdom v zmysle ustanovenia § 40 a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí, opatrení, alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ktoré zakladajú, rušia, alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom uplatnením mimoriadnych opravných prostriedkov alebo iných prostriedkov nápravy, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť princípov právneho štátu. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ustanovenie § 45 ods. 2 ZoRK explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Porušením princípu rovnosti zbraní bol žalobca (oprávnený) uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Súd prvého stupňa nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť. Exekučný súd je v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi. Oprávnený nesúhlasí ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zdôrazňuje, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal exekútorovi poverenie na výkon exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený považuje rozhodnutie súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú za nezákonné. Dôvody, pre ktoré bolo konanie zastavené, oprávnený v odvolaní nenamietal. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia z hľadiska jeho vecnej správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo, posudzoval, či proti uzneseniu súdu prvého stupňa je prípustné odvolanie. Osobitosťou exekučného konania vedeného podľa Exekučného zákona je, že proti uzneseniu vydanom v tomto konaní nie je odvolanie prípustné, ak Exekučný poriadok nestanovuje inak (§ 202 ods. 2 OSP). Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci ide o prekážku veci rozhodnutej (res iudicata), pričom nesprávne uzavrel, že takéto rozhodnutie treba považovať za rozhodnutie vydané podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípustnosť odvolania uvedená nie je. Tento záver súdu prvého stupňa nie je možné považovať za správny. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pod osobitným zákonom však v zmysle uvedeného ustanovenia nemožno rozumieť Občiansky súdny poriadok, ktorý upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní. Exekučné konanie je tiež konanie pred súdom, v tomto konaní sa však použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak exekučný poriadok neustanovuje inak. Nakoľko Exekučný poriadok postup súdu v prípade neodstrániteľnej prekážky postupu konania osobitne neupravuje, v prípade skutkových okolností, z ktorých takáto prekážka vyplýva, súd postupuje podľa ust. § 103 a nasl. OSP, pričom rozhoduje sa uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie, nakoľko podanie odvolania nevylučuje ust. § 202 ods. 3 OSP. Nesprávne poučenie účastníka konania o odvolaní má za následok predĺženie lehoty na podanie odvolania na tri mesiace od doručenia rozhodnutia súdu (§ 204 ods. 2 OSP). V danej veci však neprávne poučenie o odvolaní uvedený následok nevyvolalo, nakoľko oprávnený podal odvolanie už 12 deň od doručenia napadnutého uznesenia. Na základe vyššie uvedeného Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojim návrhom dňa 24.05.2014 požiadal súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 204,49 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 08.09.2006 sp.zn. SR 3794/06. Vyššie označený súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 11.09.2014 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Súd prvého stupňa následne preskúmavaným uznesením zastavil predmetné konanie. Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa § 159 ods. 3 OSP, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už právoplatne rozhodnuté bolo a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď majú rovnaké osoby v rôznych súdnych konaniach rozdielne procesné postavenie (v jednom konaní vystupujú ako žalobcovia, v druhom ako žalovaní). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak v konaní ide o rovnaký nárok, ktorý je vymedzovaný z rovnakých skutkových okolností (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/168/2008). V danej veci súd prvého stupňa pri preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, zo spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp.zn. 11Er/26/2007 zistil, že na uvedenom súde podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý PhD. dňa 12.01.2007 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom toho istého oprávneného na začatie exekúcie proti tomu istému povinnému pre zaplatenie sumy 204,47 eura (6160,- Sk) s príslušenstvom na základe toho istého exekučného titulu, pričom uznesením zo dňa 09.05.2012 pod č. k. 11Er/26/2007-21 bola exekúcia v predmetnej exekučnej veci zastavená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2012. Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec z uvedených právnych hľadísk a skutkových zistení dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, keď tento zastavil konanie z dôvodu, že vec nemôže znovu prejednať, nakoľko už v tejto veci bolo právoplatne rozhodnuté v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany sp.zn. 11Er/26/2007. Uvedené dôvody zastavenia konania odvolateľ vo svojom odvolaní vôbec nenamietal. Odvolací súd dodáva, že existencia prekážky res iudicata v exekučnom konaní síce nie je v upravená priamo v Exekučnom poriadku, vždy však je potrebné posudzovať, či k prekážke „rozsúdenej veci“ v exekučnom konaní došlo. Posúdenie prekážky res iudicata v exekučnom konaní závisí od toho, či v danej veci prišlo k zmene okolností, ktoré odôvodňujú nové exekučné konanie v identickej exekučnej veci (napríklad doposiaľ nevykonateľné rozhodnutie sa stane vykonateľným, povinný po skončení exekúcie nadobudne exekvovateľný majetok, oprávnený v novom exekučnom konaní zaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia, a pod.). Pokiaľ tomu tak nie je, a dôvody, pre ktoré skončilo predchádzajúce exekučné konanie, trvajú naďalej, konštatovanie prekážky res iudicata ako neodstrániteľnej prekážky podmienok konania exekučným súdom je plne namieste. Keďže v danom prípade došlo k právoplatnému skončeniu exekučného konania (uznesením o zastavení exekúcie) medzi tými istými účastníkmi, na základe toho istého exekučného titulu, pre vymoženie tej istej pohľadávky, možno konštatovať, že je daná prekážka „právoplatne rozsúdenej veci“. Ako už bolo vyššie uvedené, aj v exekučnom konaní sa treba zaoberať tým, či sú dané podmienky konania, vrátane prekážky právoplatne rozsúdenej veci. Pokiaľ súd prvého stupňa zistil existenciu tejto neodstrániteľnej prekážky podmienok konania a zaoberal sa ňou, postupoval v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou. Reagujúc na námietky oprávneného v odvolaní, odvolací súd dodáva, že považoval bez právneho významu tvrdenie oprávneného o nemožnosti rozhodovania o zastavení exekučného konania v danej fáze konania, keďže v tomto exekučnom konaní súd prvého stupňa rozhodoval v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzoval splnenie procesných predpokladov, za ktorých sa súdnemu exekútorovi udeľuje poverenie na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), pričom dospel k záveru, že konanie trpí neodstrániteľnou prekážkou v podmienkach konania - res iudicata. Odvolací súd v tejto súvislosti len poznamenáva, že exekučný súd je už v štádiu pred vydaním poverenia povinný ex offo skúmať podmienky konania. Pri posudzovaní súladu žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, dochádza už k preskúmavaniu merita veci. Tomu však musí predchádzať postup skúmania splnenia procesných podmienok konania, vrátane prekážky právoplatne rozsúdenej veci. V prípade zistenia tejto neodstrániteľnej prekážky súd konanie zastaví podľa § 104 ods. 1 OSP (čo platí aj pre exekučné konanie s poukazom na § 251 ods. 4 OSP), bez skúmania merita veci postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako to správne učinil aj súd prvého stupňa. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal a ani mu žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.