Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/278/2012 z 2. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 2. septembra 2012, sp. zn. 14Co/278/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6111229513.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/278/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6111229513.1 | 2012-09-02 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 146 OSP, § 93 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/784c0d9c-4bbb-421c-860c-a1ecbdf11289 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111229513.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/278/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111229513
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111229513.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom E. M. Y. XXXX/,
B. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochrnu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom,
Advokátska kancelária, Námestie SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 225,59 € s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/5/2012-74 zo dňa 25.5.2012,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd rozhodol, že navrhovateľ je povinný uhradiť trovy
konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške 66,12 € do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil, rozhodol, že navrhovateľovi sa
vracia časť zaplateného súdneho poplatku v sume 9,87 € cestou Daňového úradu Bratislava, so
sídlom Ševčenkova 32, Bratislava a zároveň rozhodol, že navrhovateľ je povinný uhradiť trovy konania
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške 66,12 € do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu
navrhovateľom. Nakoľko k zastaveniu konania došlo pred prvým pojednávaním, súd podľa ust. § 11 ods.
3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vrátil navrhovateľovi
súdny poplatok za návrh v sume 9,87 € (pôvodný súdny poplatok 16,50 € krátený o sumu 6,63 €)
prostredníctvom miestne príslušného Daňového úradu Bratislava. O trovách konania súd rozhodol podľa
§ 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Nakoľko navrhovateľ zobral návrh späť až po
vznesenej námietke premlčania vedľajším účastníkom a opatrovníkom odporcu, navrhovateľ je povinný
nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkov vo výške 66,12 €.

Proti výroku uznesenia, ktorým prvostupňový súd zaviazal navrhovateľa na úhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhovateľ má za to, že v
danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.
Uviedol, že sa nemôže brániť proti vstupu združenia do konania za účelom ochrany spotrebiteľa, avšak
nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je



ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Má za to, že v danom prípade nemožno prijať záver,
že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. poskytol
právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť
samotné združenie bez právneho zastúpenia. Odvolateľ má podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra
SR vedomosť o tom, že združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Zastáva
názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému
navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a
reflektovať použitím ust. § 150 O.s.p. a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia iných súdov. Podotkol,
že z rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa právny zástupca oboznámil so spisovým materiálom
a taktiež uviedol, že vyjadrenia právneho zástupcu v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach
a zdôraznil aj to, že uvedené úkony má prioritne vykonávať samotný vedľajší účastník. Na základe
uvedeného odvolateľ navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v časti výroku o trovách
konania zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva. Spolu s odvolaním si
navrhovateľ uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 19,12 €.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s.
p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., odvolaním napadnutý výrok uznesenia
okresného súdu o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. V odvolaním
nenapadnutej časti zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Navrhovateľ sa návrhom vo veci samej zo dňa 7.12.2011 domáhal voči odporcovi zaplatenia 225,59
€ s príslušenstvom z titulu porušenia zmluvných povinností zo Zmluvy o pripojení č. XXXXXX, ktorú
odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa. Podaním doručeným okresnému súdu dňa
30.1.2012 oznámil svoj vstup do konania vedľajší účastník (na strane odporcu) - Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Prešov. Vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Prešov vo vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 17.2.2012 vzniesol námietku premlčania a
zároveň si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 237,38 €. Na základe uvedeného podaním
doručeným okresnému súdu dňa 17.5.2012 navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť.
Následne podaním doručeným okresnému súdu dňa 7.5.2012 oznámil svoj vstup do konania ďalší
vedľajší účastník (na strane odporcu) - OZ právna pomoc spotrebiteľom, Košice, ktorý však 6.6.2012
oznámil na výzvu súdu, že z konania vystupuje.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt,
ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší
účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a
či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp.
trov právneho zastúpenia).

Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto
ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008
zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)
dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník
taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý
sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z
dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám,
na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2
je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1špeciálnym ustanovením,



možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu
do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku
konania.

Z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vyplýva, že: „V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.“

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako
vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na
jeho výsledku“, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník
na strane odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení §
93 ods. 2 O. s. p.. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník
má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť záver, že vedľajší
účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo
je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného
súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným
právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa
ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov
právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na
strane ktorého v konaní vystupoval.

V danom prípade došlo k zastaveniu konania preto, že navrhovateľ pred začatím pojednávania vo veci
samej zobral návrh v plnom rozsahu späť z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú voči
uplatňovanému nároku vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania
splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie druhého odseku § 146 O.
s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje,
musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného
ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa
druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania
(ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť, pričom
z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú voči
uplatňovanému nároku vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu, možno konštatovať len jediný záver
a to, že predmetný návrh navrhovateľa bol podaný (objektívne) nedôvodne a že k jeho späťvzatiu došlo
v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu podľa prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vznikla povinnosť



uhradiť odporcovi a (z vyššie uvedených dôvodov) i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy
konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia.

Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď zaviazal navrhovateľa
k povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového konania,
ktoré de facto predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia. Samotnému odporcovi žiadne konkrétne
trovy prvostupňového konania nevznikli a preto nebol dôvod, aby okresný súd rozhodoval o náhrade
trov odporcu.

Pretože odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a navrhovateľ
v odvolaní nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu
vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, odvolací súd sa touto
otázkou (výškou priznaných trov konania) nezaoberal.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v odvolaní síce navrhoval, aby vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu nebola náhrada trov konania podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. priznaná, avšak
neuviedol žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na
to, aby úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhrada trov konania nebola výnimočne
priznaná (§ 150 ods. 1 O. s. p.).

Nemožno súhlasiť ani s argumentom navrhovateľa, ktorým spochybňoval nutnosť a účelnosť
vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože práve kvalifikované podanie
vedľajšieho účastníka (zastúpeného advokátom), v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatňovaného
nároku bolo vo svoje podstate dôvodom späťvzatia návrhu a teda malo priamy vplyv na spôsob
skončenia sporu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania ako vecne
správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu o zastavení konania, o vrátení časti
zaplateného súdneho poplatku a nepriznaní náhrady trov konania navrhovateľovi zostali nedotknuté (§
206 ods. 3 O. s. p.).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1,
v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca i vedľajší účastník na strane odporcu boli v odvolacom
konaní úspešní a preto im podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Ani jeden z nich si trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani im žiadne konkrétne trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania odporcu ani
vedľajšieho účastníka na strane odporcu nerozhodoval. Navrhovateľovi, ktorý si síce trovy odvolacieho
konania uplatnil, avšak v odvolacom konaní úspešný nebol, právo na náhradu trov v odvolacom konaní
nevzniklo.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov X:X.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.