Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoE/90/2013 z 12. 6. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 12. júna 2013, sp. zn. 2CoE/90/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8704111321.1 Krajský súd Prešov | 2CoE/90/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8704111321.1 | 2013-06-12 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/79bd85cc-eb4d-4faf-8bd3-2f99577f75d4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8704111321.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/90/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8704111321
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8704111321.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému: K. T., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom Q., S. F. XX, o
vymoženie 239 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa
13.11.2012, č. k. 15 Er 22/2004-53 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie, ktorá bola vedená na
základe notárskej zápisnice spísanej na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci, predložil oprávnený
súdu podanie označené ako návrh na prerušenie konania s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.
a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie
prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:

1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy ?

2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?

Súd prvého stupňa dôvodil, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že
všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie návrh na rozhodnutie
o prejudiciálnej otázke len na návrh účastníka konania, rovnako nevyplýva táto povinnosť len zo
samotnej skutočnosti, že súd v konkrétnom prípade aplikuje právny predpis, do ktorého bol prenesený
obsah komunitárneho práva, resp. aplikuje priamo predpisy európskeho práva. Posúdenie o neexistencii
potreby začať prejudiciálne konanie bol exekučný súd spôsobilý urobiť sám na základe už existujúcej
konštantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Navyše po právoplatnom zastavení exekúcie už
neexistuje otázka, ktorej zodpovedanie by mohlo reálne ovplyvniť exekúciu.



V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie aj právny zástupca oprávneného.
Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojim postupom odňal účastníkovi možnosť
konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na notársku zápisnicu ako exekučný titul v rozpore so zákonom nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

Povinnému bolo odvolanie doručené na vedomie v zmysle ust. § 209a Občianskeho súdneho poriadku.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie právneho zástupcu oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)
rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa
vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho
dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

Na základe uvedeného prvostupňový súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ust. §
109 ods. 1 písm. c) O.s.p. správne zamietol.

So zreteľom na uvedené, považuje odvolací súd postup súdu prvého stupňa, ktorý napadnutým
uznesením zamietol návrh na prerušenie konania, za vecne správny. Odvolací súd preto postupom podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko z tohto
ustanovenia vyplýva, že ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým
nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.