Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/650/2014 z 26. 7. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. júla 2015, sp. zn. 14CoE/650/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7814204570.1 Krajský súd Košice | 14CoE/650/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7814204570.1 | 2015-07-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e223408-aee6-4653-ad3b-5e126c013124 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7814204570.1 Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/650/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204570 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814204570.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: L. P. J., s.r.o., H. 5, T., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. A. XXX, XXX XX M. A., o vymoženie 1 038,49 eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava pod EX 20205/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 16.7.2014 č. k. 10Er/433/2014-15 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 08443/12 zo dňa 16.1.2013. Dňa 12.5.2014 súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 1 038,49 eur s prísl. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,4 a 5, § 54 ods. 1, 2, § 524 ods. 1,2, § 558, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a),b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 44 ods. 1, 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a z predložených dokladov zistil, že právny predchodca oprávneného (R.verová T., a.s.) a povinný uzavreli na základe žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty X. č. XXXXXX zo dňa 30.05.2006 zmluvu č. XXXXXXXXXX na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému úverový rámec vo výške 66 000,00 Sk, ktorý sa povinný zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Dňa 05.05.2009 uzavrel oprávnený s povinným Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. XXXXXX, podľa ktorej povinný uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči oprávnenému. Súd prvého stupňa zmluvu o pôžičkovej karte X. posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. N. účastníkov konania zo dňa 5.5.2009, v ktorej v bode 4 bola zakotvená rozhodcovská doložka. Zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej mal vzniknúť záväzok povinného voči oprávnenému, oprávnený súdu nepredložil. Podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v Dohode sa strany dohodli na riešení vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom. Súd prvého stupňa mal za to, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná a spotrebiteľovi predložená, nesvedčí o jej individuálnom dojednaní, pretože úplne splýva s ostatnými obchodnými dojednaniami. Povinný ako spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť obsah tejto Dohody, lebo bola spísaná na predtlačenom formulári. Súčasťou Dohody bol aj vopred pripravený obsah rozhodcovskej doložky a spotrebiteľ mohol Dohodu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým jej podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v dohode je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Podľa názoru súdu prvého stupňa túto doložku možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, lebo vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Uzavrel, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom, preto súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Namietal, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok, pretože exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu - skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Citujúc znenie § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 159 O.s.p. zdôraznil, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie. V odvolaní poukazoval na zlý preklad rozsudku ASTURCOM a Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa jeho názoru slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. Zdôraznil, že v slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Dojednanie rozhodcovskej doložky podľa jeho názoru nemožno hodnotiť ako nekalú podmienku, lebo rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa oprávneného nemožno vyvodzovať zo slovenského, ani z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Oprávnený tvrdil, že namietaným postupom a rozhodovaním dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu. Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011, z ktorého vyplýva, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z., t. j. že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Zdôraznil, že z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, lebo nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienia spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 25.9.2014 a povinnému dňa 16.10.2014. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné: Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Exekučný súd má vzhľadom na vnútroštátnu úpravu obsiahnutú v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nielen právo, ale aj povinnosť zo zákona preskúmať v spotrebiteľských zmluvách nekalú povahu rozhodcovskej doložky. Súd prvého stupňa pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupoval teda v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou i právnou úpravou Európskeho spoločenstva. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovskú doložku si účastníci konania dojednali platne vo všeobecných obchodných podmienkach. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 citovaného zákona). Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania vo veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3 (§ 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní). Z citovaných ustanovení vyplýva, že pre platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky sa vyžaduje písomná forma. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou (§ 40 ods. 2 veta prvá pred bodkočiarkou). V posudzovanej veci povinný podpísal zmluvu o pôžičkovej karte X., ktorá neobsahuje rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka je zakomponovaná do všeobecných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných R., a.s. v spolupráci so spoločnosťou B. M. U., a.s., s ktorými síce povinný vyslovil v zmluve súhlas, tieto však nepodpísal. Medzi účastníkmi konania ako veriteľom a dlžníkom na základe uvedeného nedošlo k uzavretiu platnej dohody o rozhodcovskej doložke v zmluve o pôžičkovej karte X., lebo všeobecné podmienky nie sú zmluvnými stranami podpísané, preto je takáto dohoda absolútne neplatná. Oprávnený predložil Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. XXXXXX zo dňa 5.5.2009 uzavretú medzi účastníkmi konania, ktorej predmetom bolo uznanie záväzku (bod 2), forma splatenia záväzku (bod 3), rozhodcovská doložka (bod 4) a záverečné ustanovenia (bod 5). V bode 4 sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o pôžičkovej karte uzavretej dňa 30.5.2006 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky v Dohode ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj v prípade, keď síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy, a to ani v prípade, ak k tejto podmienke zmluvy nemal výhrady. Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že rozhodcovská doložka v Dohode o uznaní dlhu a splátkovom kalendári nebola s povinným ako spotrebiteľom individuálne dohodnutá, pretože obsah Dohody mal formu tlačiva, do ktorého sa len dopisovali údaje o povinnosti a obsahu záväzku, obsah Dohody bol teda dopredu daný a povinný ako spotrebiteľ ju nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, mohol ju len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, vrátane rozhodcovského konania. Povinný sa podpisom Dohody reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatná. Vzhľadom na to, že rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva, bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Pre vykonanie exekúcie v predmetnej veci teda chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul, preto súd prvého stupňa dôvodne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Námietka oprávneného, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho prekladu smernice Rady 93/13/EHS do slovenského jazyka, nie je dôvodná. Príloha smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Členské štáty však môžu prijať aj úpravu prísnejšiu a tak zabrániť používaniu neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Neprimeranosť zmluvných podmienok súdy posudzujú pri zohľadnení všetkých okolností veci, pričom aplikujú národnú úpravu. Smernicu súd priamo neaplikuje, môže ju použiť len ako interpretačné pravidlo. Posúdenie neprimeranej podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka exekučným súdom a jej následné vyhodnotenie ako neplatnej je v súlade so slovenským právom. Navyše zákonodarca novelou č. 568/2007 Občianskeho zákonníka účinnou od 1.1.2008 priamo v § 53 ods. 4 písm. r) menuje ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za neprijateľné. Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.