{"guid": "0413e31e-875e-4235-b5a4-e2d4ee7a37ed:5496df66-d9e5-4def-87a1-ebd77e4eb219", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6114223504.1", "spisova_znacka": "6CoE/105/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 6CoE/105/2015 z 4. 11. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 4. novembra 2015, sp. zn. 6CoE/105/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6114223504.1", "identifikacne_cislo": "6114223504", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Klátik", "sudca_id": 714, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-klatik-714", "datum_vydania": "2015-11-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5496df66-d9e5-4def-87a1-ebd77e4eb219", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6114223504.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6114223504.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6114223504.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/105/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114223504
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Ďurta
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114223504.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT SLOVAKIA, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO 35 792 752, právne zastúpeného Mgr. Lenkou Zichovou,
LL.M., advokátkou so sídlom Stropkovská č. 3, 821 03 Bratislava, proti povinnému: W. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXXX/X, XXX XX D. D., zastúpený opatrovníkom E. N., zamestnankyňou
Okresného súdu Zvolen, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 3 375,54 Eur a príslušenstva,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD. so sídlom Exekútorského
úradu Kálmana Mikszatha č. 268, 979 01 Rimavská Sobota pod spisovou značkou EX 1175/14, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/3368/2014-13 zo dňa
09.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria zriadeného
pri Victoria legal arbiter, s.r.o. so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO 44 826 460
(ďalej len „rozhodcovský súd“) v konaní pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom pod spis. značkou
RK-PC-808/13-EK zo dňa 17.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.09.2013 a vykonateľnosť
dňa 07.09.2013. Základný právny rámec nároku priznaného oprávnenému rozhodcovským súdom
bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX uzavretej dňa 11.08.2011 (ďalej len „zmluva o úvere“). Právomoc prejednať a rozhodnúť
rozhodcovský súd odvodil od rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený s povinným uzavrel v ten istý deň
ako zmluvu o úvere. Okresný súd posúdil zmluvu o úvere medzi oprávneným ako veriteľom a povinným
ako dlžníkom ako zmluvu spotrebiteľskú, preto na daný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského
práva, predovšetkým ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“). Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v
konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy o úvere mal za preukázané, že ide o štandardnú spotrebiteľskú
zmluvu, na základe ktorej o nároku oprávneného rozhodol rozhodcovský súd. Súd v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku ex offo aj bez návrhu účastníka konania skúmal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladnosti so zákonom.
V prípade exekučného titulu je právne významným posúdenie, či je formálne a materiálne spôsobilým
podkladom pre vedenie exekučného konania, čím je daná jeho legitimita. V dôsledku vyslovenia záveru
o spotrebiteľskej povahe zmluvy o úvere súd skúmal rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi zmluvnými
stranami dňa 11.08.2011, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je postavený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Rozhodcovskú zmluvu skúmal najmä vzhľadom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,



pričom zisťoval, či jej súčasťou nie je také zmluvné ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade rozhodcovských zmlúv
a rozhodcovských doložiek sa v zmysle konštantnej judikatúry o neprijateľnú zmluvnú podmienku jedná
vtedy, ak rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne a spotrebiteľ nemal reálny vplyv na jej
obsah.

Okresný súd považoval za preukázané, že rozhodcovská zmluva, od ktorej rozhodcovský súd
odvodil svoju právomoc prejednať a rozhodnúť nárok oprávneného, nebola povinným (spotrebiteľom)
osobitne dojednaná a nesvedčí o jeho vôli pristúpiť na v nej obsiahnuté zmluvné podmienky. Napriek
jej vyhotoveniu na samostatnom liste nebola hodnoverne preukázaná vôľa povinného individuálne
vyjednať, aby prípadné spory riešil určený rozhodca. Povinný nemal možnosť oboznámiť sa s návrhom
zmluvy pred jej uzavretím a nemohol ovplyvniť jej obsah. Okresný súd poukázal na to, že rozhodcovská
zmluva bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere, pričom obidve tieto zmluvy sú pripravené na
vopred predtlačenom formulári, do ktorého sa len vpisujú konkrétne údaje. Povinný v tomto prípade
nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah rozhodcovskej zmluvy a skutočnosť, že podpísal
obidve uvedené zmluvy v ten istý deň, vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, či povinnému nebola
rozhodcovská zmluva predložená súčasne so zmluvou o úvere a jej uzavretie zmluvy nebolo zároveň
podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy bez možnosti ju odmietnuť, či ovplyvniť jej obsah.
Vzhľadom na uvedené nepovažoval rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú, nakoľko zmluvné
podmienky v spotrebiteľskej zmluve boli vopred pripravené bez možnosti vyjednania povinným a zároveň
ani oprávnený neuniesol svoje dôkazné bremeno o preukázaní opaku. Uviedol, že akceptovateľnosť
rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa ponúka osobitným vyjednaním, pri ktorom je
potrebné náležite rešpektovať proces tvorby zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. Oprávnený
však nevhodným predkladaním zmluvných podmienok zákon obchádza v snahe dospieť k absurdným
záverom o ich individuálnom dojednaní. Individuálny charakter zmluvných podmienok zároveň nemožno
dosiahnuť tým, že spotrebiteľ nekonal a od rozhodcovskej zmluvy neodstúpil. Praktickým dôsledkom
rozhodcovskej zmluvy formulovanej tak, ako tomu je v tomto prípade je, je povinnému odopretá
možnosť brániť svoje práva pred súdom. Alternatíva, že z rozhodcovskej zmluvy vyplýva aj možnosť
riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného (spotrebiteľa), pretože možnosť výberu
poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor. Vychádzajúc z povahy
samotnej zmluvy o úvere je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo
voľby medzi rozhodcovským alebo všeobecným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho
práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka mu zabezpečuje takmer úplnú
dominanciu v tomto vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa. Na základe
vyššie uvedeného súd uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom s charakterom neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je v rozpore s ust. § 53 ods. 4,
písm. r) Občianskeho zákonníka a je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na
absolútne neplatnom právnom úkone, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru,
že tento je vydaný v rozpore so zákonom, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. b), d), f) zákona č. 99/1963Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „O.s.p.“) .

Poukázal na to, že okresný súd svojimi závermi fakticky poprel základnú zásadu procesného práva, a to
„zásadu prekážky veci zahájenej“. Pokiaľ sa vo veci začne rozhodcovské konanie, je logické a v súlade
s procesným právom, že v tej istej veci nie je možné viesť zároveň aj druhé konanie. Podľa oprávneného
súd vychádzal z nesprávneho výkladu ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská
zmluva bola dohodnutá alternatívne, teda tak, že v prípade sporu majú zmluvné strany možnosť domáhať
sa svojich práv voči druhej strane buď na všeobecnom súde alebo na rozhodcovskom súde. Právo
povinného- spotrebiteľa je teda z pohľadu hmotného práva zachované, a to až do okamihu podania
žaloby na jednu z rozhodovacích autorít. Naviac povinný sa v konaní nijako nebránil a voči nárokom



oprávneného nenamietal ako v rovine hmotnoprávnej, tak ani v rovine procesnoprávnej. Argumentom
v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom je podľa oprávneného aj
dôvodová správa k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorej cieľom tejto úpravy je
podľa vôle zákonodarcu umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Oprávnený ďalej
uviedol, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom
čoho sú zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu a neobstojí ani jeho právne posúdenie.
V danom prípade rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je podmienkou
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy a aj z právnych
dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, ktorý upravuje právo na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy.
Uplatnením tohto práva z akéhokoľvek dôvodu mohol dlžník bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa dosiahnuť
zánik rozhodcovskej zmluvy, a to bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom
úvere. Rozhodcovská zmluva tiež nestanovuje žiadne sankcie ani podmienky pre odstúpenie a obsahuje
poučenie a potvrdenie o poučení povinného o odlišnostiach, právach a povinnostiach v rozhodcovskom
konaní. Ďalej argumentoval tým, že v danom prípade povinný jednoznačne mohol ovplyvniť obsah
rozhodcovskej zmluvy, pretože mohol zmluvu nepodpísať, čím by neprišlo k jej platnosti a účinnosti, a
tiež mohol zásadne zmeniť jej obsah, a to tak, že od uzavretej zmluvy odstúpi. Oprávnený nepovažoval
za správny ani záver exekučného súdu o tom, že rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou
bez možnosti zmeniť jej obsah. Súd pritom nedáva odpoveď na otázku, aká rozhodcovská zmluva
by bola individuálne dojednanou. Individuálnosť rozhodcovskej zmluvy (ako aj každej inej zmluvy) by
mala mať svoje medze, keďže objektívne nie je možné od oprávneného požadovať, aby s každým
spotrebiteľom dojednal inú zmluvu (s iným obsahom a v inej forme), a to aj vzhľadom na zachovanie
jej platnosti a účinnosti. Z pohľadu oprávneného nie je možné variovať obsah rozhodcovskej zmluvy
od jednotlivca k jednotlivcovi, avšak je možné ponúknuť mu čas na rozmyslenie, a to ako pred jej
uzavretím, tak aj 14 dní potom, a dať mu tak možnosť od zmluvy odstúpiť bez toho, aby využite jeho
práva akokoľvek ovplyvnilo jeho hlavný záväzok. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na znenie nového
zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, týkajúce sa aj obsahu rozhodcovskej
zmluvy uzatváranej so spotrebiteľom. Predmetný zákon obsahuje aj vzor poučenia, ktoré je súčasťou
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktoré v prípade i malej zmeny zo strany spotrebiteľa nebude v
súlade so zákonom, a ako také bude neplatné. Oprávnený chcel poukázať na skutočnosť, že jednotnosť
a nemennosť zmlúv má v právnom prostredí svoj význam a nie je automaticky proti spotrebiteľovi.
Ďalej uviedol, že spotrebiteľ mal v prípade aktívneho prístupu ku konaniu možnosť menovať rozhodcu,
ktorý bude vec rozhodovať. V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je súčasťou nepodpísaných
všeobecných podmienok inej zmluvy a súčasne mal povinný pri odmietnutí ju uzavrieť možnosť bez
akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere. Na podporu svojich tvrdení
oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 a
na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/445/2014 zo dňa 20.11.2014, sp. zn.
1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014 a
ďalšie. Oprávnený tiež poukázal na to, že chránený je tzv. priemerný spotrebiteľ, preto by jeho ochrana
nemala byť zneužitím práva a v rozpore so základnými zásadami v spoločnosti. Povinný nebol nútený
pochopiť text zmlúv  ich zmysel v krátkej dobe alebo ihneď pri podpise. K okamžitému podpisu zmlúv
nebol nútený. Podľa oprávneného záver exekučného súdu nie je v súlade s platnou právnou úpravou
a vo svojich dôsledkoch znamená akceptáciu dlhodobého porušovania zmluvy povinným. Oprávnený
zároveň požiadal aj o zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca odvolaniu
nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu
na rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1) O.s.p.
a postupom podľa ust. § 214 ods. 2), § 219 ods. 1) O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie
okresného súdu potvrdil.

Z predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol okresný súd.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria zriadeného pri Victoria legal arbiter, s.r.o. so sídlom Vojtecha Tvrdého
793/21, 010 01 Žilina, IČO 44 826 460, ktorým rozhodol o nároku oprávneného dňa 17.04.2013 pod sp.



zn. RK-PC-808/13-EK. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok
veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.  XXXXXXXXXX
uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 11.08.2011. Rozhodcovský
súd odvodil právomoc vec prejednať a rozhodnúť od rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený s povinným
uzatvoril v ten istý deň ako zmluvu o úvere.

V článku 2 rozhodcovskej zmluvy oprávnený vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom
(povinným). Dlžník (povinný) nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa,
pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný.

V článku 3 rozhodcovskej zmluvy oprávnený uviedol, že pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy
dlžníka (povinného) poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto
rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami
zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej
len Zmluva o RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o
RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív
riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa čl. 7 rozhodcovskej zmluvy je dlžník (povinný) oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia
dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník
(povinný) povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú,
ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Z ust. § 44 ods. 2) Exekučného poriadku vyplýva, že súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá Rozhodcovská zmluva,
a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4
zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy
pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a ani nesmerovalo k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd
uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté
exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Ust. § 53 ods. 1) veta prvá zakotvuje všeobecnú klauzulu, podľa ktorej
spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať
neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa
na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné, t.j. o neprijateľné zmluvné podmienky nejde
vtedy, ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú



vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa pritom v zmysle § 53 ods. 2) Občianskeho zákonníka
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa
vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah,
teda ktoré sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté
individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

Po preskúmaní spisového materiálu sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že zmluva
o úvere uzavretá dňa 11.08.2011 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je
spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpísania
zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri
uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného
dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a
dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

Okresný súd preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy
aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú zmluvu z hľadísk podľa §
53 ods. 1 O.s.p., či jej obsahom nie je taká dohoda zmluvných strán, resp. zmluvná podmienka,
ktorá vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa.

V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od
rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 11.08.2011. Zo samostatne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou zmluvy o  úvere je zrejmé, že ide o medzi
zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich z hlavného záväzkového
vzťahu. Skutočnosť, že spotrebiteľská úverová zmluva bola oprávneným vopred pripravená na
predtlačenom tlačive a spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá
predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Podstatné je to, či uzavretie
rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola v tomto prípade naformulovaná jednou zmluvnou stranou, je alebo
nie je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Dojednanie zmluvných strán o právomoci
rozhodcovského súdu by pritom malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by
oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby bolo z
neho dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní bez toho, aby tým zmaril uzavretie úverovej zmluvy, a ďalej že povinnému boli
poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

V danom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi na samostatnom liste,
podpísanom oprávneným aj povinným. Aj keď bola rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom
vopred pripravená pre povinného, resp. dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa vpisujú požadované
údaje, mal dlžník v zmysle čl. 2 rozhodcovskej zmluvy možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril
uzavretie zmluvy o úvere. Ďalej čl. 3 rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie pre dlžníka, z ktorého
vyplýva, že dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo
súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o úvere v rozhodcovskom konaní s tým, že spory môžu byť riešené
aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov pritom spočíva na žalobcovi.

Podľa názoru odvolacieho súdu je tak z vyššie uvedeného zrejmé, že povinný mohol pred podpisom
rozhodcovskej zmluvy získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky
podpísania rozhodcovskej zmluvy s tým, že mu bola deklarovaná skutočnosť, že na uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej zmluvy
o revolvingovom úvere. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú
rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní zmluvy o úvere, ktorá bola v prvom rade
vo sfére jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti s uzatváraním
zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru odvolacieho
súdu dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v lehote do 14
kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (článok 7 rozhodcovskej
zmluvy) tak bolo povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení rozhodcovskej zmluvy



zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že pokiaľ
bola povinnému na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu
7 článkov obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú
jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia
zmluvy o úvere, a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote,
uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať za individuálne dojednanú. Táto skutočnosť potom
vylučuje, aby uvedená rozhodcovská zmluva bola klasifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc
rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dojednanú, preto na ňu nie je možné aplikovať
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej
zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť. To však nevylučuje, že by rozhodcovská zmluva mohla byť
neplatná z iných dôvodov.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2)
citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd opätovne
rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44
ods. 2) Exekučného poriadku.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované s poukazom na právnu úpravu v ust. § 224 ods.
3) O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Er/3368/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "85bc7b82-799d-44d8-afab-b18909fa0472:465295f4-59d4-4748-8509-fe493945d82a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5613207871.1", "spisova_znacka": "8CoE/4/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoE/4/2014 z 30. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5613207871.1"}], "citovane_v": []}