Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/149/2011 z 25. 10. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 25. októbra 2011, sp. zn. 8CoP/149/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7209213134.1
Krajský súd Košice | 8CoP/149/2011 | ECLI:SK:KSKE:2011:7209213134.1 | 2011-10-25 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ac66760-c764-4b75-bc31-45efcae5b388
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7209213134.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/149/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209213134
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7209213134.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. R. E. nar.
XX.X.XXXX a mal. T. E. nar. XX.X.XXXX bývajúce u matky zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, detí rodičov: R. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v K. na F. ulici
č. X a K. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v K. na P. ulici č. X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 25P 344/2009-90 z 2.3.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného pre mal. R. nar. XX.X.XXXX
a pre mal. T. nar. XX.X.XXXX, o dlhu na výživnom, spôsobe zaplatenia dlžného výživného a trovách
konania.

Z r u š u j e   rozsudok vo výroku o zamietnutí  návrhu na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné pre maloletú R. z 800,- Sk na 100 € mesačne
a pre mal. T. z 800,- Sk na 80 € mesačne od 1.6.2009 do budúcna, ktoré zaviazal otca prispievať
matke maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné od 1.6.2009 do 28.2.2011 pre
mal. R. 1.363,95 € a pre mal. T. 943,95 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletých detí do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Konajúci súd takto rozhodol na základe vykonaného dokazovania a podľa ust. § 62, § 75, § 76, §
77 a § 78 Zákona o rodine. Posúdil zistený skutkový stav v súlade s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami a dospel k záveru, že zvýšenie výživného zo strany otca na maloleté deti je dôvodné.
Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá nastala tak
na strane rodičov, ako aj na strane maloletých detí. Maloleté deti sa  medzičasom stali žiačkami druhého
stupňa základnej školy a tým bez ďalšieho vzrástli ich odôvodnené potreby, ktorými nie sú len potreby
súvisiace s bývaním, ošatením, stravou, ale aj tie, ktoré súvisia so vzdelávaním, ako aj športovým a
kultúrnym vyžitím, ale aj nárastom životných nákladov a na takýchto potrebách detí sú povinní primerane
sa podieľať obaja rodičia. Na strane matky sa zmenili pomery v tom, že pred začiatkom sporného obdobia
bola zamestnaná, pričom tento pracovný pomer skončila bez vážnych dôvodov a v súčasnosti je, ako v
čase ostatnej úpravy výživného, nezamestnaná a jej jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi. Pomery
na strane otca sa od poslednej úpravy zmenili v tom, že jeho priemerný čistý príjem v porovnaní s príjmom
v čase poslednej úpravy výživného sa zvýšil o viac ako 200 € v priemere za jeden mesiac a takýto príjem
dosahuje počas celého sporného obdobia. Náklady otca na domácnosť sa pomerne znížili v dôsledku
toho, že žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá sa podieľa na nákladoch bývania. Takto zistený



skutkový stav vyhodnotil ako dôvodný pre zmenu výživného a primerane zárobkovým schopnostiam
a možnostiam otca a odôvodneným potrebám mal. detí zvýšil výživné. Dlžné výživné od 1.6.2009 do
28.2.2011 pre mal. R. 1.363,95 € a pre mal. T. 943,95 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletých detí
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného čo
do výšky výživného a za obdobie od 1.1.2009 do 31.5.2009 zamietol s tým, že matka neuviedla žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätnú úpravu výživného. O trovách konania rozhodol podľa ust.
§ 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. detí, v ktorom vytkol konajúcemu
súdu nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu a následne nesprávne rozhodnutie vo veci. Vyjadril
presvedčenie, že súd prvého stupňa nevykonal všetky dôkazy smerujúce k zisteniu takého skutkového
stavu, o ktorom by neboli rozumné pochybnosti. Uviedol, že súd prvého stupňa sa zameral len v
obmedzenom rozsahu na zisťovanie jeho pomerov, pretože zistil len jeho čistý priemerný mesačný
zárobok, rovnako zárobok jeho priateľky a náklady na domácnosť, resp. splácanie úveru. Opomenul
prihliadnuť na exekučné zrážky 100 € za pôžičku z obdobia trvania manželstva s matkou mal. detí a
ktorú bude platiť ešte asi 8 rokov. Nezohľadnil ani jeho náklady na dopravu do zamestnania a stravu
v práci, ktoré predstavujú v priemere 40 € mesačne a nezohľadnil ani tú skutočnosť, že v záujme detí
si začiatkom roka 2011 zobral pôžičku na dovolenku, ktorú spláca po 20 € mesačne. Vyjadril názor, že
primerané výživné by bolo, vzhľadom k jeho finančným a majetkovým pomerom a tiež s prihliadnutím
na oprávnené a primerané nároky mal. detí, 42 € mesačne pre každé dieťa. Poukázal aj na to, že súd
nedostatočne vyhodnotil pomery matky, ktorá by sa mala vyššou mierou podieľať na výžive mal. detí
a nezaoberal sa dostatočne ani skutočnosťou, že matka bez vážneho dôvodu zanechala zamestnanie.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Matka mal. detí vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že vyhovenie odvolaciemu návrhu otca by
rozhodne bolo v neprospech mal. detí. Vyjadrila presvedčenie, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je správne, dôvodné a rozhodnuté na základe dôsledne vykonaného dokazovania. Stotožnila sa s
odôvodnením súdu prvého stupňa, že od poslednej úpravy výživného nastala zásadná zmena pomerov
spočívajúca predovšetkým na strane mal. detí, u ktorých podstatne vzrástli oprávnené nároky spojené
s ich výchovou a výživou bez ďalšieho už len uplynutím času. Obidve mal. deti postúpili do vyšších tried
a fyzicky sú vyspelejšie. K tvrdeniu otca, že vlastným pričinením prišla o zamestnanie, uviedla, že o
zamestnanie prišla z objektívnych dôvodov a v súčasnej dobe je nezamestnaná a jej jediným príjmom
je 142 € mesačne. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne
správny.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je opodstatnené.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o návrhu matky na zvýšenie
výživného. V súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a
odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca
uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a
otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok



iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k
predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že výživné určené súdom prvého stupňa je, vzhľadom
na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a z nich vyplývajúce zásady,
primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zistenému aj odvolacím súdom. K odvolacím námietkam
otca odvolací súd dodáva, že pri určení výšky výživného sa zohľadňuje životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Jednoznačne tak životnú
úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je
objektívne zistiteľná a môžu ju preukazovať napr. výška mesačných nákladov rodiča, výdavky, ktoré nie
sú nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty za mobilný telefón, internet,
dovolenky a podobne). Vychádzajúc z uvedeného a zo zisteného skutkového stavu súdom prvého
stupňa je možné urobiť záver, že životná úroveň otca v porovnaní s matkou a deťmi je vyššia a súdom
určené výživné je vyjadrením podielu otca na zabezpečení životnej úrovne mal. detí pomerne k jeho
príjmovým a majetkovým pomerom (životnej úrovne). Odvolací súd konštatuje, že výživné určené súdom
prvého stupňa pre mal. R. 100 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden 3,33 € a pre mal. T. 80 €
mesačne, ktoré je 2,66 € na jeden deň,  zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb mal. detí
a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy mal. detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre
ich všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom
otca (po zohľadnení výkonu osobnej starostlivosti o mal. deti) a pretože matka si dobrovoľne plní
vyživovaciu povinnosť voči deťom, sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva.
Odvolací súd poznamenáva, že z obsahu spisu, vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov je
zrejmé, že súd prvého stupňa náležite zohľadnil a vyhodnotil výdavky otca a práve so zreteľom na
jeho pomery určil výživné pre mal. R. 100 € mesačne a pre mal. T. 80 € mesačne, pretože potreby
mal. detí by rozhodne odôvodňovali podstatne vyššie výživné, ale na druhej strane, pomery povinného
rodiča (otca) sú limitujúcim kritériom pri určení výšky výživného. Súd prvého stupňa rozhodol správne,
keď nezohľadnil na strane otca splátky úveru poskytnutého rodičom v čase trvania ich manželstva,
pretože povinnosti vyplývajúce z tejto úverovej zmluvy sú (boli) relevantné pre konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a rozhodným spôsobom nemajú vplyv na určenie výživného.
Rovnako je potrebné zdôrazniť, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť a zo svojho príjmu je schopný
prispievať súdom určené výživné, ktoré fakticky zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb
mal. detí. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu aj o spôsobe zaplatenia
dlhu na výživnom do troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.), pretože vzhľadom k
povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu a osobným pomerom
najmä otca, by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok aj preto, že z hľadiska záujmu mal. detí
sa javí byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čím sa umožní lepšie využitie finančných
prostriedkov v prospech detí a ani matka pri uspokojovaní potrieb súvisiacich so starostlivosťou o deti,
nebola zvýhodňovaná splátkami, ale musela ich uspokojovať postupne tak, ako vznikali. Z uvedených
dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného, o
dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, ako aj o trovách konania potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodení obmedzil len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil výrok rozsudku o zamietnutí návrhu na zvýšenie
výživného v prevyšujúcej časti, pretože v danom prípade ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu
podľa § 81 ods. 1 O.s.p., ide o tzv. nesporové konanie, v ktorom platí výnimka zo zásady viazanosti
súdu žalobným návrhom podľa § 153 ods. 2 O.s.p. a je irelevantné, či sa konanie začalo na návrh a
predmet konania je vymedzený žalobným petitom alebo sa konanie začalo vydaním uznesenia podľa ust.
§ 81 ods. 3 O.s.p. a predmet konania je vymedzený vo výrokovej časti rozhodnutia. Súd nie je viazaný
v takomto konaní návrhmi účastníkov a môže prisúdiť viac, než čoho sa domáhali, prípadne stanoviť
vzájomné práva a povinnosti účastníkov inak. Z uvedeného je zrejmé, že výrok, ktorým konajúci súd v
prevyšujúcej časti návrh zamietol, je nadbytočný a prípadné podanie odvolania len proti vyhovujúcemu
výroku nezbavuje odvolací súd povinnosti preskúmať rozsudok aj v zamietajúcej časti podľa ust. § 212
ods. 2 písm. a) O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.



Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová