{"guid": "040fab16-3e6c-4693-8511-ba12ba81024d:e330229e-8a67-4786-939d-eedf26684c7f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4014201075.1", "spisova_znacka": "11S/191/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/191/2014 z 12. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 12. mája 2015, sp. zn. 11S/191/2014, ECLI:SK:KSNR:2015:4014201075.1", "identifikacne_cislo": "4014201075", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "Mgr. František Dulačka", "sudca_id": 592, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-frantisek-dulacka-592", "datum_vydania": "2015-05-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "6Sžf/82/2015", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "ca088da3-6397-4065-9c30-64a782904234:d4654397-6ed1-4113-9dac-ff90be94e2c1", "datum": "2017-08-15", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e330229e-8a67-4786-939d-eedf26684c7f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4014201075.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4014201075.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4014201075.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/191/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014201075
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4014201075.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: FENESTRA Sk, spol. s.r.o.,
so sídlom Priemyselná 17, Zlaté Moravce, IČO: 36 521 451, zastúpený BOĽOŠ Advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. septembra 2014 č. 1100304/1/409650/2014, takto

r o z h o d o l :

Súd  žalobu  z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou zo dňa 14. 11. 2014 žiadal, aby súd preskúmal a zrušil rozhodnutie
žalovaného, ako i rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Nitra, kontaktné miesto Zlaté Moravce
č. 9416301/5/2711822/2014 zo dňa 11. 06. 2014, ktorým rozhodnutím mu bola v zmysle ust. § 155 ods.
1 písm. e/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov uložená pokuta vo výške 60,00 eur za správny delikt podľa ust. §
154 ods. 1 písm. j/ zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov za nepredloženie súhrnného
výkazu DPH za apríl 2010 v lehote a v súlade s ust. § 80 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov. V súvislosti so skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie
zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia poukázal na uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn.
32R/3/2013  vydané dňa 15. 05. 2013 a zverejnené v Obchodnom vestníku č. 97/2013 zo dňa 22. 05.
2013, ktorým bolo voči žalobcovi začaté reštrukturalizačné konanie, uznesenie Okresného súdu Nitra
sp. zn. 32R/3/2013  vydané dňa 21. 06. 2013 a zverejnené v Obchodnom vestníku č. 124/2013 zo
dňa 28. 06. 2013, ktorým bola povolená reštrukturalizácia žalobcu a uznesenie Okresného súdu Nitra
sp. zn. 32R/3/2013  vydané dňa 31. 01. 2014 a zverejnené v Obchodnom vestníku č. 26/2014 zo dňa
07. 02. 2014, ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalobcu prijatý schvaľovacou schôdzou dňa
10. 01. 2014 a súčasne skončená reštrukturalizácia.  Vychádzajúc z ust. § 120 ods. 1, 2 zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov možno v reštrukturalizácii rozlišovať dve základné skupiny pohľadávok veriteľov dlžníka, a
to pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou a prednostné pohľadávky, pričom pohľadávky uplatňované
prihláškou predstavujú rozhodujúcu skupinu pohľadávok, tzv. staré dlhy, ktorých (s)plnenie je účelom
a cieľom reštrukturalizácie. Ide pritom o pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného
konania, zatiaľ čo prednostné pohľadávky                       sú peňažné pohľadávky veriteľov
dlžníka, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, i. e. po jeho začatí, pričom
na ne nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania a ani sa spravidla nezahŕňajú do
reštrukturalizačného plánu. Špeciálna právna úprava voči všeobecným ustanoveniam zákona č. 7/2005



Z. z. je obsiahnutá v Daňovom poriadku, avšak len pokiaľ ide o pojmové vymedzenie pohľadávok
a nie určenie spôsobu ich uplatnenia voči daňovému subjektu v reštrukturalizácii, t. j. pohľadávky, o
ktorých to ustanovuje Daňový poriadok v spojení so zákonom č. 7/2005 Z. z. sa uplatnia v súlade so
zákonom č. 7/2005 Z. z. Daňový poriadok ustanovuje, že daňový nedoplatok, ktorý vznikol v deň začatia
reštrukturalizačného konania alebo po začatí reštrukturalizačného konania, je pohľadávkou vzniknutou
po začatí reštrukturalizačného konania. Konštatoval, že peňažné pohľadávky a iné práva na peňažné
plnenie, ktoré nespĺňajú pojmové vymedzenie prednostnej pohľadávky, najmä však nie sú založené
alebo nenachádzajú svoj základ v skutkových dejoch, ktoré sa odohrali po začatí reštrukturalizačného
konania, musia byť za účelom uplatňovania práv s nimi spojených v reštrukturalizácii riadne a včas
uplatnené prihláškou, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nadobúdajú povahu
naturálnej obligácie, a teda sa stávajú nevymáhateľnými pohľadávkami. Poznamenal, že z obsahu
prvostupňového rozhodnutia potvrdeného rozhodnutím odvolacieho orgánu bolo zrejmé, že omeškanie
žalobcu so splnením pokutou sankcionovanej povinnosti nepeňažnej povahy začalo aj skončilo v období
pred začatím reštrukturalizačného konania žalobcu, ktoré začalo dňa 23. 05. 2013, t. j. všetky skutočnosti
determinujúce uloženie pokuty boli dané pred začatím reštrukturalizačného konania žalobcu. Mal za
to, že z ust. § 158 ods. 5 DP plynie povinnosť správcu dane v prípade povolenia reštrukturalizácie
daňového subjektu postupovať podľa osobitného predpisu (zákona č. 7/2005 Z. z.) ergo povinnosť
uplatniť pohľadávky v reštrukturalizácii prihláškou. Pokuta bola napádaným rozhodnutím uložená cca
štyri roky po porušení ňou sankcionovanej povinnosti, preto sa s prihliadnutím na povinnosť správcu
dane vyplývajúcu zo zásady hospodárnosti správy daní sa domnieval, že správca dane mal dostatočný
časový priestor vydať rozhodnutie ukladajúce žalobcovi povinnosť zaplatiť pokutu, aby túto bolo možné
uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou, a pokiaľ tak neurobil, nemôže to byť na ťarchu žalobcu. Zdôraznil,
že zákonodarca stanovil zánik pohľadávky riadne alebo včas neuplatnenej v reštrukturalizácii bez
možnosti jej dodatočného (po reštrukturalizácii nasledujúceho) vyrubenia; čiže ak Daňový poriadok
explicitne určuje zánik takejto pohľadávky, táto pohľadávka (aby mohla zaniknúť) musí existovať, e. i.
vzniknúť, pričom normatívny zákaz jej následného vyrubenia v kontexte uvedeného znamená, že táto
(zaniknutá) pohľadávka existovala aj bez predchádzajúceho vyrubenia, t. j. vyrubenie v insolvenčných
pomeroch nie je pre ňu konštituujúce. Ďalej mal za to, že právo na peňažné plnenie vo výške pokuty
uložené za omeškanie so splnením nepeňažnej povinnosti, ktoré trvalo výlučne (vzniklo aj zaniklo)
pred začatím reštrukturalizačného konania žalobcu, bez ohľadu na moment vydania rozhodnutia v
prvom stupni, malo byť uplatnené v reštrukturalizácii, a keďže sa tak nestalo, právo na toto peňažné
plnenie podľa ust. § 84 ods. 1 písm. g/ v časti vety za bodkočiarkou DP zaniklo, a preto rozhodnutím v
prvom stupni nemohlo byť zákonne vyrubené. Ak by sa však tento právny záver o zániku predmetného
práva ukázal ako nesprávny, v dôsledku jeho neprihlásenia v reštrukturalizácii stanoveným spôsobom
a z dôvodu potvrdenia plánu sa stalo v zmysle ust. § 120 ods. 1 druhej vety zákona č. 7/2005
Z. z.  v spojení s ust. § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. nevymáhateľným. Ďalej uviedol, že
jediným legitímnym účelom vydania a existencie napádaného rozhodnutia bolo dosiahnutie splnenia
uloženej povinnosti, a to prípadne aj proti vôli povinného subjektu, ktorej skutočnosti však v kontexte
prejednávanej veci bránia účinky skončenej reštrukturalizácie. Poukázal na právne závery vyplývajúce
z konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu Českej republiky. Namietal, že žalovaný sa vo
svojom rozhodnutí nevysporiadal s vytýkanou nevykonateľnosťou prvostupňového rozhodnutia a vo
vzťahu k oprávneniu správcu dane vydať takéto rozhodnutie len skonštatoval, že uloženie pokuty je
zákonom stanovená povinnosť správcu dane bez ohľadu na skutočnosť, či bude sankcia ako daňová
pohľadávka prihlásená do reštrukturalizačného konania. Zdôraznil, že žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného nevyhnutne vyznieva ako prekvapujúce, arbitrárne, a teda aj nezákonné. V súvislosti s
nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia  poukázal na to, že podľa intertemporálneho ust. § 165
ods. 2 DP sa sankcia uloží podľa predchádzajúceho ZSD, ak sú kumulatívne splnené podmienky, a to,
že skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. 12. 2011 a pre daňový subjekt je to
priaznivejšie. Žalobca požiadal o odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia  žalovaného.

Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 28. 01. 2015, v ktorom žiadal, aby súd
žalobu ako nedôvodne podanú zamietol. Uviedol, že z dôvodu porušenia ust. § 80 zákona č. 222/2004
Z. z. žalobcom, a to nepodanie súhrnného výkazu dane z pridanej hodnoty za apríl 2010 v zákonom
stanovenej lehote, t. j. do 20. 05. 2010, správca dane rozhodnutím z 11. 06. 2014 uložil žalobcovi
pokutu v sume 60,- eur za správny delikt podľa ust. § 154 ods. 1 písm. j/ daňového poriadku, proti
ktorému podal žalobca odvolanie a žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutie správcu dane potvrdil
rozhodnutím zo dňa            16. 09. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 09. 2014 a jeho
splatnosť bola do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, t. j. do 07. 10. 2014. Z



uvedeného vyplýva, že právoplatnosť a splatnosť uloženej pokuty nastali po skončení reštrukturalizácie,
ktorá bola skončená dňa 07. 02. 2014. Konštatoval, že daňový subjekt podal súhrnný výkaz na dani
z pridanej hodnoty za apríl 2010 dňa 24. 05. 2010, pričom zákonom stanovená lehota na podanie
súhrnného výkazu bola do dňa 20. 05. 2010, podľa § 80 ods. 9 zákona o DPH. Pretože súhrnný výkaz
nebol podaný v zákonom stanovenej lehote, správca dane vydal rozhodnutie, ktorým uložil daňovému
subjektu pokutu vo výške 60,- eur.  Uloženie pokuty je zákonom stanovená povinnosť správcu dane
bez ohľadu na skutočnosť, či bude sankcia ako daňová pohľadávka prihlásená do reštrukturalizačného
konania v zmysle § 120 zákona č. 7/2005 Z. z. Postup správcu dane pri uložení sankcie žalovaný
označil za správny, nakoľko nezaniklo právo na vyrubenie dane a predmetné rozhodnutie bolo vydané
po skončení reštrukturalizačného konania  (t. j. dňa 31. 01. 2014 zverejneným v Obchodnom vestníku č.
26/2014 časť konkurzy a reštrukturalizácie zo dňa 07. 02. 2014 bol potvrdený reštrukturalizačný plán a
súčasne skončená reštrukturalizácia). Konštatoval, že správca dane v zmysle ust. § 155 ods. 11 písm.
a/ daňového poriadku, nemôže uložiť sankciu po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom došlo
k porušeniu, nakoľko k nesplneniu povinnosti podania súhrnného výkazu došlo v roku 2010, správca
dane pri uložení sankcie rozhodnutím, neporušil citované ustanovenie právneho predpisu. Vyrubená a
neuhradená pokuta je pohľadávkou, ktorá vznikla po začatí reštrukturalizačného konania. K tvrdeniu
žalobcu, že táto pohľadávka predstavuje peňažné plnenie, ktoré bolo potrebné riadne  a včas uplatniť v
reštrukturalizácii prihláškou uviedol, že vzhľadom na vznik tejto pohľadávky dňa 08. 10. 2014, nemohla
byť táto prihlásená v reštrukturalizácii prihláškou v zmysle § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., podľa
ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú
len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky, t. j. prihlásili ich
prihláškou, pričom podľa ust. § 121 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. prihláška musí byť doručená správcovi
aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Reštrukturalizácia žalobcu bolo povolená 28. 06.
2013. Z uvedeného je zrejmé, že daňový nedoplatok, týkajúci sa pokuty, nebolo možné prihlásiť ako
pohľadávku do 30 dní od povolenia, t. j. do 28. 07. 2013, pretože na dátum jej vzniku v tom čase ešte
neexistovala. Žalovaný v rozhodnutí vydanom v odvolacom konaní vychádzal zo zákonnej povinnosti
správcu dane uložiť pokutu, pretože túto povinnosť považoval žalovaný za rozhodujúci argument vo
vyrubovacom konaní, ktoré predchádza namietanej vymáhateľnosti pokuty. Mal za to, že v predmetnej
veci postupoval v súlade s daňovým poriadkom  a zákonom č. 7/2005 Z. z.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 09. 2014, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom
hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis
prvostupňového daňového orgánu, teda správcu dane, súd zistil, že správca dane vydal dňa 11. 06. 2014
rozhodnutie č. 9416301/5/2711822/2014, ktorým podľa ust. § 155 ods. 1 písm. e/ zákona č. 563/2009 Z.
z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 60,00 eur za správny delikt podľa ust. § 154 ods. 1 písm. j/ zákona
č. 563/2009 Z. z. za nepredloženie súhrnného výkazu DPH za apríl 2010 v lehote a v súlade s ust.
§ 80 zákona č. 222/2004 Z. z. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 01. 07.
2014, v ktorom uviedol dôvody svojho nesúhlasu s rozhodnutím a žiadal rozhodnutie zrušiť. Žalovaný
ako odvolací orgán rozhodnutím č. 1100304/1/409650/2014 zo dňa 16. 09. 2014 potvrdil rozhodnutie
zo dňa 11. 06. 2014.

Podľa § 80 ods. 1, 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, platiteľ je povinný podať súhrnný
výkaz za každý kalendárny mesiac, v ktorom
a) dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 1 z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá
je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte,
b) premiestnil tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 4,
c) sa zúčastnil na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa § 45,



d) dodal službu s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zdaniteľnej osobe alebo
právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, a táto osoba je povinná
platiť daň.

Osoby podľa odsekov 1 až 3 sú povinné podať súhrnný výkaz elektronickými prostriedkami
najneskôr do 20 dní po skončení obdobia, za ktoré sú povinné podať súhrnný výkaz. Súhrnný
výkaz musí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Súhrnný výkaz podaný elektronickými
prostriedkami nemusí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, ak osoba, ktorá podáva
súhrnný výkaz, má s daňovým úradom uzavretú písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä náležitosti
elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a
spôsob preukazovania doručenia a ak osoba, ktorá podáva súhrnný výkaz, písomne oznámi daňovému
úradu údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na internetovej stránke
Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky.

Podľa § 2 písm. b/, e/, f/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, na účely
tohto zákona sa rozumie
b/ daňou daň podľa osobitných predpisov  vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona
alebo osobitných predpisov a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa
osobitného predpisu,
e/ daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon
neustanovuje inak,
f/ daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

Podľa § 63 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 154 ods. 1 písm. j/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní, správneho deliktu sa dopustí ten, kto
j/ nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných
predpisov, 1) pričom nejde o správny delikt podľa písmen a/ až i/.

Podľa § 158 ods. 1, 5  vyššie citovaného zákona, daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a
reštrukturalizácie považuje za pohľadávku.
Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 114 ods. 1, písm. a/, b/, c/, f/ zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 10. 2013, teda v čase začatia
reštrukturalizačného konania, začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:
a/ dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka
podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok,
b/ pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
c/ pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani
pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,
f/ pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.

Podľa § 155 ods. 1, 2, 3  zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2014, ustanovenia plánu sa
zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým
účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému.
Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a
včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj
riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj
pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.



Plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný
osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre
vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného
orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu;
príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon
nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom.

V danej veci nie je sporné, že správca dane vydal svoje rozhodnutie dňa 11. 06. 2014
(reštrukturalizačného konania skončilo dňa 07. 02. 2014), ktorým vyrubil žalobcovi pokutu 60,- eur podľa
ust. § 154 ods. 1, písm. j/ daňového poriadku za nepredloženie súhrnného výkazu DPH za apríl 2010
v lehote a v súlade s ust. § 80 ods. 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platného v
rozhodnom období.

Z ust. § 80 zákona o DPH vyplýva, že súhrnný výkaz podáva platiteľ dane za každý mesiac do 20 dní po
skončení mesiaca. Táto zmena nastala od 01. 01. 2010 v súlade s prijatím smernice Rady č. 2008/8/ES,
ktorou sa mení a dopĺňa smernica č. 2006/112/ES v spojení so smernicou č. 2008/117/ES. Podávanie
súhrnných výkazov sa týka nielen dodávky tovarov, ale aj dodávky služieb, pokiaľ sa dodávajú v rámci ES
a daňová povinnosť, prechádza na príjemcu služby. Daňové správy členských štátov ES si cez podané
súhrnné výkazy zabezpečujú výmenu informácií na účely kontroly správneho uplatnenia dane.

Daňový poriadok definuje skutkovú podstatu správneho deliktu ako protiprávne konanie daňového
subjektu (iných osôb) spočívajúce v porušení povinnosti nepeňažnej povahy, alebo povinnosti  peňažnej
povahy vyplývajúcej zo zákona a správca dane pokutu musí uložiť.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že sa jedná o pohľadávku vzniknutú pred začatím reštrukturalizačného konania,
t. j. do 22. 05.2 013 a bolo potrebné ju do tohto konania prihlásiť (ust. § 156 ods. 1 písm. d/ daňového
poriadku), tento právny názor nie je správny a odporuje zákonu, lebo ide o daňovú pohľadávku, ktorá
sa stala splatnou po  skončení reštrukturalizácie (uznesenia súdu zo dňa 31. 01. 2014, ktoré bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 07. 02. 2014), nakoľko táto pohľadávka vo forme pokuty vznikla
až na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 11. 06. 2014, teda až po skončení reštrukturalizačného
konania. Reštrukturalizácia žalobcu bola povolená 28. 06. 2013, daňový nedoplatok, týkajúci sa pokuty
v tom čase ešte neexistoval. Podľa ust. § 2 písm. e/ a f/ daňového poriadku, daňovou pohľadávkou je
pohľadávka správcu dane na dani (teda i pokuta) do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje
inak a daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane, teda i  pokuta po lehote splatnosti dane.

Nevyhnutným predpokladom preto, aby správca dane postupoval podľa ust. § 158 ods. 5 zák. č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a prihlásil pohľadávku do reštrukturalizačného konania, je totiž existencia takejto
pohľadávky, pričom len daňový nedoplatok sa v zmysle ust. § 158 ods. 1 daňového poriadku sa na
účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Z uvedeného je zrejmé, že je správny
záver žalovaného,  pokuta nebola v čase začatia a ani ukončenia reštrukturalizačného konania
daňovým nedoplatkom, keďže nebol vyrubený pred jeho začatím, a teda pre účely reštrukturalizácie sa
nepovažoval za pohľadávku, ktorá by mohla a mala byť prihlásená do reštrukturalizácie a takýto záver je
podľa názoru súdu výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Úrok z omeškania ako pohľadávka
správcu dane môže vzniknúť až okamihom právoplatnosti rozhodnutia ukladajúceho daňovému subjektu
povinnosť tento úrok zaplatiť a teda len týmto okamihom sa daňová pohľadávka správcu dane stáva
istou daňovou pohľadávkou.

Nebolo možné  prihliadnuť ani na námietku žalobcu, že predmetná pohľadávka - pokuta zanikla v
zmysle ust. § 84 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku, pretože podľa tohto zákonného ustanovenia
zanikajú len tie pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, (hoci
prihlásené byť mali a mohli), ani na tvrdenie žalobcu, že tieto pohľadávky po skončení reštrukturalizácie
nemožno dodatočne vyrubiť, pretože v predmetnom prípade sa nejedná o pohľadávku, ktorá mala byť
prihlásená do  reštrukturalizačného konania, keďže v čase jeho začatia a ani skončenia nebola daňovým
nedoplatkom v zmysle ust. § 158 ods. 1 daňového poriadku v spojení s ust. § 2 písm. f/ toho zákona.
Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, že  pokuta bola
vyrubená v súlade s ust. § 154 ods. 1 písm. j/ daňového poriadku, zodpovedá zásadám logického
myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej



hodnoty v znení neskorších predpisov, zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a zák. č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Otázku vymáhateľnosti vyrubenej  pokuty súd nie je oprávnený posudzovať v tomto konaní, nakoľko
predmetom žaloby bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postup predchádzajúci jeho
vydaniu.

Súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a
zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I
ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho
a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú
ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť
dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

Žalobca nemohol byť vyššie uvedenými rozhodnutiami daňových orgánov ukrátený na svojich právach,
nakoľko sa dôsledne neriadil vyššie citovanými zákonmi. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté
rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom
namietané. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 OSP.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a neúspešnému žalobcovi  náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR
v Bratislave,  v lehote  15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného
súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "6Sžf/82/2015", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "ca088da3-6397-4065-9c30-64a782904234:d4654397-6ed1-4113-9dac-ff90be94e2c1", "datum": "2017-08-15", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:96bdb114-e7c3-452b-94b1-80f8a2a0cc09", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 342/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 342/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bdb114-e7c3-452b-94b1-80f8a2a0cc09"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": []}