Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/27/2015 z 30. 6. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 30. júna 2015, sp. zn. 14CoE/27/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7814205034.1 Krajský súd Košice | 14CoE/27/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7814205034.1 | 2015-06-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 218 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7970432-4de4-4961-ba28-e5a47f958e08 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7814205034.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/27/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205034
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814205034.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: F., s.r.o., F. XX, W., IČO: XX XXX XXX, proti
povinnému: H. L., nar. X.X.XXXX, X. XXX, o vymoženie 589,79 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava,
pod EX 11824/2014, o odvolaní súdneho exekútora a oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Rožňava č.k. 4Er/479/2014-18 zo dňa 12.8.2014 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie súdneho exekútora a oprávneného.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z
vykonávania exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., zo dňa
24.6.2013 č.k. SR 01221/13 požiadal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý dňa 26.5.2014 o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a spolu so žiadosťou o udelenie poverenia oznámil, že si plní povinnosť
podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, pričom poukázal na obsah nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 13.4.2011 sp. zn. III.ÚS 322/2010. Označiac tento nález za individuálny normatívny akt,
pôsobnosť ktorého je limitovaná hranicami určenými konaním vedeným pred Okresným súdom Žiar nad
Hronom pod sp. zn. 5Er/934/2008 a preto závery poňaté do jeho obsahu nemajú všeobecnú platnosť
a zaväzujú len účastníkov konania, tvrdil, že ním bolo medzinárodne a ústavne neakceptovateľným
spôsobom zasiahnuté do jeho základných práv a preto podal proti nemu individuálnu sťažnosť na
Európsky súd pre ľudské práva. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 3, § 4, § 30
ods. 1, 3 a ods. 11, § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov a poukazom na právne závery vyslovené v náleze Ústavného súdu zo dňa 13.4.2011 č.k. III.
ÚS 322/2010-37, s prihliadnutím i na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ( Delcourt v.
Belgicko, Piersach v. Belgicko, Gautrin v. Francúzsko), rozlišujúcu objektívnu a subjektívnu nestrannosť
súdneho exekútora, posúdil či sú v danej veci poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek
pochybnosti v tomto smere a dospel k záveru, že skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom
oprávneného, zakladá vzťah medzi ním a oprávneným, ktorý má základ v okolnostiach, ktoré nastali
mimo exekučného konania. Ide o skutočnosť, ktorá vyvoláva pochybnosť o nezaujatosti súdneho
exekútora, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie, navyše ak oprávnený podáva návrhy na vykonanie
exekúcie len tomuto súdnemu exekútorovi, ktorého si zakaždým vyberie z exekútorov pôsobiacich v
Slovenskej republike, a existencia tejto pochybnosti postačuje pre jeho záver o vylúčení JUDr. Rudolfa
Krutého z vykonávania exekúcie v posudzovanej veci.



Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD.
a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Poukázal na to , že do funkcie exekútora
bol vymenovaný Ministrom spravodlivosti SR s účinnosťou odo dňa 28.5.2007 a to rozhodnutím zo
dňa 16.5.2007, č.6899/2007-41.Medzi osobami , ktoré sa dobrovoľne rozhodli využiť služby exekútora
poskytované prostredníctvom výkonu exekučnej činnosti bola aj právnická osoba- obchodná spoločnosť-
F., s.r.o. , so sídlom F. XX, XXX XX W., SR , IČO: XX XXX XXX. Prvostupňový súd napadnutým
uznesením ex offo rozhodol o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie. Práve označené
uznesenie a postup všeobecného súdu , ktorý viedol k jeho vydaniu, napáda súdny exekútor z hľadiska
porušenia jeho práv ako súdneho exekútora. K prípustnosti podania odvolania a právomoci všeobecného
súdu o ňom rozhodnúť odvolateľ zdôraznil, že orgány ochrany práv stojace mimo systém všeobecného
súdnictva predstavujú v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až
v prípade nefunkčnosti všeobecných súdov, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Pri stanovení
úloh všeobecných súdov je podstatné, že ústavný súd vo svojej činnosti zastáva názor podľa ktorého
predpokladom záveru o porušení niektorého z ústavou garantovaných práv je také jeho porušenie,
ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo
v konaní vo veci samej. Ak sa konania pred všeobecným súdom zúčastňuje povinný a oprávnený, je
rozhodne v záujme dodržania zásad spravodlivého súdneho procesu, aby stranou konania bol aj súdny
exekútor. K porušeniu práv odvolateľ citoval a následne zdôvodňoval ustanovenia čl. 46 ods.1, čl.20
ods.1, čl. 12 ods.2 Ústavy SR, čl.6 ods.1,čl. 14 čl.1 Protokolu Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. V súvislosti s potrebou posúdiť vecnú stránku rozhodovania o zaujatosti
exekútora z dôvodu identifikácie chýb všeobecného súdu, ktoré viedli k porušeniu práv zaručených
Ústavou SR a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považoval odvolateľ
uviesť, že právna úprava exekučného konania v SR je založená na princípe voľného výberu osoby
exekútora. Vzťah exekútora a oprávneného je na základe zákonného princípu voľného výberu exekútora
de iure vzťahom subjektívne podmieneným. Nie je preto možné, aby exekučný súd skúmal zaujatosť
exekútora voči oprávnenému a rovnako tak nie je možné , aby o zaujatosti exekútora voči oprávnenému
súd rozhodoval, či ako v tomto prípade dokonca pre zaujatosť exekútora ho z výkonu exekúcie vylúčil.
Odvolateľ ďalej uviedol, že nemôže ovplyvňovať obsah rozhodnutia exekučného súdu, keďže ide o
výkon autonómnej rozhodovacej kompetencie exekučného súdu. Exekútor môže viesť exekúciu výlučne
v rozsahu poverenia exekučného súdu a na základe jeho usmernení a tak konal aj JUDr. Rudolf Krutý.
V závere odvolateľ uvádza, že exekútor v obchodnej spoločnosti F., s.r.o. pôsobil v pracovnoprávnej
pozícii radového zamestnanca, ktorého pracovné zaradenie nijako nesúviselo s priebehom exekúcií. S
poukazom na vyššie uvedené, že súd svojím prvostupňovým rozhodnutím porušil odvolateľove právo
na súdnu ochranu zaručené čl.46 ods.1 Ústavy SR, právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl.
6 ods. Dohovoru, právo vlastniť majetok zaručené čl.20 ods.11 Ústavy SR, právo na pokojné užívanie
majetku zaručené čl. 1 protokolu č.1 Dohovoru, všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený čl. 12 ods.2
Ústavy SR a zákaz diskriminácie ustanovený čl. 14 Dohovoru, žiada odvolací súd, aby po náležitom
zistení skutkového stavu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil uznesenie súdu prvého
stupňa bez náhrady.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie aj oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zrušiť. Podľa obsahu odvolania namietla nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.4.2011
a na početné uznesenia iných okresných súdov Slovenskej republiky, ktoré vo svojich rozhodnutiach
jednoznačne konštatovali, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania
exekúcií, pretože skutočnosť, že bol niekedy v minulosti zamestnancom oprávnenej (účastníka konania),
nezakladá sama o sebe pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť
o jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora, keď navyše v tomto prípade sa
jednalo iba o radového zamestnanca, čiže nebol vedúcim zamestnancom, štatutárnym orgánom, ani
členom prípadného iného orgánu spoločnosti a jeho pracovné zaradenie neumožňovalo akokoľvek
ovplyvňovať podnikateľskú činnosť oprávnenej. V tejto súvislosti poukázala aj na ďalšiu existujúcu
judikatúru (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo/227/99 zo dňa 23.09.1999 i rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu ČR č. 1882 publikované v čiastke 8/2009 Zb. NSS).

Súdny exekútor, oprávnený a povinná sa k odvolaniu nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 10.11.2014, oprávnenému dňa 10.11.2014 a povinnej dňa 7.11.2014.



Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len“O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania zaoberal sa otázkou
prípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvého stupňa v napadnutom výroku
a dospel k záveru, že toto je potrebné odmietnuť.

Podľa § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje.

K odvolaniu súdneho exekútora odvolací súd uvádza:

Podľa ustanovenia § 37 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby
sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje
o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 37 Exekučného poriadku a ustanovením § 218 ods.1
písm. b) O.s.p. odmietol odvolanie súdneho exekútora ako podané neoprávnenou osobou.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým kto na
odvolanie nie je oprávnený.

Na základe vyššie uvedeného v prejednávanej veci súdny exekútor nebol oprávnený podať odvolanie
proti napadnutému uzneseniu, pretože podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku súdny
exekútor je účastníkom konania len v prípade rozhodovania o trovách exekúcie.

K odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné :

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

V prejednávanej veci ide o odvolanie oprávneného proti rozhodnutiu, ktorým súd prvého stupňa vylúčil
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie v súlade s ustanovením §
30 ods.1 Exekučného poriadku. Podľa ustanovenia § 30 ods. 10 Exekučného poriadku proti tomuto
rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom
konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v
konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Keďže odvolanie v prejednávanej veci smeruje proti rozhodnutiu, ktorým súd prvého stupňa vylúčil
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie v súlade s ustanovením § 30
ods. 1 Exekučného poriadku, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa citovaného
ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolanie oprávneného odmietol.

Súdny exekútor a ani oprávnený neboli v odvolacom konaní úspešní, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 O.s.p. im nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinný si trovy odvolacieho
konania neuplatnil, preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho
konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.