Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 22CoE/19/2014 z 8. 4. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 8. apríla 2014, sp. zn. 22CoE/19/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1408216066.2 Krajský súd Bratislava | 22CoE/19/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1408216066.2 | 2014-04-08 | Uznesenie Citované ustanovenia: EP, OSP, ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f039a75e-b4a9-4e7e-ade1-2adc08d6ea6b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1408216066.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 22CoE/19/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408216066
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1408216066.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 31 815 138, proti povinnému: Q. W., X. XX, XXX XX W., vedenej súdnym exekútorom: JUDr.
Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, vedenej pod značkou
EX 10201/08, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 339,24 Eur s príslušenstvom, trov
konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa
09.09.2013, č. k. 16Er 4162/2008-11, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 09.09.2013, č. k.
16Er 4162/2008-11, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV napadnutým uznesením zastavil exekúciu v časti úrokov z omeškania vo
výške 0,21 % denne zo sumy 325,30 Eur od 18.04.2008 do zaplatenia. Podľa návrhu oprávneného,
exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a. s., zo dňa 05.08.2008, sp. zn. SR 06992/08. Súd prvého stupňa zistil, že povinnému
vznikla povinnosť zaplatiť sumu 339,24 Eur spolu s úrokom omeškania 0,25 % denne zo sumy 325,30
Eur od 18.04.2008 do zaplatenia a trovy konania vo veci samej. Preto súd podľa ust. § 45 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) zastavil exekúciu v časti úroku z omeškania
v sadzbe 0,21 % denne / 77 % ročne zo sumy 325,30 Eur za obdobie od 18.04.2008 do zaplatenia,
ktorý predstavuje rozdiel medzi rozhodcovským rozsudkom priznanou sadzbou úroku z omeškania, ktorá
odporuje dobrým mravom a zákonnou sadzbou úroku z omeškania.

V zákonnej lehote podal oprávnený proti predmetnému uzneseniu odvolanie z dôvodu, že povinný
podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami. Povinný svoju povinnosť
nesplnil, čo mal preukázané v rámci vykonaného dokazovania tak rozhodcovský súd v rámci
rozhodcovského konania, ako aj prvostupňový súd pri skúmaní žiadosti o vydanie poverenia súdnemu
exekútorovi. Podľa názoru oprávneného, dohodnutá výška úrokov vo výške 0,25% denne nie je
neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na
skutočnosť, že poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, č. k. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004, kde daný súd
jednoznačne vyslovil, že „ak si účastníci pre prípad omeškania úrokovú sadzbu dohodli, musí dlžník
platiť úroky v dohodnutej výške. Výška úrokov 0,25% denne z dlžnej sumy nie je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku.“

Exekučný súd v rozhodnutí konštatoval, že požadovaná výška úrokov z omeškania je v rozpore s
dobrými mravmi. Svoje odôvodnenie založil na jednoduchej komparácii zmluvne dohodnutých úrokov
z omeškania so zákonnými úrokmi z omeškania podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka. Úrok z
omeškania je sankciou, ktorá ma viesť dlžníka k riadnemu plneniu svojho záväzku. Podľa názoru



oprávneného sa nemôže na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Súd
by pri takejto aplikácii moderačného práva vlastne nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, keďže ten by
vedel, že sankcie za neplnenie dohodnutého záväzku budú zmiernené, či dokonca anulované súdom.
Takéto konanie by teda viedlo k značnému oslabovaniu postavenia veriteľa a k nemožnosti uplatnenia
princípu zmluvnej slobody pri uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného postihu pri
porušení zmluvnej povinnosti dlžníka. Podľa judikátu Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12 Cmo 95/2005
sa uvádza, že u nebankových subjektov nie je možné obvyklú výšku úrokov odvodzovať z výšky úrokov
požadovaných bankami. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.

Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust.
§ 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie je nepreskúmateľné.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie na
podklade rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a. s., zo dňa 05.08.2008, sp. zn. SR 06992/08, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 08.09.2008 a vykonateľnosť dňa 11.09.2008, domáhal vymoženia uloženej povinnosti povinnému
zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 339,24 Eur s úrokom z omeškania 0,25% denne zo sumy
325,30 Eur od 18.04.2008 do zaplatenia, náhrady trov konania v sume 130,29 Eur. Exekučný súd
dňa 03.12.2008 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Následne súd
prvého stupňa uznesením zo dňa 09.09.2013 exekúciu v časti úrokov z omeškania zastavil.

Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ust. § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia skonštatoval, že plnenie priznané rozhodcovským
súdom je v časti úrokov z omeškania v rozpore s dobrými mravmi. Jeho zistenia však nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní, keď obsahom spisu nie je ani samotná Zmluva o úvere ani Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.
Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie v náleze III.ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.ÚS 115/03).

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu musí
obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.
Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia uznesenia je predovšetkým preukázať správnosť uznesenia a
odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí,
t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie exekučného súdu nespĺňa.



Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu
prvého stupňa je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé
súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Preto
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa riadiac sa citovaným ustanovením, zrušil a v
súlade s ods. 3 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého
stupňa bude pripojiť si zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania vrátane obchodných podmienok,
opätovne preskúmať exekučný titul a právny vzťah, na základe ktorej bol exekučný titul vydaný a
uznesenie odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.