{"guid": "03fd159f-2bd9-4b88-807b-068da9b4cbe0:9db06baa-cf9d-41c0-9ab6-07c25e05d467", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2011:7109223523.1", "spisova_znacka": "7CoP/186/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/186/2011 z 23. 10. 2011", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 23. októbra 2011, sp. zn. 7CoP/186/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7109223523.1", "identifikacne_cislo": "7109223523", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2011-10-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9db06baa-cf9d-41c0-9ab6-07c25e05d467", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7109223523.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7109223523.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7109223523.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/186/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109223523
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7109223523.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky W. X. nar. X.X.XXXX bývajúcej v O. na X. ulici č. XX
proti odporcovi G.. Ľ. P. nar. X.XX.XXXX bývajúcemu v O. na F. ulici č. X za účasti matky navrhovateľky
T. X. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O. na X. ulici č. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky
proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 19.4.2011 č.k. 25P 332/2009-80 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e    rozsudok a   v r a c i a   vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. P
28/1996-422 zo dňa 26.5.2005, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť otca na maloletú
W. X. nar. X.X.XXXX tak, že zvýšil výživné zo sumy 33,19 € na 40 € mesačne od 1.10.2009, ktoré
zaviazal otca uhrádzať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Dlžné výživné za
obdobie od 1.10.2009 do 30.4.2011 vo výške 129,40 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach
po 10 € spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a o
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak na návrh matky, ktorá žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. P
28/1996-422 tak, že zvýši výživné na mal. W. zo strany otca od 1.9.2009 zo sumy 33,20 € na 150 €
mesačne. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, maloletá
navštevuje 1. ročník Gymnázia P.. H.. Š. v O., hrá súťažne bedminton, navštevuje jazykový kurz a
pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére T.. Konajúci súd vychádzal zo zisteného
skutkového stavu a konštatoval, že od posledného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu
Košice I č.k. P 28/1996-422, právoplatného 9.7.2005 došlo k podstatnej zmene na strane maloletej
W., ktorá od 1.9.2009 navštevuje strednú školu a z uvedených dôvodov došlo k zvýšeniu nákladov na
jej výchovu aj výživu, pričom otec v súčasnosti dosahuje príjem 5.000,- Kč v spoločnosti S. C. V. so
sídlom v Č. H. a za predchádzajúce obdobie vychádzal zo skutočnosti, že otec sa bez dôležitého dôvodu
vzdal zamestnania u predchádzajúceho zamestnávateľa W. X..H..E.. O., s ktorým skončil pracovný
pomer dohodou bez vážneho dôvodu (rozpory otca so zamestnávateľom). Uviedol, že príjem otca
u posledného zamestnávateľa W. X..H..E.. nebolo možné zistiť, nakoľko táto spoločnosť na adrese
zapísanej v obchodnom registri nesídli, preto vychádzal len z vymeriavacieho základu pre poistné. U
matky zohľadnil, že došlo k miernemu zvýšeniu jej príjmu, avšak pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť
k maloletej T. W.. Konajúci súd dospel k záveru, že boli dané zákonné predpoklady pre zvýšenie
výživného zo strany otca na mal. W. a za primerané výživné považoval prihliadnuc na jeho príjem 40 €
mesačne. Dlžné výživné za obdobie od 1.10.2009 do 30.4.2011 vo výške 129,40 € povolil otcovi splácať
v mesačných splátkach po 10 € spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej
časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol ako nedôvodný za obdobie pred podaním návrhu ako
aj nad sumu 40 € mesačne. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..



Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka a navrhla, aby odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti v prvom výroku tak, že zvýši výživné od otca z
33,19 € na 150 € mesačne od 1.9.2009 a dlžné výživné za obdobie od 1.9.2009 povolí otcovi splácať
v mesačných splátkach 50 € spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Svoje odvolanie
odôvodnila poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.. Konštatovala, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nedostatočne vyhodnotil vykonané
dôkazy a tým aj nesprávne posúdil skutkový stav veci týkajúci sa zvýšenia výživného na maloleté
dieťa a určenia dlžného výživného. Uviedla, že v čase podania návrhu navštevovala dcéra 1. ročník
gymnázia, v súčasnosti navštevuje 2. ročník, hrá bedminton, navštevuje jazykový kurz anglického
jazyka, nosí okuliare a kontaktné šošovky. Vyslovila názor, že súd prvého stupňa nevykonal dôsledne
dôkazy, ktoré boli súdu predložené a na pojednávaniach prezentované a taktiež nevykonal výsluch
otca maloletej ani na jednom pojednávaní, pričom ich bolo päť. Konštatovala, že konajúci súd vôbec
neskúmal z akých finančných prostriedkov otec žije od roku 1998 do dnešného dňa a jeho vyhýbanie
sa riadnemu pracovnému pomeru považuje za účelové z dôvodu, aby sa vyhol plateniu výživného na
svoju dcéru primeraného jej veku a potrebám. Zdôraznila, že konajúci súd nedokázal hodnoverným
spôsobom zistiť príjem otca a z akých zdrojov žije, pričom neskúmal jeho náklady na bežný život ani jeho
majetkové pomery. Vyvodila záver, že pokiaľ otec ukončil pracovný pomer dohodou so spoločnosťou W.
X..H..E.. z dôvodov osobných rozporov so zamestnávateľom, týmto konaním sa vzdal bez vážnejšieho
dôvodu zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Zdôraznila, že jej nesúhlas s rozhodnutím
súdu pramení zo skutočnosti, že súd prvého stupňa sa nedokázal adekvátne vysporiadať a vyhodnotiť
potreby maloletého dieťaťa na jednej strane a schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca na strane
druhej. Poukázala na zákonnú možnosť využiť ustanovenie o potencionalite príjmu otca vzhľadom na
jeho vek, zdravotný stav a dosiahnuté vzdelanie, nakoľko otec je vyštudovaný elektrotechnický inžinier a
pri vynaložení snahy z jeho strany by sa vedel zamestnať v pozícií s príjmom cca 800 €. Uviedla, že pre
posúdenie schopností a možností rodiča  v zmysle ust. § 75 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho
skutočné zárobkové (príp. majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti, dané okrem iného
fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností. Ak súd zistí, že
rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, starostlivo skúma, či sa tak stalo z dôležitého
dôvodu a ak to tak nie je, vychádza z príjmov pred zmenou zamestnania. Poukázala na skutočnosť, že v
roku 2006 po podaní podnetu na začatie trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania trestného činu
zanedbania povinnej výživy zaplatil otec naraz dlžné výživné za obdobie od roku 2005 do roku 2006 vo
výške 6.400,- Sk platbou šekom na jej adresu a dlžné výživné od roku 1996 do 2005 po podaní návrhu na
vykonanie exekúcie vo výške 57.700,- Sk z čoho vyplýva, že otec disponuje finančnými prostriedkami, z
ktorých by bol schopný platiť zvýšené výživné. Konštatovala, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho
rozhodnutia len príkladmo uvádza niektoré z položiek, ktoré musela a musí znášať výlučne zo svojho
príjmu, avšak neskúmal skutočné reálne mesačné výdavky na 17-ročné dievča ako sú napr. strava 100
€ mesačne, lieky a liečivá 10 €, drogéria a kozmetika 15 €, ošatenie a obuv 20 €, mesačník na MHD 9 €,
mobilný telefón 24 € a taktiež neskúmal pravidelné výdavky napr. raz za pol roka kontaktné šošovky 78 €,
príspevok na stužkovú 50 €, školské aj mimoškolské aktivity a vreckové. Zdôraznila, že prvostupňový súd
nebral do úvahy pri svojom rozhodovaní ani názor kolízneho opatrovníka, ktorý bol maloletej stanovený
v tomto konaní a ktorý v rámci konania odporučil návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť a upraviť
výživné primerane vekovým a osobným potrebám dieťaťa.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Uviedol, že matka maloletej v minulosti vykonala mnoho krokov, ktoré mu de facto znemožnili nájsť si
normálne zamestnanie v meste O. a okolí. Bol v práci opakovane vyhľadávaný príslušníkmi PZ ako aj
mnohými ďalšími osobami, jeho zamestnávatelia boli opakovane kontaktovaní a obťažovaní množstvom
nezmyslov o jeho osobe. Všetky tieto skutočnosti spôsobili, že napriek jeho snahe sa mu nepodarilo
nájsť vyhovujúce zamestnanie, pričom poukázal aj na značnú mieru nezamestnanosti na Slovensku.
Tvrdenie matky o tom, aký príjem by eventuálne mohol dosahovať považuje za nezmyselné, nakoľko
nezohľadňuje súčasnú mieru nezamestnanosti, výšku priemerného platu v regióne jeho trvalého bydliska
ako aj tú skutočnosť, že nemá prax v odbore, ktorý kedysi dávno vyštudoval. Jeho situácia je zhoršená
aj tým, že nemá žiadne miesto na trvalé bývanie a nemá ani prostriedky na zabezpečenie úhrady za
akékoľvek krátkodobé bývanie. Konštatoval, že pokiaľ nebude mať zabezpečené riadne bývanie, je pre
neho veľmi náročné nájsť si trvalé pracovné miesto, alebo hoci sa aj zaradiť do evidencie uchádzačov
o zamestnanie, nakoľko aj toto zaradenie v evidencii si vyžaduje istú pravidelnú súčinnosť, ktorá bez



zabezpečenia bývania v určitom mieste nie je možná. Súhlasil s tvrdením matky, že v minulosti po
podaných návrhoch na exekúciu a trestných oznámeniach z jej strany došlo k jednorazovým úhradám
výživného, na tento účel si však peňažné prostriedky požičal a tieto dlhy nie sú ani dnes splatené.
Nesúhlasil s tvrdením matky, že súd v  rozsudku nezohľadnil stanovisko kolízneho opatrovníka, ten síce
odporučil návrhu vyhovieť, avšak odporučil vychádzať z príjmových a majetkových pomerov otca.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že nie
sú podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p.
zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľka W. X. dovŕšila plnoletosť X.X.XXXX, teda po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a
uplynutí odvolacej lehoty, ako aj lehoty na podanie vyjadrenia.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného
zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach
o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo
veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť
skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.



Z citovaného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného
je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane
oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter výživného) s ohľadom
na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby pritom v nijakom prípade
nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými a kultúrnymi.
Závisia najmä od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba.
Medzi odôvodnené potreby však nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky,
napr. tie, ktoré súvisia so zdravotným stavom oprávneného alebo s rekreačnými pobytmi. Súd na ne
musí prihliadnuť pri určovaní bežného výživného tak, že alikvotná čiastka sa premietne do mesačného
výživného. Súd na strane oprávneného taktiež skúma jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery,
teda či existuje stav odkázanosti na výživu. Na strane povinného sa prihliada na okruh osôb, ktoré sú
povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už poskytovaných plnení.
Súd ďalej skúma faktické príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase súdneho konania a taktiež skúma
potencionálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti,
pracovné schopnosti a situáciu na trhu práce. Súd je povinný skúmať celkové majetkové pomery a
posudzovať ich komplexne. Majetkové pomery zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu
kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a
podobne) a jednak jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné
náklady). Súd je taktiež povinný skúmať zárobkové možnosti povinného podľa príjmov z obdobia
pred zmenou zamestnania, ak sa preukáže, že to bol povinný, kto sa vzdal bez vážneho dôvodu
výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného musí súd
postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. V prípade
rozhodovania o návrhu na zmenu výživného podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné porovnať
pomery, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom s pomermi existujúcimi v
čase podania návrhu a rozhodnutia o novom návrhu na zvýšenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti,
pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach,
z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Aj pri rozhodovaní o výživnom v
dôsledku zmeny pomerov sa v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom použijú zásady, ktoré
sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 4 a 5
a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Treba mať zároveň na
pamäti, že v konaní starostlivosti o maloletých platí vyhľadávací princíp, preto súd nemôže dôkazným
bremenom zaťažiť navrhovateľa, ale musí sám aktívne vyhľadávať a vykonávať dôkazy na preukázanie
objektívneho stavu veci (§ 120 ods. 2, 3 O.s.p.). Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na
najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že sa pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti
neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z
jeho potencionálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne
preukázaných skutočností.

Z ust. § 120 ods. 2 O.s.p. nepochybne vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu
je súd povinný dbať na to, aby skutkový stav zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré z navrhovaných
dôkazov treba vykonať a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Odvolací súd po preskúmaní
rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého
stupňa sa neriadil dôsledne ust. § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konanie, ktoré môže súd začať
aj bez návrhu, ktorým je nesporne aj konanie o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, kedy súd
mal povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov konania a napriek tomu sa
konajúci súd dôsledne nezaoberal predovšetkým možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi
otca významnými pri rozhodovaní o jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Vykonaným
dokazovaním riadne nezistil potencionálne zárobkové schopnosti a možnosti otca s prihliadnutím na
skutočnosť, že dlhodobo dosahuje minimálny príjem, prípadne je nezamestnaný, teda nezisťoval jeho



záujem nájsť si zamestnanie adekvátne zodpovedajúce jeho vzdelaniu a kvalifikácii. Takmer vôbec
nezisťoval jeho osobné a majetkové pomery a súvisiace relevantné skutočnosti, na ktoré správne
poukazuje matka vo svojom odvolaní. Rovnako súd prvého stupňa nehodnotil ani odôvodnené potreby
dieťaťa ako aj možnosti a schopnosti matky plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu a obmedzil sa
len na strohé konštatovanie, že u dieťaťa došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb. Výrok rozsudku o
zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného nad sumu 40 € a za obdobie pred podaním návrhu
žiadnym spôsobom neodôvodnil. Súdu prvého stupňa je tiež potrebné vytknúť, že v priebehu konania
nevypočul otca, ktorý sa opakovane na pojednávania nedostavil, pričom má k dispozícii donucovacie
prostriedky - uloženie pokuty a predvedenie (§ 52, § 53 O.s.p.).

Pretože súd prvého stupňa vydal nepreskúmateľné zmätočné rozhodnutie, ktoré je na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu nezrozumiteľné, odňal účastníkom v tomto konaní možnosť
konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ak súd v
konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto spôsobom odňal účastníkom konania ich procesné
práva. Vady zakladajúce zmätočnosť konania aj súdneho rozhodnutia zavinenú súdom, jeho procesným
postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred
súdom, pretože mu bránia v realizácii procesných práv priznaných Občianskym súdnym poriadkom
na uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Pretože súd prvého stupňa vydal
rozhodnutie vo veci samej na základe nedostatočne vykonaného dokazovania a svoje rozhodnutie
neodôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., čím odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, musel
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie v naznačenom smere,
teda náležite zistiť skutkový stav nielen vo vzťahu k pomerom maloletého dieťaťa, ale dôsledne zistiť
možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca vrátane potencionálnych v súlade s ust. § 75 ods.
1 Zákona o rodine, vykonať všetky relevantné dôkazy na objasnenie skutočností nevyhnutných pre
rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného, prípadne vykonať dokazovanie v širšom rozsahu, ak
sa ukáže byť potrebným pre zákonné rozhodnutie, všetky vykonané dôkazy vyhodnotiť podľa § 132
O.s.p., takto zistený skutkový stav posúdiť podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a rozhodnutie
odôvodniť vo všetkých jeho výrokoch podľa § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo spätne preskúmateľné.

Na záver odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľka dovŕšila plnoletosť, preto je v ďalšom konaní
potrebné zistiť jej stanovisko k návrhu matky na zvýšenie výživného. Ďalej poukazuje na ust. § 151
ods. 1 vety prvej O.s.p. o trovách konania účastníkov, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania
rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. To znamená, že ak nebol
podaný návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania, nie je daný zákonný predpoklad na rozhodnutie o
povinnosti nahradiť trovy konania. Pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal, je výrok
o náhrade trov konania v tomto prípade bezdôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25P/332/2009", "guid": "fe54e2d6-6a41-4023-97db-dd29f2cef78d:beb2009c-b7a4-462b-aca3-445d5d79c4ba", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f6442d1d-dfb2-458e-8de7-44ae79ec535a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 429/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 429/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f6442d1d-dfb2-458e-8de7-44ae79ec535a"}]}