Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/229/2016 z 26. 5. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 26. mája 2016, sp. zn. 10Co/229/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2316204533.1 Krajský súd Trnava | 10Co/229/2016 | ECLI:SK:KSTT:2016:2316204533.1 | 2016-05-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 74 ods. 1 OSP, § 76 ods. 1 písm. g) OSP, § 146 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/63ac504b-dc1c-4176-83d0-9bdeb70e45ae Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2316204533.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/229/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316204533
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2316204533.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: T. U., nar. XX. Y. XXXX, bytom P. B. P. č. XXX, proti
odporkyni: P. U., nar. X. Y. XXXX, bytom P. B. P. č. XXX, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 15. marca 2016 č. k. 26C/112/2016-36 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporkyni zdržať sa vstupu do
nehnuteľností v katastrálnom území P. B. P., a to do domu s. č. XXX, postaveného na parc. č.
1361, zapísaného na LV č. XXXX, ako aj na pozemky prislúchajúce k tejto stavbe. Súčasne súd
prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania
vo výške 33 eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Galanta v lehote 10 dní od doručenia
uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1 a 3 a
§ 102 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a
doplnení). Vecne dôvodil nutnosťou splnenia základných predpokladov pre nariadenie predbežného
opatrenia, ktorými sú osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, existencia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, súčasne bolo potrebné preukázať vzťah medzi navrhovaným predbežným
opatrením a požadovaným rozhodnutím vo veci samej, primeranosť navrhovaného zásahu a osvedčiť
potrebnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi. Ustanovenie § 76 ods. 1 písm.
g/ O. s. p. umožňuje dočasne obmedziť vlastnícke, prípadne užívacie právo osoby k domu alebo
bytu, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia voči osobe, ktorá sa nariadenia takéhoto predbežného
opatrenia domáha. Navrhovateľ v návrhu poukázal na prebiehajúce konanie o rozvod manželstva
a vyjadril obavu zo správania odporkyne, že bude pokračovať vo svojom konaní formou útokov na
jeho psychické a fyzické zdravie, ktoré sa budú stupňovať, na to že odporkyňa svojím konaním
znehodnocuje spoločnú nehnuteľnosť (poškodila garážové dvere) a odnáša väčšinu hnuteľných vecí,
čím ohrozuje vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva, následne aj výkon rozhodnutia vo veci
tohto vyporiadania. Nariadenie predbežnej úpravy preto navrhovateľ navrhol do doby vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru,
že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď pre nariadenie predbežného opatrenia neosvedčil
naplnenie zákonom stanovených podmienok (§ 76 ods. 1 písm. g/ O. s. p.). Zákonná požiadavka
preukázania násilia, ktoré má dlhotrvajúci a stupňujúci charakter, z návrhu navrhovateľa nevyplývala,
zákaz vstupu odporkyne do nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov preto nemohol
obstáť, súd prvého stupňa preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Navrhovateľ v
návrhu poukazoval na narušenie spolužitia manželov od roku 1989, kedy sa stal invalidným dôchodcom
s tým, že odporkyňa ho v poslednej dobe začala fyzicky aj psychicky napádať, nadávať mu a prestala mu
poskytovať akúkoľvek starostlivosť, od októbra 2015 na adrese ich spoločného bydliska nebýva, v jeho
neprítomnosti však chodí do spoločného domu a bez jeho súhlasu odnáša spoločné hnuteľné veci. Dňa
4.1.2016 odporkyňa svojvoľne odmontovala poistky, čím spôsobila, že v celom dome nešla elektrina,



následne keď išiel navrhovateľ večer po schodoch, v dôsledku tmy spadol a poranil si ruku. Neskôr
odporkyňa nechala odpojiť elektrické hodiny, ako i vodomer. Svojím dlhodobým konaním tak odporkyňa
navrhovateľovi podľa jeho názoru spôsobuje psychickú ujmu a ohrozuje aj jeho fyzické zdravie. Podľa § 2
ods. 1 a položky 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ s návrhom na jeho zmenu nariadením
predbežného opatrenia v navrhovanom znení. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporkyňa voči nemu pácha najmä psychické násilie
od marca 2015. Jej konanie teda pretrváva dlhšiu dobu, pričom má opakujúci charakter, ktorú
skutočnosť preukazujú trestné oznámenia (prvé bolo podané v decembri 2015) a konanie sa stupňuje.
Navrhovateľ poukázal na právny základ, uvedený v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý
nepredstavovalo len ustanovenie § 76 ods. 1 písm. g/, ale aj ustanovenie § 76 ods. 1 písm. f/ O.
s. p.. Súd prvého stupňa sa podľa názoru navrhovateľa posledne uvedeným zákonným ustanovením
vôbec nezaoberal. V napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil prečo nebolo možné ním opísaný a dôkazmi
doložený skutkový stav podriadiť aj pod ustanovenie § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p.. Vzhľadom na závažnosť
konania odporkyne mu tak mohla byť poskytnutá aspoň ochrana podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p.,
pri ktorom sa nevyžaduje preukázanie násilia, ktoré má dlhotrvajúci a stupňujúci charakter. Výpočet
predbežných opatrení v ustanovení § 76 ods. 1 O. s. p. nie je taxatívny a platí aj právna zásada iura
novit curia (v zmysle ktorej žiadna zo strán sporu ako účastník konania, nie je povinná učiniť právnu
kvalifikáciu svojho nároku, pretože právne posúdenie prislúcha súdu). Súd prvého stupňa preto nemohol
zamietnuť návrh iba z dôvodu, že podľa jeho posúdenia skutkový stav nespadá pod ustanovenie §
76 ods. 1 písm. g/ O. s. p., ktoré uviedol v návrhu a nevenovať sa iným možnostiam pre nariadenie
predbežného opatrenia.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti uzneseniu, proti ktorému je
prípustné odvolanie (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal uznesenie prvostupňového súdu v
medziach odvolania navrhovateľa (§ 212 ods. 1 O. s. p.), v spojení so závislým výrokom o povinnosti
zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania (§ 212 ods. 1 písm. b/ O. s. p.), bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (podaného pred začatím konania vo veci samej) musí
byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať v budúcom konaní vo veci samej a teda akú žalobu
mieni podať. Len tak má súd možnosť zistiť, na čo by malo slúžiť dočasné opatrenie smerujúce k ochrane
práva navrhovateľa. Prvoradým predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je existencia
práva alebo nároku, ktoré by boli obsahom konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi (medzi
ktorými musí jestvovať právny vzťah a z neho vyplývajúci nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo
porušované). Predbežná ochrana nepatrí akémukoľvek právu alebo nároku, preto tvrdiť a osvedčiť treba
také právo alebo nárok, ktorého porušenie alebo ohrozenie možno efektívne chrániť aj predbežným
opatrením, nielen rozhodnutím vo veci samej.

Z návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia (ďalej len „návrh“) vyplývala
požiadavka nariadenia predbežného opatrenia pred začatím konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (keďže žiadal o poskytnutie ochrany do doby vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov). Podľa ustanovenia § 76 ods. 3 O. s. p. ak súd nariadi predbežné opatrenie
pred začatím konania vo veci samej, súčasne v takomto predbežnom opatrení uloží navrhovateľovi
podať v určenej lehote návrh na začatie konania vo veci samej. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní
o rozvod manželstva navrhovateľa a odporkyne nebolo doposiaľ rozhodnuté (vec nie je právoplatne
skončená), neprichádzalo by do úvahy uloženie povinnosti navrhovateľovi podať návrh na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože k jeho vyporiadaniu môže dôjsť až po jeho zániku,
v dôsledku zániku manželstva rozvodom (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. z.“), keď iný spôsob zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nebol navrhovateľom tvrdený (napr. zrušením na základe rozhodnutia súdu podľa § 148 ods.
2, § 148a ods. 2 O. z.).



Predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie
právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, do obsahu ktorého patrí aj nárok alebo právo, ktoré možno
zabezpečiť aj predbežným opatrením. V danom prípade právny vzťah vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (v dôsledku jeho zániku zánikom manželstva rozvodom) medzi účastníkmi
nevznikol a teda ani právo navrhovateľa na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Z tohto dôvodu (neosvedčenia nároku navrhovateľa na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov), nebolo možné návrhu navrhovateľa vyhovieť.

Je potrebné zdôrazniť, že podľa ustanovenia § 75 ods. 2 veta druhá O. s. p. z návrhu musí byť
zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej (preto povinnosť tvrdenia a
osvedčenia takéhoto nároku má navrhovateľ). Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja
manželia spoločne (§ 144 O. z.). V prípade nezhôd medzi nimi ohľadom užívania spoločných vecí
(ktoré medzi navrhovateľom a odporkyňou boli z návrhu navrhovateľa jednoznačne zrejmé), môže sa
ktorýkoľvek z manželov domáhať, aby rozhodol súd. Takýto nárok (vo veci samej) z návrhu navrhovateľa
však nevyplýval a na uvedený prípad by predbežná ochrana nároku (v prípade naplnenia všetkých
ďalších zákonom stanovených podmienok) pred začatím konania vo veci samej mohla byť dôvodná.

V konaní nebol splnený ani predpoklad prípustnosti a dôvodnosti navrhovaného predbežného opatrenia,
keďže ochrana spoločného majetku pri nezhode manželov, ako i ochrana pred použitím fyzického alebo
psychického násilia (alebo hrozby takéhoto násilia) je náležite zabezpečená inými inštitútmi hmotného
práva, než spôsobom ktorého sa domáhal navrhovateľ formou predbežného opatrenia pred začatím
konania vo veci samej (navrhovateľ tak nepreukázal existenciu vzťahu medzi navrhovaným predbežným
opatrením a požadovaným rozhodnutím vo veci samej).

Ochranu fyzického alebo psychického zdravia pred použitím násilia alebo hrozby takéhoto násilia,
poskytuje zase hmotnoprávny inštitút vylúčenia alebo obmedzenia užívacieho práva manžela (k domu
alebo bytu patriacemu do bezpodielového vlastníctva manželov) podľa § 146 ods. 2 O. z., ktorého nároku
vo veci samej sa navrhovateľ taktiež nedomáhal.

Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 76 ods. 1 písm. g/ O. s. p. cieľom právnej ochrany bol záujem
na ochrane života a zdravia (nie majetku), ktoré je násilníkom porušované alebo ohrozované a je z
tohto dôvodu silnejšie ako vlastnícke právo násilníka. Preto závažné obmedzenie práva spoluvlastníka
(nevstupovať do domu) musí byť vyvážené záujmom na spravodlivom usporiadaní vecí, ktorým je
ochrana života a zdravia vo veci samej a nie ochrana majetku, zabezpečená inými inštitútmi hmotného
práva.

Argument navrhovateľa, ktorým poukazoval na odôvodnenie navrhovaného predbežného opatrenia
v návrhu, právnym posúdením veci aj podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (ktorým súd môže
nariadiť účastníkovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal) nebolo možné prijať.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamedziť odporkyni vstup do spoločnej nehnuteľnosti,
predstavuje osobitný druh nariadenia predbežného opatrenia, ktorý nemožno zamieňať s inými druhmi
predbežného opatrenia, keďže by dochádzalo k obchádzaniu osobitných zákonom stanovených
podmienok, oprávňujúcich k zásahu do vlastníckeho práva účastníka konania, garantovaného ústavou
a medzinárodnými dohovormi (zákaz dočasného vstupu do domu alebo bytu je kompenzovaný len
ochranou života a zdravia, ktoré je násilníkom porušované alebo ohrozované a povinnosť nevstupovať
dočasne do domu alebo bytu predstavuje ochranu pred nepriaznivými dôsledkami kvalifikovaného
negatívneho správania toho, komu sa má vstup do domu dočasne zamedziť).

Možno súhlasiť s navrhovateľom, že v prípade ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p. sa nevyžaduje
preukázanie páchania násilia (ktoré má dlhotrvajúci a stupňujúci charakter), avšak takémuto inému
druhu predbežného opatrenia musí zodpovedať adekvátny opis rozhodujúcich skutočností, ako aj
odlišná formulácia návrhu výroku súdneho rozhodnutia, ktorá nemôže byť totožná s návrhom na
predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O. s. p., ktoré by tak stratilo zmysel.

Súhlasiť možno s navrhovateľom aj v tom, že právna zásada iura novit curia (v zmysle ktorej účastník
konania nie je povinný právne kvalifikovať svoj nárok, keďže právne posúdenie prislúcha súdu) platí
pre súd aj v danej veci. Rovnako však platí, že súd je viazaný návrhom výroku súdneho rozhodnutia
účastníka konania (navrhovateľa), t.j. petitom návrhu, ktorým si, v spojení s opisom rozhodujúcich



skutočností, zvolil navrhovaný druh predbežného opatrenia. Tým urobil voľbu aj z hľadiska požiadaviek
stanovených zákonom pre nariadenie tohto typu predbežného opatrenia. Na základe uvedeného možno
konštatovať, že súd prvého stupňa správne právne posúdil skutkový stav podľa ustanovenia § 76 ods.
1 písm. g/ O. s. p..

Navrhovateľ síce správne uvádza, že výpočet predbežných opatrení v ustanovení § 76 ods. 1
O. s. p. je demonštratívny (príkladmý), to ale znamená, že ak by sa navrhovateľ návrhom na
nariadenie predbežného opatrenia domáhal iného druhu predbežného opatrenia, než sú jednotlivé druhy
predbežných opatrení vymedzené v ustanovení § 76 ods. 1 O. s. p., nebol by bez ďalšieho daný dôvod na
zamietnutie takéhoto návrhu (zákon pripúšťa, aby navrhovateľ navrhol a formuloval výrok predbežného
opatrenia aj iným spôsobom, na základe ktorého by mu následne súd mohol vyhovieť). O taký prípad
tu však nešlo, z dôvodu presnej a jednoznačnej formulácie návrhu výroku nariadenia predbežného
opatrenia navrhovateľom, čomu zodpovedal aj obsah samotného návrhu. Súd rozhodujúci medzi dvoma
sporovými stranami nemôže nahrádzať vôľu strán, prejavenú v opise rozhodujúcich skutočností a v
návrhu výroku súdneho rozhodnutia, inak by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní.

Predbežná úprava pomerov prichádza do úvahy len v prípadoch, ak by samotné vedenie sporu
mohlo bez nej už stratiť zmysel, prípadne ak je daná existencia inej závažnej príčiny, pre ktorú sa
javí nevyhnutné pomery určitým spôsobom stabilizovať pred konečným rozhodnutím vo veci samej.
Z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil prvoradý predpoklad predbežnej úpravy súdnym rozhodnutím
a to danosť tvrdeného nároku, o ochranu ktorého sa žiada (nárok na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov), ktorého ohrozenie alebo porušenie by bolo možné efektívne chrániť
predbežným opatrením, nielen rozhodnutím vo veci samej a ochranu psychického a fyzického zdravia,
ako i ochranu majetku, dostatočne zabezpečujú vyššie uvedené inštitúty hmotného práva, súd prvého
stupňa postupoval správne keď návrh navrhovateľa zamietol.

Nebol preto daný dôvod zaoberať sa argumentáciou navrhovateľa v odvolaní o dlhotrvajúcom a
stupňujúcom sa charaktere násilného konania odporkyne. Javí sa však potrebné uviesť, že z tvrdení
navrhovateľa, vrátane tvrdení obsiahnutých v zápisniciach o ním podaných trestných oznámeniach,
vyplývalo, že konanie odporkyne primárne smeruje k nedovolenej svojpomoci týkajúcej sa majetku,
nie vyvíjaniu násilia smerujúceho voči životu a zdraviu navrhovateľa (odnášanie hnuteľných vecí zo
spoločného domu účastníkov bez jeho súhlasu, ako i poškodenie vchodových dverí, osvedčovalo
mimoriadne závažné nezhody účastníkov ohľadom užívania spoločných vecí ako manželov, na riešenie
ktorých slúžia vyššie uvádzané hmotnoprávne inštitúty, ktoré neboli využité). Poškodenie zdravia
navrhovateľa pri jeho páde na schodoch v dome bolo dôsledkom jeho vedomého pohybovania sa
v ňom bez náhradného riešenia osvetlenia (čo vyplýva z ním predloženej Zápisnice o trestnom
oznámení z 5.2.2016). Z tvrdení navrhovateľa o odmontovaní el. poistiek, ako aj vodomeru zo strany
odporkyne nebolo zrejmé, či nedošlo k závažnej nezhode manželov aj ohľadom úhrady nákladov
na dodávku elektrickej energie a vody, kto z manželov bol v zmluvnom vzťahu s dodávateľom, aká
bola platobná morálka (na faktúre č. 3016720040 Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s.,
vystavenej 29.2.2016, predloženej navrhovateľom spolu s návrhom, sa uvádza, že bola navrhovateľovi
vystavená za prerušenie dodávky vody a jej obnovenie z dôvodu neplatenia), v dôsledku čoho
došlo k zmene odberateľa (navrhovateľ predložil ním uzavretú zmluvu o dodávke vody z verejného
vodovodu a odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou z 1.3.2016, ako odberateľ v domácnosti
v predmetnom rodinnom dome, ako i uzavretú zmluvu o pripojení odberného elektrického zariadenia
žiadateľa do distribučnej sústavy). Z návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva účastníkov tiež
vyplývalo, že závažné nezhody mali manželia už v minulosti, odporkyňa mala obviniť navrhovateľa z
toho, že ju fyzicky napadol a týral, navrhovateľ mal byť následne dva roky vo vyšetrovacej väzbe a
pre nepreukázanie mu žiadneho napadnutia mal byť prepustený na slobodu, následne mal podľa jeho
tvrdení odporkyni odpustiť a ona stiahla jej návrh na rozvod ich manželstva.

Odvolaciemu súdu za opísaného stavu vecí neostávalo iné než konštatovať vecnú správnosť
napadnutého uznesenia v časti zamietajúcej návrh na nariadenie predbežného opatrenia, rovnako
v závislej časti o poplatkovej povinnosti (v ktorej časti nebolo rozhodnutie napadnuté špecifickými
odvolacími námietkami a vec poplatkovej povinnosti bola súdom prvého stupňa tiež správne právne
posúdená) a preto podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdil.



O trovách odvolacieho konania odvolací súd, zhodne ako súd prvého stupňa o trovách prvostupňového
konania, nerozhodoval, keďže zamietavé rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
odvolanie voči takémuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa a ani potvrdzujúce uznesenie odvolacieho
súdu, sa protistrane navrhovateľa (odporkyni) nedoručuje podľa ustanovenia § 75 ods. 8 O. s. p.,
odporkyňa nebola zapojená do konania a preto nebol daný dôvod rozhodovať o náhrade trov konania
medzi účastníkmi.

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.